Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200448 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200448.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 151/2015 zo dňa 13.02.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.03.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 151/2015 zo dňa 13.02.2015, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Prievidza č. Ro-31/2014-RK 3429/2014 zo dňa 12.12.2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 10.000,- eur za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). Žalobca mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav a vyvodili nesprávny právny záver. Poukázal na to, že v predmetnom prípade išlo o potraviny s nedostatočným označením a potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o uložení úhrnnej sankcie v predmetnej podobe, pretože týmto dochádza k obmedzeniu zákonných nárokov žalobcu na náhradu škody. Prihliadnuc na uvedené skutočnosti žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovaného uvedeným na str. 14 - 15 napadnutého rozhodnutia o aplikácii absorpčnej zásady v konaní v danej podobe, ani s uložením úhrnnej sankcie vo výške 10.000,- eur, pretože z takto uloženej sankcie nie je možné určiť podiel výšky sankcie s ohľadom na tie postihované nedostatky, ktoré svojim konaním spôsobil dodávateľ žalobcu. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je vyčíslený, resp. konkretizovaný podiel výšky uloženej sankcie za porušenie povinností súvisiacich s údajnými nedostatkami v označovaní, pričom ide o povinnosti, ktoré primárne patria tomu, kto potraviny vyrába alebo označuje, a preto má za to, že takouto aplikáciou absorpčnej zásady žalovaný ukrátil žalobcu na jeho zákonných právach voči dodávateľovi uvedených troch druhov výrobkov. Žalobca ďalej poukázal na zásadu správneho konania, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely s tým, že správny orgán nezohľadnil zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, nakoľko pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie ako uložil správny orgán v danom prípade. Bol názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. Žalobca tvrdil, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán opomenuli a nedostatočne zistili skutkový stav, ktorý je dôležitý pre jednoznačné právne posúdenie (správne určenie, či výrobok je nebezpečný), pričom takýmto konaním správne orgány zaťažili konanie takou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť predmetného rozhodnutia. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia žalovaného uviedol, že na základe fotodokumentácie nie je možné posúdiť, či v prípade potravín podliehajúcich kontrole bola prekročená dovolená percentuálna miera nevhodnej zeleniny v balení podľa Prílohy 5, tab. 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 132/2014 o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich. Podotkol, že výrobky, v prípade ktorých boli v priebehu úradnej kontroly údajné zistené nedostatky či už v kvalite alebo v označení, nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti a boli skladované v súlade s právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.04.2015 uviedol, že s námietkou žalobcu týkajúcou sa použitia absorpčnej zásady pri určení výšky pokuty za zbiehajúce sa iné správne delikty nesúhlasí a v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný bol presvedčený o správnosti použitia absorpčnej zásady, a to aj na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/24/2013 zo dňa 11.06.2013, v ktorom sa súd nestotožnil s námietkou žalobcu (Kaufland Slovenská republika v.o.s.) o neadekvátnosti aplikácie tzv. absorpčnej zásady pri vyrubovaní sankcie a dospel k záveru, že aplikáciou absorpčnej zásady sa žalovaná (Štátna veterinárna a potravinová správa SR) nevyhla svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. V súvislosti s námietkou žalobcu, aby pri každom jednom porušení zákona bola uvedená výška sankcie, túto Najvyšší súd SR vyhodnotil ako nedôvodnú a v rozpore s právnym názorom NS SR prezentovaným v rozsudku sp. zn. 4Sžo/49/2012 zo dňa 30.10.2012. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že skutkový stav bol správnymi orgánmi nedostatočne zistený, nakoľko vzhľadom na charakter vytýkaných údajných nedostatkov mal správny orgán verifikovať zistenia inšpektorov objektívnym spôsobom, nesúhlasil. Konštatoval, že zistené nedostatky sú popísané v zázname z kontroly na strane 4 v časti III. bod 6, kde je uvedená identifikácia jednotlivých druhov ovocia a zeleniny, kontrolované množstvo, množstvá, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu a dôvody ich nevhodnosti s tým, že tieto zistenia boli zdokumentované aj fotograficky. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že fotografická dokumentácia slúži na preukázanie zistení podrobne popísaných v zázname o úradnej kontrole potravín. Okrem popísania nedostatkov je v úradnom zázname zdokumentované množstvo nevyhovujúceho ovocia a zeleniny. Upozornil na to, že potraviny boli hodnotené z hľadiska bezpečnosti podľa Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv.6 v platnom znení), ktoré žiadnu percentuálnu odchýlku bezpečnosti potravín nepripúšťa. Poukázal na to, že potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa považujú za nebezpečné potraviny, a nesmú sa umiestňovať na trh ani v malých množstvách. Podľa názoru žalovaného skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca, že výrobky, v prípade ktorých boli v priebehu úradnej kontroly údajne zistené nedostatky v kvalite a v označení nemali uplynutý dátum minimálnej trvanlivosti a boli skladované v súlade s právnymi predpismi, táto nemá žiadny vplyv na posúdenie ich označenia a bezpečnostných vlastností, a pokiaľ by dotknuté výrobky nespĺňali aj ďalšie určené parametre, prevádzkovateľ by sa dopustil ďalšieho protiprávneho konania, čo by musel správny orgán ako priťažujúcu okolnosť zohľadňovať pri ukladaní pokuty za zbiehajúce sa správne delikty. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že výška uloženej pokuty je účelová, diskriminačná a neobjektívna, spôsob jej výpočtu je nepreskúmateľný, žalovaný mal za to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri určení výšky pokuty zohľadňoval všetky predpísané hľadiská a žalovaný sa stotožnil s výškou pokuty určenou v prvostupňovom rozhodnutí. V súvislosti s tým konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, a to opakovane. Uvedené správne delikty sú sankcionované rôznou sankciou a najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou, pričom v danom prípade najzávažnejší, a teda najprísnejšie postihnuteľný je iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách, teda opakované umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a umiestňovanie na trh potravín s nedostatkami v označení považoval správny orgán pri určení výšky pokuty za priťažujúcu okolnosť. Zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, to znamená bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Uviedol, že správny orgán posúdil charakter nedostatkov v označení, v dôsledku ktorých neboli spotrebiteľovi poskytnuté údaje o množstve zložky, ktorá je pre charakteristiku potraviny podstatná a odlišuje ju od podobných potravín a zobral do úvahy, že za označovanie je zodpovedný v prvom rade výrobca, resp. distribútor. Poukázal na to, že žalobca však pri vlastnej kontrole tento nedostatok nezistil, v dôsledku čoho umiestňoval na trh nesprávne označené potraviny. Bol názoru, že správne orgány zohľadnili možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. V súvislosti s trvaním protiprávneho stavu uviedol, že protiprávny stav preukázateľne trval počas úradnej kontroly potravín dňa 27.10.2014, avšak čas jeho vzniku nie je možné spoľahlivo zistiť. Konštatoval, že žalovaný sa tiež zaoberal minulosťou prevádzkovateľa a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni za obdobie predchádzajúceho roka s tým, že pri úradnej kontrole potravín dňa 27.10.2014 bolo zistené opätovne umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, a preto v súvislosti s hľadiskom opakovania protiprávneho konania správny orgán posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č.k.: 2156/2014 zo dňa 21.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2014 a rozhodnutia RVPS Prievidza č.k.: Ro-15/2014-RK 2094/2014 zo dňa 01.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2014 a dospel k záveru, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6, ods. 7 zákona o potravinách. V nadväznosti na hodnotenie minulosti účastníka konania uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie RVPS Prievidza č.k.: Ro-130/ŽK-2014, 3248/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín nedostatočne označených, nevhodných na ľudskú spotrebu a porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 21.09.2014 v predmetnej prevádzke, ale vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, žalovaný ako odvolací orgán toto rozhodnutie pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Mal za to, že pri stanovení sankcie zohľadnil všetky zákonom stanovené hľadiská, a to tak, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, aby účastník konania sa do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. Uviedol, že ide o pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby, avšak s ohľadom na pretrvávajúce nedostatky je zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoje ciele nesplnili, a preto nie je odôvodnené uložiť nižšiu pokutu. Podľa názoru žalovaného, výška pokuty bola teda riadne zdôvodnená a posúdená zo všetkých určených hľadísk. V súvislosti s poukázaním žalobcu na základnú zásadu správneho konania, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a ktorá podľa žalobcu v posudzovanom konaní nebola dodržaná, žalovaný uviedol, že nebolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu ani samotného žalovaného skúmať, ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodli iné vecne alebo miestne príslušné orgány úradnej kontroly potravín. Podľa žalovaného by to znamenalo posúdiť skutkové okolnosti konaní prebiehajúcich na všetkých orgánoch úradnej kontroly potravín v Slovenskej republike, avšak rozhodujúce pre posúdenie veci nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. Navyše správne orgány nemajú k dispozícii písomné záznamy a dokumentáciu, ktorá slúži k vydaniu rozhodnutia iných orgánov. Už zo žalobcom citovaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný konštatoval, že posúdenie skutkového stavu bolo v prípade preskúmavaní rozhodnutí a rozhodnutia RVPS Trebišov odlišné, keďže pokuta bola uložená za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných v základnej sadzbe od 1.000,- eur do 500.000,- eur, kým v prípade rozhodnutia v predmetnej veci išlo o sankciu uloženú za opakované umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách vo zvýšenej sadzbe - do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Žalovaný poukázal na to, že žalobca účelovo cituje iba rozhodnutia, ktorými bola uložená pokuta nižšia s tým, že orgánmi úradnej kontroly potravín sú ukladané porovnateľné aj vyššie pokuty, čo však takisto nemôže ovplyvniť rozhodovanie jednotlivých správnych orgánov v danej veci a zároveň aj konkretizoval jednotlivé takéto rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom preskúmania v predmetnej veci boli rozhodnutia žalovaného č. 151/2015 zo dňa 13.02.2015 a prvostupňového správneho orgánu č. Ro-31/2014-RK 3429/2014 zo dňa 12.12.2014. Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori orgánu úradnej kontroly potravín vykonali dňa 27.10.2014 v čase od 15.00 hod. do 20.30 hod. u prevádzkovateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s., v prevádzke OD Kaufland - Partizánske, Gen. Svobodu 1099/58, Partizánske cielenú kontrolu zameranú na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách, cielenú kontrolu ovocia a zeleniny a ich vhodnosť na ľudskú spotrebu. Výsledok úradnej kontroly potravín je zaznamenaný v Zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/So,Mi,Má,ŠI/52 zo dňa 27.10.2014. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky: 1. Umiestňovanie na trh nesprávne označených potravín s neuvedením množstva zložky (zemiaky) v zložení, ktorá je uvedená v názve potraviny, a to - Amylon Zemiakové halušky v prášku 400 g, - Mammita Zemiakové knedle v prášku, zmes na prípravu hotových pokrmov 400g. Uvedeným konaním naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. 2. Umiestňovanie na trh nesprávne označených potravín s neuvedeným údajom o konkrétnych podmienkach skladovania, ak je potravina označená dátumom spotreby, a to - LA VITA Liči v mierne sladkom náleve 565 g, ktorým konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách. 3. Umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, a to - Citróny 0,5 kg sieťka, z dôvodu výskytu hniloby plodov a s výskytom rozsiahlej bielej plesne na povrchu plodov v balení, - Cibuľa žltá voľná, z dôvodu výskytu hniloby, v dôsledku hniloby plody zapáchali s tým, že uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Za predmetný správny delikt uložila Regionálna veterinárna a potravinová správa Prievidza rozhodnutím č. Ro-31/2014-RK 3429/2014 zo dňa 12.12.2014 žalobcovi pokutu 10.000,- eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 151/2015 zo dňa 13.02.2015 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výrokovej časti doplnil označenie ďalších dotknutých právnych predpisov v súvislosti s neuvedením množstva zložky v zložení na obale potravín - § 9 ods. 1 písm. j) zákona o potravinách a § 3 ods. 3 písm. j) Vyhlášky č. 127/2012 Z.z.. Vo výroku rozhodnutia doplnil ďalšie rozhodnutie preukazujúce opakované protiprávne konanie v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby a výšku pokuty odôvodnil zo všetkých určených hľadísk, pričom pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán druhého stupňa vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu, keď v súvislosti s námietkou ohľadne použitia absorpčnej zásady uviedol, že mal za nepochybné, že žalobca sa dopustil viacerých iných správnych deliktov a prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za ich spáchanie úhrnnú pokutu. Podľa žalovaného bolo správne pri ukladaní pokuty uplatniť absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný aj keď spáchanie viacerých deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Žalovaný sa vysporiadal s ďalšou námietkou žalobcu týkajúcou sa zásady správneho konania, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely tak, že nebolo jeho povinnosťou skúmať ako v prípade porušenia povinností ustanovených zákonom o potravinách rozhodol iný vecne alebo miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín, pričom rozhodujúca pre posúdenie veci totiž nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktoré bola uložená. V odôvodnení sa taktiež žalovaný vysporiadal s otázkou stanovenia výšky pokuty, keď uviedol, že pri jej určení sa prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný poukázal na to, že pokuta musí spĺňať požiadavku proporcionality a primeranosti k povahe skutku, a preto po úvahe sa stotožnil s výškou 10.000,- eur ako s pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, okolnostiam prípadu a určenej sadzbe. Bol názoru, že aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa účastník konania do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, pričom v danom prípade ide o pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby, avšak s ohľadom na pretrvávajúce nedostatky je zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoj cieľ nesplnili, a preto nie je odôvodnené uložiť nižšiu pokutu. Žalovaný mal za to, že bolo dostatočne zistené a zdokumentované, že žalobca umiestňoval na trh dva druhy čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny - citróny a cibuľa žltá, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby plodov a s výskytom rozsiahlej bielej plesne na povrchu plodov, pričom konštatoval, že žalobca protiprávne konanie a jeho kvalifikáciu vo svojom odvolaní nepoprel. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že v dokumentácii k záznamu z úradnej kontroly potravín absentuje protokol alebo záznam zo senzorického hodnotenia nevyhovujúcich výrobkov vykonaného na mieste uviedol, že zistené nedostatky sú zaznačené v zázname z úradnej kontroly potravín na str. 4 v časti III. bod 6, kde je uvedená identifikácia jednotlivých druhov ovocia a zeleniny, kontrolované množstvo, množstvá, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu a dôvody ich nevhodnosti. Tieto uvedené zistenia boli zdokumentované aj fotograficky, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že sa jedná o druhy citrónov a cibule, ktoré sú uvedené v zázname z kontroly a sú zdokumentované také porušenia aké sú uvedené aj písomne v zázname z kontroly. Námietku žalobcu, že správny orgán v zázname a ani v rozhodnutí neuviedol percentuálny podiel napadnutých (poškodených plodov), a teda nie je možné zistiť, či zohľadnil právnymi predpismi povolenú odchýlku tolerancie, považoval žalovaný za irelevantnú, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie. V súvislosti s tým poukázal na to, že v citovanom zázname, ako aj vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že u citrónov balených v 0,5 kg sieťke bolo z kontrolovaného množstva 20 balení/10 kg z dôvodu výskytu hniloby plodov a s výskytom rozsiahlej bielej plesne na povrchu plodov v balení posúdených ako nevhodných na ľudskú spotrebu 4 ks balenia/2 kg, čo predstavuje 20 %, u cibuli žltej voľnej bolo z dôvodu výskytu hniloby plodov, v dôsledku čoho plody aj zapáchali, posúdených ako nevhodných na ľudskú spotrebu 0,85 kg z kontrolovaného množstva 15 kg, čo predstavuje 5,7 %. Žalovaný sa pri určovaní výšky sankcie zaoberal aj minulosťou žalobcu ako prevádzkovateľa a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni za obdobie predchádzajúceho roka a zistil, že rozhodnutím RVPS Prievidza zo dňa 07.02.2014 bola uložená pokuta vo výške 1.000,- eur za to, že umiestňoval na trh tri druhy potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, čo bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 16.01.2014. Rozhodnutím RVPS Prievidza zo dňa 25.11.2013 bola uložená pokuta vo výške 100,- eur za nedostatky v prevádzkovej hygiene, čo bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 29.09.2013. Rozhodnutím ŠVPS zo dňa 21.07.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Prievidza zo dňa 05.06.2014 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta 5.000,- eur za to, že umiestňoval na trh jeden druh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a tri druhy potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Umiestňoval na trh jeden druh čerstvej zeleniny a jeden druh konzumných zemiakov nevhodných na ľudskú spotrebu. Umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení a porušil povinnosti a požiadavky na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh, čo bolo zistené úradnou kontrolou vykonanou dňa 13.04.2014. Rozhodnutím RVPS Prievidza zo dňa 01.08.2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa 19.09.2014 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2014 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- eur za to, že umiestňoval na trh jeden druh konzumných zemiakov nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu hľúz zemiakov s výskytom mokrej hniloby v každom balení, čo bolo zistené kontrolou potravín vykonanou dňa 10.06.2014. V súvislosti s hľadiskom opakovania protiprávneho konania žalovaný posúdil okolnosti uloženia pokuty v prípade predchádzajúceho rozhodnutia ŠVPS SR č.k. 2156/2014 zo dňa 21.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2014 a rozhodnutia RVPS Prievidza č.k. Ro-15/2014-RK 2094/2014 zo dňa 01.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2014 a konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby. Žalovaný konštatoval, že nenašiel dôvod na zníženie pokuty. IV. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Z administratívneho spisuje zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktorý zákonodarca zaradil jednak pod ustanovenie § 28 ods. 2 písm. f) a sankcionuje toto konanie sankciou, pokutou do výšky 100 000 eur a taktiež sa dopustil aj skutku podľa § 28 ods. 4 písm. a), ktorý je sankcionovaný pokutou do výšky 500 000 eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. Súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného, a to v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. Súd považuje za potrebné v danom prípade uviesť, že potraviny s výskytom plesne a hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie, pretože nielen mikroorganizmy spôsobujúce hnilobu a pleseň, ale hlavne ich toxíny môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Ak sa v jednom balení nachádzajú plody s výskytom plesne a hniloby, táto sa prenáša vzájomným dotykom aj na ostatné zdravé plody v balení napriek tomu, že jednotlivé plody nejavia známky rozkladu. Vytvorenie viditeľnej plesne a hniloby je už dlhší proces, a preto je možné uzavrieť, že žalobca ako predávajúci zanedbal svoje povinnosti pri umiestňovaní potravín na trh. Vnútorný kontrolný systém žalobcu má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je zo zákona o potravinách povinný dodržiavať požiadavky potravinového práva. Je povinný zabezpečiť cez svojich zamestnancov, ktorí majú byť školení a majú mať v miere zodpovedajúcej ich pracovnému zaradeniu znalosti o danej komodite pri umiestňovaní na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti ich pravidelnú kontrolu, preberanie a operatívne odstraňovanie prezretých, hnilých, či poškodených produktov z predajnej plochy. Ak sa v priebehu kontroly baleného ovocia a zeleniny (v sieťkach, plastových vreckách a vaničkách s fóliovým poťahom a podobne) podľa zákona o potravinách vyskytnú voľným okom viditeľné jednotlivé plody ovocia, zeleniny, zemiakov, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby alebo plesne, inšpektor takéto balenie neotvára a netriedi, ale považuje celé balenie za nevhodné na ľudskú spotrebu. Toto opatrenie sa zavádza z dôvodu vysokej ochrany spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ v prípade balených druhov ovocia a zeleniny nemá možnosť otvoriť jednotlivé balenia a vybrať si napr. citróny bez poškodení, ale musí zakúpiť celé balenie ako celok, pričom inšpektori postupovali podľa rovnakého princípu. Námietku žalobcu, že správny orgán v zázname a ani v rozhodnutí neuviedol percentuálny podiel napadnutých (poškodených plodov), a teda nie je možné zistiť, či zohľadnil právnymi predpismi povolenú odchýlku tolerancie, vyhodnotil súd ako nedôvodnú, pretože žalovaný potraviny hodnotil z hľadiska bezpečnosti podľa Nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, ktoré žiadnu percentuálnu odchýlku bezpečnosti potravín nepripúšťa a ako v súvislosti s tým uviedol žalovaný, potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu sa považujú za nebezpečné potraviny, a nesmú sa umiestňovať na trh ani v malých množstvách. Súd považuje za potrebné uviesť, že percentuálny podiel plodov nevhodných na ľudskú spotrebu nebol uvedený, bolo však uvedené nevyhovujúce množstvo v porovnaní s kontrolovaným množstvom, ktoré v čase kontroly sa nachádzalo v predaji. Práve z dôvodu, že ovocie a zelenina v čase obchodovania a predaja ešte prirodzene dozrieva a môže prirodzene dochádzať k jej kvalitatívnym zmenám je potrebné venovať tejto komodite zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby sa k spotrebiteľovi nedostalo ovocie alebo zelenina nielen nevyhovujúca kvalitatívnym požiadavkám, ale v žiadnom prípade nevykazujúca známky hnitia, plesnivenia, prípadne iného skazenia. Preto umiestňovanie potravín na trh, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, zákonodarca systematicky zaradil medzi najzávažnejšie správne delikty s hornou hranicou pokuty do 500.000,- eur. S námietkou žalobcu, že pri rozhodovaní o výške pokuty žalovaný nezohľadnil zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania, keď pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatne väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie, ako uložil správny orgán v danom prípade, nebolo možné súhlasiť, pretože rozhodujúca pre posúdenie veci totiž nie je len samotná výška pokuty, ale aj dôvody a okolnosti, za ktorých bola uložená. Z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa však nedajú absolutizovať, nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. V nadväznosti na uvedené, súd konštatoval, že správny orgán v predmetnom prípade zohľadniac všetky okolnosti prípadu svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom jeho správna úvaha pri výške a druhu pokuty je súladná so zákonom. V súvislosti s tým súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný sa týmto odvolacím argumentom žalobcu v napadnutom rozhodnutí zaoberal (str. 14). Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa ako aj to, že išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom prezentovaným žalovaným v tom smere, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa žalobca do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností, avšak z ohľadom na pretrvávajúce nedostatky je zrejmé, že doteraz uložené sankcie svoj cieľ v prípade žalobcu nesplnili, a preto nebolo odôvodnené uložiť mu nižšiu pokutu. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.