Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/159/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201274 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201274.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: RELCO s.r.o., Okružná 3239, Modra, IČO: 36 541 818, právne zastúpený: JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, poštový priečinok 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0090/99/2014 zo dňa 20.06.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0090/99/2014 zo dňa 20.06.2014 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. D/0308/01/2013 zo dňa 06.12.2013 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám advokáta JUDr. Viktora Mišíka, trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.07.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0090/99/2014 zo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. D/0308/01/2013 zo dňa 06.12.2013 o uložení pokuty vo výške 1.700,- eur za porušenie § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Žalobca upozornil na porušenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani v rozhodnutí žalovaného neboli uvedené konkrétne pochybenia žalobcu, ktorých sa týkalo porušenie § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z., čo neumožňuje identifikáciu skutku tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Žalobca namietal skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nevysporiadanie sa s námietkami a dôkazmi uvedenými v odvolaní žalobcu zo dňa 27.12.2013. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia a predovšetkým jeho odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že šetrenie podnetu č. 876/2013 pani B. F., U., ktorá si údajne v internetovom obchode Danea objednala dva páry čižiem, keďže jej však zásielka bola doručená poškodená, poslala balík na adresu AD PROPERTY, s.r.o. v súvislosti s čím žalobca podotkol, že z vykonaného šetrenia zachyteného v inšpekčnom zázname nevyplýva žiadna spojitosť medzi účastníkom konania a spoločnosťou AD PROPERTY, s.r.o. a z toho dôvodu nemôže byť pripísaná zodpovednosť za priestupok opísaný v podnete č. 876/2013/bod 2 inšpekčného záznamu, ktorý je uvedený v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Bol názoru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty. Uviedol, že za predmetné porušenie zákona č. 108/2000 Z.z. možno uložiť pokutu do výšky 16.500,- eur, pričom správny orgán je povinný prihliadnuť na závažnosť porušenia povinnosti alebo zákazu, čas ich trvania a škodlivé následky, čo však v danom prípade nevykonal, pretože neprihliadol na skutočnosť, že účastník konania nie je priamo zodpovedný za zistené porušenie zákona, keďže tieto boli spôsobené predchádzajúcim prevádzkovateľom internetového obchodu www.danea.sk a taktiež neprihliadol na skutočnosť, že účastník konania po riadnom prebratí internetového obchodu www.danea.sk <http://www.danea.sk> dobrovoľne uhradil všetky záväzky vyplývajúce z jeho prevzatia internetového obchodu. Taktiež namietal nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav, ktorý je zachytený v inšpekčnom zázname. V súvislosti s tým poukázal na to, že zo zistených skutočností nemožno v prípade „spotrebiteľky“ L. (bod 8 inšpekčného záznamu) spoľahlivo konštatovať porušenie § 12 ods. 4 zákona č. 108/2000 Z.z., a to z toho dôvodu, že pani L. F. si objednala tri páry čižiem, každý pár v hodnote 79,99 eura a prevzala dňa 25.03.2013, vrátila ich dňa 28.03.2013 spoločnosti AD PROPERTY, s.r.o.. Dobropis č. 101301164 bol vystavený DD ESTATE GROUP s.r.o. dňa 12.07.2013 pre U. na dámske čižmy M10A-tutquise 36 v sume 79,99 eura, úhrada bola realizovaná údajne z účtu účastníka konania dňa 26.07.2013 - dobropis na U. e-shop. S poukazom na uvedený skutkový stav prítomným inšpektorom SOI vyplynul záver, že za zistené porušenie zákona zodpovedá žalobca, s čím však nemôže súhlasiť pre zjavný rozpor v zistenom skutkovom stave. V súvislosti s tým žalobca namietal, že spotrebiteľka p. F. vrátila tri páry čižiem spoločnosti AD PROPERTY s.r.o. v celkovej hodnote 239,97 eura + dobierka, ale údajný dobropis vystavila spoločnosť DD ESTATE GROUP s.r.o. len na sumu 79,99 eura a peniaze vo výške 79,99 eura boli údajne zaslané z účtu žalobcu. Podľa žalobcu je jasne odôvodnený záver, že skutkový stav bol nedostatočne zistený a že peniaze boli vrátené inému podnikateľskému subjektu a išlo o vybavenie úplne inej obchodnej záležitosti (U. e-shop je podnikateľský subjekt) a žalobcovi z takto zisteného skutkového stavu nemožno pripísať zodpovednosť za údajný priestupok. Konštatoval, že v tomto smere bol nedostatočne zistený skutkový stav, kedy žalovaný nemôže bez vážnych pochýb prehlásiť porušenie vytýkaných ustanovení zákona a mal postupovať v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného. Bol názoru, že uloženie pokuty vo výške 1.700,- eur je neprimerané za dané porušenie a apeloval na moderačné právo súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.09.2014 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že uložená pokuta je neprimeraná. Bol toho názoru, že uložená pokuta je primeraná a zohľadňuje všetky okolnosti prípadu. Uviedol, že prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty prihliadol najmä na závažnosť zisteného protiprávneho konania a následky protiprávneho konania, spočívajúce v prípade neakceptovania odstúpenia od zmluvy, v upretí práva spotrebiteľa pri zásielkovom predaji, a to práva na vrátanie uhradenej kúpnej ceny v zákonnej lehote 15 dní. Poukázal na to, že súčasne prvostupňový orgán prihliadol na dĺžku trvania protiprávneho stavu, a to obdobie od uplynutia 15 dňovej lehoty, v priebehu ktorej bol účastník konania povinný spotrebiteľkám vrátiť uhradenú kúpnu cenu. Mal za to, že spotrebiteľkám postupom účastníkom konania vzniká majetková ujma, nakoľko nemajú k dispozícii po celú dobu trvania protiprávneho stavu objednaný tovar ani peňažné prostriedky, ktoré účastníkovi konania predtým uhradili. Mal za nepochybné, že žalobca porušil ust. § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, za čo mu bola uložená pokuta v primeranej výške s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za absolútne neprimeranú. Dodal, že správny orgán v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona môže uložiť pokutu až do výšky 16.500,- eur, z čoho vyplýva, že uložená pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, aj napriek skutočnosti, že žalobca porušením svojej zákonnej povinnosti spôsobil ujmu viacerým spotrebiteľom. Na základe preskúmania celého spisového materiálu, žalovaný uviedol, že na reklamačnom/výmennom formulári, ktorý tvorí prílohu inšpekčného záznamu je výslovne uvedené „reklamačný/výmenný formulár, vrátenie tovaru objednaného od FEND-ADP ŠANCOVÁ, s.r.o., tovar posielajte na adresu AD PROPERTY, s.r.o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava“. Na základe uvedeného mal za nepochybné, že zodpovednosť za predmetné porušenie zákona nesie žalobca a jeho tvrdenie, že z inšpekčného záznamu nevyplýva žiadna spojitosť medzi ním a spoločnosťou AD PROPERTY, s.r.o. je ľahko vyvrátiteľné. Ohľadne námietky žalobcu spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave, s tým, že peniaze boli vrátené inému podnikateľskému subjektu, a teda išlo o vybavenie úplne inej obchodnej záležitosti, žalovaný uviedol, že s týmto názorom žalobcu nemôže súhlasiť, pretože žalobca pri vrátení peňažných prostriedkov spotrebiteľom v prevodnom príkaze v doplňujúcich údajoch uviedol meno spotrebiteľa e- shop dobropis. Na faktúre č. #413005166, vystavenou spoločnosťou DD ESTATE GROUP, s.r.o. na spotrebiteľku M.Š. je uvedený variabilný symbol č. 1301104444 a na dobropise, ktorým odberateľom je p. U. je uvedené číslo objednávky totožné s vyššie uvedeným variabilným symbolom. Mal za nepochybné s poukazom na túto skutočnosť, že išlo o vybavenie tej istej obchodnej záležitosti, pretože použitie toho istého čísla objednávky ako variabilného symbolu nie je možné vysvetliť si iným spôsobom len tak, ako je uvedené vyššie, a to, že išlo o vybavenie tej istej obchodnej záležitosti. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca vyjadril svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa k výzve nevyjadril, súd vzhľadom na obsah doložky predmetnej výzvy mal za to, že žalovaný k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania námietky nemal. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho spisu vyplynulo, že inšpektori SOI dňa 15.08.2013 a 16.08.2013 vykonali kontrolu v prevádzkarni e-shop www.danea.sk <http://www.danea.sk>, Stará Vajnorská 11, Bratislava, zameranú na prešetrenie podnetov spotrebiteľov a na dodržiavanie zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, pri ktorej zistili, že žalobca nevrátil spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy, nesplnil objednávku spotrebiteľa do 30 dní od jej doručenia, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú inak a nevrátil spotrebiteľovi do 15 dní cenu zaplatenú za tovar, ak predávajúci nesplní zmluvu, pretože objednaný tovar nemôže dodať a so spotrebiteľom sa nedohodol na náhradnom plnení. Uvedeným konaním sa žalobca ako predávajúci dopustil porušenia § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Za uvedené porušenie zákona Slovenská obchodná inšpekcia rozhodnutím č. D/0308/01/2013 zo dňa 06.02.2013 uložila žalobcovi pokutu vo výške 1.700,- eur podľa § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. SK/0090/99/2014 zo dňa 20.06.2014 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný ako odvolací orgán zastával názor, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu bola nepochybne preukázaná. Konštatoval, že pri určení výšky pokuty boli zohľadnené okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona a výška pokuty nevykazuje znaky neprimeranosti. Žalovaný konštatoval, že nenašiel dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia. V priebehu konania súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka číslo: 48766/B súd zistil, že pôvodne označený žalobca FEND-ADP ŠANCOVÁ, s.r.o., Čajakova 28, Bratislava, IČO: 43 813 852 zanikol v dôsledku zlúčenia ku dňu 21.05.2015 s tým, že právnym nástupcom sa stala spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o., následne spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o. a naposledy spoločnosť RELCO s.r.o., ktorá je ako právny nástupca označená na strane žalobcu. IV. Podľa § 12 ods. 4 písm. b) zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy cenu zaplatenú za tovar alebo za službu alebo preddavok, ktorý spotrebiteľ uhradil za tovar alebo za službu vrátane nákladov, ktoré spotrebiteľ vynaložil v súvislosti s objednaním tovaru alebo služby. Náklady na vrátenie tovaru znáša spotrebiteľ len v tom prípade, ak výrobok plne zodpovedal kvalitatívnym požiadavkám a nebol vadný. Podľa § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z., ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú inak, predávajúci je povinný objednávku spotrebiteľa splniť do 30 dní od jej doručenia. Ak predávajúci nesplní zmluvu, pretože objednaný tovar nemôže dodať alebo službu poskytnúť, je povinný o tom bezodkladne informovať spotrebiteľa a do 15 dní mu vrátiť cenu zaplatenú za tovar alebo preddavok, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú na náhradnom plnení. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 108/2000 Z.z., orgán dozoru predávajúcemu uloží pokutu do 16.500,- eur, ak porušil ustanovenia § 3, § 6, § 7 ods. 1, 3 a 4, § 7a ods. 3, 4, 6, 7 a 10, § 7b ods. 1 až 4, § 8 ods. 4 a 5, § 10 ods. 1 až 4, § 12 ods. 4 a 7 a § 13 ods. 1, 3 a 4. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V prejednávanej veci predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. SK/0090/99/2014 zo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. D/0308/01/2013 zo dňa 06.12.2013 o uložení pokuty vo výške 1.700,- eur za porušenie § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, keď inšpektori SOI dňa 15.08.2013 a 16.08.2013 vykonali kontrolu v prevádzkarni e-shop www.danea.sk <http://www.danea.sk>, Stará Vajnorská 11, Bratislava, pri ktorej zistili, že žalobca nevrátil spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy, nesplnil objednávku spotrebiteľa do 30 dní od jej doručenia, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodnú inak a nevrátil spotrebiteľovi do 15 dní cenu zaplatenú za tovar, ak predávajúci nesplní zmluvu, pretože objednaný tovar nemôže dodať a so spotrebiteľom sa nedohodol na náhradnom plnení. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na porušenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani v rozhodnutí žalovaného neboli uvedené konkrétne pochybenia žalobcu, ktorých sa týkalo porušenie § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z., čo neumožňuje identifikáciu skutku tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. V danom prípade po preskúmaní napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobcu súd konštatoval, že výroková časť rozhodnutia nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovanému je potrebné vytknúť jednak absenciu identity skutkov určenej tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami, ako aj absenciu označenia každého skutku právnou kvalifikáciou, a taktiež nie celkom postačujúcu určitosť špecifikácie osoby spotrebiteľa. Žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že jedným z porušení povinností žalobcu bolo nesplnenie objednávky spotrebiteľa do 30 dní od jej doručenia, ak sa predávajúci a spotrebiteľ nedohodli inak, a to bez akejkoľvek bližšej konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, kupujúceho, ustanovenia zákona, ktoré porušil, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Žalovaný označil kupujúcich nedostatočne, len ako spotrebiteľka p. K.V., G.P., M.Š., M.V., Mgr. I.F. bez uvedenia krstného mena a priezviska, ako bydlisko uviedol len názov mesta, resp. obce bez súpisného čísla domu, ulice. Potom označenie spotrebiteľa tak, ako ho vo výrokovej časti rozhodnutia zvolil žalovaný, je celkom zameniteľné s inou osobou. V súvislosti s týmto súd poznamenáva, že žalovaný tieto údaje čiastočne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, čo je ako bolo už vyššie uvedené nepostačujúce. Ďalej je potrebné žalovanému vytknúť, že právnu kvalifikáciu porušení povinností žalobcu uviedol nakoniec, a to až po uvedení všetkých skutkov žalobcu, z čoho však potom nie je zrejmé ako jednotlivé skutky konkrétne právne posúdil. Bolo povinnosťou správneho orgánu vo výroku rozhodnutia určiť identitu skutkov tak, aby tieto neboli zameniteľné s inými skutkami a každý skutok jednotlivo označiť právnou kvalifikáciou. Ak tak žalovaný nepostupoval, súd musel konštatovať nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a dôvod pre priznanie oprávnenosti námietky žalobcu, že ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani v rozhodnutí žalovaného neboli uvedené konkrétne pochybenia žalobcu, ktorých sa týkalo porušenie § 12 ods. 4 písm. b), § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 108/2000 Z.z., čo neumožňuje identifikáciu skutku tak, aby tento nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Krajský súd v Bratislave preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie vo výrokovej časti aj riadne formulovať v súlade s ust. § 47 ods. 2 O.s.p. tak, aby výrok rozhodnutia spĺňal požiadavku preskúmateľnosti. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa§ 250k ods. 1 O.s.p. a súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 284,08 eura pozostávajúce z: · odmeny za dva úkony právnej služby 1/ prevzatie a príprava zastupovania dňa 28.07.2014 ..................................134,- eur 2/ podanie písomnej žaloby dňa 31.07.2014 ................................................134,- eur · 2x režijný paušál k úkonom za rok 2014 a 8,04 eura ..........................16,08 eura Spolu trovy právneho zastúpenia................................................................. 284,08 eura, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.