Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200916 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412200916.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: Q. R., U.. XX.XX.XXXX, D. T. XX, XXX XX R., pre vymoženie 4.291,08 Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/260/2012-66 zo dňa 19.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/260/2012-66 zo dňa 19.8.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na nové konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV dňa 19.08.2015 vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/260/2012-23 zo dňa 25.10.2013 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom na základe odvolania oprávneného, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v konaní vedenom pod č. k. 18CoE/568/2013-44 zo dňa 18.06.2014 napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým, že povinnosťou súdu bolo svoje rozhodnutie náležite a riadne odôvodniť. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod č. k. 16Er/260/2012-51 vydal dňa 03.10.2014 rozhodnutie, ktorým opätovne žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, svojim rozhodnutím zo dňa 31.03.2015 v konaní vedenom pod č. k. 18CoE/513/2014-61 opätovne uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Exekučný súd s poukazom na ust. § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 1 a ods. 2, ods. 3 Zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) zistil, že s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2015, v ňom uviedol, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK"), preskúmavať takýto exekučný titul. Pohľadávku oprávneného vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100016390 uzatvorenej s povinným dňa 18.12.2008, vyhodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah, čo prvostupňovému súdu umožnilo skúmať materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu s potrebou aplikovania noriem spotrebiteľského práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul a zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru exekučného súdu je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom musí byť aj samostatne podpísaná a preto nemožno akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na zmluvné dojednania, v ktorých je dohodnutá rozhodcovská doložka. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva a zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste, pričom samotná zmluva sa nachádza na prvej strane a zmluvné dojednania sa nachádzajú na druhej strane listu, má súd za to, že podpis dlžníka a spoludlžníka a podpis veriteľa nachádzajúci sa na prvej strane sa vzťahuje iba k zmluve a to aj napriek tomu, že v čl. 14 a čl. 19 zmluvy je uvedené, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a strany prehlasujú, že si ich prečítali a s ich obsahom súhlasia, nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť vznik novej zmluvy - rozhodcovskej zmluvy/ doložky, nakoľko táto nebola osobitne podpísaná. Vo všeobecnosti je zvykom, že zmluvy, dokumenty a písomnosti sa podpisujú na konci poslednej strany a súd má za to, že tomu tak bolo aj v tomto prípade a účastníci zmluvného vzťahu podpísali zmluvu na konci prvej strany, teda zmluvné dojednania neboli podpísané vôbec, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Exekučný súd k vyššie uvedeným záverom, ktoré uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 3.10.2014 dospel na základe toho, že v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 18.06.2014 sa tento nezmienil o posúdení vzťahu medzi oprávneným a povinným ako o spotrebiteľskom právnom vzťahu. Exekučný súd v odôvodnení zároveň uviedol, že si je vedomý, že podľa ust. § 226 OSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, avšak túto viazanosť nepovažuje za absolútnu, má za to, že je limitovaná jednak podstatou, významom a zmyslom jednotlivých ustanovení právnych noriem, ktoré sú na danú vec aplikované, ako aj ustálenou rozhodovacou činnosťou konkrétneho súdu vyššieho stupňa, aby nedošlo k absurdnej situácii, že ustálená rozhodovacia činnosť odvolacieho súdu je diametrálne odlišná od konkrétneho rozhodnutia odvolacieho súdu. Taktiež nie je súd prvého stupňa, podľa názoru exekučného súdu uvedeného v odôvodnení jeho rozhodnutia, viazaný názorom odvolacieho súdu v prípade, ak dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v danej časti nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutia vidí exekučný súd v tom, ak súd rozhodne podľa zákonného ustanovenia, ktoré už v čase rozhodovania neexistuje, nakoľko bolo zrušené. Exekučný súd preto s poukazom na takto formulované skutkové a právne závery dospel k názoru, že vyššie uvedené skutočnosti sú naplnené, a preto nemôže byť viazaný dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v konaní vedenom pod č. k. 18CoE/513/2014-61 zo dňa 31.3.2015. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa 31.3.2015 exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že považuje za nevyhnutné uviesť, že už pri rozhodovaní odvolacieho súdu ( rozhodnutie zo dňa 31.3.2015) bolo ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zrušené zákonom č. 336/2014 Z.z. a podľa ust. § 54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Nakoľko ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je procesným ustanovením, ktoré upravuje procesný postup súdu, je potrebné na rozhodovanie aplikovať ustanovenia v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. Nakoľko však ust. § 45 bolo zrušené, nie je možné na jeho základe rozhodnúť v danej veci. Exekučný súd má za to, že ak podľa tohto zákonného ustanovenia odvolací súd rozhodol v konaní vedenom pod č. k. 18CoE/513/2014-61 dňa 31.3.2015, rozhodol tak na základe neexistujúceho právneho predpisu, čo spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia. Nakoľko bolo ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 01.01.2015 zrušené, neprichádza v ďalšom priebehu konania nedôvodne reštriktívny výklad naznačený odvolacím senátom 18CoE vo svojom rozhodnutí. Exekučný súd má za to, že ustanovenie § 44 ods. 2 EP neobmedzuje a ani nikdy neobmedzovalo skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom výlučne na ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení ďalej exekučný súd uvádza, že je oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu s akýmkoľvek právnym predpisom. Z dôvodov takto uvedených, preto sa nemôže stotožniť so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd práve naopak uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (doložky) je prísne formálne a ak zákonom predvídaný postup nie je dodržaný, nemožno hovoriť o platne uzavretej rozhodcovskej zmluve. Uvedenú zákonnú úpravu považuje za prísne kogentnú, od ktorej nie je možné sa odchýliť a taktiež nie je možné pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky, napr. samotným uvedením vo VOP (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Exekučný súd má za to, že záver odvolacieho súdu aj s poukazom na vyššie uvedené dôvody je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. Exekučný súd poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na záver vyslovený Najvyšším súdom SR. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto exekučný súd vydal rozhodnutie dňa 19.8.2015, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v právnej veci vedenej súdom pod sp. zn. 16Er/260/2012. Proti tomuto uzneseniu exekučného súdu bolo dňa 02.10.2015 doručené odvolanie oprávneného, v ktorom uvádza, že v zákonnej lehote napáda rozhodnutie exekučného súdu v celom rozsahu. Odvolanie odôvodňuje tým, že považuje závery exekučného súdu v rozpore so zákonnou úpravou a cituje ust. § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zároveň uvádza, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská doložka v dokumente podpísaná zmluvnými stranami (§ 4 ods. 2 druhá veta zákona č. 244/2002 Z.z.). Dokument s rozhodcovskou doložkou je podpísaný. Žiaden zákon nevyžaduje osobitné podpisovanie každej strany zmluvy. Zákon č. 244/2002 Z.z. vyžaduje podpísaný dokument s rozhodcovskou doložkou. Odvolateľ považuje za jasné a zrozumiteľné, ak podpísanie dokumentu tvoriaceho viacerými stranami je písomný súhlas a prejav vôle byť viazaný celým obsahom dokumentu. V danom prípade odvolateľ považuje za nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako samotná zmluva, a preto podpis tejto zmluvy je aj podpisom zmluvných dojednaní v nej uvedených. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Oprávnený ako odvolateľ zároveň poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE/6/2015 zo dňa 18.03.2014, ako aj na uznesenie toho istého súdu vydané v konaní 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012. Odvolateľ ďalej uvádza, že ak exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že udelením poverenia by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tak oprávnený zdôrazňuje to, že aj spor o udelenie poverenia trvajúci takmer 4 roky je nesprávny úradný postup spôsobený prieťahmi v konaní. Exekučný súd zamietol vydanie poverenia 3x za sebou napriek predchádzajúcim zrušujúcim uzneseniam odvolacieho súdu. Postup exekučného súdu, preto odvolateľ hodnotí ako nezákonné rozhodnutie, resp. už vyššie uvedený nesprávny úradný postup tohto súdu. Konštatuje, že pre podanie odvolania sú splnené dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, v spojení s ust. § 205 ods. 2 písm. b), písm. d), písm. f) OSP. Navrhuje, aby odvolací súd ním napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie. Zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 401,02 Eur vrátane DPH. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie oprávneného podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. V posudzovanej právnej veci, odvolací súd opätovne poukazuje exekučnému súdu prejednávajúcemu návrh na vydanie poverenia v konaní vedenom pod sp. zn. 16Er/260/2012 na skutočnosť, že podľa ust. § 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť a rôznorodosť právnych vzťahov (ust. § 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu), je predmetom procesnej ochrany požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutie , t. j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samotnou je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí vedenom pod č. k. 18CoE/513/2014 zo dňa 31.03.2015, niet priestoru pre činnosť spadajúci pod fázu základného konania, napr. nemožnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná je neprijateľná § 153 ods. 3 a ods. 4 OSP). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom, musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť plniť, teda každý titul, vrátane exekučného titulu, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej alebo materiálnej povahy. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Týmto exekučným titulom, ako už bolo uvedené vyššie, je rozhodcovský rozsudok vydaný v intenciách zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a pri tejto príležitosti je nevyhnutné sa zaoberať vplyvom prijatého zákona NR SR č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“), na prieskumnú činnosť exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskými rozsudkami vydanými v režime zákona o rozhodcovskom konaní pred jeho prijatím. Treba vychádzať z toho, že: -exekučné konanie je mimo predmetu úpravy a rozsahu pôsobnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 1 ZoSRK) a nie je ani tým sporovým konaním ako ho definuje § 2 tohto zákona. Preto § 73 prechodných ustanovení nemožno aplikovať na prebiehajúce exekučné konania (ustanovenia tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, sa použijú - výlučne, ods. 1 - na rozhodcovské konania). Prechodné ustanovenia k ZoSRK v ostatných odsekoch odkazujú na rozhodcovské zmluvy uzavreté pred 1. januárom 2015 a ich ďalší osud, účinnosť a režim po 1. januári 2015, nezaoberajú sa vydanými rozhodcovskými rozsudkami. -v zmysle § 1 ods. 4 novelizovaného ZoRK (zákon NR SR č. 336/2014 Z.z.) už podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (podľa zákona NR SR č. 335/2014 Z.z.). Text § 45 ZoRK bol vypustený, čo znamená, že odpadla akákoľvek moderačná možnosť dosiaľ zverená exekučnému súdu. Prechodné ustanovenie § 54b ods. 1 ZoRK predpokladá použitie novelizovaných ustanovení tohto zákona aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Rovnako ako bolo uvedené vyššie exekučné konanie je mimo predmetu úpravy a rozsahu pôsobnosti zákona o rozhodcovskom konaní (§ 1 ZoRK) -v § 44 ods. 3 novelizovaného Exekučného poriadku, ktorý zavádza nový režim postupu pri exekučnom titule - rozhodcovskom rozhodnutí vydanom v spotrebiteľskom spore, pod odkazom označeným ako 4ead identifikuje zákon NR SR č. 335/2014 Z.z., nie zákon NR SR č. 244/2002 Z.z., čo na strane druhej nestanovuje žiaden osobitný režim pri exekučnom titule, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZoRK. Odpoveď na otázku ako má postupovať exekučný súd pri prieskume exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon NR SR č. 335/2014 Z.z.), vydaného pred 1. januárom 2015 dáva až ustanovenie § 243d ods. 2 EP, ktoré predpokladá použitie predpisov účinných do 31. decembra 2014, teda znenia Exekučného poriadku do predmetnej novely. Odvolací súd dôrazne konštatuje, že pozornosti Okresného súdu Bratislava IV zrejme unikli intertemporálne ustanovenia vyjadrené v § 243d ods. 2 EP, riešiace procesnú situáciu neskončených exekučných konaní začatých pred 1.1.2015 na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.1.2005 a majúci charakter rozhodnutia spĺňajúceho podmienku spotrebiteľského sporu. Na tieto konania sa v zmysle cit. ust. EP vzťahujú predpisy účinné do 31.12.2014. V uvedenom kontexte sa na túto skupinu exekučných konaní aplikuje aj zákon o rozhodcovskom konaní účinný do 31.12.2014, kedy predmetný zákon obsahoval ustanovenie § 45. Keďže v predmetnej veci ide o exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon NR SR č. 335/2014 Z.z.), a toto nebolo ukončené k 1. januáru 2015, použijú sa na toto konanie predpisy účinné do 31. decembra 2014. Argumentáciu Okresného súdu Bratislava IV, že odvolací súd sa v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 18CoE/513/2015-61 z 31.3.2015 odvoláva na ust. § 45 ZoRK, ktoré v čase vydania rozhodnutia „neplatilo“ je preto nutné považovať za neznalosť dotknutých právnych predpisov konajúcim vyšším súdnym úradníkom. Podľa § 35 doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa ust. § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V predmetnej posudzovanej právnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok, formálne podmienky vykonateľnosti stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví za podmienok uvedených v písm. a) až písm. c). Vzhľadom na posudzovanú právnu vec, odvolací súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom a v zásade nemožno pripustiť, aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, teda vady, ktoré môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať /nie len pri vydaní poverenia, ale aj v priebehu vedenia exekúcie, v intenciách ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), či po formálnej stránke (§ 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42 ods. 2 EP). Exekučné konanie nie je inštitúciou, ktorá by svojou povahou mohla preskúmavať základné konanie, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu. Odvolací súd v kontexte týchto záverov preto konštatuje, že exekučný súd, v rámci kompetencie, ktorú má, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo žaloby ako takej, § 106 ods. 1 OSP. Je nevyhnutné konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom na posudzovanú právnu vec. Neplatnosť rozhodcovskej doložky sama o sebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Tento záver vyplýva aj z ods. 37 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08. Podľa tohto článku rozsudku Spoločenstvo neukladá vnútroštátnemu súdu, aby „nepoužil vnútroštátne procesné pravidlá spojujúce s určitým rozhodnutím prekážku rozsúdenej veci, aj keby to umožňovalo napraviť porušenie ustanovenia práv Spoločenstva akéhokoľvek druhu, vyplývajúceho z dotknutého rozhodnutia.“. Podľa odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08 „ dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k tomu, aby bolo po vnútroštátnom súde požadované, aby nielenže vyvážil procesné opomenutie spotrebiteľa, ktorý nebol oboznámený so svojimi právami, ale aby rovnako celkom zastúpil úplnú nečinnosť dotyčného spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil rozhodcovského nálezu, ktorý sa tak stal právoplatným“. Táto zásada formulovaná vyššie, podľa názoru odvolacieho súdu, stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu, a to práve v prípade neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu (§ 236 a nasl. OSP). Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 OSP, zostáva naďalej exekučným titulom v zmysle ust. § 41 EP, pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To isté platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V predmetnej veci došlo po druhý raz uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/513/2014-61 zo dňa 31.03.2015, k zrušeniu uznesenia exekučného súdu č.k. 16Er/260/2012-51 zo dňa 03.10.2014, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Na šiestej strane uvedeného uznesenia odvolacieho súdu tento vyslovil právny záverom, že: „... rozhodcovská zmluva nie je prekážkou, pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané nekompetentným, neprávomocným orgánom.“ Napriek vyslovenému právnemu záveru, nerešpektujúc ustanovenie § 226 OSP, podľa ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí odvolacieho súdu, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, exekučný súd vo veci rozhodol identicky ako v rozhodnutí č.k. 16Er/260/2012-51 zo dňa 03.10.2014 s tým, že svoje rozhodnutie odôvodnil dohadmi a domnienkami nemajúcimi reálny základ v posudzovanej veci, ale ani v procedurálnom postupe predpokladanom v Občianskom súdnom poriadku. Argumenty použité prvostupňovým súdom v zdôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd hodnotí ako exces a svojvôľu vyššieho súdneho úradníka ku ktorej mohlo dôjsť len vďaka „benevolencii“ sudcu v ktorého kompetencii tento vyšší súdny úradník pôsobí. Na takto uvedenom základe, preto odvolací súd vyvracia závery zistené exekučným súdom v uznesení vydanom dňa 19.08.2015 vo vzťahu k nim uvedeným záverom v odôvodnení formulovaných vecne nesprávne. S poukazom na takto zistený skutkový stav, preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie oprávneného ako dôvodné, a na základe vyššie uvedených právnych záverov zistil, že napadnuté uznesenie odvolaním je potrebné zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, negatívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Z tohto preskúmavania potom vyvstávajú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu, cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia ako takej. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v rigorózne vymedzenom rozsahu, kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu, žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v celom rozsahu na vykonanie exekúcie, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Musí si ozrejmiť, z akých dôvodov, okrem účelového výkladu, vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neplatnú, v čom vidí rozpor s dobrými mravmi a zákonnými ustanoveniami § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení, čo do peňažného plnenia povinného a následne vo veci rozhodnúť. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu § 226 OSP. Zároveň súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2 : 1 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.