Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203894275 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1203894275.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Chemostroj, s.r.o., Babušková 3, 821 03 Bratislava, IČO: 36 168 581, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad Košice, so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 240/2003, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 726,68 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 0Er/1581/2003-16 zo dňa 09.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného voči výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 0Er/1581/2003-16 zo dňa 09.03.2015, ktorým súd zastavil exekučné konanie, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa konajúci vyšším súdnym úradníkom, napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie sp. zn. 0Er/1581/2003, Ex 240/2003, vedené súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Prvostupňový súd o zastavení exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) s odôvodnením, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Z výpisov u obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 34CbR/157/2009, Sro 23164/B zo dňa 30.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2011, bola zrušená spoločnosť CHEMOSTROJ, s.r.o., Babuškova 3, 821 03 Bratislava, IČO: 36 168 581 bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra.. Súd mal za to, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra a nie je spôsobilým účastníkom konania, pričom mal za to, že dôvodom výmazu povinného bola nemajetnosť, nakoľko bol zrušený bez likvidácie. O povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 203 v nadväznosti na § 194 Exekučného poriadku, o výške trov exekúcie súdneho exekútora podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený v časti výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie a o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi. Mal za to, že postup súdu bol nesprávny. Súd má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, pretože neexistujú dôvody, pre ktoré súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd mal skúmať splnenie zákonných podmienok pre uloženie takejto povinnosti oprávnenému, t.j. či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie alebo je predpoklad, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil, na základe čoho nemožno v prejednávanej veci konštatovať splnenie podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že v určitých prípadoch môže nastať stav, že všetky nároky súdneho exekútora nebudú uspokojené. Jeho riziko je kompenzované v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva a na to, že riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Na základe uvedeného navrhoval, aby sudca prvostupňového súdu v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník v celom rozsahu vyhovel a rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a aby rozhodol o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi v exekučnom konaní sp. z. EX 240/2003 oprávneným. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok „O.s.p.“), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi odvolania. Pred vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal otázkou rozsahu, v ktorom je napadnuté uznesenie predmetom prejednania odvolania pred odvolacím súdom. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 14.05.2003, doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie, ako aj odvolaním napadnuté uznesenie podlieha právnej úprave Exekučného poriadku, účinnej po novelizácii prijatej zák. č. 299/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2013, ktorou sa zmenilo ust. § 58 ods. 6 vypustením prípustnosti odvolania voči výroku o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Z uvedeného vyplýva, že podaním odvolania voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, došlo v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. tretia veta, zo zákona k zrušeniu odvolaním napadnutého výroku o trovách exekúcie, ktorému odvolateľ vytýkal nesprávnosť v právnom posúdení otázky existencie povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. O trovách exekúcie preto musí rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa. Týmto spôsobom je zachovaná zákonodarcom sledovaná ústavná zásada nemožnosti odňatia veci zákonnému sudcovi, ako aj zásada dodržania postupnosti riadneho inštančného prejednania veci súdmi jednotlivých stupňov. Odvolanie voči výroku o trovách exekúcie teda nie je predmetom prejednania veci pred odvolacím súdom, nakoľko v dôsledku zrušenia výroku o trovách konania zo zákona sa vec v tejto časti opätovne stala predmetom konania na súde prvého stupňa pred zákonným sudcom, ktorý je povinný o nej rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal z vyššie uvedeného dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa len vo výroku o zastavení exekúcie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť. Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (IV. ÚS 191/2014-33) uvádza, že „postoj k otázke, ktorá tvorila predmet konania, vyslovuje všeobecný súd vo výroku rozhodnutia. Výrok je tou časťou rozhodnutia, ktorá nadobúda záväzné účinky na právne vzťahy účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Z týchto skutočností vyplýva aj to, že opravný prostriedok (napr. odvolanie alebo dovolanie) možno podať len proti niektorému z výrokov namietaného rozhodnutia s tým, že odvolanie, prípadne dovolanie, len proti odôvodneniu nemožno podať (§ 202 ods. 4, § 236 ods. 2 O.s.p.). Za splnenia zákonných podmienok môže napadnúť rozhodnutie súdu príslušným opravným prostriedkom zásadne len účastník konania, v ktorého neprospech vyznelo rozhodnutie súdu. Tento neprospech sa prejaví v zásade tým, že účastník bol neúspešný vo veci samej, prípadne rozhodnutím procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Neprospech účastníka (teda neúspech vo veci samej, prípadne ujma) musí vyplývať z výroku rozhodnutia a musí byť v tejto časti rozhodnutia vyjadrený. Pre prípustnosť opravného prostriedku nepostačuje, ak tento neprospech vyplýva len z dôvodov rozhodnutia alebo je v nich len vyjadrený“. V danom prípade oprávnený v odvolaní nenamieta samotné zastavenie exekúcie, namieta však dôvod, pre ktorý k zastaveniu exekúcie došlo, t. j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného k zastaveniu exekúcie malo dôjsť z dôvodu neprípustnosti podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Keďže odvolanie oprávneného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia o zastavení exekúcie, bez spochybnenia správnosti výroku o zastavení exekúcie, nemal odvolací súd inú možnosť, ako odvolanie v tejto časti v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 202 ods. 4 O.s.p., odmietnuť. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Odvolací súd v tomto prípade aplikoval cit. ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože ide o ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípadoch, pokiaľ súd meritórne nerozhodol a ktoré je svojou povahou najbližšie uzneseniu, ktorým sa odmieta odvolanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9, tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.