Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/140/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208674 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: K.. T. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., M. XX, zastúpený JUDr. Milanom Bobákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25, proti odporkyni: R. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., M. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Valentovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Advokátska kancelária, Fraňa Krála 31, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T.: V., W.. XX.XX.XXXX E. Y., W.. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.11.2013, č.k. 17P/145/2012-215, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. - rozviedol manželstvo K.. T. T., W.. X.X.XXXX U. F. a R. T., C.. C., W.. X.X.XXXX U. W. F., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, - maloleté deti T. - V.W., W.. XX.X.XXXX E. Y., W.. XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia, - Navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej V. sumu XXX euro mesačne a na maloletého Y. sumu XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred do rúk odporkyne, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode, - konanie v časti úpravy styku zastavil, - deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18,§ 23 ods.1, § 24 ods.1,2, § 25 ods.2, § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletej V. a maloletému Y. zohľadnil zhodu rodičov v tejto otázke korešpondujúcu s doterajšou súdnou úpravou v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Správou majetku a zastupovaním maloletých detí súd prvého stupňa poveril oboch rodičov, keďže v konaní nebol preukázaný žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti navrhovateľa v tomto smere boli voči maloletým nejakým spôsobom obmedzené ( a to ani za situácie, kedy medzi rodičmi jestvujú konflikty ohľadne spoločne nadobudnutého majetku, ktoré sú pre predmetné zastúpenie detí právne irelevantné). Pri zastavení konania v časti návrhu navrhovateľa o úpravu jeho styku s maloletými súd prvého stupňa zohľadnil späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti a i okolnosť, že odporkyňa žiadala styk navrhovateľa s maloletými deťmi neupraviť. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom vzal do úvahy, že maloletá Kristína je vo veku pätnásť a pol roka, navštevuje osemročné Gymnázium S. J. N. na Q. X U. F., v danom školskom roku v septembri jej matka zaplatila XXX,XX euro a v novembri XXX euro, maloletá sa učí tri cudzie jazyky, musí mať zakúpené pracovné zošity, učebnice. Maloletý Y. je trinásť a polročný žiak základnej školy, v septembri daného školského roka mu matka v škole uhradila XXX,XX euro. Trvalo zvýšené náklady na výživu detí v súvislosti so zdravotným stavom alebo platenou záujmovou mimoškolskou aktivitou odporkyňa v konaní nepreukázala. Pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľa, súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je od 1.7.2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, do 15.6.2012 bol zamestnaný vo funkcii „F. H. Y.“ vo firme K. L., E..L.., pracovný pomer skončil z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta s tým, že zamestnávateľ nemal pre neho žiadnu inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ( a to ani na kratší pracovný čas ) a bolo mu vyplatené odstupné vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku. Navrhovateľ bol tiež členom predstavenstva tejto firmy ( podľa potvrdenia ktorej mu v spojitosti s tým však neboli vyplatené žiadne odmeny), jeho priemerný čistý mesačný príjem u posledného zamestnávateľa za obdobie september 2011 až jún 2012 predstavoval X.XXX,XX euro vrátane vyplateného odstupného, čo bez započítania príjmu za posledný mesiac, kedy mu bolo vyplatené odstupné, predstavuje čistý mesačný príjem cca X.XXX,XX euro. Navrhovateľ dňa 21.11.2013 uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou X. T., L..C..I.. L. L. U. F., V.V. XX, s dátumom nástupu do práce 2.12.2013, na dobu určitú do 28.11.2014, so skúšobnou 3-mesačnou dobou na pracovnú pozíciu referent nákupu ITC techniky, so mzdovými podmienkami - mesačná mzda vo výške XXX euro, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z dôvodu zdravotného stavu navrhovateľ v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom bytu na M. XX U. F., v ktorom býva spoločne s odporkyňou a ich deťmi ( navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť nemá). Po vykonanom dokazovaní ďalej súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa je zamestnaná vo firme E. C., L..C..I.., kde za obdobie posledných 12 mesiacov (november 2012 až október 2013) dosiahla čistý mesačný zárobok cca XXX,XX euro, nie je evidovaná v obchodnom ani v živnostenskom registri a v spornom období nemala vyplatené prostredníctvom Sociálnej poisťovne ošetrovné ani dávky v nemoci. Tvrdenia navrhovateľa o ďalších príjmoch odporkyne z firiem C.+L., L..C..I.. a L., L..C..I.. a od živnostníkov T. Q., T. XX, F. a T. W., F. X, F. súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní v tomto smere vyhodnotil ako nepravdivé. S poukazom na zistené majetkové a zárobkové pomery na strane oboch účastníkov a zistený rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí súd prvého stupňa za výživné primerané veku a potrebám maloletých detí považoval sumy XXX euro u V. a XXX euro u Y., ktoré je podľa jeho názoru navrhovateľ schopný plniť vzhľadom na svoje v konaní preukázané schopnosti a možnosti - vysokoškolské vzdelanie, odbornosť, prax, ako aj jazykové znalosti a v neposlednom rade aj bývanie v hlavnom meste s najväčšou koncentráciou pracovných miest v štátnom i súkromnom sektore. V tejto súvislosti konštatoval, že je povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. To znamená, že výživovou povinný rodič si musí zadovážiť taký zdroj príjmu, z ktorého bude riadne zabezpečovať všetky odvodnené nároky dieťaťa a prijať hoci aj zamestnanie s nižším pracovným postavením a finančným ohodnotením, v akom pracoval predtým. Súd prvého stupňa neprihliadol na nezamestnanosť navrhovateľa, a tiež ani na obsah pracovnej zmluvy, na základe ktorej mal nastúpiť do zamestnania dňom 2.12.2013 s mesačnou mzdou XXX euro mesačne, keďže zistené možnosti a schopnosti na jeho strane mu umožňujú uplatniť sa na trhu práce tak, aby svojim maloletým deťom zabezpečil primeraný životný štandard. Hoci svoju terajšiu situáciu popisoval ako zúfalú, zároveň sa obhajoval tým, že pokiaľ by prijal aj zamestnanie iné, než na úrovni predošlého, sprofanovalo by to jeho osobu na trhu práce. Takéto konanie súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť stanovenie čo najnižšieho výživného. Výživné, ktoré navrhol navrhovateľ na maloleté deti určiť vo výške XX euro a XX euro mesačne by nebolo adekvátnym výživným ani pre novorodenca a znamenalo by prenesenie podstatnej ťarchy výživy detí na ich matku - odporkyňu ( ktorá i naďalej čiastočne vyvažuje svoj finančný podiel na starostlivosti o deti ich osobnou opaterou). Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepredložil, resp. ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú prekážku uplatnenia sa v pracovnom procese, alebo že by mu trvalo odčerpával finančné prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.). Pri rozhodovaní nezohľadniť doterajšie výdavky navrhovateľa spočívajúce v úhrade výživného na manželku - odporkyňu a na maloleté deti doposiaľ vydaných súdnych rozhodnutí, nakoľko tieto finančné povinnosti mu vyplývajú z právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým sa musí podriadiť pod hrozbou exekúcie, príp. trestnoprávneho postihu. Rovnako nezohľadnil podlžnosti navrhovateľa voči zdravotnej poisťovni a rodičom, ktoré vznikli jeho zavinením, resp. sám sa k nim zaviazal, keď mohol v rámci svojich preukázaných možností a schopností mať príjem z pracovného procesu. Vo vzťahu k návrhu odporkyne na určenie výživného na maloleté deti v sume XXX X. E. XXX euro mesačne uviedol, že táto suma sa javí vo vzťahu k veku a potrebám maloletých detí ( nemajúce mimoriadne zvýšené výdaje na výživu ) ako neprimerane vysoká , keď nadštandardnou výškou výživného si odporkyňa nemôže saturovať iné potreby, ako napr. tie, na ktoré v závere pojednávania poukázala (to, že s deťmi bude musieť opustiť doterajšie bydlisko, čím jej pribudnú náklady spojené so zabezpečením nového bývania). O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti výroku rozsudku, v ktorom bola uložená navrhovateľovi povinnosť platiť na výživu maloletých detí sumou XXX euro a XXX euro mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodol o výške jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, že výživné na maloletú V. určí sumou XXX euro mesačne a na maloletého Y. sumou XX euro mesačne. V odvolaní poukázal na to, že odporkyňa podala voči nemu návrh na výkon exekúcie a vzhľadom na to, že je bez príjmu, bude exekvovaný celý jeho nehnuteľný majetok, vrátane bytu na M.Č. G. U. F., v ktorom bývajú i maloleté deti spoločne s matkou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od júna 2012 do novembra 2013 uhradil na výživu maloletých detí sumu X.XXX euro a príspevok na manželku v sume X.XXX euro. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa neprihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane odporkyne, ktoré sú porovnateľné s pomermi na jeho strane . Náklady na maloleté deti deklarované matkou sú umelo navýšené, nevydokladované a nadštandardné. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol na jeho zdravotný stav a ani na jeho súčasnú nezamestnanosť za situácie, kedy stratu práce nevedel ovplyvniť. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa mal za vzájomne si rozporujúce, keď na jednej strane konajúci súd konštatoval, že má prijať zamestnanie s nižším pracovným postavením a finančným ohodnotením, na strane druhej však nezohľadnil jeho príjem zo súčasného pracovného pomeru vo výške XXX euro mesačne. V konaní deklarované dlžoby nepredstavujú neprimerané majetkové riziká, ktoré by na seba bral v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine keďže tieto vyplývajú z jeho straty zamestnania a sú tvorené prevažne dlžnými čiastkami na výživnom na maloleté deti ako aj na manželku. Pôžičku od rodičov výlučne použil na splácanie výživného na deti, náklady spojené s užívaním bytu, kde bývajú aj deti a manželka. Napadnutá výroková časť rozsudku o výške výživného je potom prakticky nevykonateľná a kontraproduktívna vzhľadom na to, že je úplne bez príjmu, bez úspor a jeho jediným majetkom je len byt na M. XX U. F., ktorý v prípade prebiehajúce exekúcie v súvislosti s vymáhaním výživného na manželku postihne najmä maloleté deti. Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ koná účelovo tak, aby sa v čo najväčšej miere zbavil vyživovacej povinnosti voči svojim dvom maloletým deťom. Navrhovateľ i napriek deklarovaniu veľmi zlých pomerov jeho strane jazdí osobným automobilom, denne fajčí cigarety, raňajkuje na pumpách , stravuje sa v reštauráciách a jazdí nákupy do C. aj potom, ako mu boli zablokované účty kvôli exekučnému konaniu. O týchto skutočnostiach má vedomosti z toho dôvodu, že navrhovateľ s nimi býva v byte na M. G.. Pokiaľ ide o výšku nákladov na maloleté deti tieto nie sú nadštandardné, jedná sa o bežné a najmä nevyhnutné náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o deti. Zo svedeckej výpovede svedkyne K.. L. F. vyplynulo, že navrhovateľ nikdy netrpel finančnou núdzou ( a to ani v čase, keď bol nezamestnaný ) a že má schopnosti a predpoklady, aby zarábal. Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ mal počas trvania pracovného pomeru v minulosti nadštandardne vysoký príjem a príjem mala taktiež aj ona, je predpoklad, že spoločne tvorili za trvania manželstva taktiež úspory. Tieto jej po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti spolu so stavebným sporením pre maloleté deti neostali - ako s nimi navrhovateľ naložil, jej nie je známe. Odporkyňa poukázala na to, že pracovnú zmluvu doloženú navrhovateľom v priebehu konania uzavrel so svojím bývalým kolegom a priateľom na dobu určitú, za neprimerane nevýhodných a platových podmienok so skúšobnou dobou, v ktorej ho môže kedykoľvek zamestnávateľ bez udania dôvodu prepustiť. Mala za to, že sa jedná o fiktívnu zmluvu, ktorej podmienky nemali byť v budúcnosti reálne nikdy naplnené a mala slúžiť iba ako podklad pre rozhodnutie o znížení výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o pôžičku od rodičov navrhovateľa uviedla, že ak títo dokázali v minulosti vytvoriť takéto úspory je prinajmenšom zvláštne, ak by navrhovateľ s príjmom prevyšujúcim niekoľko tisíc eur mesačne si vytvoriť úspory v minulosti nedokázal. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1,2,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods.1 ,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danom prípade podal navrhovateľ odvolanie len proti výroku rozsudku v časti, v ktorej mu súd prvého stupňa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V.W., W.. XX.X.XXXX sumou XXX euro mesačne a na maloletého Y., W.. XX.X.XXXX sumou XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne ( matky ). Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V posudzovanom prípade z obsahu spisu a i z predchádzajúce rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vyplýva , že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.2.2012, sp.zn. 17P 248/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2012, sp.zn. 11CoP 175/2012 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. na čas do rozvodu manželstva rodičov tak, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť na ich výživu sumu XXX euro mesačne na V. a XXX euro mesačne na Y. a zároveň bol aj upravený styk otca s nimi. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1.7.2013, sp. zn. 17P/324/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.6.2014, sp.zb. 11CoP 534/2013 bola s účinnosťou od 1.9.2012 znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k maloletým deťom, V. zo sumy XXX euro na sumu XXX euro a Y. zo sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne ( v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol navrhovateľ nezamestnaný ). V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k obom maloletým deťom narodeným z manželstva na čas po rozvode z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb oboch detí, ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané, pri súčasnom zohľadnení skutočností existujúcich v čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom. Práve s poukazom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je navrhovateľ (otec ) povinný prispievať na výživu oboch maloletých detí narodených z manželstva, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Výška určeného výživného je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení práva detí odkázaných výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri zistení neexistencie podstatnej zmeny pomerov na strane povinného navrhovateľa a oprávnených maloletých detí v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu v tejto otázke ( konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/324/2012 ). Pri hodnotení odvolacích námietok navrhovateľa sa odvolací súd zhodol s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ ( i napriek deklarovanému zamestnaniu sa od 2.12.2013 s príjmom cca XXX euro mesačne na pozícii referenta nákupu ITC techniky ) na trhu práce i naďalej dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti dané v jeho prípade jednak úrovňou svojho najvyššieho stupňa dosiahnutého vzdelania, svojou jazykovou vybavenosťou, ale i rozsahom pracovných skúseností nadobudnutých v predchádzajúcich pracovných pozíciách, v ktorých dosahoval nadštandardný príjem ( ktorý bol braný v úvahu konajúcim súdom pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17P/248/2011). Poukazuje na to, že výška príjmu deklarovaného navrhovateľom je hlboko pod úrovňou výšky minimálnej mzdy a od navrhovateľa práve s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, ako aj ním nastavenú výšku životnej úrovne v minulosti je možné spravodlivo očakávať, že na trhu práce vyvinie aktivity smerujúce k dosiahnutiu príjmu reálne zodpovedajúcemu jeho schopnostiam a možnostiam a predchádzajúcim pracovným skúsenostiam. V danom konaní navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy ani k tvrdeniam o jeho aktivitách súvisiacich s hľadaním si vhodného zamestnania so zodpovedajúcim príjmom a ani o tom, že by miera jeho schopnosti pracovať a uplatniť sa na trhu práce bola ovplyvnené jeho zdravotným stavom. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.