Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215165 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti N.: J., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. N.Ň., trvale bytom D., T. XX, a otec - X.. N. N., trvale bytom D., T. XX, zastúpený JUDr. Milanom Bobákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a návrh otca o úpravu styku s maloletými, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.02.2012, č.k. 17 P/248/2011-99, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom : - zveril mal. deti N., J., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, - s účinnosťou od 01.07.2011 určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. v sume XXX euro mesačne a na mal. K. v sume XXX euro mesačne, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, - otcovi povolil splácať zročné výživné za obdobie od júla 2011 do januára 2012 v celkovej sume XXX euro u mal. J. a XXX euro u maloletého K. v mesačných splátkach po XXX euro spolu s bežným výživným od februára 2012, pod následkom straty výhody splátok, - styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od soboty 9,00 hodiny do nedele 17,00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 01.08. od 9,00 hodiny nepretržite do 14.08. do 17,00 hodiny a od 26.12. od 9,00 hodiny nepretržite do 30.12. do 17,00 hodiny s tým, že otec si deti prevezme od matky v mieste ich bydliska, kde ich následne matke aj odovzdá, - matke uložil povinnosť maloletých na styk riadne pripraviť, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania . Rozhodnutie v časti týkajúcej sa zverenia a výživného právne odôvodnil § 36, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v súlade s návrhom matky, keď otec a ani kolízny opatrovník nenavrhli nič iné a ani z výpovede oboch detí nevyplynula dôvodnosť iného rozhodnutia. Rozhodnutie o zverení oboch maloletých detí matke akceptovalo existujúci stav v otázke starostlivosti o obe deti od opustenia spoločnej domácnosti otcom. Za výživné primerané všetkým kritériám stanoveným zákonom súd prvého stupňa považoval u maloletej J. sumu XXX euro mesačne a u maloletého K. sumu XXX mesačne , ktoré zodpovedajú možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na celkovú situáciu matky a sú zároveň primerané veku detí (trinásť a pol roka a jedenásť a štvrť roka). Takto určené výživné za pomerného finančného prispenia matky a štátneho prídavku dostatočne zabezpečí nielen základné potreby detí, ale tiež potreby v celosti prispievajúce k celkovému rozvoju ich osobností. Pri rozhodovaní o rozsahu styku oboch detí s otcom zohľadnil, že zákon uprednostňuje úpravu styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, podľa vzájomnej dohody rodičov pred direktívnou súdnou úpravou. Pokiaľ sa však rodičia nevedia v tomto smere dohodnúť, musí o úprave styku rozhodnúť súd. Vychádza pritom predovšetkým z pomerov zistených na strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, najmä pracovnej doby rodiča, jeho bytových pomerov, ale tiež z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Z výpovedí detí pred kolíznym opatrovníkom mal za zrejmé, že obidve zhodne odmietajú tráviť čas s otcom - maloletá J. považuje za dostatočné, keď ju otec denne vozieva do školy a maloletý K. odmieta akúkoľvek spoločnosť otca. Spôsob vyjadrovania sa detí ohľadne osoby otca však nesporne nasvedčuje tomu, že sú v danom smere vedome či nevedome ovplyvnené matkou, resp. poznačené jej animozitou vo vzťahu k otcovi. Aj keď rodičia ukončili manželské spolužitie, ich rodičovské kompetencie voči maloletým deťom zostávajú zachované a tak, ako je právom rodiča, ktorý so svojim maloletým dieťaťom nezdieľa spoločnú domácnosť, podieľať sa na jeho výchove aspoň formou pravidelného stretávania sa, je rovnako právom maloletého dieťaťa stýkať sa s týmto rodičom v záujme udržiavania citových väzieb, vzájomnej súdržnosti a spolupatričnosti. Na základe uvedeného, po prihliadnutí k vhodným podmienkam vytvoreným otcom pre maloleté, súd prvého stupňa upravil rozsah styku otca s maloletými s tým, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako mal za potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré by v konečnom dôsledku mali negatívny dopad na deti samotné. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v ktorom bol upravený styk otca s maloletými podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode s matkou. Poukázala na výsledok šetrenia kolíznej opatrovníčky, ako aj na svoje vyjadrenia urobené pred súdom prvého stupňa o tom, že obe deti sa odmietajú s otcom stretnúť. Z výsledku šetrenia kolíznej opatrovníčky vyplýva, že súdnu úpravu styku nepovažuje za šťastné riešenie, pokiaľ by deti mali chodiť na styk nasilu. Súdna úprava styku by mala zrejme zlý a nežiadúci vplyv na vzťah detí k otcovi, a aj na zdravý psychický vývoj oboch detí. Pokiaľ by otec na doporučenie kolízneho opatrovníka navštevoval referát poradensko - psychologických služieb a spolupracoval by s psychológom aj s deťmi, možno by sa ich vzťahy v budúcnosti zlepšili. Súd nebral do úvahy vyjadrenie a záverečné odporúčanie kolízneho opatrovníka, ako aj skutočnosť, že odmietajú vstúpiť do bytu otca a odmietajú sa stretnúť s jeho novou priateľkou, ku ktorej pociťujú odpor. Matka navrhla, aby odvolací súd v prípade, ak to považuje za potrebné, obe maloleté deti vypočul v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Na odvolací súd apelovala, aby vzal do úvahy uvedené skutočnosti, aj to, že obe deti zhodne odmietajú tráviť čas s otcom, keď podmienkou úspešného priebehu styku je , aby rodičia medzi sebou dokázali bezkonfliktne komunikovať, čo je v súčasnosti absolútne nemožné. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že trvá na tom, aby bol styk s deťmi určený súdom v minimálnom rozsahu určenom v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že v styku s deťmi mu je zo strany matky bránené, a to aj po vydaní súdneho rozhodnutia o styku. Zo strany matky aj naďalej dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu detí. Po poslednom pojednávaní súdu iniciatívne kontaktoval referát poradensko - psychologických služieb za účelom zlepšenia schopností rodičov vzájomne komunikovať o výchove detí a napriek tomu, že sa ho zúčastnila aj matka detí, dňa 14.04. mu neumožnila styk s deťmi. Deti sa stávajú rukojemníkmi a matka ich prostredníctvom sleduje svoje zištné a neprimerané požiadavky ako na výživné na deti, tak aj na svoju osobu. Matka deti proti nemu manipuluje a svoj výkon rodičovských práv zneužíva voči druhému rodičovi. Obe deti majú právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Je paradoxné, ako „ zle „ na deti vplýva styk s ním. Zle na ich vývoj však nevplýva, ak každé ráno vozí dcéru do školy a tým odbremeňuje matku, ktorá nemusí ráno skoršie vstávať a stresovať sa. Otec napokon uviedol, že je jeho eminentnou snahou získať stratenú dôveru detí, ktorú však môže získať jedine tým, že aj matka bude vplývať na deti s cieľom, aby sa s otcom stretávali, a aby sa medzi ním a deťmi vytvoril harmonický vzťah, ktorý nakoniec pozitívne upraví aj vzťahy medzi rodičmi. Kolízny opatrovník maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu v otázke úpravy styku otca s deťmi vzhľadom na vyjadrenia detí, ktoré neboli súčasťou dokazovania, súd prvého stupňa nezobral do úvahy. Obe deti sú schopné vzhľadom na svoj vek a mentálnu úroveň a majú záujem sa k otázke styku vyjadriť priamo na súde. Vzhľadom k ich odmietavým postojom k styku s otcom sú v sledovaní psychiatrickej ambulancie u K.. D.. V prípade, že súd bude považovať vyjadrenia detí k predmetu konania za nedostačujúce, navrhol pribrať do konania súdneho znalca z odboru detskej psychológie, resp. aj psychiatrie. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu oboch rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom v minimálnom rozsahu upravil styk otca s oboma maloletými deťmi N.. K doplneniu dôvodov súdu prvého stupňa reagujúc zároveň na odvolacie námietky matky a skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení sa kolízneho opatrovníka konštatuje, že z obsahu spisu v prejednávanej veci nepochybne vyplýva vysoká miera narušenia nielen vzájomných vzťahov medzi rodičmi, ale i medzi otcom a oboma maloletými, ktorá však automaticky neznamená pre rodiča, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, zánik jeho práva na výkon rodičovských práv, vrátane práva stýkať sa s maloletými deťmi. Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanom prípade je nutné upraviť styk otca súdnym rozhodnutím, keď z obsahu spisu vyplýva, že styk detí s otcom sa ( okrem denného vozenia dcéry do školy ) nerealizuje. Matkou navrhnutá úprava tzv. neobmedzeného styku otca s deťmi by znamenala s najvyššou pravdepodobnosťou pre otca absolútne obmedzenie jeho styku s deťmi s tým, že jeho rozsah a intenzitu by určovala matka, alebo maloleté deti. Je treba uviesť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu vzťah detí k otcovi vyplývajúci z pohovoru kolízneho opatrovníka s oboma deťmi, ako aj z k odvolaniu pripojeného vyjadrenia mal. J., vykazuje silné prvky ich ovplyvňovania druhým rodičom, t.j. matkou. I napriek oboma deťmi prezentovaného názoru o tom, že sa nechcú so svojim otcom stretávať, odvolací súd zohľadnil aj právo otca byť spolu so svojimi deťmi, ktoré je podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva základným prvkom rodinného života, a to i v prípade rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletých detí . Pre úplnosť je treba uviesť, že rešpektovanie názoru oboch maloletých detí tak, ako to navrhuje v odvolaní matka a v priebehu konania pred súdom prvého stupňa aj kolízny opatrovník maloletých, by znamenalo faktický zákaz styku otca s deťmi , na ktorého nariadenie nie sú splnené podmienky ustanovené zákonom. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že obe maloleté deti potrebujú pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na ich oboch rodičoch, aby pre nich vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na deti a nepoužívali ich ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna a dcéry nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy styku otca s deťmi dospieť ( i s možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujmy detí, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci a ovplyvňovania detí proti druhému partnerovi , idú proti záujmom maloletých. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.