{"guid": "4eb7200c-01e2-48d8-afeb-1545ff9544c3:b015d918-b8ce-404b-8ec5-aee6bf80c30e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1", "spisova_znacka": "11CoP/175/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/175/2012 z 26. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. novembra 2012, sp. zn. 11CoP/175/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1", "identifikacne_cislo": "1511215165", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2012-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b015d918-b8ce-404b-8ec5-aee6bf80c30e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/175/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215165
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
N.: J., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. N.Ň., trvale bytom
D., T. XX, a otec - X.. N. N., trvale bytom D., T. XX, zastúpený JUDr. Milanom Bobákom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a
návrh otca o úpravu styku s maloletými, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 08.02.2012, č.k. 17 P/248/2011-99, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov  odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd  napadnutým rozsudkom :

- zveril mal. deti N., J., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

- s účinnosťou od 01.07.2011 určil  vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. v sume XXX euro mesačne
a na mal. K. v sume XXX euro mesačne, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k
rukám matky,

-  otcovi povolil splácať zročné výživné za obdobie od júla 2011 do januára 2012 v celkovej sume XXX
euro u mal. J. a XXX euro u maloletého K.  v mesačných splátkach po XXX euro spolu s bežným výživným
od februára 2012,  pod následkom straty výhody splátok,

- styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi  každý nepárny
kalendárny týždeň od soboty 9,00 hodiny do nedele 17,00 hodiny a v každom kalendárnom roku od
01.08.  od 9,00  hodiny nepretržite do 14.08. do  17,00 hodiny a od 26.12.  od 9,00 hodiny nepretržite do
30.12. do 17,00 hodiny s tým, že otec si deti prevezme od matky v mieste ich bydliska, kde ich následne
matke aj odovzdá,

- matke uložil   povinnosť  maloletých na styk riadne pripraviť,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .



Rozhodnutie v časti týkajúcej sa zverenia a výživného právne odôvodnil § 36, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o
rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom v súlade s návrhom matky, keď otec a ani kolízny opatrovník nenavrhli nič iné a ani z výpovede
oboch detí nevyplynula dôvodnosť iného rozhodnutia. Rozhodnutie o zverení oboch maloletých detí
matke akceptovalo  existujúci stav v otázke starostlivosti o obe deti od opustenia spoločnej domácnosti
otcom.  Za výživné primerané všetkým kritériám stanoveným  zákonom súd prvého stupňa  považoval
u maloletej J. sumu XXX euro  mesačne a u maloletého K. sumu XXX mesačne ,  ktoré zodpovedajú
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na celkovú situáciu matky a
sú  zároveň primerané veku detí (trinásť a pol roka a  jedenásť a štvrť roka). Takto určené výživné za
pomerného finančného prispenia matky a štátneho prídavku  dostatočne zabezpečí nielen základné
potreby detí, ale tiež potreby v celosti prispievajúce k celkovému rozvoju ich osobností.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku oboch  detí s otcom  zohľadnil, že zákon uprednostňuje úpravu styku
maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, podľa vzájomnej dohody
rodičov pred direktívnou súdnou úpravou. Pokiaľ sa však rodičia nevedia v tomto smere dohodnúť, musí
o úprave styku rozhodnúť súd. Vychádza pritom predovšetkým z pomerov zistených na

strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať
styk upravený,  vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, tiež z denného režimu dieťaťa, ako aj pomerov
na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, najmä pracovnej doby rodiča, jeho
bytových pomerov, ale tiež z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú
opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí
zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa. Z výpovedí detí pred kolíznym opatrovníkom mal za
zrejmé, že obidve zhodne odmietajú tráviť čas s otcom - maloletá J. považuje za dostatočné, keď ju
otec denne vozieva do školy a maloletý K. odmieta akúkoľvek spoločnosť otca. Spôsob vyjadrovania sa
detí ohľadne osoby otca však nesporne nasvedčuje tomu, že sú v danom smere vedome či nevedome
ovplyvnené matkou, resp. poznačené jej animozitou vo vzťahu k otcovi. Aj keď rodičia ukončili manželské
spolužitie, ich rodičovské kompetencie voči maloletým deťom zostávajú  zachované a tak, ako je právom
rodiča, ktorý so svojim maloletým dieťaťom nezdieľa spoločnú domácnosť, podieľať sa na jeho výchove
aspoň formou pravidelného stretávania sa, je rovnako právom maloletého dieťaťa stýkať sa s týmto
rodičom v záujme udržiavania citových väzieb, vzájomnej súdržnosti a spolupatričnosti.

Na základe uvedeného, po prihliadnutí k vhodným podmienkam vytvoreným otcom pre maloleté,  súd
prvého stupňa  upravil rozsah styku otca s maloletými s tým, že styk určený súdnym rozhodnutím je
záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako
napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako mal za  potrebné, aby boli dodržiavané
počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia,  a aby tak nedochádzalo ku konfliktným
situáciám, ktoré by v konečnom dôsledku mali negatívny dopad  na deti samotné.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v ktorom bol upravený styk otca s maloletými podala v
zákonnej lehote odvolanie matka maloletých žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok  v napadnutej časti
zmenil tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia po predchádzajúcej
dohode s matkou.  Poukázala na  výsledok šetrenia kolíznej opatrovníčky, ako aj na svoje vyjadrenia

urobené pred súdom prvého stupňa o tom, že obe deti sa odmietajú s otcom stretnúť.   Z výsledku
šetrenia kolíznej opatrovníčky vyplýva, že súdnu úpravu styku nepovažuje za šťastné riešenie, pokiaľ by
deti mali chodiť na styk nasilu. Súdna úprava styku by mala zrejme zlý a nežiadúci vplyv na vzťah detí k
otcovi,  a aj na zdravý psychický vývoj oboch detí.  Pokiaľ by otec na doporučenie kolízneho opatrovníka
navštevoval referát poradensko - psychologických služieb a spolupracoval by s psychológom aj s deťmi,
možno by sa ich vzťahy v budúcnosti zlepšili. Súd nebral do úvahy vyjadrenie a záverečné odporúčanie
kolízneho opatrovníka, ako aj skutočnosť, že odmietajú vstúpiť do bytu otca  a odmietajú sa stretnúť
s jeho novou priateľkou, ku ktorej pociťujú odpor. Matka navrhla, aby odvolací súd v prípade, ak to
považuje za potrebné, obe maloleté deti vypočul v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 Zákona o
rodine. Na odvolací súd apelovala, aby vzal do úvahy  uvedené skutočnosti, aj to, že obe deti zhodne



odmietajú tráviť čas s otcom, keď podmienkou úspešného priebehu styku je , aby rodičia medzi sebou
dokázali bezkonfliktne komunikovať, čo je v súčasnosti absolútne nemožné.

Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej
odvolaním ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že trvá na tom, aby bol styk s deťmi určený súdom v
minimálnom rozsahu určenom v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že v styku s deťmi mu je zo strany
matky bránené, a to aj po vydaní súdneho rozhodnutia o styku.  Zo strany matky aj naďalej dochádza
k negatívnemu ovplyvňovaniu detí.   Po poslednom pojednávaní súdu iniciatívne kontaktoval  referát
poradensko - psychologických služieb  za účelom zlepšenia schopností rodičov vzájomne komunikovať
o výchove detí a napriek tomu, že sa ho zúčastnila aj matka detí, dňa 14.04. mu neumožnila styk s
deťmi.  Deti sa stávajú rukojemníkmi a matka ich prostredníctvom sleduje svoje zištné a neprimerané
požiadavky  ako na výživné na deti, tak aj na svoju osobu. Matka deti proti nemu manipuluje a svoj výkon
rodičovských práv zneužíva voči druhému rodičovi.   Obe deti majú právo na to, aby dostali príležitosť
rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov  a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča.  Je paradoxné, ako „ zle „ na deti vplýva styk s ním. Zle na ich vývoj
však nevplýva, ak každé ráno vozí dcéru do školy a tým odbremeňuje matku, ktorá nemusí ráno skoršie
vstávať a stresovať sa. Otec napokon uviedol, že je

jeho eminentnou snahou získať stratenú dôveru detí, ktorú však môže získať jedine tým, že aj matka
bude vplývať na deti s cieľom, aby  sa s otcom stretávali, a aby sa medzi ním a deťmi vytvoril harmonický
vzťah, ktorý nakoniec pozitívne upraví aj vzťahy medzi rodičmi.

Kolízny opatrovník maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.  Poukázal na to, že
rozhodnutie súdu v otázke úpravy styku otca s deťmi vzhľadom na vyjadrenia detí, ktoré neboli súčasťou
dokazovania, súd prvého stupňa nezobral do úvahy. Obe deti sú schopné vzhľadom na svoj vek a
mentálnu úroveň a majú záujem sa k otázke styku vyjadriť priamo na súde. Vzhľadom k ich odmietavým
postojom k styku s otcom sú v sledovaní psychiatrickej ambulancie u K.. D..  V prípade, že súd bude
považovať vyjadrenia detí k predmetu konania za nedostačujúce,  navrhol pribrať do konania súdneho
znalca z odboru detskej psychológie, resp. aj psychiatrie.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania  ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t   O.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem  a dospel k záveru, že odvolanie matky  nie je podané dôvodne. Súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu oboch
rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne   odôvodnil
( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke
stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého  výroku  rozsudku prvostupňového súdu,
v ktorom

v minimálnom rozsahu upravil styk otca s oboma  maloletými deťmi N..  K doplneniu dôvodov súdu
prvého stupňa reagujúc zároveň na  odvolacie námietky matky a skutočnosti uvedené v písomnom
vyjadrení sa kolízneho opatrovníka konštatuje, že z obsahu spisu v prejednávanej veci nepochybne
vyplýva vysoká miera narušenia nielen vzájomných vzťahov medzi rodičmi, ale i medzi otcom a oboma
maloletými, ktorá však automaticky neznamená pre rodiča, ktorému neboli deti zverené do osobnej
starostlivosti, zánik jeho práva  na výkon rodičovských práv,  vrátane práva stýkať sa s maloletými deťmi.
Odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanom prípade je nutné



upraviť styk otca súdnym rozhodnutím, keď z obsahu spisu vyplýva, že styk detí s otcom sa ( okrem
denného vozenia dcéry do školy ) nerealizuje. Matkou navrhnutá úprava  tzv. neobmedzeného styku
otca s deťmi  by znamenala s najvyššou pravdepodobnosťou pre otca  absolútne obmedzenie  jeho
styku s deťmi s tým, že jeho rozsah a intenzitu by určovala matka, alebo maloleté deti. Je treba uviesť,
že aj podľa názoru odvolacieho súdu vzťah detí k otcovi vyplývajúci z pohovoru kolízneho opatrovníka s
oboma deťmi, ako aj z k odvolaniu pripojeného vyjadrenia mal. J.,  vykazuje silné prvky ich ovplyvňovania
druhým rodičom, t.j. matkou.  I napriek oboma deťmi prezentovaného  názoru o tom, že sa nechcú
so svojim otcom stretávať, odvolací súd zohľadnil aj právo otca byť spolu so svojimi deťmi, ktoré je
podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva  základným prvkom rodinného života, a
to i v prípade rozpadu partnerského vzťahu rodičov maloletých detí .  Pre úplnosť je treba uviesť, že
rešpektovanie názoru oboch maloletých detí tak, ako to navrhuje v odvolaní matka a v priebehu konania
pred súdom prvého stupňa aj kolízny opatrovník maloletých,  by znamenalo faktický zákaz styku otca s
deťmi , na ktorého nariadenie  nie sú splnené podmienky ustanovené zákonom.

Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že obe maloleté deti potrebujú pre
svoj zdravý vývin kooperatívny  vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na ich oboch rodičoch, aby pre nich
vytvorili   prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene
učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať.  Len rodičia sú zodpovední
za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na deti a nepoužívali ich ako nástroj boja proti
druhému partnerovi.  Odvolací súd v tomto

prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna a dcéry  nad svojimi
záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy styku otca s deťmi  dospieť           ( i s možnosťou využitia
odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujmy detí, ale  zároveň bude rešpektovať i  práva
oboch rodičov,  ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom  musí byť
absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci a ovplyvňovania detí proti druhému partnerovi ,
idú proti záujmom maloletých.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti  podľa ust. §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

O  trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1  O.s.p., v spojení s § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/248/2011", "guid": "1d09e124-4ef4-4664-8306-c81a3eb1e492:1e5ea769-f00e-4cd2-aec3-abeb8b780ee4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "71768b48-6b30-40ea-acff-965ed7a7473c:a4555da2-d282-4ff6-ae39-91bd2058c304", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1", "spisova_znacka": "11CoP/140/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/140/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1"}, {"guid": "a0950d8b-4f75-4634-ac23-0938b1ac67f2:be57be88-1929-4c79-a79e-23d1e176c5b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512222524.1", "spisova_znacka": "11CoP/534/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/534/2013 z 23. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512222524.1"}]}