{"guid": "71768b48-6b30-40ea-acff-965ed7a7473c:a4555da2-d282-4ff6-ae39-91bd2058c304", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1", "spisova_znacka": "11CoP/140/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/140/2014 z 27. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2014, sp. zn. 11CoP/140/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1", "identifikacne_cislo": "1512208674", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1996/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4555da2-d282-4ff6-ae39-91bd2058c304", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/140/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512208674
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512208674.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: K.. T.
T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., M. XX, zastúpený JUDr. Milanom Bobákom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Kalinčiakova 25, proti odporkyni: R. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F., M. XX, zastúpená JUDr.
Dagmar Valentovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Advokátska kancelária, Fraňa Krála 31, o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T.: V., W..
XX.XX.XXXX E. Y., W.. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 25.11.2013, č.k. 17P/145/2012-215, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa.

- rozviedol manželstvo K.. T. T., W.. X.X.XXXX U. F. a R. T., C.. C., W.. X.X.XXXX U. W. F., uzavreté
dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž. vo zväzku X, ročník XXXX, strana
XX, poradové číslo XX,

- maloleté deti T. - V.W., W.. XX.X.XXXX E. Y., W.. XX.X.XXXX zveril na čas po rozvode  do osobnej
starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja
rodičia,

- Navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej V.  sumu XXX euro  mesačne a na maloletého
Y. sumu XXX euro mesačne,  vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred  do rúk odporkyne,  počnúc
právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode,

- konanie v časti úpravy styku  zastavil,

- deklaroval, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :



Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18,§ 23 ods.1, § 24 ods.1,2, § 25 ods.2, § 62 ods.1,2,3 Zákona
o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie
zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletej
V. a maloletému Y.  zohľadnil zhodu rodičov v tejto otázke  korešpondujúcu s doterajšou súdnou
úpravou v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.
Správou majetku a zastupovaním maloletých detí súd prvého stupňa  poveril oboch rodičov, keďže v
konaní nebol preukázaný žiaden dôvod pre to, aby práva a povinnosti navrhovateľa v tomto smere
boli voči maloletým nejakým spôsobom obmedzené (  a to ani za situácie, kedy medzi rodičmi jestvujú
konflikty ohľadne spoločne nadobudnutého majetku, ktoré sú pre predmetné zastúpenie detí právne
irelevantné). Pri zastavení konania v časti návrhu navrhovateľa o úpravu jeho styku s maloletými súd
prvého stupňa zohľadnil späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti a i okolnosť, že odporkyňa žiadala
styk navrhovateľa s maloletými deťmi neupraviť.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom vzal do úvahy, že
maloletá Kristína je vo veku pätnásť a pol roka, navštevuje osemročné Gymnázium S. J. N. na Q. X U. F.,
v danom školskom roku v septembri  jej matka zaplatila XXX,XX euro a v novembri XXX euro, maloletá
sa učí tri cudzie jazyky, musí mať zakúpené pracovné zošity, učebnice.  Maloletý Y. je trinásť a polročný
žiak základnej školy, v septembri daného školského roka  mu matka v škole uhradila XXX,XX euro.
Trvalo zvýšené náklady na výživu detí v súvislosti so zdravotným stavom alebo platenou záujmovou
mimoškolskou aktivitou odporkyňa v konaní nepreukázala.

Pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľa, súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je od 1.7.2012
v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti, do 15.6.2012  bol
zamestnaný vo funkcii „F. H. Y.“ vo firme K. L., E..L.., pracovný pomer skončil z dôvodu zrušenia jeho
pracovného miesta s tým, že zamestnávateľ nemal pre neho žiadnu inú vhodnú prácu v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ( a to ani na kratší pracovný čas ) a bolo mu  vyplatené odstupné
vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku. Navrhovateľ bol tiež členom predstavenstva
tejto firmy ( podľa potvrdenia ktorej mu v spojitosti s tým však neboli vyplatené žiadne odmeny),  jeho
priemerný čistý mesačný príjem  u posledného zamestnávateľa za obdobie september 2011 až jún
2012 predstavoval  X.XXX,XX euro vrátane vyplateného odstupného, čo bez započítania príjmu za
posledný mesiac, kedy mu bolo vyplatené odstupné, predstavuje čistý mesačný príjem cca X.XXX,XX
euro. Navrhovateľ dňa 21.11.2013 uzatvoril pracovnú zmluvu s firmou X. T., L..C..I.. L. L. U. F., V.V. XX, s
dátumom nástupu do práce 2.12.2013, na dobu určitú do 28.11.2014, so skúšobnou 3-mesačnou dobou
na pracovnú pozíciu referent nákupu ITC techniky, so mzdovými podmienkami - mesačná mzda vo výške
XXX euro, s týždenným pracovným časom 40 hodín. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z dôvodu
zdravotného stavu navrhovateľ v konaní nepreukázal. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom bytu na M. XX U. F., v ktorom býva spoločne s odporkyňou a ich deťmi ( navrhovateľ
inú vyživovaciu povinnosť nemá).

Po vykonanom dokazovaní ďalej súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa je zamestnaná vo firme E.
C., L..C..I.., kde za obdobie posledných 12 mesiacov (november 2012 až október 2013) dosiahla
čistý mesačný zárobok cca XXX,XX euro, nie je evidovaná v obchodnom ani v živnostenskom registri
a v spornom období nemala vyplatené prostredníctvom Sociálnej poisťovne ošetrovné ani dávky v
nemoci. Tvrdenia navrhovateľa o ďalších príjmoch odporkyne z firiem C.+L., L..C..I.. a L., L..C..I.. a od
živnostníkov T. Q., T. XX, F. a T. W., F. X, F. súd prvého stupňa  po vykonanom dokazovaní v tomto
smere vyhodnotil ako  nepravdivé.

S poukazom na zistené majetkové a zárobkové pomery na strane oboch účastníkov a zistený rozsah
odôvodnených potrieb maloletých detí  súd prvého stupňa za výživné primerané  veku a potrebám
maloletých detí považoval sumy XXX euro u V. a XXX euro u Y., ktoré je podľa jeho názoru  navrhovateľ
schopný plniť vzhľadom na svoje v konaní preukázané schopnosti a možnosti - vysokoškolské vzdelanie,
odbornosť, prax, ako aj jazykové znalosti a v neposlednom rade aj bývanie v hlavnom meste s najväčšou
koncentráciou pracovných miest v štátnom i súkromnom sektore. V tejto súvislosti konštatoval, že je
povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať,



ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. To znamená, že výživovou povinný
rodič si musí zadovážiť taký zdroj príjmu, z ktorého bude riadne zabezpečovať všetky odvodnené nároky
dieťaťa a prijať hoci aj zamestnanie s nižším pracovným postavením a finančným ohodnotením, v akom
pracoval predtým.

Súd  prvého stupňa neprihliadol na nezamestnanosť navrhovateľa, a tiež ani na obsah pracovnej zmluvy,
na základe ktorej mal nastúpiť do zamestnania dňom 2.12.2013 s mesačnou mzdou XXX euro mesačne,
keďže zistené  možnosti a schopnosti na jeho strane   mu umožňujú uplatniť sa na trhu práce tak, aby
svojim maloletým deťom zabezpečil primeraný životný štandard. Hoci svoju terajšiu situáciu popisoval
ako zúfalú, zároveň sa obhajoval tým, že pokiaľ by prijal aj zamestnanie iné, než na úrovni predošlého,
sprofanovalo by to jeho osobu na trhu práce. Takéto konanie  súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové
v snahe dosiahnuť stanovenie čo najnižšieho výživného. Výživné, ktoré navrhol navrhovateľ  na maloleté
deti určiť vo výške XX euro a XX euro mesačne by nebolo adekvátnym výživným ani pre novorodenca
a znamenalo by prenesenie podstatnej ťarchy výživy detí na ich matku - odporkyňu ( ktorá i naďalej
čiastočne vyvažuje svoj finančný podiel na starostlivosti o deti ich osobnou opaterou). Súd prvého
stupňa konštatoval, že navrhovateľ  v konaní nepredložil, resp. ani neoznačil  žiaden dôkaz o tom, že
by mu jeho zdravotný stav tvoril nejakú prekážku uplatnenia sa v  pracovnom procese, alebo že by
mu trvalo odčerpával finančné prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a
pod.). Pri rozhodovaní nezohľadniť doterajšie výdavky navrhovateľa  spočívajúce v úhrade výživného na
manželku - odporkyňu a na maloleté deti  doposiaľ vydaných súdnych rozhodnutí, nakoľko tieto finančné
povinnosti mu vyplývajú z právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým sa musí podriadiť pod hrozbou
exekúcie, príp. trestnoprávneho postihu. Rovnako nezohľadnil podlžnosti navrhovateľa voči zdravotnej
poisťovni a rodičom, ktoré vznikli jeho zavinením, resp. sám sa k nim zaviazal, keď mohol v rámci svojich
preukázaných možností a schopností mať príjem z pracovného procesu.

Vo vzťahu k návrhu odporkyne na  určenie výživného na maloleté deti  v sume XXX X. E. XXX euro
mesačne uviedol, že táto suma sa javí vo vzťahu k veku a potrebám maloletých detí ( nemajúce
mimoriadne zvýšené výdaje na výživu ) ako neprimerane vysoká , keď nadštandardnou výškou
výživného si odporkyňa nemôže saturovať iné potreby, ako napr. tie, na ktoré v závere pojednávania
poukázala (to, že s  deťmi bude musieť opustiť doterajšie bydlisko, čím jej pribudnú náklady spojené so
zabezpečením nového bývania).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Proti výroku rozsudku, v ktorom bola uložená navrhovateľovi povinnosť platiť na výživu maloletých detí
sumou XXX euro a XXX euro mesačne podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ  navrhujúc,
aby odvolací súd rozhodol o výške jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom tak, že výživné na
maloletú V. určí sumou XXX euro mesačne a na maloletého Y. sumou XX euro mesačne.  V odvolaní
poukázal na to, že   odporkyňa podala voči nemu návrh na výkon exekúcie a vzhľadom na to, že je bez
príjmu, bude exekvovaný celý jeho nehnuteľný majetok, vrátane bytu na M.Č. G. U. F., v ktorom bývajú i
maloleté deti spoločne s matkou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od júna 2012 do novembra 2013 uhradil
na výživu maloletých detí sumu X.XXX euro a príspevok na manželku v sume X.XXX euro.  Súd prvého
stupňa podľa názoru odvolateľa neprihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane
odporkyne, ktoré sú porovnateľné s pomermi na jeho strane . Náklady na maloleté deti deklarované
matkou sú umelo navýšené, nevydokladované a nadštandardné.  Súd

prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol na jeho zdravotný stav a ani na  jeho súčasnú
nezamestnanosť za situácie, kedy stratu práce nevedel ovplyvniť. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa mal za vzájomne si rozporujúce, keď na jednej strane  konajúci súd  konštatoval, že má
prijať  zamestnanie s nižším pracovným postavením a finančným ohodnotením, na strane druhej však
nezohľadnil jeho príjem zo súčasného pracovného  pomeru vo  výške XXX  euro  mesačne.  V konaní
deklarované dlžoby  nepredstavujú  neprimerané majetkové riziká, ktoré by na seba bral v zmysle § 75
ods. 1 Zákona o rodine keďže tieto vyplývajú z jeho straty zamestnania a sú tvorené prevažne dlžnými
čiastkami na výživnom  na maloleté deti ako aj na manželku. Pôžičku od rodičov výlučne použil na
splácanie výživného na deti, náklady spojené s užívaním bytu, kde bývajú aj deti  a manželka. Napadnutá



výroková časť rozsudku o výške výživného je  potom prakticky nevykonateľná a kontraproduktívna
vzhľadom na to, že je úplne bez príjmu, bez úspor a jeho jediným majetkom je len  byt na M. XX U.
F., ktorý v prípade prebiehajúce exekúcie v súvislosti s vymáhaním výživného na manželku postihne
najmä maloleté deti.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého  stupňa
potvrdiť a odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľ koná účelovo tak, aby
sa v čo najväčšej miere  zbavil vyživovacej povinnosti voči svojim dvom maloletým deťom. Navrhovateľ
i napriek deklarovaniu  veľmi zlých pomerov jeho strane jazdí osobným automobilom, denne fajčí
cigarety, raňajkuje na pumpách , stravuje sa v  reštauráciách a jazdí  nákupy do C. aj potom,  ako
mu boli zablokované účty kvôli exekučnému konaniu. O týchto skutočnostiach má vedomosti z toho
dôvodu, že navrhovateľ  s nimi býva v byte na M. G.. Pokiaľ ide o výšku nákladov na maloleté deti
tieto nie sú nadštandardné, jedná sa o bežné a najmä nevyhnutné náklady spojené s výchovou a
starostlivosťou o deti.  Zo svedeckej výpovede svedkyne K.. L.  F. vyplynulo, že  navrhovateľ nikdy netrpel
finančnou núdzou  (  a to ani v čase, keď bol nezamestnaný ) a že má schopnosti a predpoklady, aby
zarábal. Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ mal počas trvania pracovného pomeru v minulosti
nadštandardne vysoký príjem a príjem mala taktiež aj ona,   je predpoklad, že spoločne tvorili za
trvania manželstva taktiež úspory. Tieto  jej po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti spolu
so stavebným sporením pre maloleté deti neostali  - ako s nimi navrhovateľ naložil,  jej nie je známe.
Odporkyňa poukázala na to, že pracovnú zmluvu doloženú navrhovateľom v priebehu konania uzavrel
so svojím bývalým kolegom a priateľom na dobu určitú, za neprimerane nevýhodných a platových
podmienok so skúšobnou dobou, v ktorej ho môže kedykoľvek zamestnávateľ bez udania dôvodu
prepustiť. Mala za to, že sa jedná o fiktívnu zmluvu, ktorej podmienky nemali byť v budúcnosti reálne
nikdy naplnené a mala slúžiť iba ako podklad pre rozhodnutie o znížení výživného na maloleté deti.
Pokiaľ ide o pôžičku  od rodičov navrhovateľa uviedla, že ak títo dokázali v minulosti vytvoriť takéto
úspory  je prinajmenšom zvláštne, ak by navrhovateľ s príjmom prevyšujúcim niekoľko tisíc eur mesačne
si vytvoriť  úspory v minulosti nedokázal.

Kolízny opatrovník maloletých detí  v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania  podľa  § 214 ods. 2 O.s.p.  ( keďže v preskúmanej  veci  nebolo
potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania
a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný
záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie  navrhovateľa  nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 24 ods.1   Zákona o rodine  v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1,2,5  Zákona o rodine plnenie  vyživovacej  povinnosti  rodičov  k  deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá  trvá do  času, kým  deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja  rodičia prispievajú  na výživu  svojich detí  podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.



Výživné prednosť  pred  inými  výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností,  možností  a  majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine  pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods.1 ,3 Zákona o rodine  dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možná len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danom prípade podal navrhovateľ odvolanie  len proti výroku rozsudku v časti, v ktorej  mu súd
prvého stupňa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V.W., W.. XX.X.XXXX sumou XXX euro
mesačne a na maloletého Y., W.. XX.X.XXXX sumou XXX euro mesačne,  vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám odporkyne  ( matky ).  Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa
rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti
s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na
úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav
ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod..
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči  dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných
hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb  dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy  dieťaťa; a vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov  dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.  Medzi týmito
dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami  dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

V posudzovanom prípade z obsahu spisu a i z predchádzajúce  rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu
vyplýva , že rozsudkom  Okresného súdu Bratislava V  zo dňa  8.2.2012, sp.zn. 17P 248/2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2012, sp.zn. 11CoP 175/2012 bol upravený výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. na čas do rozvodu manželstva rodičov tak, že obe
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi  bola uložená povinnosť platiť na ich
výživu sumu XXX euro mesačne na V. a XXX euro mesačne na Y. a zároveň bol aj upravený styk otca
s nimi. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V  zo dňa 1.7.2013, sp. zn. 17P/324/2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.6.2014, sp.zb. 11CoP 534/2013 bola s účinnosťou
od 1.9.2012  znížená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k maloletým deťom, V. zo sumy XXX euro
na sumu XXX euro a Y. zo sumy XXX euro na sumu XXX euro  mesačne ( v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa bol navrhovateľ nezamestnaný ).



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k obom maloletým deťom
narodeným z manželstva na čas po rozvode  z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb   oboch detí,
ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov, na výživu ktorých sú plne odkázané,  pri súčasnom
zohľadnení skutočností  existujúcich v čase posledného rozhodovania  súdu o vyživovacej povinnosti
navrhovateľa  k maloletým deťom.

Práve s poukazom na uvedené skutočnosti  aj podľa názoru odvolacieho súdu  výška výživného určená
súdom prvého stupňa, ktorou je  navrhovateľ (otec  ) povinný prispievať na výživu oboch  maloletých
detí  narodených z manželstva,  zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa
uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1  Zák. o rodine. Výška určeného výživného je primeraná
ako odôvodneným potrebám maloletých detí,  tak  aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov, pri zohľadnení práva detí odkázaných výživou   podieľať sa na životnej úrovni rodičov
a pri zistení neexistencie podstatnej zmeny pomerov na strane povinného  navrhovateľa a oprávnených
maloletých detí  v porovnaní so stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu v tejto otázke
( konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17P/324/2012 ). Pri hodnotení odvolacích
námietok navrhovateľa sa odvolací súd zhodol s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ ( i
napriek deklarovanému zamestnaniu sa  od 2.12.2013 s príjmom cca XXX euro mesačne na pozícii
referenta nákupu ITC techniky  )  na trhu práce i naďalej  dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a
možnosti dané v jeho prípade jednak úrovňou svojho najvyššieho stupňa dosiahnutého vzdelania, svojou
jazykovou vybavenosťou, ale i rozsahom pracovných skúseností nadobudnutých v predchádzajúcich
pracovných pozíciách, v ktorých dosahoval nadštandardný príjem  ( ktorý bol braný v úvahu konajúcim
súdom pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým deťom v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17P/248/2011). Poukazuje na to, že výška príjmu
deklarovaného navrhovateľom je hlboko pod úrovňou výšky minimálnej mzdy  a od navrhovateľa práve
s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti, ako aj ním nastavenú výšku životnej úrovne v minulosti
je možné spravodlivo očakávať, že na trhu práce vyvinie aktivity smerujúce k dosiahnutiu príjmu  reálne
zodpovedajúcemu jeho schopnostiam a možnostiam  a predchádzajúcim pracovným skúsenostiam. V
danom konaní   navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy ani k tvrdeniam o jeho aktivitách súvisiacich
s hľadaním si vhodného zamestnania  so zodpovedajúcim príjmom  a ani o tom, že by miera jeho
schopnosti pracovať a uplatniť sa na trhu práce bola ovplyvnené jeho zdravotným stavom.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok  súdu prvého stupňa v napadnutej časti  podľa ust. §
219 ods.1,2  O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144  O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/145/2012", "guid": "2799746f-dce8-413e-88d6-c65990992acd:e8cceab1-6ca4-4805-8afe-a256f9a37395", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a0950d8b-4f75-4634-ac23-0938b1ac67f2:be57be88-1929-4c79-a79e-23d1e176c5b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512222524.1", "spisova_znacka": "11CoP/534/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/534/2013 z 23. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512222524.1"}, {"guid": "4eb7200c-01e2-48d8-afeb-1545ff9544c3:b015d918-b8ce-404b-8ec5-aee6bf80c30e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1", "spisova_znacka": "11CoP/175/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/175/2012 z 26. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-11-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1511215165.1"}], "citovane_v": []}