KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 5. 2014plný textcitované 8×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/50/2014 z 13. 5. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. mája 2014, sp. zn. 1To/50/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1106010633.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/50/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106010633
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1106010633.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci obžalovanej B. N.-Z., pre prečin útoku na výkon
právomoci verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 25.9.2012 sp. zn. 3T 84/2006, na verejnom zasadnutí
konanom 14. mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej

B. N.-Z. , nar. XX.X.XXXX v N., bytom U. XX,
M. F.

u k l a d á

podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák.
peňažný trest vo výmere 300 /tristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovuje obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 25.9.2012 sp. zn. 3T 84/2006 bola obžalovaná
B. N.-Z. uznaná za vinnú z prečinu útoku na výkon právomoci verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že

dňa 12.8.2006 v čase medzi 3.50 hod. až 4.25 hod. v C. na Z. ulici pred X. bankou použila násilie v
úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa tým spôsobom, že počas toho ako príslušník
Policajného zboru N. S. vykonával kontrolu v zmysle § 22 zákona o Policajnom zbore voči R. E. na neho
zozadu skočila s vulgárnymi nadávkami, pričom ho chytila za ruku v ktorej mal baterku a snažila sa
mu ruku potiahnuť, pričom si týmto konaním udrela do tváre v oblasti spodnej pery, následne agresívne
zaútočila na zakročujúceho príslušníka Policajného zboru a to tak, že ho udrela rukou do tváre, začala
ho škriabať po krku a nohou, na ktorej mala obutú ťažkú topánku vpredu s oceľovou obrubou, kopla ho
do oblasti genitálií, čím poškodenému N. S. spôsobila podľa lekárskej správy zranenie s dobou liečenia
v trvaní 10 dní



Za uvedený prečin bol obžalovanej podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Svoje rozhodnutie samosudca okresného súdu, čo do výroku o vine, odôvodnil v podstate tak, že
vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že skutku kladeného za vinu obžalovanej sa
táto dopustila tak, ako sa uvádza vo výroku jeho rozsudku. Podľa jeho názoru, konanie obžalovanej je
preukázané výpoveďou poškodeného N. S. ako aj svedkov B. El C., P. H., S. N. a A. D.. Obhajobným
námietkam obžalovanej B. Z. - N. neuveril a ani výpovediam jej otca Z. Z., sestry H. Z. a ďalších členov
skupiny R. E., ktorý mal napadnúť svedka El C.. Neuveril prehláseniu H. Z., že skutok spáchala ona
a nie jej sestra z dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že napriek tomu, že obidve
sestry a to ako B. tak aj H. skutočne útočili na policajta N. S., vykonávajúceho zákrok, avšak zatiaľ, čo
obžalovaná B. útok dokonala, jej sestra H. bola pri útoku zadržaná iným policajtom, svedkom H. a útoku
teda z jej strany nedošlo.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obžalovaná B. N.-Z. v zákonnej lehote uvedenej v §
309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a to do zápisnice o hlavnom
pojednávaní konanom 25.9.2012 (č.l. 385), ktoré odvolanie písomne odôvodnila podaním doručeným
okresnému súdu 21.11.2012 (č.l. 391-392) a to prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania navrhla, aby krajský súd plniaci svoju revíznu povinnosť zrušil
odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o vine, alternatívne, aby sám rozhodol tak, že konanie proti
nej zastaví.

Dôvodila tým, že od počiatku trestného konania nebolo preukázané, že by sa skutku dopustila. Nebol
zabezpečený kamerový záznam, ktorý by mohol potvrdiť jej obhajobné tvrdenie, nebol vykonaný ani
vyšetrovací pokus, ktorý by preukázal účelovosť výpovedí policajtov, ktorý len zachraňovali svoje
nekorektné a nezákonné konanie, pretože pri previerke priebehu deja by sa preukázalo, že to, čo tvrdia,
vidieť nemohli. Rovnako objektívny dôkaz a to záznam z telefónneho čísla 158 nebol zadovážený. To,
že sa nevykonali dôkazy svedčiace v jej prospech, nemôže byť na jej ťarchu, lebo dôkazné bremeno
znáša prokurátor.

Ďalej poukázala, že trestné konanie sa vedie od roku 2006 a vzhľadom k následku, ktorý mal byť jej
konaním spôsobený, s poukazom na ustálenú medzinárodnú judikatúru a to najmä pre neúčelnosť a
absolútnu stratu možnosti realizácie účelu trestu je vhodné trestné stíhanie zastaviť.

Obžalovaná B. N.-Z. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu napriek riadne a včas vykázanému
doručeniu dňom 22.4.2014 nedostavila. Zaslala súdu oznámenie z 6.5.2014, v ktorom žiada a súhlasí,
aby sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu vykonalo v jej neprítomnosti.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. bolo preto verejné
zasadnutie vykonané v neprítomnosti obžalovanej B. N. - Z..

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržal
písomne podaného odvolania. Dodal, že v prípade, že krajský súd dospeje k záveru, že obžalovaná
spáchala skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, navrhol uložiť iný alternatívny trest, keďže obžalovaná je
riadne zamestnaná, pracuje mimo územia Slovenskej republiky, v Taliansku.

Podotkol, že trest ktorý bol obžalovanej uložený, považuje vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od
spáchania skutku za neprimerane prísny, vzhľadom k tomu, že obžalovaná vedie riadny život, pracuje
a nedopustila sa od tejto doby žiadneho protiprávneho konania.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie
obžalovanej ako nedôvodne zamietnuť alternatívne uložiť obžalovanej primeraný peňažný trest.



Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( § 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej B. N.-Z. je
čiastočne dôvodné a to iba vo vzťahu k výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
boli správne vyhodnotené okresným súdom tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu
ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo
pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenie v celom rozsahu osvojil
a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho
duplikovať.

K odvolacím námietkam obžalovanej B. N.-Z., , čo do výroku o vine napadnutého rozsudku, krajský súd
dodáva, že napriek tomu, že obžalovaná od počiatku trestného stíhania spáchanie skutku popiera, je
usvedčovaná výpoveďou samotného poškodeného N. S., ktorý ako člen policajnej hliadky, zakročujúcej
na mieste skutku vo svojej výpovedi uviedol, že bola to práve obžalovaná, ktorá ho potiahla za rukáv,
poškriabala ho na krku a kopla ho do rozkroku. Výpoveď poškodeného je podopretá výpoveďou
svedka A. D., člena hliadky mestskej polície, ktorý bol svedkom prejednávanej udalosti a videl fyzický
útok obžalovanej voči poškodenému policajtovi N. S.. Rovnako svedok S. N. označil obžalovanú za
osobu, ktorá zaútočila na poškodeného tak, že mu chytila ruku s baterkou, ťahala mu ju, pričom mu
vulgárne nadávala. Rovnako svedok P. H. vypovedal, že obžalovaná napadla poškodeného, tohto chcela
napadnúť aj jej sestra H. Z., ktorej v útoku zabránil. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď neuveril
výpovedi svedkyne H. Z., že skutok spáchala ona sama, už aj z dôvodu, že uvedená svedkyňa v
prípravnom konaní vypovedala, že od miesta činu bola vzdialená 50 metrov, pričom priebeh skutku zo
strany jej sestry nevidela, sama však priznala, že policajtom aj ona nadávala. Pokiaľ obhajca obžalovanej
žiadal doplniť kamerové záznamy, ako aj záznam na volanie tiesňovej linky 158, treba poukázať na
záznam zo 14.8.2006, z ktorého vyplýva, že kamerový systém bol v rekonštrukcii a miesto činu nezaberá
žiadny iný kamerový systém. V súvislosti so žiadaným záznamom linky 158 bolo vykonané šetrenie
s tým, že tento nebolo možné zabezpečiť preto, že telefónne záznamy z uvedeného obdobia boli
nahradené aktuálnymi a to z kapacitných dôvodov zariadenia. Napriek tomu, že nebolo možné uvedené
dôkazy zabezpečiť z technických dôvodov, krajský súd zastáva názor, že k priebehu skutkového deja
došlo tak, ako je to kladené obžalovanej za vinu v skutkovej vete rozsudku, čo vyplýva z výpovedí vyššie
uvedených svedkov.

Okresný súd správne posúdil konanie obžalovanej B. N. Z., ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorú právnu kvalifikáciu aj dostatočne odôvodnil.

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste napadnutého rozsudku zistil, že okresný súd uložil
obžalovanej B. N.-Z. neprimerane prísny trest.

Uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
dvoch rokov, nezodpovedá zásadám ukladania trestu v zmysle § 34 Tr. zák. už aj s ohľadom na okolnosť,
že skutok bol spáchaný v roku 2006.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom však
dostatočne nezohľadňuje neprimeranú dĺžku konania, pri ukladaní trestu obžalovanej.



Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní, musia trestné veci prejednávať, čo najrýchlejšie
a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

Ak by konanie prebiehalo bez prieťahov, došlo by k jeho skončeniu v primeranej lehote a nie až takmer
po 8 rokoch od spáchania skutku.

Týmito úvahami sa riadil krajský súd, ako súd odvolací, keď dospel k záveru, že trest vymeraný
obžalovanej je zrejme neprimeraný, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania
prerokúvanej trestnej činnosti a tiež vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktoré nezavinením
obžalovanej trvalo takmer 8 rokov.

Obžalovaná B. N.-Z. doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo prejednávaná a je riadne
zamestnaná.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že iba výlučne uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu, môže splniť svoj účel a iba
tento druh trestu môže prispieť k jeho náprave.

S prihliadnutím na povahu spáchaného trestného činu, na pohnútku činu, prostredie a situáciu, za ktorej
bol čin spáchaný, ale aj vzhľadom na osobu obžalovanej a jej doterajší život s prihliadnutím na jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. vedenie riadneho života, odvolací
súd uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 300 eur s polu s dielčim výrokom o uložení náhradného
trestu odňatia slobody vo výmer e1 mesiaca, nakoľko dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody
je neprimerane prísne.

Odvolacím súdom uložený peňažný trest vymeraný pri dolnej hranici trestnej sadzby spolu s dieľčim
výrokom o uložení náhradného trestu odňatia slobody, vychádza zo zásad ukladania trestov v zmysle
§ 34 Tr. zák. v každom smere.

Súd druhého stupňa na základe vyššie uvedených dôvodov čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovanej
a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanej uložil primeraný
peňažný trest spolu s dielčim výrokom o uložení náhradného trestu odňatia slobody.

Na podklade týchto úvah, odvolací súd v trestnej veci obžalovanej B. N.-Z. rozhodol spôsobom
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd
dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1106010633

  1. 25. 9. 2012Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 3T/84/2006 z 25. 9. 2012zrušené
  2. 13. 5. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/50/2014 z 13. 5. 2014 (toto rozhodnutie)
  3. 13. 5. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/50/2014 z 13. 5. 2014