Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/213/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201620 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201620.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: G. C., trvale bytom P. 3, XXX XX M., F., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Roháč, s.r.o., Mierová 2529/87, Humenné proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013-11982/32144:1-sekr. zo dňa 9.7.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2013-11982/32144:1-sekr. zo dňa 9.7.2013 v spojení s rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 317,47 €, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2013 domáhala preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2013-11982/32144:1-sekr. zo dňa 9.7.2013, ktorým bol zamietnutý jej rozklad a rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 bolo potvrdené. Rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 bola žiadosť žalobkyne o uznanie dokladu o vzdelaní zamietnutá z dôvodu, že predložený doklad „Diplom specialista“ vystavený v „Ivano- Frankivska deržavna medična akademija“, Ivano- Frankivsk (F.) dňa 27.6.1997 nie je rovnocenný diplomu získanému po absolvovaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v doktorskom študijnom odbore zubné lekárstvo v SR, ktorý sa podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve vyžaduje na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Poukázala, že napadnuté rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Z rozhodnutí nevyplývajú konkrétne dôvody zamietnutia jej žiadosti a samotné konštatovanie je nepostačujúce. Poukázala, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol len, že „žalobkyňa neabsolvovala výučbu a skúšku z predmetov Anesteziológia a resuscitácia, Dentálne materiály a prístroje, Čeľustná ortopédia a Parodontológia s tým, že obsah prednášok a cvičení uvádza mnohé zastarané diagnostické a vyšetrovacie metodiky, ktoré nie sú medzinárodne akceptované. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal zo stanoviska rektorátu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „UPJŠ v Košiciach“) vypracovaného na základe písomného stanoviska dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá porovnala obsah a rozsah štúdia žalobkyne“. Tieto všeobecné argumenty nie sú postačujúce, v odôvodnení nie je bližšie špecifikované o aké zásadné rozdiely vo vzdelaní žalobkyne sa jedná a z akého dôvodu nie je možné tieto rozdiely vo vzdelaní žalobkyne kompenzovať podľa § 19 zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov(ďalej len zákon č. 293/2007 Z.z.). Po podaní rozkladu sa prvostupňový správny orgán saobrátil na UPJŠ v Košiciach so žiadosťou o opätovné posúdenie predmetov, ktoré žalobkyňa absolvovala. UPJŠ v Košiciach svoje pôvodné odborné stanovisko potvrdila. Žalobkyňa s týmto stanoviskom UPJŠ v Košiciach nesúhlasí a má za to, že za účelom objektívneho posúdenia predmetov absolvovaných žalobkyňou prvostupňový správny orgán mal vyžiadať odborné stanoviská od ďalších lekárskych fakúlt pôsobiacich v Slovenskej republike. Poukázala, že predmety Parodontológia a Dentálne materiály a prístroje boli súčasťou Všeobecnej stomatologickej terapie a Anesteziológia a resuscitácia boli zaradené v rámci výučby Chirurgickej stomatológie. Predmet Čeľustná ortopédia bol taktiež súčasťou výučby iných predmetov, ktoré sa svojím názvom nezhodujú s názvom predmetu lekárskych fakúlt v Slovenskej republike. Skutočnosť, že rozsah a obsah výučby je zaradený pod iný predmet alebo pod iný názov predmetov nemôže byť dôvodom zamietnutia jej žiadosti o uznanie diplomu. Za účelom preukázania absolvovania výučby jednotlivých predmetov žalobkyňa predložila prvostupňovému správnemu orgánu podrobný rozpis obsahovej náplne jednotlivých predmetov a preklad študijného programu. Žalobkyňa absolvovala výučbu zo všetkých predmetov v rozsahu a obsahu štúdia rovnocenného s rozsahom vzdelania absolventa Lekárskej fakulty Slovenskej republiky potrebného na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Univerzita Karlova v Prahe na základe „Osvědčení o uznání vysokoškolského vzdelání a kvalifikace v České republice“ zo dňa 21.6.2011 uznala žalobkyni „Diplom specialista“ vystavený v „Ivansko-Frankivska deržavna medična akademija“ Ivano-Frankivsk (Ukrajina) dňa 20.6.1997 a potvrdila jeho rovnocennosť s vysokoškolským diplomom a dodatkom k diplomu vydaným v Českej republike Verejnou vysokou školou absolventovi štúdia v magisterskom študijnom programe zubné lekárstvo a v študijnom odbore stomatológia. Obsah a rozsah štúdia žalobkyne v študijnom programe zubné lekárstvo, v študijnom odbore stomatológia preto nevykazuje žiadne nedostatky vo vzdelaní žalobkyne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.10.2013 uviedol, že pri rozhodovaní o uznaní vzdelania žalobkyne na účely výkonu regulovaného povolania zubný lekár porovnal obsah a rozsah vzdelávania s minimálnymi požiadavkami na odbornú spôsobilosť zubného lekára stanovenými prílohou č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri porovnávaní obsahu vzdelávania prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyni chýba výučba z predmetov Biofyzika, Dentálne materiály a prístroje, Parodontológia, Anesteziológia a Resuscitácia a Čeľustná ortopédia, ktoré sú súčasťou minimálnych požiadaviek. Z toho dôvodu požiadal o odborné stanovisko aj UPJŠ v Košiciach, ktorá tiež konštatovala chýbajúcu výučbu týchto predmetov, ako aj ďalších predmetov zo študijného programu zubného lekárstva: Propedeutika zubného lekárstva, Infekčné ochorenia, Psychiatria a Psychológia, zároveň identifikovala zastarané diagnostické a vyšetrovacie metodiky a uviedla, že žalobkyňa nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon činnosti zubného lekára. Po podaní rozkladu žalobkyňou sa prvostupňový správny orgán opätovne obrátil na UPJŠ v Košiciach o prehodnotenie stanoviska na základe údajov uvedených v rozklade. UPJŠ v Košiciach potvrdila svoje pôvodné stanovisko. V zmysle odseku 10 preambuly smernice č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií členský štát Európskej únie nie je povinný uplatňovať pre uznanie vzdelania kompenzačné mechanizmy. V prípade žalobkyne boli vykázané 4 absentujúce predmety, čo prvostupňový správny orgán považoval za nekompenzovateľné jednou skúškou spôsobilosti. Prvostupňový správny orgán preto uviedol vo svojom rozhodnutí, že rozdiely sú natoľko zásadného charakteru, že nie je ich možné kompenzovať podľa § 19 zákona č. 293/2007 Z.z. Žalobkyni však nič nebránilo, aby vymenované predmety absolvovala na ľubovoľnej lekárskej fakulte, ktorá poskytuje študijný program zubné lekárstvo a po vykonaní rozdielových skúšok požiadala o opakované posúdenie svojho vzdelania. Skúška spôsobilosti je len súhrnná skúška, ktorou nemôže byť preverená znalosť štyroch predmetov. Žalovaný ďalej uviedol, že odborné stanoviská od ďalších lekárskych fakúlt v Slovenskej republike nebolo potrebné žiadať, pretože každá lekárska fakulta v Slovenskej republike pri posudzovaní sa riadi minimálnymi požiadavkami na odbornú spôsobilosť zubného lekára stanovenými zákonom a opismi študijného programu zubného lekárstva. Tieto minimálne požiadavky musia byť obsiahnuté v študijnom programe všetkých lekárskych fakúlt a vychádzajú zo smernice č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Študijné programy vzdelávania zubných lekárov sú na všetkých lekárskych fakultách v Slovenskej republike na základe zákona zosúladené. Doklad o uznaní vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie vydaný Univerzitou Karlovou v Prahe prvostupňový správny orgán nebral do úvahy vo svojom rozhodnutí z dôvodu, že to nie je doklad o uznaní odbornej kvalifikácie, ktorá umožňuje vykonávať povolanie zubného lekára v Českej republike. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 293/2007 Z.z. doklad o vzdelaní alebo iný doklad osvedčujúci odbornú kvalifikáciu, ktorý vydal tretí štát, sa považuje za doklad o odbornej kvalifikácii, ak má jeho držiteľ doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na území iného členského štátu a najmenej 3 roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý mu doklad o odbornej kvalifikácii uznal. Príslušným orgánom, ktorý vydáva doklad o uznaní odbornej kvalifikácie na účely výkonu povolania zubný lekár v Českej republike je Ministerstvom zdravotníctva Českej republiky. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 odst. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 odst. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo právnych prostriedkov zákonnosť rozhodnutí alebo postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 244 odst. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 247 odst. 1,2,3 O.s.p., podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby šlo rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 odst. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 250i odst. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2013-11982/32144:1-sekr. zo dňa 9.7.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne a rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 bolo potvrdené. Rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 bola žiadosť žalobkyne o uznanie dokladu o vzdelaní zamietnutá z dôvodu, že predložený doklad „Diplom specialista“ vystavený v „Ivano-Frankivska deržavna medična akademija“, Ivano- Frankivsk (F.) dňa 27.6.1997 nie je rovnocenný diplomu získanému po absolvovaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v doktorskom študijnom odbore zubné lekárstvo v SR, ktorý sa podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve vyžaduje na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou o uznanie ukončeného vzdelania, regulované povolanie zo dňa 13.4.2012 doručenou Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 18.4.2012 požiadala o uznanie dokladu o vzdelaní „Diplom specialista“ vystavený v „Ivano-Frankivska deržavna medična akademija“, Ivano-Frankivsk (F.) dňa 20.6.1997, za účelom uznania ukončeného vzdelania na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. V zmysle odborného stanoviska dekana lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zo dňa 24.7.2012 bolo konštatované, že po preštudovaní dodaných podkladov žalobkyni chýba: 1. skúška z predmetov: Biofyzika, Propedeutika zubného lekárstva, Dentálne materiály, Parodontológia, Anesteziológia a resuscitácia, Čeľustná ortopédia, Infekčné ochorenia, Psychiatria a Psychológia, 2. štátna skúška z predmetov: Chirurgia a Interná medicína, 3. obhajoba diplomovej práce. Obsah prednášok a cvičení uvádza mnohé zastarané diagnostické a vyšetrovacie metodiky, ktoré nie sú medzinárodne akceptované. Počet hodín presahuje požadovaných 5500 hodín. Ukončené vzdelanie nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon činnosti zubného lekára, nakoľko neobsahuje vyššie uvedené predmety, štátnu skúšku a obhajobu diplomovej práce. Rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní č. MŠVVaŠ SR-2012-6906/18885:396-RP zo dňa 30.8.2012 bola podľa § 10 a § 24 ods. 3 písm. b) zákona č. 293/2007 Z.z. bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o uznanie dokladu o vzdelaní z dôvodu, že predložený doklad „Diplom specialista“ vystavený v „Ivano- Frankivska deržavna medična akademija“, Ivano-Frankivsk (F.) dňa 27.6.1997 nie je rovnocenný diplomu získanému po absolvovaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v doktorskom študijnom odbore zubné lekárstvo v Slovenskej republike, ktorý sa podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyžaduje na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že doklad predložený žalobkyňou nie je rovnocenný dokladu o vzdelaní, ktorý sa podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyžaduje na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia v študijnom odbore a programe zubné lekárstvo sa určili nedostatky vo vzdelaní. Vzdelanie žalobkyne nie je rovnocenné s rozsahom vzdelania absolventa Lekárskej fakulty v Slovenskej republike, v študijnom programe zubné lekárstvo. Žalobkyňa neabsolvovala výučbu a skúšku z predmetov Biofyzika, Anesteziológia a resuscitácia, Dentálne materiály a prístroje, Čeľustná ortopédia a Parodontológia. Obsah prednášok a cvičení uvádza mnohé zastarané diagnostické a vyšetrovacie metodiky, ktoré nie sú medzinárodne akceptované. Rozhodnutie vychádzalo zo stanoviska rektorátu UPJŠ v Košiciach vypracovaného na základe písomného stanoviska dekana Lekárskej fakulty UPJŠ, ktorá porovnávala obsah a rozsah štúdia žalobkyne. Súčasne jej bolo oznámené v zmysle ust. § 24 ods. 5 zák. č. 293/2007 Z.z., že rozdiely v jej vzdelaní sú natoľko zásadného charakteru, že ich nie je možné kompenzovať podľa § 19 zák. č. 293/2007 Z.z.. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, na základe ktorého prvostupňový správny orgán si vyžiadal opätovné stanovisko od rektora UPJŠ v Košiciach, ktorý listom zo dňa 22.10.2012 doručeným žalovanému dňa 14.11.2012 oznámil, že trvá na pôvodnom odbornom stanovisku, že žalobkyňa nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon zubného lekárstva. Prílohou tohto listu bolo aj odborné stanovisko dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zo dňa 7.11.2012. Dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach v odbornom stanovisku zo dňa 7.11.2012 uviedol, že : 1. predmet Parodontológia je menší rozsah výučby, obsah predmetu je založený na neplatnej, starej terminológii a klasifikácii ochorení, 2. rozsah výučby predmetu Dentálne materiály a technológie je 23 hodín, kým v osnovách v Slovenskej republike je 56 hodín 3. obsah predmetu Anesteziológia a resuscitácia nie je totožný s predmetom Anestézia v zubnom lekárstve alebo v tvárovej oblasti. Anesteziológia a resuscitácia patrí do druhej skupiny lekársko- biologické a všeobecné lekárske predmety. Predmet, ktorý sa zaoberá problematikou anestézie v orofaciálnej oblasti, patrí do 3. skupiny - predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom - 3.5 anestetiká a sedatíva v zubnom lekárstve. 4. v predloženom kurikule nie je možné určiť počet klinickej praxe a praktických výkonov v ústnej dutine, ktoré sú potrebné pre získanie klinických zručností (kurikulum má najmenej 1500 hodín priamej klinickej praxe v ústnej dutine pri ošetrovaní pacientov). Odborné stanovisko bolo zdôvodnené tým, že pri posudzovaní dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach vychádzal z prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 296/2010, ktorá uvádza podmienky EÚ pre akceptáciu rovnocennosti vzdelania - špecifikuje predmety, ktoré má študent absolvovať. Podľa týchto požiadaviek bolo upravené kurikulum zubného lekárstva v roku 2002, ako jedna z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. O rozklade žalobkyne rozhodol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, rozhodnutím č. 2013-11982/32144:1-sekr. zo dňa 9.7.2013, ktorým bol rozklad žalobkyne zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že zo stanoviska z UPJŠ v Košiciach vyplynuli nedostatky týkajúce sa výučby a skúšky z predmetov: Anesteziológia a resuscitácia, Dentálne materiály a prístroje, Čeľustná ortopédia, Parodontológia, ako aj tá skutočnosť, že obsah prednášok a cvičení uvádza mnohé zastarané diagnostické a vyšetrovacie metodiky, ktoré nie sú medzinárodne uznávané a tieto rozdiely sa považujú za rozdiely zásadného charakteru, pričom ich nie je možné kompenzovať. UPJŠ v Košiciach listom doručeným dňa 14.11.2012 potvrdila svoje pôvodné odborné stanovisko. Osvedčenie o uznaní vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie vydané Univerzitou Karlovou v Prahe dňa 26.11.2011 nie je pre posúdenie veci rozhodujúce. Rozhodujúce je posúdenie vzdelania žalobkyne na účely výkonu regulovaného povolania podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike. Najmä podľa zákona č. 293/2007 Z.z. a nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z. Na základe vykonaného posúdenia vzdelania žalobkyne možno konštatovať existenciu rozdielov zásadného charakteru, ktoré nie je možné kompenzovať. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z.z., tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len "tretí štát"), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 293/2007 Z.z., na účely tohto zákona uznávanie dokladu o vzdelaní je uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského diplomu, vysvedčenia, osvedčenia o odbornej kvalifikácii alebo iných dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným oprávneným orgánom v Slovenskej republike. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z.z., regulované povolanie je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ktorých výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov podľa osobitných predpisov; regulované povolanie možno vykonávať najmä na základe regulovaného vzdelávania prípadne spojeného s používaním profesijného titulu alebo označenia povolania, ako aj na základe členstva v komore alebo v inej profesijnej organizácii, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje príslušný orgán na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní, je príslušným orgánom ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vydá žiadateľovi rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní v lehote do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti podľa § 23. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 293/2007 Z.z., príslušný orgán vydá podľa odsekov 1 a 2 rozhodnutie o a) uznaní alebo b) zamietnutí. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 293/2007 Z.z., v rozhodnutí podľa odseku 3 písm. b) príslušný orgán informuje žiadateľa aj o možných kompenzačných mechanizmoch, a to najmä o a) požadovanej dĺžke adaptačného obdobia vrátane dĺžky ďalšieho vzdelávania, ktoré je jeho súčasťou, b) odborných oblastiach, ktoré budú zahrnuté do skúšky spôsobilosti. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z.z., kompenzačný mechanizmus je náhradné opatrenie na doplnenie alebo vyrovnávanie rozdielov v odbornej príprave a vykonáva sa vo forme a) adaptačného obdobia alebo b) skúšky spôsobilosti. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 293/2007 Z.z., príslušný orgán uloží kompenzačné mechanizmy, ak sú podstatné rozdiely v trvaní alebo v obsahu odbornej prípravy alebo žiadateľ absolvoval aspoň o jeden rok kratšie štúdium, než je požadované v Slovenskej republike, a nepreukázal znalosti získané odbornou praxou doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 293/2007 Z.z., na rozhodovanie o uznaní dokladu o vzdelaní a na rozhodovanie o uznaní odborných kvalifikácií ministerstvom školstva alebo príslušnými orgánmi sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť z dôvodu nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov. Je nesporné, že žalobkyňa požiadala žalovaného o uznanie dokladu o vzdelaní „Diplom specialista“ vystavený v „Ivano-Frankivska deržavna medična akademija“, Ivano-Frankivsk (F.) dňa 20.6.1997 za účelom uznania ukončeného vzdelania na výkon regulovaného povolania zubný lekár v Slovenskej republike. Žalovaný za účelom porovnania obsahu a rozsahu štúdia žalobkyne a rozsahu vzdelania absolventa Lekárskej fakulty v Slovenskej republike v študijnom programe zubné lekárstvo si vyžiadal odborné stanoviská od rektora a dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Podľa odborného stanoviska UPJŠ v Košiciach ukončené vzdelanie žalobkyne nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon činnosti zubného lekára v Slovenskej republike s odôvodnením, že ukončené vzdelanie žalobkyne neobsahuje predmety Biofyzika, Ppropedeutika zubného lekárstva, Dentálne materiály, Parodontológia, Anesteziológia a resuscitácia, Čeľustná ortopédia, Infekčné ochorenia, Psychiatria a Psychológia, štátna skúška z Chirurgie a Internej medicíny a obhajobu diplomovej práce. V odbornom stanovisku z 7.11.2012 sú už uvedené aj konkretizované rozdiely medzi štúdiom žalobkyne a absolventom lekárskej fakulty v Slovenskej republike, ako aj ich podrobné zdôvodnenie. Žalovaný v súlade s ust. § 24 ods. 3 zák. č. 293/2007 Z.z. písm. b) rozhodol tak, že žiadosť žalobkyne o uznanie dokladu o vzdelaní zamietol. Súčasťou rozhodnutia žalovaného v zmysle § 24 ods. 5 zákona č. 293/2007 Z.z. má byť aj informácia žiadateľa o možných kompenzačných mechanizmoch, a to o adaptačnom období alebo o skúške spôsobilosti. Ak sú podstatné rozdiely v trvaní alebo obsahu odbornej prípravy žiadateľa - žalobkyne a nepredložila znalosti získané odbornou praxou doplňujúce alebo vyrovnávajúce tieto podstatné rozdiely, správny orgán v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 293/2007 Z.z. uloží kompenzačné mechanizmy. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí síce uviedol, že na základe vykonaného posúdenia vzdelania žalobkyne konštatoval existenciu rozdielov zásadného charakteru, ktoré nie je možné kompenzovať. V napadnutých rozhodnutiach sa žalovaný však nevyjadril, resp. nezdôvodnil, v čom spočíva zásadný charakter rozdielov vo vzdelaní žalobkyne a tiež neuviedol, z akého dôvodu tieto rozdiely zásadného charakteru nie je možné kompenzovať kompenzačnými mechanizmami v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. č. 293/2007 Z.z.. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Odôvodnenie je povinnou náležitosťou každého rozhodnutia, jedinou výnimkou upustenia od odôvodnenia je, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má teda poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, potrebné je vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie sú dostatočne zrejmé dôvody, prečo žalobkyňa nespĺňa minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon činnosti zubného lekára v zmysle odborného stanoviska dekana lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach zo dňa 7.11.2012. Samotné poukázanie na vyššie uvedené odborné stanovisko nie je postačujúce pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, naviac keď sa žalobkyňa domáhala objasnenia týchto skutočností. Podľa žalobkyne absentujúce predmety boli súčasťou iných predmetov (Parodontológia a Dentálne materiály a prístroje boli súčasťou Všeobecnej stomatologickej terapie a Anesteziológia a resuscitácia boli zaradené v rámci výučby Chirurgickej stomatológie, Čeľustná ortopédia bol tiež súčasťou výučby iných predmetov, ktoré sa svojím názvom nezhodujú s názvom predmetu lekárskych fakúlt v Slovenskej republike). S touto jej námietkou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný už uviedol konkrétne dôvody rozhodnutia, no vyjadrením nemožno nahrádzať nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku totho rozsudku. O trovách konania súd rozhodol § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v roku 2013: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia - 130,16 €, 2/ podanie žalobného návrhu (9.9.2013) - 130,16 €, z režijného paušálu 2 x 7,81€, v roku 2014: 3/ účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku dňa 27.3.2014 - 33,49 € ( 1 základnej tarifnej sadzby 133,99 €), réžijný paušál 1 x 8,04 €, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 317,47€. Súd trovy právneho zastúpenia za úkony uplatnené právnym zástupcom žalobcu písomné podanie na súd z 23.9.2013, účasť na pojednávaní 20.3.2014, účasť na pojednávaní 27.3.2014, cestovné výdavky za deň 20. a 27.3.2014, náhradu za stratu času za čas strávený cestou z Humenného do Bratislavy a späť dňa 20. a 27.3.2014 nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, a preto žalobcovi ich náhradu nepriznal. Podanie na súd z 23.9.2013 nie je podaním vo veci samej, je len oznámením, že žalobkyňa nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, právny zástupca žalobkyne sa na pojednávaní 20.3.2014 nezúčastnil a na pojednávaní 27.3.2014 bol len vyhlásený rozsudok, preto právnemu zástupcovi patrí len odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny ( § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Právnemu zástupcovi žalobcu súd nepriznal ani cestovné výdavky za cestu autom z Humenného do Bratislavy a späť, pretože súdu nepredložil technický preukaz od použitého auta na cestu a teda súd nemal preukázané, či parametre, ktoré boli uvedené vo vyúčtovaní zodpovedajú realite a teda, či na cestu použil uvedené motorové vozidlo. Súčasne súd nemal preukázané ani dĺžku cesty od ktorej sa odvíjala uplatnená náhrada za stratu času cestou z z Humenného do Bratislavy a späť. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.