Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/383/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110221624 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110221624.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. L., U. F. L. XXX, zastúpený: JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, Šafárikovo nám 2, Bratislava, proti odporcovi: U. F. F. E., Ž. O.Á.. XX, V., o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 83/2010-53, zo dňa 31. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2012 č.k. 14C 83/2010-53 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 05.05.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody za vykonanú väzbu, ktorá trvala od 01.01.2007 do 21.04.2008 v počte 476 dní vo výške 33.372,40 EUR. Mal za to, že na základe rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30.06.2008 sp.zn. 2T 103/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.04.2009 bol právoplatne oslobodený spod obžaloby prokurátora č. 1Pv 2/07 pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Poukázal na to, že na základe uznesenia Okresného súdu Senica zo dňa 03.01.2007 č.k. Tp1/07 bol vzatý do väzby dňa 01.01.2007 a prepustený z väzby na základe uznesenia Okresného súdu Senica zo dňa 21.04.2008 sp.zn. 2T 103/2007. Mal za to, že rozhodnutím o väzbe mu vznikla aj nemajetková ujma spočívajúca v dôsledku závažných následkov aj v súkromnom živote, odcudzením v celej rodine a celom okolí aj obce, v spoločenskom uplatnení a nemožnosti sa zamestnať, nakoľko išlo o obvinenie zo zločinu podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. V písomnom podaní zo dňa 18.11.2011 spresnil, že žiada zaplatiť 11.090,80 EUR ako skutočnú škodu za dobu trvania väzby, ktorá predstavovala 476 dní. Súd prvého stupňa uznesením sp.zn. 14C 83/2010 zo dňa 22.11.2011 konanie v časti nemajetkovej ujmy zastavil pre späťvzatie navrhovateľa v tejto časti. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom Okresného súdu Senica sp.zn. 2T 70/2010, listinnými dôkazmi založenými v spise a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu. Poukázal na § 3 ods. 1, 2, § 8 ods. 6 písm. a/, b/ zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase vydania rozhodnutí o väzbe navrhovateľa). Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody za nezákonnú väzbu nepreukázal. Uviedol, že je nesporné, že navrhovateľ bol vzatý do väzby rozhodnutím Okresného súdu Senica, č.k. TP 1/07 zo dňa 03.01.2007, pričom bol prepustený z väzby na slobodu rozhodnutím Okresného súdu Senica, č.k. 2T 103/2007 zo dňa 21.04.2008, právoplatné dňa 14.06.2008. Takisto mal za nesporné, že navrhovateľ na základe rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 30.06.2008 sp.zn. 2T 103/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.04.2009 bol právoplatne oslobodený spod obžaloby prokurátora č. 1Pv 2/07 pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2009. Uviedol, že navrhovateľ si uplatnil náhradu škody za dobu trvania väzby, a to za obdobie od 03.01.2007 do 21.04.2008 v počte 476 dní vo výške 11.090,80 EUR, pričom suma predstavuje 1/30 z priemernej nominálnej mesačne mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá bola vo výške 700,- EUR a suma denne bola 23,30 EUR. Podľa názoru súdu prvého stupňa výsledok trestného konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde v Senici, kde podľa rozsudku bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby prokurátora sp.zn. 1Pv 2/07 podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku nemalo vplyv na uplatnenie náhrady škody za väzbu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07.04.2009 ako aj s poukazom na § 8 ods. 6 písm. a) zák. 514/2003 Z.z. V danom prípade sa súd prvého stupňa jednoznačne stotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľ svojim konaním sám zavinil dôvody väzby, pričom to vyplýva najmä z uznesenia Okresného súdu Senica, č.k. Tp 1/027 zo dňa 03.01.2007 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku, t.j. v dôsledku dôvodnej obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že väzba bola skutočne oprávnená a zákonná a túto si navrhovateľ spôsobil sám a vyplýva to aj z rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 2T 103/2007 zo dňa 30.06.2008. Považoval za zrejmé, že navrhovateľ si väzbu spôsobil sám a to ovplyvňovaním svedka, P. L., ktorý mal zobrať spáchanie skutku na seba, pretože nie je za skutok trestne zodpovedný pre nedostatok veku. Uvedený svedok aj následne tvrdil, že skutok, pre ktorý bol stíhaný navrhovateľ, spáchal on sám, na čom aj zotrval. Mal za to, že oslobodenie spod obžaloby však nemá vplyv na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol vo väzbe zákonne v dôsledku vlastného správania sa voči svedkovi, ako aj v dôsledku jeho výpovedí vykonaných v trestnom konaní ako to vyplýva z rozhodnutí. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že u navrhovateľa neboli v danom prípade splnené podmienky nároku na priznanie náhrady škody za väzbu s poukazom na § 8 ods. 6 písm. a/ zák. 514/2003 Z.z., a preto súd prvého stupňa návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že sa jednoznačne stotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľ svojim konaním zavinil dôvody väzby a vyplýva to najmä z uznesenia Okresného súdu Senica, č.k. Tp 1/07, zo dňa 03.01.2007. Bol toho názoru, že z vyššie uvedeného uznesenia nevyplýva jednoznačne, že si navrhovateľ svojim konaním zavinil dôvody väzby, nakoľko išlo o podozrenie, že skutok spáchal navrhovateľ. Uviedol, že v zmysle Rozsudku Okresného súdu Senica, sp.zn. 2T 103/2007 zo dňa 30.06.2008/ na str. 3, ods. 2, potom na str. 6, ods. 2, potom na str. 8 ods. posledný, potom na str. 9, ods. 2 a 3, potom na str. 10 ods. 2 a 3/ je pravdepodobné, že dokazovanie nepreukazuje vinu navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a vyhovel návrhu v plnom rozsahu. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie navrhovateľa nespĺňa náležitosti odvolania, nakoľko v odvolaní navrhovateľa nie je uvedený žiadny z dôvodov odvolania upravených v § 205 ods. 2 O.s.p. a žiadne z uvádzaných námietok navrhovateľa ani neodôvodňujú naplnenie niektorého odvolacieho dôvodu. Mal za to, že podané odvolanie navrhovateľa nespĺňa zákonne náležitosti, je neodôvodnené a podľa jeho názoru je rozhodnutie prvostupňového súdu správne a zákonné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie navrhovateľa odmietol podľa § 218 O.s.p. alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť, keďže nie sú dané dôvody ani na potvrdenie a ani na zmenu rozsudku. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2008 (účinného v čase vydania rozhodnutí o väzbe navrhovateľa), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím; b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody; c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe; d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase vydania rozhodnutí o väzbe navrhovateľa), zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase vydania rozhodnutí o väzbe navrhovateľa), právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby. Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. (účinného v čase vydania rozhodnutí o väzbe navrhovateľa), právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nimi, 4. zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia plne stotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľ si svojim konaním sám zavinil dôvody väzby, pričom uviedol, že to vyplýva najmä z uznesenia Okresného súdu Senica, č.k. Tp 1/07 zo dňa 03.01.2007 podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, t.j. v dôsledku dôvodnej obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa neskúmal, či boli splnené podmienky vzniku zodpovednosti spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Celé svoje odôvodnenie o nepriznaní náhrady škody za nezákonnú väzbu postavil na tom, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentmi odporcu. Ďalej súd prvého stupňa dôvodil, že oslobodenie spod obžaloby nemá žiaden vplyv na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol vo väzbe zákonne a v dôsledku vlastného správania sa voči svedkovi, ako aj v dôsledku jeho výpovedí vykonaných v trestnom konaní ako to vyplýva z rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02.2012 sp.zn. 1 Cdo 65/2010, v ktorom odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že danú situáciu je potrebné posudzovať aj v zmysle čl. 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol v zmysle § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. Pri aplikácii Dohovoru je nevyhnutné neopomenúť osobitnosť spočívajúcu v tom, že pôvodne zákonná väzba, nepredstavujúca porušenie čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, sa v dôsledku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej úpravy nezákonnou a tým sa zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou väzbou (na obdobnom výkladovom prístupe sa zakladá aj relevantná judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky k danej problematike, porovnaj napr. rozsudok z 11. januára 2012 sp.zn. 30Cdo 2357/2010). Odvolací súd dospel k opačnému záveru, ako súd prvého stupňa a má za to, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenú nezákonnou väzbou. Súd prvého stupňa bude mať v ďalšom konaní za úlohu ustáliť za akú dobu trvania väzby prináleží navrhovateľovi náhrada škody a takisto bude jeho úlohou preskúmať, či suma, ktorú si uplatnil navrhovateľ je oprávnená a dôvodná. Súd prvého stupňa bude mať teda za úlohu ustáliť výšku škody. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.