Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200131 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200131.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky J.. P. G., bytom K. XX, S., B. T. N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2011 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 16. februára 2011. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava z 24.8.2011 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012 odporkyňa zrušila rozhodnutie číslo zo dňa 8. septembra 2011 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok s odôvodnením, že zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne posúdený a podľa lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie z 22.10.2012 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 27. januára 2012, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 45%. Navrhovateľka návrhom zo dňa 7.10.2011 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X dňa 8. septembra 2011 a namietala, že od 10.1.2011 je uznaná s 50% invaliditou s neobmedzenou dobou trvania, čo zodpovedá dátumu podania žiadosti. Poukázala na to, že od 1.4.2011 bola po viac ako šesťmesačnej práceneschopnosti opätovne zaradená podľa práva pre invalidných zamestnancov s úľavami hodín o viac ako 50% do pracovného procesu, v súčasnosti je od 19.9.2011 práceneschopná a bude podávať žiadosť o plný dôchodok z dôvodu zníženej práceschopnosti, nakoľko napriek úľavám došlo opätovne k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu. Mala za to, že v dôsledku negatívneho vývoja jej zdravotného stavu spĺňa podmienky na poberanie dôchodku. Navrhovateľka návrhom zo dňa 5.12.2012 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012 o priznaní invalidného dôchodku a namietala, že pri posúdení jej zdravotného stavu malo byť akceptované rozhodnutie komisie nemeckého dôchodkového poistenia na základe tamojších posudkových lekárov s akceptovaním posúdenia začiatku práceneschopnosti a určenia začiatku vyplácania a taktiež uznania výšky dôchodku a poukazovala na to, že odlišným rozhodnutím je nepriamo dávané najavo, že rozhodnutiam nemeckých lekárov nie je dôverované. Nesúhlasila s
tým, že bola vzatá do úvahy len jedna dominujúca diagnóza a neboli vzaté do úvahy ďalšie závažné okolnosti, ktoré znemožňujú zaradenie do pracovného procesu, v dôsledku čoho priznanie 45% invalidity považovala nesprávne a ju poškodzujúce. Krajský súd preskúmal rozhodnutie číslo podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľky a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 24.8.2011 a posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 25.1.2012 a zo dňa 27.9.2012, doplňujúcim odborným vyjadrením posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 14.3.2013, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X a s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Podľa § 72 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012 sa zvyšujú o 3,3%.
Podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov.
Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok podanej prostredníctvom nositeľa sociálneho poistenia v Spolkovej republike Nemecko zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky boli posúdené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ktorý v posudku zo dňa 24.8.2011 uviedol, že navrhovateľka trpí na recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú. Navrhovateľka je asi od marca 2010 v sledovaní a liečbe psychiatra a psychoterapeuta pre recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú, ktorá podľa odborných nálezov nezodpovedá invalidite. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 35%. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 25.1.2012 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to recidivujúcu depresívnu poruchu, bolesť chrbta - dorzalgiu, migrény podľa dokumentácie, operácie kŕčových žíl podľa dokumentácie a alergiu na mlieko, glutén, orechy a salicyláty. Uviedol, že navrhovateľke bola v Nemecku priznaná čiastočná invalidita od 28.9.2010 do 31.1.2013 s anamnézou primárneho ochorenia depresívnej poruchy. Na základe Podrobnej lekárskej správy tlačivo E 215 zo dňa 29.3.2011 konštatoval, že navrhovateľka začala mať pred desiatimi rokmi poruchy spánku v súvislosti so psychotickým ochorením jej dcéry, po psychickej záťaži sa začali objavovať migrény. U navrhovateľky sa jedná stredne ťažkú formu recidivujúcej depresívnej poruchy. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívne, periodické) stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 35%, čo predstavuje dolnú
hranicu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko je dostatočná kompenzácia psychického stavu navrhovateľky a nebol potvrdený floridný proces hospitalizáciou, resp. lekárskymi vyšetreniami v minulosti. Pridružené sekundárne ochorenia a to bolesť chrbta - dorzalgia, migrény, operácie kŕčových žíl a alergia na mlieko, glutén, orechy a salicyláty sú posudkovo nezávažné až bezvýznamné a nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V priebehu súdneho konania navrhovateľka doložila novšie lekárske nálezy. Posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 27.9.2012 po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to odborného nálezu zo dňa 12.2.2012, odborného posudku ortopéda zo dňa 3.5.2012, RHB vyšetrenia zo dňa 21.3.2012, lekárskeho posudku pre dôchodkovú poisťovňu v Nemecku zo dňa 27.1.2012, odborných lekárskych vyšetrení s anamnézou o chorobách navrhovateľky, EKG vyšetrení, diagnózy a epikríza o daných ochoreniach, lekárskeho posudku - záverečného listu pre Dôchodkovú poisťovňu v Nemecku a psychiatrického a neurologického vyšetrenia zo dňa 24.9.2011 konštatoval, že z posudkového a klinického hľadiska uvedené lekárske nálezy dokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľka bola hospitalizovaná na rehabilitácii od 28. 2010 do 9.10.2010, bola diagnostikovaná depresia stredného stupňa a narcistická porucha osobnosti. V psychiatrickom vyšetrení zo dňa 5.1.2011 je diagnostikovaná ťažká adaptačná porucha, navrhovateľke bol doporučený dôchodok kvôli čiastočne zníženej pracovnej schopnosti v Nemecku. U navrhovateľky sa jedná o recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú formu, nejedná sa o ťažkú formu, nakoľko nie sú vyznačené typické klinické príznaky ako bludy, halucinácie, nihilizmus až depresívny stupor, pričom pri ťažkej forme depresie sa jedná o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje urgentnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike. Taktiež u navrhovateľky sa nejedná o endogénnu depresiu sprevádzanú ranými pesimami, sezónnou fluktuáciou, s horeuvedenými klinickými príznakmi, totálnou sociálnou izoláciou a úplnou hygienickou zanedbanosťou a neprijímaním potravy. Pridružené sekundárne ochorenia a to bolesť chrbta - dorzalgia, migrény, operácie kŕčových žíl a alergia na mlieko, glutén, orechy a salicyláty sú posudkovo nezávažné až bezvýznamné a nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívne, periodické) stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 45%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 27.1.2012 t.j. dňom psychiatrického a neurologického vyšetrenia, ktoré je uvedené v celkovom lekárskom posudku pre Dôchodkovú poisťovňu v Spolkovej republike Nemecko. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012, ktorým zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X dňa 8. septembra 2011 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Zároveň dňa 22. októbra 2012 vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 27. januára 2012 invalidný dôchodok v sume 64,30 eur mesačne. Navrhovateľka spolu s návrhom zo dňa 5.12.2012, ktorým žiadala o preskúmanie rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok doložila aj novšie lekárske nálezy.
Súd doplnil dokazovanie zadovážením si doplňujúceho odborného vyjadrenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, ktorý dňa 14.3.2013, po vyhodnotení nových lekárskych nálezov a to titulnej strany - kópie pre Dôchodkovú poisťovňu - Lekársky posudok pre zákonné dôchodkové poistenie a sociálno-lekárske posúdenie výkonnosti uviedol, že sa jedná o strohú a kusú informáciu a nejedná sa o lekárske vyšetrenie, ktoré ako jediné je pre posudkového lekára relevantné a ktoré musí obsahovať samotné objektívne vyšetrenie navrhovateľky, diagnostický záver a musí byť na ňom odtlačok pečiatky a podpis lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa klinicky vyjadruje k zdravotnému stavu navrhovateľky. Zároveň poukázal aj na to, že termín sociálno-lekárske posúdenie výkonnosti sa v posudkovom lekárstve na území Slovenskej republiky nepoužíva. Zdôraznil, že pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky boli dodržané právne predpisy a zákon o sociálnom poistení platný na území Slovenskej republiky a na základe doložených relevantných lekárskych nálezov a pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky nie je možné uplatňovať zákony platné v inom štáte pri
posudzovaní zdravotného stavu poistencov v Slovenskej republike. Zotrval na posudkovom závere uvedenom v posudku zo dňa 27.9.2012.
Navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 26.6.2013 napriek riadnemu predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť na ňom ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jej neprítomnosti.
Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na závery posudkového lekára žiadala rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 22.10.2012 ako vecne správne potvrdiť.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívne, periodické) stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), s pôvodne stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, pričom dolná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v danej položke 35% bola zvolená s prihliadnutím na to, že je dostatočná kompenzácia psychického stavu navrhovateľky a nebol potvrdený floridný proces hospitalizáciou, resp. lekárskymi vyšetreniami v minulosti. Posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie Bratislava po vyhodnotení nových lekárskych nálezov konštatoval, že až psychiatrické a neurologické vyšetrenie zo dňa 27.1.2012, ktoré je uvedené v celkovom lekárskom posudku pre Dôchodkovú poisťovňu v Spolkovej republike Nemecko podmieňuje zmenu percentuálnej miery a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky stanovil poruchy nálad (depresívne, periodické) stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) a zmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%. Dátum vzniku invalidity navrhovateľky stanovil dňom 27.1.2012, t.j. dňom tohto psychiatrického a neurologického vyšetrenia. Zároveň konštatoval, že pridružené sekundárne ochorenia navrhovateľky a to bolesť chrbta - dorzalgia, migrény, operácie kŕčových žíl a alergia na mlieko, glutén, orechy a salicyláty sú posudkovo nezávažné až bezvýznamné a nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že navrhovateľka bola v Spolkovej republike Nemecko od 1.4.2011 uznaná čiastočne invalidná vo výške 50% a od 1.5.2012 poberá v Spolkovej republike Nemecko plný invalidný dôchodok je nutné posúdiť z toho aspektu, že zdravotný stav navrhovateľky bol v Spolkovej republike Nemecko posúdený podľa zákonných predpisov odlišných od zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platnom na území Slovenskej republiky a je treba vziať do úvahy, že posudkové kritériá, ktoré platia na území Spolkovej republiky Nemecko sú odlišné od posudkových kritérií platných na území Slovenskej republiky, a preto pri posúdení zdravotného stavu v inom štáte nie je možné posudkové závery cudzieho posudkového orgánu automaticky aplikovať aj na posúdenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku na území Slovenskej republiky. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava a posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava ako doplňujúce odborné vyjadrenie zo dňa 14.3.2013 sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získaných podľa právnych predpisov Švajčiarskej konfederácie v rozsahu 9551 dní. Teoretická suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,9002; 44,9206 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 27.1.2012, ktorá je 9,8182 eur, čo predstavuje sumu invalidného dôchodku 181,83614862 eur mesačne. Z tejto sumy je čiastkový invalidný dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru dôb obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky t.j. 4960 dní (t.j. 13,5891 rokov dôchodkového poistenia) k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku t.j. 14511 dní (t.j. 39,7562 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Koeficient na určenie sumy čiastkového invalidného dôchodku v hodnote 0,34181083 je určený ako podiel dôb obdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu starobného dôchodku. Invalidný dôchodok v sume 181,83614862 eur sa kráti v pomere 13,5891 rokov v Slovenskej republike s úhrnom 39,7562 rokov t.j. 0,34181083 na sumu 62,20 eur mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie o
3,3%, t.j. o 2,10 eur (§ 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) t.j. na sumu 64,30 eur mesačne. Súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte invalidného dôchodku navrhovateľky postupovala správne podľa citovaných zákonných ustanovení.
Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. októbra 2012, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.