Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202024 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011202024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: C. P., bytom Q. XXX, A. nad E., právne zastúpený advokátom: JUDr. Slavomír Bachynec, Podbiel č. 177 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17696/2011 zo dňa 15.11.2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17696/2011 zo dňa 15.11.2011, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 11824/2011-6031 zo dňa 30.3.2011. V žalobe uviedol, že Colný úrad Viedeň vydal dňa 6.10.2004 výkaz nedoplatkov zn. 100/41394/129/99 na sumu XXX.XXX,XX Sk, pozostávajúcich z cla v sume XX.XXX,XX Sk, dane z tabaku v sume XXX.XXX,XX Sk, dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX Sk, zvýšenia poplatkov v sume XX.XXX,XX Sk a úroku z omeškania v sume XXX.XXX,XX Sk. Uviedol, že Colné riaditeľstvo, keďže došlo k premlčaniu colného dlhu a z celkovej dlžnej sumy zostali na vyplatenie len úroky z omeškania vo výške XXX.XXX,XX Sk, vydal dňa 10.3.2006 rozhodnutie o začatí exekučného konania č. XXXXX/XXXX-XXXX, ktorým začal exekučné konanie vo veci vymáhania nedoplatkov a to úrokov z omeškania v celkovej výške X.XXX,XX €. V žalobe poukázal, že podľa § 7 zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 446/2002 Z.z.) sa lehoty na vymáhanie pohľadávok spravujú právnym poriadkom štátu, ktorý o vymáhanie požiadal. Úkony, ktoré majú vplyv na premlčacie lehoty, sa považujú za vykonané aj vtedy, ak ich vykonáva vymáhajúci úrad. Podľa platnej právnej legislatívy štátu, ktorý o vymáhanie požiadal, v tomto prípade Rakúskej republiky, sa premlčuje právo vymáhať splatný nedoplatok a nútene ho vybrať v období 5 rokov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol nedoplatok splatný. Je názoru, že Colný úrad SR Bratislava vo veci nesprávne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie Colného úradu v Žiline, ktorý vo veci opätovne vydal exekučnú výzvu dňa 30.3.2011, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietkach premlčania, čiastočného splnenia dlhu a doručovania neakceptoval. Žalobca má za to, že vo veci došlo k premlčaniu dlhu, pretože pohľadávka Colného úradu Viedeň vznikla už v roku 1999 a Colný úrad Viedeň začal konať až v roku 2004. Náš Colný úrad v Žiline dňa 31.3.2006 vydal exekučnú výzvu, kde toto konanie bolo zrušené Colným riaditeľstvom Bratislava. Je názoru, že toto konanie bolo nezákonné aj z dôvodu nenariadenia výkonu cudzieho rozhodnutia Krajským súdom a ďalej z dôvodu, že Colné riaditeľstvo SR vrátilo vec na ďalšie a nie na nové konanie Colnému úradu v Žiline, čo nie je možné. Týmto spôsobom sa dlh premlčal v celom rozsahu. Pôvodné konanie sa nedá považovať za pretrhnutie plynutia premlčacej doby a v tomto smere je odôvodnenie Colného riaditeľstva SR v rozhodnutí sp.zn. 17696/2011 nepreskúmateľné a nezákonné. Ďalej v žalobe namietal aj spôsob a miesto doručovania všetkých rozhodnutí, najmä exekučných výziev a exekučného príkazu zo dňa 7.12.2011, ktoré boli doručované právnemu zástupcovi. Poukazuje, že adresa žalobcu je colným úradom známa a poštu si vždy preberá. Na základe uvedeného žalobca žiada rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 17696/2011 zo dňa 5.11.2011 a exekučnú výzvu Colného úradu Žilina č. 11824/2011-31 z 30.3.2011 v celom rozsahu zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.3.2012 uviedol, že uvedenú námietku žalobcu týkajúcu sa doručovania exekučnej výzvy, považuje za irelevantnú z dôvodu, že v prípade doručovania žalobcovi, ktorý je zastúpený splnomocneným zástupcom sa doručuje priamo tomuto zástupcovi, ako je to uvedené v plnomocenstve zo dňa 18.4.2006. Zmyslom zastúpenia na základe plnomocenstva je zastupovanie splnomocniteľa v rozsahu určenom v plnomocenstve. Keďže je v ňom uvedené aj preberanie poštových zásielok, nie je dôvod, aby tieto zásielky neboli doručované priamo tomuto splnomocnenému zástupcovi. Na ďalšiu námietku žalobcu a to premlčanie samotného úroku z omeškania uvádza, že pre účely vymáhania, sa úrok z omeškania posudzuje ako samostatný inštitút, a preto sa jeho vymáhateľnosť posudzuje samostatne od vymáhateľnosti colného dlhu. Ak sa stal predmetný výkaz nedoplatkov exekučným titulom, potom sa úrok z omeškania stal vykonateľným v okamihu nadobudnutia vykonateľnosti tohto výkazu, na základe ktorého bol tento úrok vymeraný. Ďalej žalovaný poukazuje, že rozhodnutie, ktorým bola potvrdená exekučná výzva colného úradu nespĺňa podmienku preskúmania z pohľadu § 250 ods. 1 a 2 OSP, v spojení s § 248 písm. a) OSP z dôvodu, že je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré sa týka vedenia exekúcie a s poukazom na ust. § 248 písm. a) OSP nepodlieha súdnemu prieskumu (napríklad uznesenie NSSR sp.zn. 2Sžf 5/2009 z 21.7.2010, 5Sžf 17/2008, 5Sžf 87/2007 zo dňa 16.7.2008 a 3Sžf 80/2007 z 24.4.2008). Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi a žalobu zamietol v súlade s § 250j ods. 1 OSP. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad v Žiline rozhodnutím zo dňa 31.3.2006 č. 16608/2006-6031 vydal rozhodnutie v zmysle § 76 ods. 2 v nadväznosti na § 83a zákona č. 511/1992 Zb. vo veci vymáhania nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX Sk, ktorý evidoval Daňový úrad Viedeň, Rakúsko na základe výkazu nedoplatkov č. 100/41394/129/99 zo dňa 6.10.2004. Podľa predmetného výkazu nedoplatkov, výška nedoplatkov žalobcu na cle, daní z tabaku, DPH, zvýšení poplatkov a úrokov z omeškania ku dňu 6.10.2004 predstavovala sumu XX.XXX,XX €, čo je v prepočte XXX.XXX,XX Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade uplynula 5-ročná lehota na vymáhanie colného dlhu, vymáhateľnou časťou z tohto celkového nedoplatku zostala suma úrokov z omeškania vo výške X.XXX,XX €, čo je v prepočte XXX.XXX,XX Sk. Keďže žalobca túto sumu úrokov z omeškania nezaplatil, colný úrad v súlade s § 6a ods. 1 zákona č. 446/2002 Z.z. začal v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. na podklade výkazu nedoplatkov ako exekučného titulu, exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí exekučného konania č.k. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 10.3.2006 na vymoženie nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX Sk. Následne colný úrad v tejto právnej veci vydal exekučnú výzvu č. 16608/2006-6031 zo dňa 31.3.2006. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré mu nadriadený orgán Colné riaditeľstvo SR vyhovel a predmetné rozhodnutie Colného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu podal na Krajský súd v Žiline návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia č.k. 44793/2008-6031 zo dňa 14.8.2008. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline 21Cudz 1/2008-89 5008200725, ktorým tento rozhodol, že rozhodnutie Colného úradu Viedeň - výkaz nedoplatkov č. 100/41394/129/99 zo dňa 6.10.2004 v časti úrokov z omeškania vo výške X.XXX,XX € je vykonateľné, podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd SR, ktorý v odvolacom konaní rozhodol uznesením č.k. 3Úro 1/2009 zo dňa 27.1.2011 potvrdil vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline. Následne colný úrad vydal exekučnú výzvu č. 11824/2011-6031 zo dňa 30.3.2011, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy X.XXX,XX €. Proti predmetnej colnej exekučnej výzve podal žalobca 21.4.2011 odvolanie v zákonom stanovenej lehote na colný úrad doručené 26.4.2011. Žalobca v odvolaní namieta spôsob doručenia exekučnej výzvy z dôvodu, že nebola doručená priamo povinnému. Ďalej namieta lehotu na plnenie a lehotu na odvolanie, ktoré sú rôzne dlhé a podľa žalobcu lehota na plnenie nemôže byť kratšia alebo aspoň rovnaká ako lehota na odvolanie. Žalobca aj namieta premlčanie samotného úroku z omeškania, čo odôvodňuje tým, že samotný colný dlh bol uznaný ako premlčaný. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že colný úrad hrubo porušuje zákon tým, že mu už 5 rokov blokuje účet v Slovenskej sporiteľni, takže s ním nemôže disponovať. Colný úrad Viedeň vydal dňa 6.10.2004 výkaz nedoplatkov zn. 100/41394/129/99 vo výške XX.XXX,XX €, čo zodpovedá sume cla v sume XX.XXX,XX Sk, dane z tabaku v sume XXX.XXX,XX Sk, dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX Sk, zvýšenia poplatkov v sume XXX.XXX,XX Sk a úroku z omeškania v sume XXX.XXX,XX Sk. V súlade so smernicou Rady č. 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z operácií, ktoré sú súčasťou systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho, orientačného a záručného fondu, ako aj poľnohospodárskych dávok a colných poplatkov zo dňa 15.3.1976 (ďalej len smernica Rady č. 76/308/EHS) a zákonom č. 446/2002 Z.z. podala Rakúska republika na Ministerstvo financií SR žiadosť o vymáhanie pohľadávky zn. GZ.ZR-4101/64-ZOLL/04. Súčasťou žiadosti bol aj výkaz nedoplatkov, v ktorom boli rozpísané jednotlivé uvedené položky a to clo, daň z tabaku, daň z pridanej hodnoty, zvýšenie poplatkov ako aj úroky z omeškania. V priebehu konania došlo k premlčaniu colného dlhu a z celkovej dlžnej sumy zostali na vybratie len úroky z omeškania vo výške XXX.XXX,XX Sk, ktoré sa vymáhajú nezávisle od colného dlhu. Keďže žalobca nezaplatil predmetné úroky z omeškania v stanovenej lehote, ani v náhradnej lehote, colný úrad vydal dňa 10.3.2006 rozhodnutie o začatí exekučného konania č. 12508/2006-6031, ktorým začal exekučné konanie vo veci vymáhania nedoplatku a to úrokov z omeškania v celkovej výške X.XXX,XX €, čo je v prepočte XXX.XXX,XX Sk. Exekúcia sa mala vykonať prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke. Dňa 31.3.2006 vydal Colný úrad exekučnú výzvu č. 16608/2006-6031, ktorou vyzval žalobcu podľa § 76 ods. 2 v nadväznosti na § 83a zákona č. 511/1992 Zb., aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia colnej exekučnej výzvy zaplatil nedoplatok vo výške X.XXX,XX € na účet colného úradu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému nadriadený orgán, Colné riaditeľstvo SR vyhovel a predmetné rozhodnutie colného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Colný úrad v súlade s právnym názorom odvolacieho úradu podal na Krajský súd v Žiline návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia č.k. 44793/2008-6031 zo dňa 14.8.2008. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 21Cudz 1/2008-89, ktorým tento rozhodol, že rozhodnutie Colného úradu Viedeň - výkaz nedoplatkov č. 100/41394/129/99 zo dňa 6.10.2004 v časti úrokov z omeškania vo výške X.XXX,XX € je vykonateľné, podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozhodol uznesením č.k. 3Uro 1/2009 zo dňa 27.1.2011 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Žiline a následne colný úrad vydal exekučnú výzvu č. 11824/2011-6031 zo dňa 30.3.2011, v ktorom vyzval žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy X.XXX,XX €. Podľa § 7 zákona č. 446/2002 Z.z. sa lehoty na vymáhanie pohľadávok spravujú právnym poriadkom štátu, ktorý o vymáhanie požiadal. Úkony, ktoré majú vplyv na premlčacie lehoty, sa považujú za vykonané aj vtedy, ak ich vykonáva vymáhajúci úrad. Podľa platnej právnej legislatívy štátu, ktorý o vymáhanie požiadal, v tomto prípade Rakúskej republiky, sa premlčuje právo vymáhať splatný nedoplatok a nútene ho vybrať v období 5 rokov po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol nedoplatok splatný. Premlčanie splatných nedoplatkov sa však preruší každým navonok viditeľným konaním úradu, ktoré bolo podniknuté na presadenie nároku ako aj upomienkou, vykonávacími opatreniami, schválením platobnej úľavy a podobne. Uplynutím roka, v ktorom nastalo prerušenie, znovu začína plynúť premlčanie. Pre účely vymáhania sa úrok z omeškania posudzuje ako samostatný inštitút, a preto sa jeho vymáhateľnosť posudzuje samostatne od vymáhateľnosti colného dlhu. Ak sa stal predmetný výkaz nedoplatkov exekučným titulom, potom sa úrok z omeškania stal vykonateľným v okamihu nadobudnutia vykonateľnosti tohto výkazu, na základe ktorého bol tento úrok vymeraný. Predmetným vykonateľným výkazom nedoplatku bol výkaz č. 100/41394/129/99 zo dňa 6.10.2004 postúpený na vymáhanie žiadosťou Spolkového ministerstva financií Rakúskej republiky č. ZR-410/64-Zoll/04 zo dňa 11.2.2005. Ďalšími navonok viditeľnými konaniami príslušných orgánov smerujúci k presadeniu nároku smerujúci k presadeniu nároku boli vydané rozhodnutia o začatí exekučného konania č. 12508/2006-6031 zo dňa 10.3.2006, exekučná výzva č. 16608/2006-6031 zo dňa 31.3.2006, rozhodnutie o odvolaní zn. 26049/200623.6.2008, návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia č. 44793/2008-6031 zo dňa 14.8.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 3Uro 1/2009 zo dňa 27.1.2011 a exekučná výzva č. 11824/2011-6031 zo dňa 30.3.2011. Súd je preto názoru, že námietka žalobcu o premlčaní úroku z omeškania je právne irelevantná. Žalobca ďalej v žalobe žiada, aby súd preskúmal a následne zrušil exekučnú výzvu Colného úradu Žilina č. 11824/2011-31 zo dňa 30.3.2011. Podľa § 248 písm. a) OSP, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania. Exekučná výzva colného úradu je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenia exekúcie a nie je základným rozhodnutím pre colné exekučné konanie. Colná exekučná výzva je rozhodnutie, ktorým colný úrad vyzve dlžníka na úhradu nedoplatku. Z uvedených dôvodov má teda exekučná výzva charakter procesného rozhodnutia, ktoré sa týka len vedenia exekučného konania, ktorým sa vykonáva povinnosť uložená daňovému dlžníkovi. Súd poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR 2Sžf 5/2009 zo dňa 21.7.2010, 5Sžf 17/2008, 5Sžf 87/2007 zo dňa 16.7.2008, 3Sžf 80/2007 z 24.4.2008 rozhodujúcej v obdobných veciach. Uvedené rozhodnutie napadnuté žalobou preto v zmysle § 248 písm. a) OSP nepodlieha preskúmaniu súdom. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.