Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/202/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201691 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201691.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Brokerský dom a.s. v likvidácii (predtým: Brokerský dom o.c.p. a.s.), so sídlom Kuklovská 74, Bratislava, IČO: 35 714 603, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Szabó, konateľ spoločnosti NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého č. 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad výkonom auditu so sídlom Slovanská 1, 811 07 Bratislava, adresa na doručovanie písomnosti: Slovanská 1, P.O.BOX 63, 810 05 Bratislava 15, IČO: 42 129 079, zastúpený: Advokátska kancelária Gritters a spol. s r.o. so sídlom Hattalova 12/B, 831 03 Bratislava, IČO: 36 856 941 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UDVA-SI-R-5/2011 zo dňa 25.08.2011 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. UDVA-SI-8/2011 zo dňa 15.07.2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UDVA-SI-R-5/2011 zo dňa 25.08.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. UDVA-SI-8/2011 zo dňa 15.07.2011 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- € za súdny poplatok a v sume 317,48 € za právne zastúpenie a to na účet právneho zástupcu žalobcu č. 1002505701/3100 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UDVA- SI-R-5/2011 zo dňa 25.08.2011, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. UDVA-SI-8/2011 zo dňa 15.07.2011 o nesprístupnení protokolu z dohľadu č. E.-XXX/XXXX (ďalej len Protokol), podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSI“) potvrdil. Žalobca uviedol, že svojou žiadosťou zo dňa 07.07.2011 sa domáhal o sprístupnenie Protokolu, ktorého predmetom bol Výborom pre zabezpečenie kvality auditu, schválený postup audítora (I.. L. N., U., ďalej len „audítor“) pri overení účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2008 žalobcom. Menovaný audítor overil účtovnú závierku žalobcu za rok 2008, správu o overení vydal dňa 30.04.2009, podľa ktorej účtovná závierka žalobcu „...neposkytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu spoločnosti BROKERSKÝ DOM o.c.p. k 31.12.2008...“ Žalobca uviedol, že dohľad žalovaného mal preveriť, či postup audítora pri vykonávaní auditu účtovnej závierky žalobcu z roku 2008 bol v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, etickým kódexom audítora a zákonom o audítoroch. Uvedené zistenia a odborné hodnotenia osoby vykonávajúcej dohľad a údaje a informácie z účtovnej evidencie žalobcu mali vyplynúť z požadovaného Protokolu. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že požadované informácie podliehajú režimu § 11 ods. 1 písm. g) ZSI, lebo ide o Protokol z výkonu dohľadu, a preto nie je prístupná tretím osobám. Citujúc ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ ZSI, § 32 ods. 1, 15, 16 a 17 zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“) poukázal na to, že predmetný dohľad bol ukončený dňom prerokovania Protokolu s dohliadaným subjektom a tento Protokol považuje za výsledok dohľadu, ktorý tvorí výnimku zo zákazu sprístupnenia informácie a to v duchu, že ide o rozhodnutie alebo iný výsledok kontroly v zmysle citovaného zákona. Na základe uvedených skutočností považuje rozhodnutia žalovaného za nesúladné s citovanými ustanoveniami, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiada ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný správny orgán Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej "Úrad" alebo "UDVA") vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2011 zotrval v celom rozsahu na svojich rozhodnutiach. Je toho názoru, že: - Protokol je iba štádiom procesného postupu pri výkone dohľadu auditu menovaného audítora v zmysle § 32 a § 58 písm. b/ a c/ ZoA, pričom výsledkom dohľadu môže byť len rozhodnutie niektorého z orgánov žalovaného, - audítor ako dohliadaná osoba pri výkone dohľadu nie je povinnou osobou (§ 2 ZSI), čo znamená, že ak tento na výzvu žalovaného (povinná osoba) písomne oznámi, že so sprístupnením informácií odovzdaných žalovanému nesúhlasí, žalovaný sprístupnenie informácie obmedzí, alebo ju nesprístupní, - pri výkone dohľadu boli zisťované informácie o audítorovi a jeho činnosti a tieto neboli získané za verejné prostriedky, resp. informácie sa netýkali používania verejných prostriedkov, a preto nie je možné pri výkone dohľadu aplikovať § 11 ods. 2 ZSI, - audítor je povinný zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach získaných pri výkone svojej činnosti a ZSI ustanovuje právo žalovaného ako povinnej osoby obmedziť, alebo nesprístupniť informácie o výkone dohľadu. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca sa dňa 14.06.2011 domáhal na žalovanom sprístupnenia informácií „Sken rozhodnutia UDVA, ktoré je podľa názoru R.. I.. U. W., K.. (viď UDVA- SI-R-2/2011 zo dňa 7. júna 2011 str. 5 ods. 2) výsledkom dohľadu nad audítorom N. (na predmetný dohľad sa odvoláva I.. L. v liste UDVA-869/2009 zo 4. septembra 2009).“ Požadované informácie (Závery výboru k dohľadu vykonaného u audítora č. UDVA - 562/2009 zo dňa 10.09.2009) boli žalobcovi doručené dňa 28.06.2011 pod č. UDVA-511/2011. Následne žalobca dňa 07.07.2011 požadoval od žalovaného sprístupnenie „Protokolu z dohľadu, na ktorý sa odvoláva I.. I. L. v liste UDVA-869/2009 zo 04.09.2009“. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.07.2011 č. UDVA-SI-8-/2011 nesprístupnil žiadané informácie s poukazom na § 18 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. g/ ZSI. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že Protokol z dohľadu sa týka výkonu dohľadu uskutočneného orgánom verejnej moci podľa ZoA a svojim charakterom ide o informáciu nepodliehajúcu dôvodu jeho preposlania tretím stranám. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 02.08.2011 odvolanie, kde uvádzal pochybnosti o správnosti postupu audítora a aj z toho dôvodu žiadal o preposlanie informácie o výsledku dohľadu zachyteného do predmetného Protokolu, ktorý považoval jednoznačne za výsledok dohľadu. Žalovaný odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že jednou z foriem rozhodnutia o prijatých záveroch Výboru je uznesenie. Avšak informáciu, ktorú žalobca obdržal pod číslom E. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný nezaslal vo forme rozhodnutia (ten v zmysle poznámky pomenoval ako zápis v spise a ponechal ho bez doručenia v spise), ale iba ako prílohu prípisu k odpovedi na žiadosť žalobcu: „Záver Výboru pre zabezpečenie kvality auditu“. Žalovaný ďalej uviedol, že „informáciou nie je nevyhnutne aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch, či o rokovaniach, ktoré sú súhrnom množstva údajov...a to tretím osobám, ktoré nie sú subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi a ktorých sa tieto dokumenty priamo osobne netýkajú.“ Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný vyzval audítora (ktorý nie je v zmysle § 2 ZSI povinnou osobou) o udelenie súhlasu s poskytnutím informácií z Protokolu, o ktoré žiadal žalobca. Je zrejmé, že túto povinnosť žalovaný opomenul vykonať (§ 11 ods. 1 písm. a) ZSI). Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, o možnosti poskytnutia informácie až po súhlase audítora, keďže žalovaný týmto smerom vôbec nekonal, hoci sa o nej iba citáciou ustanovenia zmieňoval aj vo svojom stanovisku k žalobe. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa § 46 ZoA Úrad sa zriaďuje ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu podľa tohto zákona. Hlavnou funkciou úradu je predovšetkým funkcia verejného dohľadu nad audítormi a audítorskými spoločnosťami a kontroly kvality ich práce. Úrad je právnická osoba zriadená zákonom a je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 2 ZSI. Podľa § 11 ods. 1 ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak : a)jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. g) sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa odseku 2) ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Z ustanovenia § 12 vyplýva, že ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až § 11 ZSI<http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=37610&FragmentId2=37644>vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií (napr. celého dokumentu obsahujúceho osobné údaje alebo utajované skutočnosti). Musí takéto informácie vylúčiť (napr. znečitateľniť prekrytím a oxeroxovaním, alebo začierniť) a ostatné informácie musí sprístupniť. Ak teda požadované dokumenty obsahujú čo len niektoré čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba je tieto informácie povinná sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 7 A 3/2002, zo dňa 14. januára 2004). Ak požadované informácie (napr. dokument) obsahujú osobné údaje, vylúčenie týchto informácií sa vykonáva anonymizáciou osobných údajov - t. j. tým, že sa znečitateľní údaj, pomocou ktorého by bolo možné fyzickú osobu identifikovať (napríklad adresa bydliska alebo rodné číslo). Podobne v prípade dokumentu, ktorý obsahuje informácie, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo obchodným tajomstvom, sa tieto informácie znečitateľnia. Ustanovenie § 32 ZoA o dohľade upravuje postup Úradu pri výkone dohľadu, vrátane obsahu, vecných a formálnych náležitostí protokolu, ktorý sa pri výkone dohľadu vyhotoví. Výsledok zistenia z dohľadu sa ukončuje prerokovaním Protokolu (§ 32 ods. 17 ZoA). Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že pri postupe pri sprístupňovaní informácií o dohľade podľa § 11 ods. 1 písm. g) ZSI je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré povinná osoba nesprístupní, alebo obmedzí ich sprístupnenie, od informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Informácie o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu (napr. protokol alebo zápis, v ktorom sú zachytené zistené skutočnosti) alebo výsledné rozhodnutie (napr. rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákona) nemôžu byť na základe citovaného ustanovenia nesprístupnené. Nesprístupnené môžu byť iba vtedy, ak by ich sprístupnenie výslovne zakazoval osobitný predpis. Avšak osobitný predpis (napr. ZoA) sprístupnenie Protokolu nezakazuje. Podľa § 3 ods. 1 ZSI (účinný v čase rozhodnom) musí povinná osoba poskytovať informácie, ktoré má „k dispozícii“. Ide napríklad o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa zákonov musí mať k dispozícii. Ak ich v rozpore so zákonom k dispozícii nemá, musí ich urýchlene doplniť a sprístupniť (pozri v judikatúre rozsudok Krajského súdu v Prahe, sp. zn. 44 Ca 179/2002, zo dňa 3. decembra 2002). Krajský súd v Bratislave nepovažuje tvrdenie žalovaného, hoci na túto skutočnosť poukazoval až v stanovisku k žalobe, že informácia o dohľade nebola vykonaná z verejných zdrojov, preto nie je spôsobilá na poskytnutie podľa ZSI. Súd nemá pochybnosti o tom a citovanými ustanoveniami zákonov to aj preukázal, že informácie, požadované žalobcom Úrad má k dispozícii ako právnická osoba zriadená zákonom a financovaná z verejných prostriedkov najmä vo veciach výkonu dohľadu, o ktorú vec sa jedná aj v danom prípade, a preto je povinnou osobou na jej vydanie. Informácie sa týkali výsledku kontroly z dohľadu, ktorý bezprostredne nadväzoval na žiadateľa o poskytnutie informácie, pretože on bol tou účtovnou jednotkou, u ktorej dohliadaný audítor vykonal auditovanú účtovnú závierku za rok 2008. Podľa § 30 ods. 3 ZoA pozbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2 môže úrad alebo účtovná jednotka, v ktorej je audit vykonávaný, alebo jej právny nástupca. Podľa § 13 ZSI sprístupnenie informácií podľa tohto zákona sa nepovažuje za porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona. Súd v danom prípade sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý prezentoval v priebehu konania, že pokiaľ sa domáhal ako dotknutá účtovná jednotka informácie, ktorá podliehala inak mlčanlivosti, potom z logiky veci vyplýva, že svojou žiadosťou o informáciu zbavil Úrad mlčanlivosti v súvisiacej veci (okrem už vyššie uvádzaných okolností vyplývajúcich z ustanovenia § 12 ZSI), keďže mlčanlivosťou by mala byť chránená účtovná jednotka (žalobca) a údaje zistené počas výkonu auditu a nie Úrad. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako povinný subjekt je povinný poskytnúť len tie informácie, ktoré sa vzťahujú k jeho pôsobnosti (kompetencii) a ktoré má, alebo mal by mať k dispozícii. Zákonné ustanovenia vyššie citované v žiadnom prípade nemajú slúžiť k neprimeranému zužovaniu práva na informácie, ale majú iba zamedziť žiadostiam o informácie mimo sféru zákona, ako napr. žiadosti o vypracovanie právnej analýzy či hodnotenie právneho vzťahu medzi žalovaným a dohliadaným subjektom, lebo k vypracovaniu takých materiálov nemôže byť povinný subjekt nútený. Naopak, pokiaľ už povinný subjekt určitý dokument vypracoval a má teda informácie k dispozícii, je povinný ich poskytnúť v súlade s citovanými ustanoveniami. Keďže žalovaný v rámci svojich úvah takto nepostupoval, súdu neostalo iné, než napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie už v naznačenom smere. Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celom rozsahu tak, ako si ich uplatnil v deň pojednávania za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava a podanie žaloby v roku 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/,c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 2 x 57,00 € (§ 11 ods. 4 v spojení s 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 2 x 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), plus 20%, 2. vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo dňa 14.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1 x 60,07(§ 11 ods. 4 v spojení s 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), plus 20% DPH, 3. účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 28.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1 x 60,07 € (§ 11 ods. 4 v spojení s 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), plus 20% DPH. Celkom 317,48 € + 66,00 € = 383,48 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH od 01.01.2010. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.