Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200164 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200164.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: H. E. U., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka I. O. S. (I.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy H.-L. P., H. T., I., aktuálne s miestom pobytu K. J., J. R. XX, T., zastúpeného pani JUDr. Zuzanou Števulovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo nám. 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.2.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-131-52/PO- Ž-2010 zo dňa 14.12.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-131-52/PO-Ž-2010 zo dňa 14.12.2011 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods.2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-131-52/PO-Ž-2010 zo dňa 14.12.2011 odporca podľa § 20 ods. 3 z dôvodu § 13c ods. 2 písm. d/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil doplnkovú ochranu z dôvodu, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia ďalej opísal doterajší priebeh konania ČAS: MU-131-52/PO-Ž-2010 a uviedol, že pre potreby konania o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany si vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby (SIS), ktoré mu bolo pod č. p.: 63/830-V-4-54/2011-S doručené 21.7.2010, ktoré však podlieha utajeniu a preto nie je súčasťou spisu, ale je uložené v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.2.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bol vyvodený z vyjadrenia SIS, ktoré bolo v rozhodnutí identifikované a pretože sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie, namietal nesprávne právne posúdenie veci. V ďalšom namietal s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky, že mu bolo upreté právo na oboznámenie sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie. V tejto súvislosti namietal, že mal byť oboznámený aspoň so základnými dôvodmi, pre ktoré je považovaný za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, pričom poukázal na článok 9 ods. 2 Smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Procedurálna smernica). V ďalšom tiež dôvodil obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. PL. ÚS 15/03-39 z 11.2.2004 a dodal, že odporca mal nájsť spôsob, akým navrhovateľovi sprostredkuje aspoň základnú informáciu o dôvodoch nepredĺženia poskytnutej doplnkovej ochrany. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.2.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní, ako aj pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s platnými zákonmi, že navrhovateľova právna zástupkyňa sa oboznámila v rámci zákona s obsahom celého spisového materiálu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle a že odporca bol povinný ochraňovať jemu poskytnutú utajovanú skutočnosť v zmysle zák. č. 215/2004 Z. z. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka paštúnskeho (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V priebehu pojednávania zástupkyňa navrhovateľa založila do súdneho spisu vyjadrenie PPZ ÚHCP RHCP OCP Bratislava č. PPZ-HCP-BA -Ž-4240 18/2012 z 25.9.2012, podľa ktorého tento orgán získal pod č. p.: 63/830-D-3-106/2012-S z 18.7.2012 informáciu utajovaného charakteru, ktorú z dôvodu utajenia nie je možné zverejniť. Toto vyjadrenie bolo navrhovateľovi doručené v súvislosti s jeho žiadosťou o udelenie povolenia k pobytu. V priebehu pojednávania sa súd oboznámil s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS č. p.: 63/830-V-4-54/2011-S z 20.7.2011, ktorú odporca označil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom utajovanej skutočnosti - vyjadrenia SIS k osobe navrhovateľa (viď predchádzajúci odsek). Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-131/PO-Ž-2010. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľovi bola rozhodnutím odporcu ČAS: MU-791-59/ PO-Ž/2006 z 26.5.2009 poskytnutá doplnková ochrana. O jej predĺženie požiadal 15.3.2010. Po zrušení v konaní vydaného rozhodnutia odporcu ČAS: MU-131-7/PO-Ž-2010 z 10.6.2010 tunajším súdom (rozsudok č. k.: 9Saz/37/2010-74 z 20.4.2011) odporca založil do spisu informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, úradný záznam o tom, že v zmysle § 19a ods. 7 zákona o azyle mu bolo doručené vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa (č. p.: 63/830-V-54/2011-S), ktoré je ako utajovaná skutočnosť založené v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Po oboznámení sa s obsahom spisu požiadala navrhovateľova zástupkyňa odporcu o sprístupnenie predmetnej utajovanej písomnosti, ktorú žiadosť odporca postúpil riaditeľovi SIS z dôvodu vecnej príslušnosti. 14.11.2011 bola odporcovi doručená kópia stanoviska riaditeľa SIS (k žiadosti o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou), podľa obsahu ktorého žiadosti vyhovené nebolo. Podľa ust. § 3 ods. 4, veta prvá 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Podľa ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a/, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d/, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a/, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b/ z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/, nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d/ a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c/ sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke, že navrhovateľovi bolo upreté právo na oboznámenie sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu spisu, odporca bol oboznámený s obsahom spisu v rozsahu v akom to umožňuje zákon. Pokiaľ odporca informáciu SIS, podanú v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle navrhovateľovi nesprístupnil, postupoval v súlade so zákonom č. 215/2004 Z.z. V súlade s týmto zákonom správne postúpil žiadosť zástupkyne navrhovateľa o sprístupnenie jej obsahu pôvodcovi informácie, teda SIS. Ak riaditeľ SIS neudelil súhlas s takýmto jednorazovým oboznámením sa s obsahom utajovanej informácie, túto skutočnosť nie je možné namietať vo vzťahu k odporcovi. K námietke, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či bezpečnostný záujem Slovenskej republiky bol vyvodený z vyjadrenia SIS, ktoré bolo v rozhodnutí identifikované: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu výroku rozhodnutia, odporca navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu nepredĺžil z dôvodu § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle, teda že je dôvodné podozrenie, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. S poukazom na ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle v takomto prípade sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. K námietke, že navrhovateľ mal byť oboznámený aspoň so základnými dôvodmi, pre ktoré je považovaný za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, uvedeniu konkrétnych dôvodov aplikácie ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle bráni cit. ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle. Pokiaľ ide o samotné konanie pred odporcom (do vydania rozhodnutia), pokiaľ v konaní (v administratívnom spise) boli vykonané dôkazy, ktoré podliehajú utajeniu a pokiaľ ich pôvodca (v danom prípade SIS) neudelil súhlas s oboznámením sa s nimi, nemožno odporcovi vyčítať, že ich sprístupnenie neudelil. Navrhovateľ v návrhu poukázal na článok 9 ods. 2 Procedurálnej smernice a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.. PL. ÚS 15/03-39 z 11.2.2004. Procedurálna smernica bola vzhľadom ja jej právnu silu transponovaná do slovenského právneho poriadku (do zákona o azyle) a pokiaľ je súdu známe, spôsob a rozsah takejto transpozície nebol doposiaľ spochybnený a preto pokiaľ sa nepreukáže opak, je potrebné spôsob jej transpozície do zákona o azyle pokladať sa dostatočný a súladný. Podobne je tomu v prípade Smernice Rady 2004//83/ES z 29.4.2004. Pokiaľ ide o citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republike, podľa názoru súdu tento nie je možný aplikovať na dôvody uvádzané v návrhu, pretože týmto nálezom bola riešená otázka, kedy boli bezpečnostné previerky (podľa ust. § 26 ods. 3 a 4 zák. č. 241/2001 Z.z.) ukončované bez (akéhokoľvek) vyjadrenia. V prejednávanej veci je však navrhovateľovi z napadnutého rozhodnutia známe, že dôvodom nepredĺženia jemu poskytnutej doplnkovej ochrany je skutočnosť že je dôvodné podozrenie, že je nebezpečný pre bezpečnosť Slovenskej republiky, teda základná informácia o dôvode nepredĺženia doplnkovej ochrany mu poskytnutá bola uvedením príslušného ustanovenia zákona o azyle, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle). K námietke, že odporca bol povinný posúdiť navrhovateľovu žiadosť komplexne: Podľa názoru súdu táto námietka, ktorú súd prisúdil ako námietku nedostatočného zistenia stavu veci, je dôvodná. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, súd sa v priebehu prejednania veci počas pojednávania oboznámil s obsahom vyjadrenia SIS č. p.: 63/830-V-4-54/2011-S z 20.7.2011, ktoré bolo v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle doručené odporcovi. S poukazom na odporcom aplikované ust. § 13c ods. 2 písm. d/ zákona o azyle súd po oboznámení sa s predmetným vyjadrením dospel k jednoznačnému záveru, že jeho obsah nie je postačujúcim k záveru, ktorý odporca vyjadril vo výroku napadnutého rozhodnutia. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku jedným z predpokladov zákonnosti a priebehu správneho konania a teda aj rozhodnutia je spoľahlivo zistený stav prejednávanej veci. Spoľahlivo zistený stav veci vo všeobecnosti vedie k vymedzeniu hraníc použitia správnej úvahy, ktorá je následne vyjadrená v enunciáte vydávaného rozhodnutia. I keď v danej veci (vzhľadom výrok rozhodnutia a aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia zákona o azyle) zo zákona (ust. § 52 ods. 2 zákona o azyle) nie je možné v odôvodnení bližšie uviesť konkrétne dôvody (správnu úvahu) v dôsledku ktorých je dôvodné podozrenie, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, táto skutočnosť neznamená, žeby zistenie stavu veci nemalo byť zjavné z obsahu spisu. Pod spisom súd pochopiteľne rozumie aj tie jeho súčasti, ktoré z dôvodu potreby ich utajenia nie sú integrálnou súčasťou spisu, ale sú uložené v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. Ako to bolo vyššie uvedené, súd sa oboznámil s obsahom písomnosti SIS, ktorá zjavne viedla odporcu k záveru, vyjadrenom vo výroku rozhodnutia. Zodpovednosť za riadne a zákonom predpokladané prejednanie vecí v konaniach podľa zákona o azyle, podobne ako za rozhodnutia vydané v týchto konaniach nesie výlučne odporca a preto iba na základe poznatkov (dôkazov, informácií) ktoré sú mu známe môže vydať relevantné rozhodnutie. Táto zásada platí pochopiteľne pre všetky druhy konaní a rozhodnutí, osobitne však aj pre konania v ktorých získava informácie od iných štátnych orgánov a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o informácie podliehajúce režimu utajenia. S poukazom na prejednávanú vec je zrejmé, že konanie SIS vo veci vyjadrenia v zmysle ust. § 19a ods. 7 zákona o azyle podlieha analogicky režimu podľa ust. § 2 ods. 6, 7 zák. č. 46/1993 Z.z. Ani táto skutočnosť však nemôže brániť tomu, aby odporca nemal k dispozícii potrebný - nutný rozsah informácií pre posúdenie konkrétnej veci. Ako to zistil súd po oboznámení sa s obsahom utajovaného vyjadrenie SIS k osobe navrhovateľa, jeho obsah nebol dostatočným k tomu, aby odporca za dodržania podmienky dostatočného zistenia stavu veci dospel k názoru, že je dôvodné podozrenie, že navrhovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: S poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia súd sa touto námietkou nemohol zaoberať. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať vo veci vykonať dokazovanie s cieľom zistiť, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa predpoklady poskytnutia (predĺženia) doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Pokiaľ budú súčasťou dokazovania informácie, poznatky či iné správy získané od iných štátnych orgánov, bude jeho povinnosťou vyžadovať od týchto štátnych orgánov, aby tieto ich stanoviská svojím obsahom dávali odporcovi dostatočnú masu informácií k tomu, aby odporca mohol kvalifikovane a s plnou znalosťou stavu veci posúdiť existenciu či neexistenciu predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany a teda aby sa vo veci vydané rozhodnutie opieralo o náležite a dostatočne zistený stav veci. Pokiaľ by predmetné informácie režimu utajenia podľa zák. č. 215/2004 Z.z., bude pochopiteľne zákonnou povinnosťou odporcu vykonávať také opatrenia, ktoré mu citovaný zákon o ochrane utajovaných skutočností ukladá. S poukazom na znenie ust. § 25Or O.s.p. je odporca pri novom prejedaní veci viazaný právnym názorom súdu. O výške trov tlmočenia rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2/ O.s.p. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.) Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).