Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/3/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200188 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200188.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: A. O. C., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, cudzinecký pas č. SR Y., povolenie na pobyt č. F., v krajine pôvodu naposledy bytom A.-I. G., A. N., aktuálne s miestom pobytu Z. S. XX, N., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 7.2.2019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-169-16/2018-Ž zo dňa 19.12.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-169-16/2018-Ž zo dňa 19.12.2018, ktorým bolo rozhodnuté o nepredĺžení doplnkovej ochrany cudzincovi O. C., narodeného X.X.XXXX zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-169-16/2018-Ž zo dňa 19.12. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 20 ods. 3 z dôvodu § 13c ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany, ktorá bola žalobcovi naposledy predĺžená rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-107-21/2016- Ž z 26.8.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný si vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva, s ktorými sa oboznámil. Ďalej dôvodil, že stanovisko SIS podlieha utajeniu v zmysle zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) a preto nie je súčasťou spisového materiálu, ale je evidované v osobitnej evidencii utajovaných skutočností. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 7.2.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci a že zistenie stavu veci bolo nedostatočným na jej posúdenie. Namietal, že mu nebola poskytnutá možnosť oboznámiť sa so stanoviskom SIS a brániť sa proti nemu. Poukázal na skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 13.12.2018 (ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte nebol zverejnený v zbierke zákonov) bolo rozhodnuté, že § 52 ods. 2 zákona o azyle nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie. Žalobca tiež poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 9Saz/5/2012-78 z 15.11.2012, ktorým v obdobnej veci žalobcu sú zrušil v tom čase napadnuté rozhodnutie žalovaného. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.3.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii, správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nepostupoval podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle, ale podľa § 20 ods. 3 z dôvodu § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle. V ďalšom poukázal na ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Žiadosti žalobcu o pribratie tlmočníka jazyka perzského do konania, keďže sa ho chcel žalobca zúčastniť, nevyhovel z dôvodu, že pre posúdenie podanej žaloby nebola potrebná osobná účasť žalobcu. Z tohto dôvodu by pribratie tlmočníka bolo nehospodárnym a neúčelným, nakoľko v konaní o podanej žalobe sa riešili iba právne otázky, na ktorých posúdenie postačovalo oboznámiť sa s obsahom podanej žaloby a pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 220 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) súd dospel k záveru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca 11.7.2018 doručil žalovanému žiadosť o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Dňa 4.9.2018 bolo žalovanému na základe jeho žiadosti doručené stanovisko SIS, ktoré podlieha utajeniu v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, z ktorého dôvodu nie je súčasťou spisového materiálu žalobcu, ale je evidované v osobitnej evidencii utajovaných skutočností žalovaného. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu. 21.11.2018 sa za účasti tlmočníka jazyka paštúnskeho uskutočnil so žalobcom pohovor, v závere ktorého žalobca prehlásil, že sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, voči ktorému nemal žiadne námietky, vzdal sa práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a tiež že nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Dňa 19.12.2018 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie. Podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle: Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 3. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa § 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle: Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle: Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1. Podľa § 52 ods. 2 zákona o azyle (zrušený od 6.3.2019): V odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a), neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d), odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a), zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d), nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c) sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. (poznámka súdu: zák. č. 38/1993 Z.z. bol zrušený zák. 314/2018 Z.z. , účinným od 15.11.2018 ) Podľa § 91 ods. 1 zák. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov. (poznámka súdu: podľa Čl.IX tohto zákona: Tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2018 okrem čl. I § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a 251, čl. II, čl. VI až čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.) Podľa § 46 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení platnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) : Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § 220 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. Podľa § 191 ods. 4 SSP: Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 6. Podstatou námietok žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu bolo to, že žalobca sa nemal možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré mu nebola predĺžená doplnková ochrana - zjavne s dôvodmi stanoviska SIS, ktoré je utajovanou skutočnosťou, tiež to, že žalovaný nevyčkal na zverejnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 13.12.2018, ktorým bolo ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o azyle vyhlásené za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie v zbierke zákonov: 6.1. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol v zmysle zákona o azyle povinný vyžiadať si v predmetnej veci o. i. stanovisko SIS (§ 19a ods. 9 zákona o azyle). Keďže pôvodca tohto stanoviska (SIS) doručil svoje stanovisko žalovanému 4.9.2018 ako utajovanú skutočnosť v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností, žalovaný, ktorý nebol pôvodcom tohto stanoviska, nemohol umožniť žalobcovi oboznámiť sa s jeho obsahom. Žalobca však mal vedomosť o existencii takéhoto - utajovaného stanoviska, čo je zrejmé z vyhlásenia, ktoré urobil v závere pohovoru, vykonaného s ním dňa 21.11.2018. Žalobca sa však ani nepokúsil akýmkoľvek spôsobom zistiť obsah tohto stanoviska priamo u jeho pôvodcu - SIS. 6.2. Žalovaný, zjavne vychádzajúc z faktu, že stavisko SIS k osobe žalobcu podlieha utajeniu podľa zákona o utajovaných skutočnostiach, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedlo dôvody vydania takéhoto stanoviska SIS. Táto skutočnosť však nebola dôvodom, pre ktorý súd zrušil napadnuté rozhodnutie. Ako to jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný v ňom uviedol iba to, že: „Dňa 4.9.2018 bolo migračnému úradu pod č. p. SIS-65/152-V-83-2/2018-S doručené príslušné stanovisko Slovenskej informačnej služby, s ktorým sa oboznámil.“ Z takto formulovaného odôvodnenia nie je zrejmé, či doručené stanovisko SIS bolo z pohľadu žalobcu pozitívnym, či negatívnym. Teda z neho nie je zrejmé, či doručené stanovisko obsahuje súhlas alebo nesúhlas s predĺžením doplnkovej ochrany. I keď sa s poukazom na v napadnutom rozhodnutí aplikovaný 13c ods. 4 písm. d) zákona o azyle možno domnievať, že predmetné stanovisko SIS obsahovalo nesúhlas tejto inštitúcie s predĺžením žalobcovi poskytnutej doplnkovej ochrany, ide iba o domnienku. Každé administratívne rozhodnutie musí byť formulované tak, aby bolo jednoznačné a nedovoľovalo jeho svojvoľný, či neurčitý výklad. Podľa názoru súdu, ak by stanovisko SIS bolo z pohľadu žalobcu negatívnym, nič (ani zákon o ochrane utajovaných skutočností a teda ani predmetné utajované stanovisko) nebránilo tomu, aby žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že stanovisko SIS k podanej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany obsahovalo nesúhlas SIS s takýmto predĺžením. Pre takto podľa názoru súdu nedostatočne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súd toto rozhodnutie zrušil (§ 220, § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a postupom podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyčkal na zverejnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej v zbierke zákonov súd poznamenáva, že žiadna právna úprava nenariaďovala, aby žalovaný (i keď v čase vydania napadnutého rozhodnutia plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodlo o nesúlade § 52 ods. 2 zákona o azyle vyhlásené za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie), vyčkal na jeho zverejnenie v zbierke zákonov. Až vyhlásením tohto nálezu v zbierke zákonov Slovenskej republiky nález nadobudol všeobecnú záväznosť, teda až dňom 6.3.2019. 8. Pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý charakter žalovanému doručeného stanoviska SIS, súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. I keď bol žalobca v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný na pojednávaní výslovne uviedol, že v prípade úspechu nežiada náhradu trov konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).