Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/190/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201659 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201659.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, Radlinského 2751/1, Malacky, IČO: 00304913, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, Záhorácka 58, Malacky, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, Račianska 45, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-441-8/ OPP-2009 zo dňa 28.8.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.11.2009 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.8.2009 č. PPZ-441-8/OPP-2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 3.7.2009 č. KRP-211-8/PP-2009. V žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 3.7.2009 mu bola podľa ust. § 26b ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. uložená pokuta 1.000,- € za to, že nezaslal Ministerstvu vnútra SR do 31.3.2009 správu o činnosti obecnej polície za rok 2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nakoľko predmetnú správu poslal v e-mailovej podobe dňa 31.3.2009 o 8,00 hod. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.8.2009 č. PPZ-441-8/0PP/2009 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 3.7.2009 potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 8.1.2010 uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že podľa jeho právneho názoru, žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 26a citovaného zákona tým, že do 31.3.2009 nezaslal ministerstvu správu o činnosti obecnej polície za predchádzajúci kalendárny rok, a preto bol s poukazom na ust. § 26b ods. 1 písm. a) citovaného zákona orgánom vykonávajúcim dohľad štátu nad činnosťou obecnej polície zaslaný podnet Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave na začatie správneho konania voči mestu Malacky. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ako prvostupňový správny orgán vydal pod č. KRP-211-8/PP-2009 zo dňa 3.7.2009 rozhodnutie, ktorým žalobcovi za porušenie ust. § 26a ods. 1 zákona o obecnej polícii, uložil s poukazom na toto ustanovenie pokutu vo výške 1.000,- €. Žalobca podal v zákonnej lehote písomné odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného. Odvolací orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom vychádzal z príslušných ustanovení správneho poriadku s poukazom na zákon o obecnej polícii a vykonávaciu vyhlášku. Žalobca má za to, že odvolací orgán reagoval na všetky návrhy a predložené dôkazy. Na základe výsledkov dokazovania dospel k názoru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že správu ministerstvu v ustanovenej zákonnej lehote zaslal. Žalovaný opakovane uvádza, že mesto Malacky nepreukázalo hodnoverným spôsobom, že správu v ustanovenom termíne zaslalo, na základe čoho bola žalobcovi uložená pokuta v správnom konaní. II. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc Najvyššiemu súdu SR, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožniac sa s právnymi závermi krajského súdu, že zo záverov oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplývajú odlišné stanoviská, keď prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty sa odvoláva na skutočnosť, že žalobca porušil zákon tým, že predmetnú správu nezaslal riadne a včas a druhostupňové rozhodnutie vychádza z právneho názoru, že žalobca predmetnú správu prevzal, avšak neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti, poukázal na to, že žalobcovi bola uložená podľa § 26b ods. 1 písm. a) zákona o obecnej polícii pokuta vo výške 1.000,- € za to, že si nesplnil povinnosť ustanovenú v § 26a zákona o obecnej polícii tým, že do 31.3.2009 nezaslal Ministerstvu vnútra SR správu o činnosti obecnej polície za predchádzajúci kalendárny rok. V tejto súvislosti dôvodil, že v napadnutom rozhodnutí reagoval na návrhy a dôkazy predložené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, pričom na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že správu MV SR v ustanovenej zákonnej lehote zaslal dodajúc, že vo svojom rozhodnutí absolútne nekonštatoval, že žalobca predmetnú správu poslal, avšak táto neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti, pričom mal za to, že správa o činnosti mestskej polície žalobcu bola MV SR doručená 17.7.2009, keď ju prevzal pracovník poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru. Opakovane zdôraznil, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, že správa o činnosti mestskej polície mu bola v podobe e-mailu doručená, a preto pre neho je neprípustné konštatovanie krajského súdu, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca predmetnú správu poslal riadne a včas a to vo forme e-mailovej pošty. Poukázal tiež na to, že spolu s prvostupňovým správnym orgánom vychádzali z jednoznačne zisteného skutkového stavu a to, že správa o činnosti obecnej polície žalobcu nebola MV SR zaslaná v zákonom stanovenej lehote. Rovnako mal za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že správu riadne a včas zaslal poukazujúc na to, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s tvrdením žalobcu o zaslaní správy o činnosti mestskej polície dňa 31.3.2009 elektronickou formou uvedením na ústnom pojednávaní, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prostredníctvom odboru telekomunikácií a informatiky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zistil skutočnosť, že v dňoch 30.3.2009, 31.3.2009 a 1.4.2009 nebol z adresy žalobcu na adresu žalovaného doručený žiaden e-mail. Odvolávajúc sa na uvedenú skutočnosť uviedol, že už pri prvostupňovom konaní bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že správu o činnosti mestskej polície zaslal 31.3.2009 elektronickou formou. Argumentoval ďalej tým, že i napriek tomu, že krajský súd pripustil ako spôsob doručenia správy o činnosti mestskej polície aj e-mailovú formu, s ktorým názorom sa však žalovaný nestotožňuje, dôkazné bremeno, t.j. preukázanie zaslania správy, zaťažuje v tomto prípade žalobcu, ktorý síce k odvolaniu predložil ako dôkaz č. 1 listinu o zaslaní správy, avšak mal za to, že pravosť takejto listiny je spochybniteľná, nakoľko je takýto dôkaz možné vytvoriť samostatne a nie je možné zistiť autenticitu dokumentu. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu vyplýva ich rozpornosť. V tejto súvislosti poukazuje na to, že oba správne orgány odôvodňujú, že síce sa preukázal tvrdením o zaslaní e-mailovej správy zo svojej adresy, avšak polemizujú o pravosti tohto tvrdenia a domnievajú sa, že mohlo prísť k dodatočným zásahom do tohto potvrdenia, avšak vzápätí, ako keby pripúšťali možnosť, že keby aj takáto správa bola zaslaná, aj tak nespĺňa formálne podmienky podľa príslušných zákonných ustanovení. Zdôraznil, že odôvodnenie oboch rozhodnutí sa nesie v duchu, že je síce predložený doklad o zaslaní, ale možno nepravdivý a keby aj bol pravdivý, tak nemá správa formálne náležitosti, pričom zároveň dodal, že hmotno-právny obsah správy nebol nikdy komentovaný a je teda dôvodné sa domnievať, že bol správny a použitý pre účely ako zákonodarca sledoval. K nenaplneniu formálnych znakov žalobca uviedol, že za zásadný považuje obsah správy majúc za to, že nedostatok niektorých formálnych znakov, ktoré však nie sú charakteru, aby bolo možné identifikovať, kto je odosielateľom správy, komu je správa adresovaná, kedy je správa vyhotovená a aký je jej predmet, nemôžu byť na ujmu odosielateľovi a zhotoviteľovi správy a dodal, že v takomto prípade sa mal správny orgán riadiť jedným zo základných pravidiel správneho konania a postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom a poskytnúť mu potrebné poučenie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu upriamil pozornosť na to, že konanie správneho orgánu má byť vedené tak, aby posilňovalo dôveru v správnosť rozhodnutia, dodajúc, že ak je však rozhodnutie založené len na domnienke, že nemožno konštatovať, že podkladom pre rozhodnutie bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ je pre správny orgán nehodnoverné tvrdenie o odoslaní správy, tak presne takú neistú právnu silu má potvrdenie príslušných zložiek prináležiacich pod žalovaného vyjadrujúce sa k doručeniu, resp. nedoručeniu správy, a preto mal za to, že jediným hodnoverným podkladom tejto dôkaznej situácie by mohlo byť len znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdilo správnosť jednotlivých písomných tvrdení uvedúc záverom, že ak považovali správne orgány niektoré skutočnosti za spochybniteľné, tak ich pochybnosť mali preukázať, ale nemohli ich svojvoľne vykladať na jeho ujmu. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je spôsobilé vyvolať potrebu zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania predovšetkým so zreteľom na námietku žalovaného poukazujúcu na to, že vo svojom rozhodnutí absolútne nekonštatoval skutočnosť, že žalobca predmetnú správu o činnosti mestskej polície zaslal, avšak táto neobsahovala zákonom požadované náležitosti, vzhliadol odvolací súd ako námietku relevantnú. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia neobjavil skutočnosti, na ktorých je založené odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto pokiaľ krajský súd konštatoval, že tvrdenia správnych orgánov si značne odporujú a že v konaní žalobca nesporne preukázal, že predmetnú správu poslal riadne a včas vo forme e-mailovej pošty, nedal odvolaciemu súdu iné ako skonštatovať, že tieto tvrdenia krajského súdu nenachádzajú oporu v rozhodnutiach správnych orgánov v danej veci. Naviac Najvyšší súd upriamuje pozornosť krajského súdu na skutočnosť, že v správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá jeho povinnosť preskúmať správne rozhodnutie iba v danom rozsahu a rozhodnúť vo všetkých bodoch žaloby s tým záverom, že v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi náležite vysporiada. Podľa ust. § 226 OSP bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.3.2011 č.k. 1S 190/2009-41 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-441-8/ OPP-2009 zo dňa 28.8.2009, ktorým Prezídium Policajného zboru, odbor poriadkovej polície v Bratislave podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní potvrdilo rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRP-211-8/PP-2009 zo dňa 3.7.2009 o uložení pokuty žalobcovi a odvolanie žalobcu zamietol. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe oznámenia z odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. PPZ-441/OPP-2009 začal prvostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave dňom 15.6.2009 voči žalobcovi správne konanie podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní pre porušenie ust. § 26a ods. 1 zákona o obecnej polícii. Na deň 17.6.2009 bolo vytýčené ústne pojednávanie, ktorého sa žalobca zúčastnil v zastúpení C.. T.. Na ústnom pojednávaní tento uviedol, že správu o mestskej polícii za rok 2008 spracoval a dňa 31.3.2009 o 8,00 hod. ju e-mailom poslal na adresu žalovaného spolu s dvoma prílohami. Správny orgán v priebehu prvostupňového správneho konania oslovil v konaní C.. C.. I. Y. - pracovníka odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý vo vyjadrení uviedol, že predmetnú správu o činnosti obecnej polície Malacky za rok 2008 na svojej e-mailovej adrese do dňa 31.3.2009 neobdržal. Správnym orgánom bola na odbore telekomunikácie a informatiky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zisťovaná skutočnosť, či k 31.3.2009 bol v čase okolo 8,00 doručovaný elektronický e-mail za žalobcu a či tento obsahoval aj prílohu. Pracovníkmi OPI KRPZ v Bratislave bolo zistené, že takýto e-mail na adresu žalovaného neprišiel. Na základe vyhodnotenia tejto skutočnosti dospel správny orgán k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 26a ods. 1 zákona o obecnej polícii tým, že mesto Malacky nezaslalo v zákonnej lehote správu o činnosti mestskej polície Malacky za predchádzajúci rok. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 3.7.2009 uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- €. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného (ktoré je predmetom tejto žaloby) tak, že druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 564/1991 o obecnej polícii v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, účelom zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva povinnosti príslušníkov obecnej polície. Podľa ust. § 26b ods. 1 písm. a) citovaného zákona, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru môže uložiť pokutu do 1.659,- € obci, ktorá nepredloží v lehote ustanovenej týmto zákonom správu o činnosti obecnej polície, alebo osvedčenú kópiu zmluvy podľa § 26a. Podľa ust. § 26a ods. 1 obec, ktorá má zriadenú obecnú políciu je povinná do 31.3. každého roka zaslať ministerstvu správu o činnosti obecnej polície za predchádzajúci kalendárny rok. Správu o činnosti obecnej polície podpisuje starosta obce. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, podrobnosti o predkladaní správy o činnosti obecnej polície a o jej obsahových náležitostiach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 vykonávacej vyhlášky č. 532/2003 Z.z. (v znení platnom v čase vydania rozhodnutia), správa o činnosti obecnej polície sa predkladá za hodnotené obdobie, ktorým je obdobie kalendárneho roka. Ak bola obecná polícia zriadená počas kalendárneho roka, správa o činnosti obecnej polície sa predkladá za obdobie odo dňa zriadenia obecnej polície do konca kalendárneho roka. Ak bola obecná polícia v kalendárnom roku zrušená, správa o činnosti obecnej polície sa predkladá za obdobie od začiatku kalendárneho roka do zrušenia obecnej polície. Správa o činnosti obecnej polície obsahuje: a) údaj o sídle obecnej polície, o názve obce, ktorá zriadila obecnú políciu a o hodnotenom období, b) štatistické údaje, c) opisnú časť, d) dátum spracovania správy, e) podpis náčelníka obecnej polície, f) podpis starostu obce a odtlačok pečiatky obce. V preskúmavanej veci je nesporné, že prvostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- € z dôvodu, že žalobca podľa jeho právneho názoru nedostatočným spôsobom rešpektoval ust. § 26b ods. 1 písm. a) zákona o obecnej polícii tým, že ministerstvu nepredložil v lehote ustanovenej zákonom správu o činnosti obecnej polície. Žalobca sa v správnom aj súdnom konaní bránil tým, že predmetnú správu odoslal riadne a včas e-mailovou formou dňa 31.3.2009. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva názor prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v tom, že mesto Malacky nezaslalo do 31.3.2009 ministerstvu správu o činnosti mestskej polície Malacky za rok 2008. Zákon priamo neuvádza, akou formou má byť uvedená správa doručená Ministerstvu vnútra SR, ale taktiež neuvádza možnosť zaslania predmetnej správy elektronickou formou - e-mailom. Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 532/2003 Z.z. v platnom znení v ust. § 2 ods. 2 písm. d) uvádza, že správa o činnosti obecnej polície musí obsahovať podpis náčelníka obecnej polície, podpis starostu obce a odtlačok pečiatky obce. Vzhľadom k týmto formálnym náležitostiam správy je možné konštatovať podľa názoru prvostupňového správneho orgánu, že tieto správy mali byť doručené na podateľňu ministerstva alebo podané na poštovú prepravu do 31.3. kalendárneho roka a to hlavne z dôvodu, že pri zaslaní týchto správ elektronickou formou môžu absentovať formálne náležitosti správy a to podpisy a odtlačok pečiatky obce. Skutočnosť, či uvedená správa skutočne bola doručená elektronickou formou pracovníkovi odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru nebola v rámci správneho konania potvrdená. O odvolaní, ktoré voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca, bolo vydané rozhodnutie o odvolaní Prezídiom Policajného zboru, odbor poriadkovej polície v Bratislave dňa 28.8.2009 č. PPZ-441-8/OPP-2009, ktorým odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru, odvolanie mesta Malacky v zastúpení primátorom mesta zo dňa 22.7.2007 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku podané proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 3.7.2009 zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Odvolací orgán konštatoval, že po preskúmaní a prehodnotení listinných dôkazov mesta Malacky zistil, že pravosť predloženého dôkazu č. 1 je spochybniteľná, nakoľko z obsahu listiny je možné vykonať akékoľvek zmeny, prípadne celý obsah je možné vytvoriť samostatne a nie je možné zistiť autenticitu zaslaného dokumentu. Uvedený dôkaz tiež nespĺňa náležitosti zaslania písomnosti tak, ako ich upravuje zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ostatné predložené doklady považoval odvolací orgán za irelevantné, nakoľko neobsahujú dôkaz o tom, že mesto Malacky v zákonnej lehote zaslalo Ministerstvu vnútra SR správu o činnosti obecnej polície za príslušný kalendárny rok s náležitosťami, ktoré explicitne a taxatívne upravuje zákon č. 564/1991 Zb. Krajský súd vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal a po opakovanom prejednaní veci, dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona. Zákonom č. 333/2003 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnej polícii v ust. § 26a ods. 1 uložená povinnosť pre obec ktorá má zriadenú obecnú políciu zaslať do 31. 3. každého roka Ministerstvu vnútra SR správu o činnosti obecnej polície za predchádzajúci kalendárny rok. V konaní mal súd za preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť ustanovenú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 26a cit. zákona tým, že do 31.3.2009 nezaslal preukazateľným spôsobom Ministerstvu správu o činnosti obecnej polície za predchádzajúci kalendárny rok. Žalobca v konaní sa bránil tým, že predmetnú správu poslal v e-mailovej forme na adresu prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom k tomu, že túto skutočnosť nevedel žalobca v súdnom konaní relevantným spôsobom preukázať, túto obranu žalobcu súd kvalifikoval ako neopodstatnenú a účelovú. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne, že správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a z tohto dôvodu súd žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v konaní nebol úspešný súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.