Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/93/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200696 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200696.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-play, občianske združenie, IČO: 31810195, Páričkova 18, Bratislava, zastúpenej advokátom: Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad SR, Priemyselná 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1312/2009 zo dňa 9.3.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 11.5.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1312/2009 zo dňa 9.3.2009, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie č. 944/2009 zo dňa 6.2.2009 potvrdil. Uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ZSI) vylučuje zo sprístupnenia informácie týkajúce sa výkonu kontroly. Informácia týkajúca sa výkonu kontroly však nie je totožná s informáciou, ktorá je predmetom kontroly. Poukazuje, že požadoval informácie týkajúce sa verejného obstarávania vyhláseného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré mu ich odmietlo sprístupniť s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii, nakoľko sa nachádzajú u žalovaného a sú predmetom jeho kontroly. Išlo o informácie, ktoré nie sú vylúčené zo sprístupňovania a keby ich Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR malo v tom čase k dispozícii, muselo by ich žalobcovi sprístupniť. Poukazuje, že žalovaný ustanovením § 11 ods. 1 písm. g) ZSI vykladá tak, ako by sa informácie podliehajúce povinnosti sprístupňovania stali vylúčenými zo sprístupnenia iba následkom toho, že začali byť predmetom kontroly. Takýto výklad je v príkrom rozpore s účelom práva na informácie a je zmyslom obmedzenia prístupu k informáciám podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) ZSI. Pokiaľ má žiadateľ právo na sprístupnenie informácie, nemôže mu byť toto právo obmedzené len v dôsledku toho, že požadovaná informácia začne byť predmetom kontroly. Tiež žalobca v žalobe poukazuje, že žalovaný opomenul zohľadniť aj ústavno-právny aspekt práva na informácie, keďže ignoroval svoju výslovne určenú povinnosť poskytovať informáciu o svojej činnosti v zmysle čl. 26 ods. 5 Ústavy SR a ani sa nevysporiadal s podmienkami v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, pri splnení ktorých môže dôjsť k obmedzeniu práva na informácie. Navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.6.2009 navrhol túto v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nevyhovel, nakoľko požadované informácie sa týkali výkonu kontroly v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona o ZSI. Uviedol, že podľa čl. 26 Ústavy SR je možné právo na informácie obmedziť zákonom a práve takýmto zákonom je zákon o ZSI. Každá kontrola, ktorú žalovaný vykonáva v súlade so zákonom č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a v rozsahu kompetencií zákonom stanovených, sa vždy týka predmetu kontroly. Predmet kontroly je určený v poverení na výkon kontroly a výkon kontroly prebieha v súlade s predmetom kontroly. Preto z toho vyplýva, že predmet a výkon kontroly sú dva pojmy, ktoré spolu súvisia a je potrebné ich vnímať ako jeden celok. V čase, keď žalobca žiadal o sprístupnenie informácií formou sprístupnenia dokumentov, kontrola ešte nebola ukončená, teda prebiehal výkon kontroly, a preto žalovaný pri nesprístupnení informácií postupoval v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. g) zákona o ZSI. Uviedol, že kontrola bola ukončená v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z.z. až prerokovaním protokolu dňa 5.5.2009. V čase podania žiadosti mal žalovaný k dispozícii len overené fotokópie požadovaných dokladov, ktoré obdržal od kontrolovaného subjektu, originály týchto dokladov nemal žalovaný nikdy k dispozícii. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č.k. 1S 93/2009-24 zo dňa 10.3.2011 rozhodol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1312/2009 zo dňa 9.3.2009 je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania v sume 292,86 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd bol toho názoru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol, že nesprístupní informáciu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. g) ZSI, pretože požadované informácie sa netýkali výkonu kontroly, ale sú predmetom kontroly. Žiadané informácie nespadajú pod obmedzenia § 11 ods. 1 písm. g) ZSI, nakoľko sa netýkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, t.j. netýkajú sa samotnej kontrolnej činnosti, sú len predmetom tejto kontroly. Žiadané informácie v bode 2 žiadosti žalobcu sú navyše informáciami, ktoré boli oficiálne zverejnené na úradnej tabuli Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Informácia o nakladaní s verejnými prostriedkami nemôže byť nesprístupnená iba z toho dôvodu, že ňou disponuje v rovnakom čase aj subjekt vykonávajúci kontrolnú činnosť. V preskúmavanej veci súd nepovažoval za zákonný dôvod odmietnuť poskytnúť informáciu s tým, že požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly a v takomto prípade povinná osoba informácie nesprístupňuje. Tento rozsudok napadol žalovaný v zákonnej lehote podaným odvolaním majúc za to, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým uisteniam, a že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade je potrebné pre správne rozhodnutie vo veci, aby konajúci súd objasnil, čo je výkon kontroly a čo je predmet kontroly, nakoľko je od toho závislé určenie, či informácie požadované žalobcom mal žalovaný sprístupniť alebo nie s poukazom na čl. 60 ods. 1 ústavy a § 1 ods. 1, § 5 ods. 4, § 2 a § 3 zákona o NKÚ pripomenul, že kontrolovaný subjekt musí byť najneskôr pri začatí kontroly oboznámený s účelom aj predmetom kontroly, čo len podporuje tvrdenie, že všetky ďalšie informácie potrebné na vypracovanie samotného výsledku kontroly sa týkajú výkonu kontroly a tým by ani nedošlo k naplneniu zákonnej povinnosti vykonať nezávislú kontrolu, či už na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky alebo na základe zákona. Ak by žalovaný sprístupňoval informácie týkajúce sa výkonu kontroly, t.j. aj akékoľvek dokumenty, písomnosti a informácie, bola by porušená nezávislosť žalovaného zaručená Ústavou Slovenskej republiky a zákonom. Porušenie nezávislosti výkonu kontroly sprístupnením informácií spočíva podľa žalovaného v skutočnosti, že sprístupnené informácie by boli verejne prístupné a žalovaný pri výkone kontroly by mohol byť ovplyvňovaný jednotlivcami, verejnou mienkou a tlakom médií. Podľa názoru žalovaného boli požadované informácie takými informáciami, ktoré sa týkali výkonu kontroly. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 1S 93/2009-24 zo dňa 10. marca 2011 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V prípade nevyhovenia odvolaciemu návrhu žiadal vo veci pripustiť dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Sži/4/2011 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2011, č. k. 1S 93/2009-24 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „ predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií. Ústava prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 ústavy. Ústava neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Taktiež krajskému súdu vytkol, že sa nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s právnym postavením žalovaného. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom (§ 1 ods. 1 zákona o NKÚ). Kontrolóri a ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu k tretím osobám mlčanlivosť ku skutočnostiam, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním informácií vyžiadaných podľa ods. 1 až 3 (§ 22 ods. 4 zákona o NKÚ). Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 8 a nasl. zákona o slobode informácií upravuje obmedzenia prístupu k informáciám. Účelom ustanovenia § 11 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto v danej veci nebolo možné nezohľadniť (keďže žalobca nebol kontrolovaným subjektom), že nebolo právom žalovaného požadované informácie sprístupniť, lebo pri nariadenej kontrole, ktorej účelom bolo preverenie všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom, zamestnanci žalovaného vychádzali z podkladov predložených kontrolovaným subjektom - Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Krajský súd taktiež vôbec nebral do úvahy, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovil zákon, a preto Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nemá ani možnosť voľnej úvahy v tom, či a ako svoju právomoc uplatní. Kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácií neumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácií týkajúceho sa výkonu kontroly, preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona. Nemožno opomenúť skutočnosť, na ktorú poukazuje aj žalovaný, že každá kontrola ktorú žalovaný vykonáva podľa zákona o NKÚ sa vždy týka predmetu kontroly. Predmet kontroly je určený v poverení na výkon kontroly prebieha v súlade s predmetom kontroly. Predmet a výkon kontroly sú teda dva pojmy, ktoré spolu súvisia a je potrebné ich vnímať ako jeden celok. Ak krajský súd vychádzajúc z obsahu žaloby mal za to, že tieto dva pojmy treba vykladať samostatne, bolo jeho povinnosťou tento názor právne vyložiť a náležite odôvodniť.“ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nim v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom podľa postupu tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 28.1.2009 žalobca doručil žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o ZSI. Žalobca v predmetnej žiadosti požadoval sprístupniť: 1) oznámenie o výsledku verejného obstarávania, ktoré MVRR SR zaslalo Úradu pre verejné obstarávanie v súvislosti so „Zákazkou na poskytnutie služieb s predmetom: Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii MVaRR SR, propagácia a reklama, implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencií a Workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania“, na základe ktorej bola podpísaná zmluva medzi MVaRR SR a konzorciom (Zamedia s.r.o.; avocat s.r.o.; European Consultants Organisation S.P.R.L.; Consulting & Management s.r.o.). 2) fotokópie dokumentov (oznámenie), ktoré boli zverejnené na úradnej tabuli ministerstva od 17.5. do 22.5. v súvislosti s tendrom uvedeným v bode 1. Prvostupňový správny orgán žiadosti nevyhovel a informácie nesprístupnil, vydal rozhodnutie č. 944/2009 zo dňa 6.2.2009 a uviedol, že žalobcom požadované informácie sa týkali výkonu kontroly. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 24.2.2009. Druhostupňový správny orgán t.j. žalovaný dňa 9.3.2009 pod č. 1312/2009 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa ust. § 46 o ZSI, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou“. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. g) ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, okrem informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Bratislave rozhodol o zamietnutí žaloby a zároveň poukazuje na to, že je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré povinná osoba nesprístupni alebo obmedzí ich sprístupnenie, od informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Krajský súd ďalej svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že na základe zisteného skutkového stavu, rozhodnutí NS SR 5Sži4/2011, 3Sži/2/2010, 3Sži/5/2009 a vykonaného dokazovania správnym orgánom, dospel k záveru, že nevyhovenie žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, ktoré sa týkali výkonu kontroly je v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca v danom prípade požadoval sprístupnenie informácií týkajúcich sa predmetu kontroly. NS SR vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že každá kontrola, ktorú žalovaný vykonáva podľa zákona o NKÚ sa vždy týka predmetu kontroly s tým, že pojem predmet a výkon kontroly sú dva pojmy, ktoré spolu súvisia a je potrebné ich vnímať ako jeden celok. Ich sprístupnenie je teda zo zákona vylúčené, čo je aj v rozpore s ustanovením § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z., v zmysle ktorého kontrolóri aj ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu k tretím osobám mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním informácií vyžiadaných podľa ods. 1, 3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nemal vo veci úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).