Zákon č. 419/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 s cieľom vykonať transpozíciu niekoľkých právnych predpisov Európskej únie upravujúcich oblasť energetickej efektívnosti.
V rokoch 2018 a 2019 bol vydaný súbor vzájomne prepojených ôsmych legislatívnych dokumentov v oblasti energetiky pod názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (ďalej len „zimný energetický balíček“). Zimný energetický balíček zásadným spôsobom transformuje energetické prostredie v rámci Európskej únie so zámerom napĺňať strategické ciele Európskej únie v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030. Jednou z piatich dimenzií zimného energetického balíčka je aj problematika energetickej efektívnosti. V tejto oblasti bolo dohodnuté dosiahnuť na úrovni Európskej únie podľa ambiciózneho scenára zníženie energetickej spotreby o 32,5 % do roku 2030. Zimný energetický balíček obsahuje viaceré právne predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti, ktoré sú predmetom predloženého návrhu zákona.
V oblasti energetickej efektívnosti bolo v priebehu rokov 2018 a 2019 schválených viacero zmien smernice 2012/27/EÚ v nasledovných právnych predpisoch:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019),
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018),
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia (Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2019).
Návrhom zákona sa prioritne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa upravujú ciele úspor energie a národné príspevky k cieľom energetickej efektívnosti, ich stanovenie, monitoring a reportovanie, s prioritným zameraním na plnenie cieľov energetickej efektívnosti v roku 2030 a neskôr.
Návrhom zákona sa taktiež ustanovujú pravidlá pre faktor primárnej energie pre elektrinu na stanovenie úspor energie a upravujú sa pravidlá v oblasti energetických auditov v nadväznosti na požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013, ako i v súlade s aktuálnymi poznatkami z aplikačnej praxe.
Súčasťou návrhu je aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2018/844, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, do právneho poriadku Slovenskej republiky v rozsahu pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Týka sa úpravy pravidiel pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 70 kW. Upravuje sa pravidelnosť, rozsah, obsah a postup kontroly, ako aj prípady, kedy kontrolu nebude potrebné vykonať. Taktiež sa upravujú definície vykurovacích a klimatizačných systémov.
Návrhom zákona sa ďalej zrušuje požiadavka na vypracovanie dlhodobej stratégie obnovy budov, upravuje sa povinnosť inštalácie individuálnych meracích zariadení v budovách aj pre nové budovy, digitalizácia meradiel v teplárenstve, zavádza sa ekonomicky a technicky podmienená povinnosť pre nebytové budovy s inštalovaným výkonom vykurovacích a klimatizačných systémov vyšším ako 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy a zjednodušuje sa právna úprava v súvislosti s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia. Návrhom zákona sa taktiež plnia požiadavky na goldplating.
Návrhom zákona sa taktiež dopĺňajú transpozičné prílohy zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019).
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo rodičovstvo a rodinu
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2021.

čl. I

čl. I bod 1
Do poznámky pod čiarou sa vkladá slovo „Napríklad“, čím sa osobitne zdôrazňuje informatívny charakter poznámky pod čiarou vo vzťahu k technickej norme. Tým sa dosiahne súlad s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. Riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

čl. I bod 2
Dopĺňa sa definícia spoločných priestorov budovy na účely tohto zákona. Dopĺňa sa definícia faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie z opatrení využívajúcich primárnu energiu pre potreby tohto zákona v súlade s požiadavkami transpozície. V súvislosti s faktorom primárnej energie pre elektrinu je doplnená aj definícia samotnej primárnej energie, ktorá je významná práve z dôvodu využívania faktora primárnej energie ako čísla, ktoré by malo vyjadrovať účinnosť premeny energie pri výrobe elektriny. Taktiež je doplnená definícia súboru údajov pre monitorovací systém, ktorá je potrebná na zabezpečenie dostatku informácií potrebných pre vykázanie plnenia cieľov energetickej efektívnosti, a to najmä povinného cieľa u konečného spotrebiteľa (čl.7 smernice 2012/27/EÚ). Tento cieľ sa musí vykazovať v množstve dosiahnutých úspor energie vypočítaných a doložených na úrovni jednotlivých opatrení energetickej efektívnosti na strane konečnej energetickej spotreby, s možnosťou doplnenia využívania obnoviteľných zdrojov energie a ich úspor v primárnej energetickej spotrebe a úspor energie pri spotrebe energetického sektora. V zákone sa tiež upravuje podpora vykazovania …

čl. I bod 3
Spresňuje sa poznámka pod čiarou odkazujúca na definíciu veľkého podniku tak, aby bola v súlade s požiadavkami smernice a eurokonformným výkladom práva. Tým sa predíde nedorozumeniam spojeným s možnosťou identifikácie veľkého podniku, najmä v súvislosti s prepojenými podnikmi a podnikmi s účasťou verejného subjektu.

čl. I bod 4
Nahrádza sa znenie § 4 upravujúce výpočet faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie, ktorý podľa prílohy I a poznámky pod čiarou č. 4 smernice (EÚ) 2018/2002 umožňuje členským štátom vytvoriť vlastný legislatívne ustanovený výpočet tohto faktora na základe skutočných údajov, nastavený v súlade s reálnym energetickým mixom pri výrobe elektriny, alebo použiť univerzálny faktor pre Európsku úniu vo výške 2,1. V podmienkach Slovenskej republiky sa vyrába elektrina vo vysokej miere (78%) bezuhlíkovou technológiou, ktorej podiel sa bude v budúcnosti ešte zvyšovať z dôvodu podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. Preto je potrebné mať možnosť zohľadňovať zmeny energetického mixu pri výrobe elektriny, ktoré sa pretavia do úpravy výšky faktora primárnej energie pre elektrinu. Energetický mix na výrobu elektriny v roku 2018 sa skladal z 54,7% jadrovej energie, 22% fosílnych palív a 23,3% obnoviteľných zdrojov energie. Pri zmene energetického mixu v elektrine dochádza k zmene účinnosti premeny energie na elektrinu v závislosti od technológie výroby elektriny, …

čl. I bod 5
V § 5 ods. 1 sa upravujú povinnosti pre Slovenskú republiku pri stanovovaní cieľov energetickej efektívnosti, národných cieľov a národných príspevkov v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2002 a nariadenia (EÚ) 2018/1999. Upravuje sa cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa novej smernice vo výške 0,8% z konečnej energetickej spotreby. Kumulácia úspor energie sa počíta z rozsahu obdobia 10 rokov (namiesto pôvodných 7 rokov v období rokov 2014 až 2020). Preto je ročná kumulatívne prepočítaná úspora až 55-násobná voči ročnému cieľu úspor energie u konečného spotrebiteľa. Detaily stanovenia cieľa sú už uvedené v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 schválenom vládou SR 11. decembra 2019. Ruší sa povinnosť vypracovať akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý je nahradený integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom vypracúvaným podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Taktiež sa ruší povinnosť vypracovať ročnú správu energetickej efektívnosti a obsah tejto ročnej správy z dôvodu zrušenia článku 24 smernice (EÚ) 2012/27/EU nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej …

čl. I bod 6
Dopĺňajú sa náležitosti zohľadňované pri stanovovaní cieľov a príspevkov Slovenskej republiky, ktoré sú kombináciou požiadaviek transponovanej smernice a článku 6 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a preto je potrebné ich uviesť v návrhu zákona. Rozširuje sa princíp zabezpečenia započítateľnosti úspor energie do nových cieľov a národných príspevkov tak, aby sa zamedzilo dvojitému započítaniu úspor pri kombinovaní viacerých opatrení energetickej efektívnosti. Dopĺňa sa zákonné splnomocnenie pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečovať plnenie povinností, ktoré ukladá Slovenskej republike nariadenie (EÚ) 2018/1999 v oblasti energetickej efektívnosti.

čl. I bod 7
Ruší sa odsek 5 v § 5, ktorý je v rámci právnych predpisov Európskej únie presunutý do nariadenia (EÚ) 2018/1999 z dôvodu zmeny posudzovania stanovenia cieľov energetickej efektívnosti.

čl. I bod 8
V § 6 ods. 1 sa upravuje požiadavka na vypracovanie komplexného posúdenia vykurovania a chladenia v súlade so zmenami v smernici (EÚ) 2012/27/EU, ktoré sú ustanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/826. Toto nariadenia obsahuje konkrétne požiadavky na komplexné posúdenie a jeho obsah, preto nie je potrebné uvádzať v zákone detailný obsah a požiadavky na komplexné posúdenie. Obsah komplexného posúdenia potenciálu vykurovania a chladenia bol zároveň rozšírený o požiadavky na dlhodobé plánovanie a komplexný pohľad na oblasti tepla a chladu v členskom štáte. Keďže nariadenie už ustanovuje obsah komplexného posúdenia, zjednodušujú sa aj ďalšie odseky v § 6.

čl. I bod 9
V § 6 sa rušia odseky 2, 5 a 6 v súlade so zmenami v smernici na základe delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/826, ktoré už ustanovuje obsah komplexného posúdenia vykurovania a chladenia. Zrušením týchto odsekov sa odstraňuje legislatívna duplicita. Delegované nariadenie zároveň rozširuje požiadavky na komplexné posúdenie.

čl. I bod 10
V § 8 ods. 2 sa upravujú pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020, čo umožnila smernica (EÚ) 2018/2002 v rámci rozšírenia a aktualizácie požiadaviek na cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa. Úprava umožňuje pokračovanie v realizácii programu dobrovoľných dohôd aj po roku 2020 na akúkoľvek dobu.

čl. I bod 11
V § 8 sa vypúšťa odsek 3. Upravujú sa pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020 podľa novej smernice.

čl. I bod 12
Ruší sa § 9 o dlhodobej stratégii obnovy budov, ktorý sa transpozíciou smernice (EÚ) 2018/844 presúva do zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13
Dopĺňa sa legislatívna skratka v súvislosti s vypustením § 9.

čl. I bod 14
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 9.

čl. I bod 15
V § 11 ods. 1 sa mení posudzovanie povinnosti vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000m2, ktoré majú nainštalovaný systém ústredného teplovodného vykurovania alebo spoločnú prípravu teplej vody. V existujúcich budovách by sa mala zvážiť inštalácia samoregulačných zariadení na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej časti jednotky budovy, kde je to ekonomicky realizovateľné, napríklad kde sú náklady nižšie ako 10 % z celkových nákladov na nahradenie zariadení na výrobu alebo dodávku tepla. Pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo dodávku tepla je potrebné vykonať ekonomické a technické hodnotenie. Ak bude hodnotenie v oboch parametroch pozitívne, bude potrebné vykonať aj samotnú inštaláciu predmetných zariadení. Výmenou sa rozumie nahradenie zariadenia na výrobu alebo dodávku tepla novým zariadením v rámci modernizácie zariadenia, obnovy zariadenia, alebo významnej obnovy zariadenia. Musí však …

čl. I bod 16
Zjednocuje sa požiadavka na poskytovanie súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Obsahovo súbor údajov zostáva rovnaký, t. j. zostáva požiadavka na poskytovanie informácie o spotrebe energie pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000 m2. Pribudla však požiadavka reportovať o plnení povinností podľa § 11 ods. 1, ktorých príspevok k plneniu cieľa energetickej efektívnosti je potrebné vyčísliť, nakoľko sa jedná o opatrenia, ktoré sa reportujú do cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa požiadavky z nariadenia 2018/1999 a informácia o stave inštalácie systému automatizácie a riadenia v nebytovej budove podľa nového odseku 8 v § 11.

čl. I bod 17
Dopĺňa sa odkaz na nové povinnosti uvedené v odseku 8.

čl. I bod 18
Dopĺňajú sa nové odseky v § 11 obsahujúce povinnosť pre nebytové budovy s celkovým inštalovaným výkonom vykurovacieho zariadenia nad 290 kW alebo klimatizačného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Táto povinnosť je podmienená funkčnou uskutočniteľnosťou a ekonomickou a technickou vhodnosťou takejto inštalácie, ktorá sa preukáže buď energetickým auditom alebo v správe, ktorá tvorí prílohu k energetickému certifikátu budovy. Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m2 musia mať vydaný energetický certifikát budovy, ktorý by sa mal obnoviť v roku 2025, kedy je aj ustanovená povinnosť inštalácie predmetného systému v dotknutých nebytových budovách. V novej rozšírenej definícií technického systému budovy v smernici 2018/844 sú tieto systémy súčasťou technického systému budovy a teda je potrebné posúdiť, či sú v budove nainštalované. Preto je umožnené vykonať posúdenie inštalácie daného systému pri obnovovaní energetického certifikátu verejnej budovy, čím bude splnená povinnosť, vyplývajúca zo smernice, reálne sa zaoberať takýmto systémom vo verejnej budove. Pri novej …

čl. I bod 19
Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora.

čl. I bod 20
Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora. Posúdenie splnenia podmienok vykoná skúšobná komisia, ktorej právomoci sa o tento bod upravia na základe splnomocňovacieho ustanovenia vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 319/2015 Z. z.

čl. I bod 21
Legislatívno-technická úprava - posun pôvodného odseku 14 a jeho obsahové prepojenie s novými ustanoveniami.

čl. I bod 22
Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora tak, aby mohol energetický audit v Slovenskej republike vykonávať aj energetický audítor zo zahraničia, ktorý spĺňa obdobné podmienky na odbornú spôsobilosť a na rozsah energetického auditu.

čl. I bod 23
Upravuje sa výkon energetického auditu organizáciou v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, v súlade so smernicou (EÚ) 2012/27/EU, a to v prípade potreby vykonania špecifického energetického auditu. Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora v prípade vykonávania činnosti viacerými energetickými audítormi.

čl. I bod 24
Upravuje sa povinnosť zabezpečenia vykonania energetického auditu podľa skúseností z praxe. V prípade zavedenia systémov energetického manažérstva ISO 50001 a systémov environmentálneho manažérstva ISO 14001 sa navrhuje spresnenie zákona vo forme výslovného ustanovenia možnosti inštalácie takéhoto systému bez paralelnej povinnosti vykonania energetického auditu. Zároveň sa podnikom so zavedenými predmetnými systémami ISO v súlade so Smernicou (EÚ) 2012/27/EÚ spresňuje povinnosť reportovať nahradenie energetického auditu systémom ISO do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti špecificky podľa súboru údajov. Taktiež sa odstraňuje povinnosť vypracúvať súhrnný informačný list ako duplicitný dokument, ktorý je nahradený súborom údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Týmito opatreniami sa znižuje administratívna náročnosť pri zavedenom systéme energetického auditu. Odporúčame uzatvorenie dohody medzi energetickým audítorom a podnikom, z ktorej bude zrejmé, ktorý subjekt zašle súbor údajov do monitorovacieho systému, alebo zaviesť aspoň kontrolný mechanizmus zaslania týchto údajov. Je možné vytvoriť aj spätnú odpoveď v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti, ktorý by informoval veľký podnik a audítora súčasne o zaslaní súboru údajov do monitorovacieho systému …

čl. I bod 25
Vypúšťa sa § 15 ods. 7 a 8 v nadväznosti na zrušenie vypracovania Akčného plánu energetickej efektívnosti. Povinnosť hodnotenia systému energetickej služby je zachovaná, ale bude sa vykonávať v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) 2018/1999.

čl. I bod 26
V § 19 ods. 8 sa zjednodušuje požiadavka na aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu na poskytovanie garantovanej energetickej služby.

čl. I bod 27
V § 19 ods. 12 sa upravuje možnosť vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru), keďže táto organizácia vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti.

čl. I bod 28
V § 20 sa dopĺňa povinnosť pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru) informovať o možnostiach nahradenia kotlov na fosílne palivá inými udržateľnejšími a efektívnejšími alternatívami. Pod efektívnejšou alternatívou je možné rozumieť rôzne iné palivá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, ako napríklad obnoviteľné zdroje energie, alebo aj zemný plyn pri nahradení uhlia alebo vykurovacieho oleja. Nejde však iba o zmenu palivovej základne, ale je možné riešiť aj problematiku zmeny celej technológie vykurovania a prípravy teplej vody na inú efektívnejšiu technológiu, ako je napríklad kotol na spaľovanie palív.

čl. I bod 29
Upravuje sa povinnosť poskytovania informácií elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že ten, kto bude mať zavedený internet alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie dostávať elektronicky. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v listinnej podobe. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách. Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu. Na druhej strane je potrebné na účel splnenia požiadavky smernice na poskytovanie informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov je v súlade s požiadavkou povinného mesačného …

čl. I bod 30
Upravuje sa požiadavka poskytovania informácii elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že kto bude mať zavedený internet, alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie elektronicky aj dostávať. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v papierovej forme. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách. Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody a pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla, čo sú možnosti požadované na účel splnenia požiadavky smernice týkajúcej sa poskytovania informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov, je …

čl. I bod 31
Upravuje sa povinnosť subjektu poskytnúť špecifické informácie o spotrebiteľovi v prípade, ak ten požiada poskytnúť tieto informácie poskytovateľovi garantovanej energetickej služby, ktorého si sám určí, v súlade s požiadavkou uplatnenou Európskou komisiu v konaní EÚ pilot 2018/2251.

čl. I bod 32
Dopĺňa sa informačná povinnosť vo vzťahu k prispievaniu úsporami energie do národného príspevku.

čl. I bod 33
Legislatívno-technická úprava špecializovaných spôsobov reportovania do monitorovacieho systému, ktoré sú už prierezovo ustanovené najmä v tomto zákone. Jednou z požiadaviek je informácia o konečnej energetickej spotrebe, potrebná na presné určenie výšky národného príspevku k cieľu energetickej efektívnosti Európskej únie vo forme konečnej energetickej spotreby. Taktiež sa v súlade s požiadavkami v nariadení (EÚ) 2018/1999 a v smernici (EÚ) 2018/2002 ustanovuje povinnosť zasielať základné informácie o úsporách energie a charakteristiku a popis opatrení, ktorými sa tieto úspory dosiahli. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť dostatok informácii umožňujúcich zabezpečenie popisu každého z opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, jeho charakteristiky a vyhodnotenia v požadovanom rozsahu. Požiadavka na rozšírenie monitorovacieho systému energetickej efektívnosti o hodnotenie financovania potrebného na dosahovanie úspor energie a o hodnotenie úspor energie aj po roku 2020 je v súlade s požiadavkou v nariadení (EÚ) 2018/1999. Národný projekt Rozšírenie monitorovania energetickej efektívnosti je zameraný na vytvorenie nových funkcionalít elektronického zberu (softvér), analýzu a vyhodnotenie údajov o spotrebe a úspore energií pri …

čl. I bod 34
Upravuje sa zoznam subjektov na účel poskytovania súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Povinnosť je v prípade obcí upravená tak, že obce do 500 obyvateľov nemusia podávať informácie vzhľadom na minimálny dopad na úspory energie a vysoké administratívne zaťaženie týchto obcí. V prípade ďalších poskytovateľov tohto údaju pre potreby plnenia konečnej energetickej spotreby ostávajú povinnosti nezmenené. Dopĺňajú sa noví poskytovatelia údajov, ktorí už sú uvedení v zákone, ako napríklad poskytovatelia podpornej energetickej služby alebo garantovanej energetickej služby.

čl. I bod 35
Úprava požiadaviek pre zúčastnený subjekt v súlade s nahradením akčného plánu energetickej efektívnosti integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a zmenami v smernici (EÚ) 2018/2002.

čl. I bod 36
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 37
Ustanovuje sa povinnosť ministerstva hospodárstva určiť organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá bude sledovať, vyhodnocovať a zverejňovať na svojom webovom sídle referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov - smerné čísla. Sú to napríklad hodnoty mernej spotreby pre jednotlivé typy budov, ktorá je vypočítaná na základe ročnej celkovej spotreby energie budovy a celkovej podlahovej plochy budovy. Na výpočet sa použijú údaje o celkovej spotrebe energie budovy, ktoré sú uvedené v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti. Referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov sú požadované v § 11 ods. 9 písm. b) zákona. Taktiež sa umožňuje Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre vykonávať energetické audity v prípadoch, kedy je to potrebné.

čl. I bod 38 až 42
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 43
Mení sa § 31 ods. 1 písm. a) v súvislosti s doplnením požiadaviek plnenia národného príspevku a výpočtu úspor energie z opatrení, ktoré prispievajú k úsporám energie a plneniu cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanoví rozsah komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia a tepelnej mapy Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1, a to v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia.

čl. I bod 44 a 45
Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súlade s úpravami v § 5, ako aj v § 14 v súvislosti s požiadavkami na súbor údajov z energetického auditu a z certifikovaných systémov ISO.

čl. I bod 46
Prechodným ustanovením sa ustanovuje, do kedy je potrebné nainštalovať automatické a riadiace systémy v nebytových budovách podľa § 11 ods. 8. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre veľké podniky, ktoré majú informovať prevádzkovateľa monitorovacieho systému prvýkrát o zavedení certifikovaného systému ISO. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k lehote, v rámci ktorej majú byť určené meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov vybavené funkciou diaľkového odpočtu. Táto povinnosť má byť ekonomicky zdôvodnená. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súlade s úpravami v § 12.

čl. I bod 47
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

čl. II
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

čl. III
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019)

čl. IV
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

čl. V
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účel preukázania transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018).

čl. VI

čl. VI bod 1
Upravuje sa § 1 ods. 2 v rozsahu požadovanej pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s celkovým účinným inštalovaným tepelným výkonom väčším ako 70 kW a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov s celkovým účinným inštalovaným chladiacim výkonom väčším ako 70 kW. Mení sa výška výkonovej hranice z 20 kW na 70 kW pri vykurovacích systémoch a z 12 kW na 70 kW pri klimatizačných systémoch. Oproti pôvodnému zneniu zákona sa mení aj vymedzenie minimálnej hranice pre povinnú kontrolu systémov, ktorá sa presunula z výkonu kotla (zariadenia na výrobu tepla) v systéme, na hranicu budovy, a teda súčet všetkých inštalovaných výkonov zariadení na výrobu alebo dodávku tepla v budove. Mení sa tak rozsah vymedzenia objektu na budovu, v rámci ktorej sa výkony všetkých zariadení v tomto ohraničenom priestore spočítavajú. Výsledný súčet je celkový inštalovaný výkon, ktorý, ak je vyšší ako 70 kW, zakladá povinnosť vykonať kontrolu. V praxi to znamená, že sa sčítavajú aj výkony individuálnych zariadení na výrobu tepla v jednotlivých bytoch a …

čl. VI bod 2
Definície sú upravené podľa požiadaviek smernice z dôvodu úpravy rozsahu pravidelnej kontroly, zmien v oblasti posudzovaných technológií a postupov pravidelnej kontroly. Navrhnuté zmeny súvisia so zmenami v nových technických normách týkajúcich sa kontroly vykurovacích systémov, klimatizačných systémov a systémov vetrania. Prioritná požiadavka smernice je kontrola vykurovacích systémov alebo klimatizačných systémov v budove s celkovým inštalovaným výkonom väčším ako 70 kW. Zariadenie na výrobu tepla je len jednou z častí vykurovacieho systému. Zariadenie sa delí podľa technológie na zariadenie, ktoré využíva na výrobu tepla spaľovanie paliva, elektrické odporové vykurovanie alebo tepelné čerpadlo. Pri spaľovaní paliva sa nerozlišuje typ paliva, ani technológia spaľovania. Vzhľadom na to, že základná hranica posudzovaného priestoru, v ktorom sa kontroluje vykurovací alebo klimatizačný systém, je jedna budova, je potrebné uvádzať všetky zariadenia na výrobu tepla v budove. Vnútorným rozvodom tepla je zariadenie na rozvod tepla na vykurovanie budovy alebo rozvod teplej vody v budove. Takéto zariadenie pozostáva z potrubí a všetkých komponentov potrebných na distribúciu tepla zo …

čl. VI bod 3
Cieľom je nastavenie a zabezpečenie systému kontroly vykurovacích systémov, rozsahu a pravidelnosti kontroly. Neposudzuje sa iba kotol, resp. zariadenie na výrobu tepla, ale celý vykurovací systém. Preto nie je potrebné rozdelenie vykurovacieho systému podľa výkonov zariadení na výrobu tepla. Keďže platnosť energetického certifikátu budovy je 10 rokov a je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu, pravidelná kontrola sa má vykonávať minimálne dvakrát za životnosť certifikátu, t. j. každých 5 rokov. 5 rokov je zároveň aj odporúčaná hodnota pravidelnej kontroly v technických normách. Pre vykurovacie systémy s novými technológiami stačí, ak sú kontrolované raz za 5 rokov z dôvodu zachovania pravidelnosti kontroly. Z dôvodu potreby kontroly kotla spaľovacieho zariadenia za účelom optimálnej prevádzky týchto zariadení, najmä s ohľadom na emisie a zníženie znečisťovania životného prostredia, je potrebné vykonávať kontrolu častejšie ako každých 5 rokov.

čl. VI bod 4
Pravidelná kontrola vykurovacieho systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu vykurovacieho systému a bude obsahovať rozsah kontroly, postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole vykurovacieho systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému, a podrobnosti o schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol. Ustanovuje sa požiadavka na vykurovací systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie, a to najmä výrobu tepla a teplej vody, distribúciu tepla a teplej vody, uskladňovanie v zásobníkoch tepla a teplej vody a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

čl. VI bod 5
Rozsah kontroly vykurovacieho systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu vykurovacieho systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu vykurovacieho systému. Pri teplovodných a teplovzdušných vykurovacích systémoch sa musí špecificky kontrolovať aj zariadenie na výrobu tepla, ak je to relevantné. Rozsah kontroly sa líši podľa toho, o aký zdroj tepla sa jedná. Pri spaľovacích zariadeniach je rozsah kontroly väčší a podrobnejší, ako pri ostatných typoch zdrojov tepla. Taktiež je potrebné kontrolovať ostatné časti vykurovacieho systému, medzi ktoré patria najmä samotné rozvody tepla a teplej vody, riadiaci systém vykurovacieho systému, obehové čerpadlá. Kontrola sa vykonáva iba pre tie časti vykurovacieho systému, ktoré sú kontrole prístupné bez demontáže jednotlivých komponentov. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie vykurovacieho systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, …

čl. VI bod 6
Zjednodušenie kontroly klimatizačných zariadení pri zohľadnení pravidelnosti kontroly vzhľadom na životnosť energetického certifikátu. Jednotná doba kontroly klimatizačného zariadenia je 5 rokov, ktorá je aj odporúčaná v technických normách pre kontrolu klimatizačných systémov. Častejšie kontroly nie je potrebné aplikovať. Pravidelná kontrola klimatizačného systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu klimatizačného systému a bude obsahovať postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole klimatizačného systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu chladu budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému, a podrobnosti o schopnosti klimatizačného systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol.

čl. VI bod 7
Ustanovuje sa požiadavka na klimatizačný systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie. Systém má byť schopný optimalizovať výrobu chladu, distribúciu chladu, uskladňovanie v zásobníkoch chladu a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

čl. VI bod 8
Rozsah kontroly klimatizačného systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu klimatizačného systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu klimatizačného systému. Kontrolujú sa aj jednotlivé komponenty klimatizačného systému, a to tie, ktoré sú prístupné kontrole bez ich demontáže. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti klimatizačného systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie klimatizačného systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, spoľahlivosť a účel využívania klimatizačného systému. Súčasťou návrhu opatrení je aj hodnotenie nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení. Podrobne bude rozsah a obsah kontroly popísaný vo vykonávacom predpise, ktorý bude vychádzať z príslušnej technickej normy.

čl. VI bod 9
Zjednodušenie požiadavky zabezpečenia dokumentácie z kontroly pre potreby vlastníka alebo správcu a pre potreby využívania informácií v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti.

čl. VI bod 10
Zavádza sa legislatívna skratka v súvislosti s jej vypustením z § 6 ods. 3.

čl. VI bod 11
Rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy tak, aby bolo možné vo všeobecne záväznom právnom predpise pokryť všetky podrobnosti potrebné na zabezpečenie rozsahu a spôsobu kvalitnej a pravidelnej kontroly ako vykurovacích systémov, tak aj klimatizačných systémov.

čl. VI bod 12
Elektronizácia služieb verejnej správy.

čl. VI bod 13 a 14
Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

čl. VI bod 15
Spresnenie postupu, kedy je potrebné vykonať pravidelnú aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu. Rozsah a pravidelnosť sa nemení.

čl. VI bod 16
Spresnenie informácií a postupov, ktoré budú podrobne uvedené vo vykonávacom predpise týkajúcom sa aktualizačnej odbornej prípravy a spôsobu vykonávania aktualizačnej odbornej prípravy

čl. VI bod 17
Legislatívno-technická úprava.

čl. VI bod 18
Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

čl. VI bod 19
Zosúladenie znenia so zákonom č. 251/2012 Z. z., ktorým sa presunuli kompetencie Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

čl. VI bod 20
Prechodné ustanovenie pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy, ktoré nespadali do predchádzajúcej povinnosti pravidelnej kontroly. Ustanovuje sa najneskorší možný dátum prvej kontroly. Prechodné ustanovenie potrebné pre to, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 v praxi aj pre odborne spôsobilé osoby, ktoré boli/budú zapísané do zoznamu odborne spôsobilých osôb do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

čl. VI bod 21
Úprava prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly vykurovacieho systému.

čl. VI bod 22
Zrušenie prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly klimatizačného systému, ktoré sa zjednodušili a zjednotili.

čl. VI bod 23
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

čl. VII
Navrhuje sa účinnosť tohto zákona od 1. januára 2021. V Bratislave 30. septembra 2020 Igor Matovič predseda vlády Slovenskej republiky Richard Sulík podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky