Zákon č. 321/2014 Z. z. Zákon o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predstavuje základný legislatívny rámec v oblasti energetickej efektívnosti, ktorý bol doposiaľ definovaný zákonom č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa čiastočne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2012/27/EU z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice EP a Rady 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení (ďalej len „smernica“). Ostatné ustanovenia smernice sú transponované zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a tiež možnosťou využitia európskych fondov, najmä pomocou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Predmetom predloženého návrhu zákona je taktiež riešenie problémov, ktoré vyplynuli z doterajšej praktickej aplikácie energetickej legislatívy, pričom navrhovaná úprava nepresahuje rámec existujúcich povinností a požiadaviek európskej právnej úpravy. Vzhľadom na rozsah predmetnej smernice, návrhom zákona sa zároveň novelizujú niektoré ďalšie právne predpisy.
Návrhom zákona sa upravuje a precizuje rámec pre racionálne používanie energie, stanovujú sa požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie, upravuje sa monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti a ustanovujú sa povinnosti pre fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby a orgány štátnej správy pri používaní energie. Jeho cieľom je zvýšiť účinnosť využitia energie v celom energetickom reťazci a najmä v oblastiach konečnej spotreby s vysokým predpokladom úspor energie, ako napríklad budovy alebo priemysel. Návrh umožňuje Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) uzatvárať dohody o úsporách energie na dobrovoľnej báze.
Navrhovaná právna úprava vytvára základný systém na podporu rozvoja trhu s energetickými službami v podmienkach Slovenskej republiky. V súlade s požiadavkami smernice návrh zákona upravuje požiadavky na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy a ďalšie opatrenia v oblasti budov. V rámci podpory zvyšovania odbornosti v energetike sú navrhnuté kvalifikačné schémy pre poskytovateľov energetickej služby s garantovanou úsporou energie a vylepšený systém kvalifikácie energetického audítora. Návrh zákona sa snaží plne uplatniť základnú myšlienku smernice o možnosti poskytnúť spotrebiteľovi energie dostatok informácii na to, aby mohol riadiť svoju spotrebu energie čo najúspornejšie. K tomu napomáha aj monitorovací systém energetickej efektívnosti, umožňujúci monitorovať úspory energie v celom národnom hospodárstve, potrebný pre vyhodnotenie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného v rámci Stratégie 2020. Zároveň sú stanovené základné úlohy pre príspevkovú organizáciu ministerstva, ktorá je prevádzkovateľom monitorovacieho systému.
Novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje viazanú živnosť energetického audítora a pridáva novú viazanú živnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby.
Novela zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov upravuje požiadavku na meranie a rozpočítanie tepla a teplej vody v súlade s požiadavkami smernice.
Novela zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zavádza systém vydávania a spravovania záruk pôvodu elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a možnosť jeho medzinárodného uznávania.
Novela zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov zavádza posudzovanie energetickej efektívnosti v podmienkach regulátora a návrhy úprav legislatívno-technického charakteru.
Novelou zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravuje proces vydávania povolenia na prevádzku zariadení na výrobu elektriny, pri ktorom musí byť predložené aj ekonomicko-technické hodnotenie projektu. V novele sa ďalej ustanovujú právomoci a povinnosti pri poskytovaní informácii koncovému odberateľovi s požiadavkou na zlepšenie informovanosti o jeho spotrebe energie.
Novela zákona č. 71/2013 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky umožňuje realizáciu opatrení energetickej efektívnosti, ktoré nie je možné vykonať z európskych fondov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovenie vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy. V tomto ustanovení sa stanovuje pôsobnosť navrhovaného zákona na práva a povinnosti všetkých skupín používajúcich energiu, t. j. právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov, ako aj fyzických osôb – domácností v oblasti energetickej efektívnosti v súvislosti s požiadavkami smernice a s požiadavkami praxe. Zákon ustanovuje povinnosti pri používaní energie a dotýka sa celého energetického rámca, t. j. premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie. Zákon taktiež zvyšuje informovanosť spotrebiteľa energie, aby mu umožnil mať dostatok informácii potrebných k riadeniu a úprave svojej spotreby energie. Energetická efektívnosť sa rieši komplexne a preto z návrhu zákona nie sú vylúčení ani koncoví spotrebitelia zaoberajúci sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EU podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o …

čl. I § 2 §
Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

čl. I § 3 §
Definujú sa jednotlivé kategórie fyzických a právnických osôb používané v ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

čl. I § 4 §
Ustanovuje sa povinnosť pre ústredné orgány štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti, ktorými sú koncepcia energetickej efektívnosti, akčný plán energetickej efektívnosti, správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti a komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom, vrátane ich ekonomicko-technického hodnotenia. Cieľom koncepcie je, na základe aktuálneho vývoja vo svete, v Európskej únii a aj na národnej úrovni, napomôcť riešeniu tých otázok v energetike, ktoré nerieši vnútorný trh s energiou, vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie. Akčný plán energetickej efektívnosti bude vypracovaný v zmysle smernice a vykonávacieho rozhodnutia komisie č. 2013/242/EU. Akčný plán je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti stanoveného podľa čl. 4 ods. 1 smernice. Akčný plán konkretizuje vybrané …

čl. I § 5 §
V § 5 sa ustanovuje povinnosť stanovenia a možnosť každoročnej úpravy národného indikatívneho cieľa energetickej efektívnosti. Národný cieľ bude zahŕňať všetky čiastkové ciele energetickej efektívnosti, ako aj vonkajšie a vnútorné vplyvy, ktoré na národný cieľ pôsobia. Po úprave národného cieľa ministerstvo informuje Európsku komisiu. Metodiku stanovenia národného cieľa, výpočtu úspor a prepočítavacie koeficienty na prepočet medzi jednotlivými formami národného cieľa ustanoví vyhláška. V odseku 1 písm. a) a b) je definovaný cieľ úspor energie u spotrebiteľa, ktorý je potrebné stanoviť podľa čl. 7 smernice. Tento cieľ sa stanovuje sa na obdobie rokov 2014-2020. Po roku 2016 je možné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa vyhodnotiť, aby sa mohol splniť cieľ úspor energie u spotrebiteľa v roku 2020. Popisovaný mechanizmus je navrhnutý v odseku 5.

čl. I § 6 §
V § 6 sa ustanovuje ministerstvu povinnosť vypracovať komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania do 31. decembra 2015. Súčasťou posúdenia je napr. posúdenie potreby využiteľného tepla a chladu pre systémy centralizovaného zásobovania, prognózu rozvoja potreby tepla a chladu, posúdenie potenciálu úspor v systémoch centralizovaného zásobovania, návrh konkrétnych opatrení na najbližších 5 rokov, posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov, posúdenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom a miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky, ako aj návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania do roku 2030, pri zohľadnení stanovených parametrov. Rozsah komplexného posúdenia je uvedený v odseku 2. Taktiež sa ustanovuje povinnosť vypracovať tepelnú mapu Slovenskej republiky do 31. decembra 2015. Následne je v § 6 navrhnutý systém aktualizácie predmetných dokumentov a ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania v súlade s požiadavkami smernice, pričom aktualizácia sa má vykonať do jedného roka od doručenia požiadavky z Európskej komisie.

čl. I § 7 §
Ustanovenie vymedzuje povinnosti pre výrobcu elektriny alebo tepla v súvislosti s dosahovaním aspoň minimálnych účinností pri stavbe, rekonštrukcii a prevádzke zariadenia na výrobu elektriny alebo tepla a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Hodnoty minimálnej účinnosti zariadení budú stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Pri návrhu sekundárnej legislatívy sa zohľadnia hodnoty účinnosti zariadení stanovených smernicou 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 59/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov. Ustanovuje v jednotlivých odsekoch povinnosť pravidelne hodnotiť zariadenia na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií. Jedná sa …

čl. I § 8 §
Ministerstvo môže uzatvoriť dohodu so zúčastneným subjektom za účelom dosiahnutia úspor energie a informovania o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti zúčastneného subjektu. Takúto dohodu umožňuje smernica uzavrieť pre plnenie cieľa úspor energie u spotrebiteľa podľa čl.7 smernice.

čl. I § 9 §
Ustanovuje sa povinnosť pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom vypracovať dlhodobú stratégiu aktivizácie investícii do obnovy budov. Ďalej sa ustanovuje spôsob aktualizácie stratégie a predkladania Európskej komisii. Cieľom stratégie je vytvoriť dlhodobý investičný rámec pre obnovu budov v Slovenskej republike, pričom sa zohľadní súčasný stav fondu budov a nákladovo efektívne spôsoby obnovy budov. Súčasťou stratégie je aj návrh opatrení smerujúcich k nákladovo efektívnej hĺbkovej obnove budovy. Stratégia obsahuje aj cieľ úspory energie vo výške zodpovedajúcej ročnej obnove 3% zo súčtu celkových podlahových plôch relevantných budov, ktorý sa každoročne aktualizuje a spôsob výpočtu cieľa.

čl. I § 10 §
Ustanovuje sa povinnosť každoročne zabezpečiť obnovu verejných budov podľa plánu obnovy budov. Plán obnovy budov pripraví zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom a každoročne schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Plán obnovy sa pripraví na základe zoznamu relevantných budov, ktoré pripraví a zverejní Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, monitorovania spotreby v relevantných budovách a monitorovacej správy, ktorú vypracuje prevádzkovateľ monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Plán obnovy bude obsahovať zoznam budov určených na obnovu tak, aby sa dosiahol cieľ úspor energie budov v súlade s cieľom podľa čl. 5 smernice. Prioritou budú budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, s najvyššou celkovou spotrebou energie, resp. s najvyšším potenciálom úspor energie. V záujme efektívneho využívania verejných zdrojov sa pri zostavovaní zoznamu budov určených na obnovu zohľadnia špecifické náklady na jednotku úspory energie.

čl. I § 11 §
Ustanovujú sa pre vlastníka a správcu budovy nad 1000 m2 povinnosti, ktoré sa týkajú hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému, resp. rozvodov teplej vody, vybavenia systému tepelných zariadení automatickou reguláciou teplonosnej látky, ako aj povinnosť poskytnúť informácie o spotrebe energie v elektronickej forme do 90 dní, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada. Povinnosti sú prebraté zo zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovujú sa povinnosti pre vlastníka a správcu budovy nad 1000 m2 vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, pričom sa uvádzajú výnimky z tejto povinnosti. Technické požiadavky budú stanovené vo vyhláške.

čl. I § 12 §
Predmetom právnej úpravy postavenia energetického audítora je predovšetkým ustanovenie požiadaviek na výkon činnosti energetického audítora. Zoznam energetických audítorov vedie ministerstvo. Skúšky odbornej spôsobilosti a aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov bude vykonávať príspevková organizácia ministerstva- Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá vykonáva túto činnosť už na základe zákona č. 476/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorá má v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti. Rieši sa tu aj problematika vyčiarknutia energetického audítora zo zoznamu a opätovné zapísanie energetického audítora do zoznamu energetických audítorov. Podrobnosti budú ustanovené vyhláškami.

čl. I § 13 §
Upravuje sa výkon činnosti energetického audítora, ktorú možno vykonávať ako viazanú živnosť audítora alebo viazanú živnosť organizácie alebo u svojho zamestnávateľa, ak je s ním audítor v pracovnom pomere. Energetický audit môže vykonávať aj osoba iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

čl. I § 14 §
Ustanovuje sa povinnosť vykonávať energetický audit pre podnikateľov, ktorí nie sú mikropodnikom, malým podnikom alebo stredným podnikateľom podľa európskej definície mikropodniku, malého podniku a stredného podniku. Veľký podnik je povinní energetické audity aktualizovať každé štyri roky. Ustanovuje sa výnimka pre veľké podniky, ktoré majú zavedené systémy environmentálneho manažmentu s energetickým auditom podľa STN ISO 14001 a systémy energetického manažmentu podľa STN ISO 50001, kde pri vypracovaní energetického auditu, ak ten spĺňa náležitosti podľa zákona, postupujú podľa týchto zavedených systémov. Kvalita energetického auditu je zabezpečená pomocou minimálnych požiadaviek na obsah energetického auditu, ktoré budú preukázané v písomnej správe z energetického auditu. Správa môže byť poskytnutá poskytovateľovi energetickej služby a na požiadanie aj prevádzkovateľovi monitorovacieho systému za účelom kontroly postupu pri vypracovaní energetického auditu a tým aj kontroly kvality vypracovaného energetického auditu. Ministerstvo vedie zoznam energetických auditov na webovej stránke. Mikropodnikateľ, malý podnikateľ a stredný podnikateľ, u ktorého bol vykonaný energetický audit, zašle správu do monitorovacieho systému.

čl. I § 15 §
V § 15 až § 20 sa nachádza súbor ustanovení napomáhajúci rozvoju trhu s energetickými službami. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť podporný mechanizmus pre rozvoj trhu s energetickými službami, podporiť rozvoj energetických služieb, vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby a ustanoviť základné kvalifikačné predpoklady poskytovateľov energetickej služby. Vzhľadom na rozdielne dopady poskytovania energetickej služby je potrebné jej presné vymedzenie v rámci energetických činností. Takisto je potrebné rozdeliť energetickú službu na základe dopadov na prijímateľa. Energetická služba je rozdelená na podpornú energetickú službu, garantovanú energetickú službu, ktorá je ďalej špecifikovaná pre verejný sektor, a inú energetickú službu. Energetické služby nie sú podľa návrhu tohto zákona regulovanou činnosťou v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ani samostatnou dodávkou energie alebo poskytnutím samostatnej činnosti na energetickom zariadení alebo v energetickom odvetví. Energetickou službou nie je ani rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu, ak ho vykoná sám správca. Inou energetickou službou je energetická služba, ktorá nie je podpornou …

čl. I § 16 §
Podporná energetická služba je vytvorená pre potreby zjednodušenia procesu poskytovania takej energetickej služby, ktorá nemá priame dopady na ekonomiku prijímateľa energetickej služby, avšak prispieva k dosahovaniu úspor energie. Tu je možné poskytovať tzv. ľahšie formy energetickej služby vo forme napr. informovanosti alebo poradenstva. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby. Pre poskytovateľov podpornej energetickej služby je vytvorený zjednodušený model ohlasovacej povinnosti, na základe ktorej získa poskytovateľ potvrdenie. Podpornú energetickú službu môže poskytovať každá fyzická alebo právnická osoba, pričom stačí splnenie ohlasovacej povinnosti ústrednému orgánu štátnej správy. Podrobnosti oznámenia a potvrdenia budú upravené vyhláškou.

čl. I § 17 §
Ustanovuje práva a povinnosti pri poskytovaní garantovanej energetickej služby. Zavedenie systému garantovanej energetickej služby je zavedenie takej energetickej služby, pri ktorej sa z dosahovaných úspor energie uhrádzajú náklady na opatrenie alebo poskytnutú službu vyjadrené v zmluvne určených hodnotách (tzv. služba EPC). Garantovaná energetická služba sa uzatvára medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služby a prijímateľom garantovanej energetickej služby. Vymedzujú sa činnosti, ktoré je možné vykonať ako garantovanú energetickú službu. Definujú sa zmluvne určené hodnoty, na ktorých sa dohodnú poskytovateľ a prijímateľ a sú priamo ustanovené v zmluve.

čl. I § 18 §
Definuje garantovanú energetickú službu pre verejný sektor, ktorý je špecifický z pohľadu narábania s verejnými prostriedkami, verejným majetkom. Definuje sa obsah zmluvy garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

čl. I § 19 §
Ustanovuje práva a povinnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby a prijímateľa garantovanej energetickej služby. Vytvára kvalifikačnú schému pre poskytovateľa garantovanej energetickej služby, medzi ktorého patrí napr. spoločnosť typu ESCO. Na poskytovanie garantovanej energetickej služby je potrebné osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné na webovom sídle viesť zoznam odborne spôsobilých osôb a poskytovateľov garantovanej energetickej služby. Podrobnosti o osvedčení o odbornej spôsobilosti a o skúške odbornej spôsobilosti budú upravené vo vyhláške.

čl. I § 20 §
Ustanovenie je potrebné pre podporu rozvoja energetických služieb a výrazného zvýšenia povedomia fyzických a právnických osôb, ktoré môžu využiť systém energetickej služby pre potreby zlepšenia využívania energie. Ustanovenie určuje plnenie informačných povinností a šírenia požadovaných informácii o energetických službách, ktoré poskytnú poskytovateľom a prijímateľom energetickej služby detailnejšie informácie o dokumentoch a zmluvách potrebných k výkonu energetickej služby. Ďalej je obsiahnutý súbor informačných ustanovení v oblasti energetickej efektívnosti určený pre ústredné orgány štátnej správy umožňujúci poskytovanie základných informácii o energetickej efektívnosti v štátnej správe.

čl. I § 21 §
Súbor informačných ustanovení v oblasti tepelnej energetiky s požiadavkami na účastníkov trhu s teplom poskytovať dostatočné informácie vo vyúčtovaní a na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby tepla a teplej vody. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.

čl. I § 22 §
Súbor informačných ustanovení v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva s požiadavkami na účastníkov trhu s elektrinou a plynom poskytovať dostatočné informácie na vyúčtovacej faktúre, aby sa koncovému odberateľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby elektriny a plynu. Ustanovenie umožňuje určiť aj spôsob poskytovania informácie a tým aj časový harmonogram poskytovania týchto informácii.

čl. I § 23 §
Súbor informácii, ktoré musí povinne poskytovať inteligentný merací systém, aby sa koncovému odberateľovi a konečnému spotrebiteľovi umožnilo monitorovanie a kontrola vlastnej spotreby energie.

čl. I § 24: Ustanovujú sa povinnosti v súvislosti s monitorovaním energetickej e §

čl. I § 25 §
Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá vykonáva niektoré ustanovenia zákona. Vzhľadom na skúsenosti a personálne zabezpečenie prevezme v súlade so zriaďovacou listinou tieto povinnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva. Ustanovujú sa úlohy, ktoré má vykonávať energetická agentúra v oblasti energetickej efektívnosti.

čl. I § 26 §
Právna úprava vymedzuje ochranu zvláštnych záujmov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad v súvislosti so sledovaním a vyhodnocovaním celkovej spotreby energie.

čl. I § 27: Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva od 1. mája §

čl. I § 28 §
Predmetom právnej úpravy je vymedzenie priestupkov a konania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré je podľa zákona iným správnym deliktom.

čl. I § 29 §
Za porušenie povinností uložených zákonom sa ustanovujú pokuty podľa všeobecných zásad o správnych deliktoch vo výške od 300 eur do 30 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť konania, na trvanie a opakovanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

čl. I § 30 §
Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť zverejňovať údaje na webovom sídle údaje vo formáte pre zdravotne postihnuté osoby na ich žiadosť.

čl. I § 31: Splnomocňovacie ustanovenia §

čl. I § 32: Prechodné ustanovenia §

čl. I § 33: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz. §

čl. I § 34 §
Ustanovením sa zrušujú zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a súvisiace vyhlášky.

čl. II

čl. II bod 1: V živnostenskom zákone sa upravuje viazaná živnosť – energetický a

čl. II bod 2: Živnostenský zákon sa dopĺňa o novú viazanú živnosť – poskytovateľ

čl. III

čl. III bod 1: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z

čl. III bod 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zosúladenia s definíciou účinného systému centralizovaného zásobovania teplom v zmysle smernice 2012/27/EÚ.

čl. III bod 3: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z

čl. III bod 4: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z

čl. III bod 5: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z

čl. III bod 6: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné zaviesť z

čl. III bod 7
Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode vydá ministerstvo. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na ministerstvo. Cieľom tejto úpravy je obmedzenie právomocí úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.

čl. III bod 8
Spresňuje sa funkcionalita určeného meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Časový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dodávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efektívnosti.

čl. III bod 9: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia odseku 8 d

čl. III bod 10
Novým odsekom 8 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodávka teplej úžitkovej vody najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.

čl. III bod 11
Spresňuje sa funkcionalita určeného meradla s časovým priebehom, ktoré má zaznamenávať časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie. Časový interval záznamu by nemal byť kratší ako intervaly, v ktorých má dodávateľ tepla povinnosť informovať odberateľa tepla o jeho skutočnej t.j. nameranej spotrebe tepla podľa zákona o energetickej efektívnosti.

čl. III bod 12: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu doplnenia odseku 10

čl. III bod 13
Novým odsekom 10 sa spresňuje do akého termínu je potrebné inštalovať určené meradlo, ktoré zaznamenáva časový priebeh spotreby tepla na vykurovanie v prípade, že budova bola významne obnovená v zmysle zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Aby sa zbytočne neobmedzovala dodávka tepla na vykurovanie najmä obyvateľstvu, navrhuje sa obdobie jedného roka.

čl. III bod 14
Ustanovuje sa, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovia pravidlá rozpočítavania množstva tepla vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Týmto ustanovením prechádza kompetencia v tejto oblasti z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Cieľom tejto úpravy je obmedzenie právomocí úradu pri vykonávaní regulácie tepla v bytových domov.

čl. III bod 15
Ustanovuje sa prechodné obdobie na inštaláciu overených meradiel množstva tepla, najmä v bytových domoch s vlastnou kotolňou s termínom do 31. decembra 2016, ktorý je rovnaký aj pre inštaláciu určených meradiel na vykurovanie alebo pomerových meračov tepla na vykurovanie. Termín je hraničný a je ustanovený smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. V nadväznosti na navrhované body 7 a 14 sa ustanovuje, že až do nadobudnutia účinnosti vyhlášky vydanej na základe tohto zákona, zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.

čl. IV

čl. IV bod 1: Upravuje sa poskytovanie údajov prevádzkovateľovi monitorovacieho

čl. IV bod 2: V súlade s úpravou v bode 1 sa dopĺňa legislatívna skratka.

čl. IV bod 3: Rozširuje sa požiadavka na poskytovanie informácii aj pre vysoko ú

čl. IV bod 4: V súlade s novým § 8a sa zrušuje odsek 10 v § 8.

čl. IV bod 5
Vkladá sa nový § 8a obsahujúci ustanovenia zriaďujúce inštitút záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla (ďalej len „vysoko účinná kombinovaná výroba“).

čl. IV bod 6
Upravuje sa povinnosť ministerstva pri vypracovaní komplexného posúdenia národného potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa požiadaviek smernice a rozširuje sa povinnosť aj na vypracovanie ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike.

čl. IV bod 7: V súlade s úpravou v bode 6 sa upravuje aj názov na komplexné posú

čl. IV bod 8: Definuje základné princípy ekonomicko-technického hodnotenia uplat

čl. IV bod 9: Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého je po prvýkrát potr

čl. IV bod 10
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie pre vypracovanie vyhlášky s rozsahom, obsahom a podrobnosťami ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike, ktoré je potrebnú vypracovať v súlade s prílohou č. IX smernice.

čl. IV bod 11: Vypustenie z dôvodu zrušenia predmetnej smernice.

čl. IV bod 12: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.

čl. V

čl. V bod 1: Ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo

čl. V bod 2
ustanovuje sa povinnosť pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydávať potvrdenia o pôvode obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.

čl. V bod 3: Do transpozičnej prílohy sa dopĺňa smernica 2012/27/EÚ.

čl. VI

čl. VI bod 1: V § 11 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.

čl. VI bod 2
Posúdenie súladu investičného zámeru výstavby nového zariadenia na výrobu elektriny, alebo rekonštrukcie existujúceho zariadenia na výrobu elektriny s energetickou politikou sa musí doplniť podľa požiadaviek smernice o ekonomicko-technické hodnotenie projektu z pohľadu možnosti využitia tepla. Takisto sa musí posúdiť súlad s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinovanej výroby a s komplexným posúdením národného potenciálu centralizovaného zásobovania. Výnimku z tejto povinnosti majú jadrové zariadenia.

čl. VI bod 3: Vyjadrenie k súladu s komplexným posúdením vysokoúčinnej kombinova

čl. VI bod 4
V § 28 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi malých výkonov a spôsob zasielania správy.

čl. VI bod 5: Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti inštalácie urč

čl. VI bod 6
V § 31 sa v odseku 4 rozširujú požiadavky na prevádzkovateľa distribučnej sústavy, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu elektroenergetickej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a zariadení na výrobu elektriny veľmi malých výkonov a spôsob zasielania správy.

čl. VI bod 7: V § 31 sa dopĺňa nový odsek 12, ktorý umožňuje vykonať posúdenie p

čl. VI bod 8
V § 34 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi elektriny v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby splnomocnením na žiadosť odberateľa, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi elektriny poskytnú dostatočné informácie svojmu odberateľovi tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou elektriny. Ďalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi umožniť výber spôsobu informovania odberateľa.

čl. VI bod 9
V § 35 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa elektriny ustanovujú právomoci odberateľa elektriny ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa a práva na požiadanie dodávateľa. Ďalej má odberateľ právo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.

čl. VI bod 10: Dopĺňa sa povinnosť koncového odberateľa informovať o významnej o

čl. VI bod 11
Dopĺňa sa povinnosť prevádzkovateľov sústavy poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.

čl. VI bod 12
V § 40 sa dopĺňa povinnosť pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy zabezpečiť bezpečnosť určeného meradla v súlade s požiadavkou smernice.

čl. VI bod 13
V § 49 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľa prenosovej siete vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

čl. VI bod 14
V § 64 sa dopĺňajú odseky 14 a 15 a požiadavky na prevádzkovateľa distribučnej siete, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 15 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

čl. VI bod 15
V § 67 sa dopĺňajú odseky 11 a 12 a požiadavky na prevádzkovateľa zásobníka, aby sa dosiahol súlad s požiadavkou smernice 2012/27/EU ohľadne energetickej efektívnosti zariadení v jeho pôsobnosti. Podľa požiadaviek smernice je potrebné vykonať raz za 10 rokov posúdenie potenciálu plynárenskej infraštruktúry, ktoré bude obsahovať aj návrh nákladovo efektívnych opatrení, posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete pri pripojení zásobníkov plynu, harmonogram zavádzania navrhnutých opatrení a spôsob zasielania správy. Nový odsek 12 umožňuje vykonať posúdenie potenciálu aj ako vykonanie energetického auditu.

čl. VI bod 16
V § 69 sa dopĺňajú nové povinnosti dodávateľovi plynu v súlade s požiadavkami smernice ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na základe splnomocnenia odberateľa plynu, ktoré sú potrebné pre výkon energetickej služby. Takisto sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu poskytnú dostatočné informácie svojmu odberateľovi plynu tak, aby mohol mať vlastnú kontrolu nad svojou spotrebou plynu. Ďalej sa ukladá povinnosť dodávateľovi plynu umožniť výber spôsobu informovania odberateľa plynu.

čl. VI bod 17
V § 70 sa paralelne k povinnostiam dodávateľa plynu ustanovujú právomoci odberateľa plynu ohľadne poskytnutia určitých informácií poskytovateľovi energetickej služby na žiadosť odberateľa plynu a práva na požiadanie dodávateľa plynu. Ďalej má odberateľ plynu právo na poskytnutie dostatočnej informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie. Odberateľ plynu takisto má právo na prístup k požadovaným informáciám a právo na výber spôsobu poskytovania informácií.

čl. VI bod 18
Dopĺňa sa požiadavka zo smernice ohľadne povinnosti poskytnúť dostatočné informácie pri inštalácii meradla o všetkých jeho funkciách tak, aby odberateľ mal dostatok informácii na monitorovanie svojej spotreby energie, čo mu umožní riadiť svoju spotrebu energie.

čl. VI bod 19
V § 88 odseku 2 sa ustanovuje ministerstvo príslušným orgánom podľa čl. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.

čl. VI bod 20
Ministerstvo zasiela komisie informácie o výnimkách z povinnosti ekonomicko-technického hodnotenia pri vydávaní súladu investičného zámeru. Pri zamietnutí investičného zámeru, o jeho dôvodoch musí ministerstvo informovať komisiu do troch mesiacov.

čl. VI bod 21: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v ná

čl. VI bod 22: V § 89 ods. 9 sa dopĺňa Národný bezpečnostný úrad.

čl. VI bod 23: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v ná

čl. VI bod 24: Navrhuje sa v zákone doplniť pokuty v súvislosti s doplnením v ná

čl. VI bod 25: V § 95 sa dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia pre oblasť intelig

čl. VI bod 26
V § 95 sa dopĺňa nové splnomocňovacie ustanovenie pre ministerstvo ohľadne stanovenia podrobností ekonomicko-technického hodnotenia v § 12 ods. 4 bod 1, podľa prílohy č. IX smernice.

čl. VI bod 27
Vkladá sa nový § 96a s prechodnými ustanoveniami. Navrhuje sa v prechodnom období stanoviť prvé posúdenie investičného zámeru až po 1. januári 2016. Vypracovanie posúdenia energetickej efektívnosti plynárenskej a elektroenergetickej infraštruktúry sa prvýkrát vykoná do 30. júna 2015.

čl. VI bod 28: Dopĺňa sa transpozičná príloha.

čl. VII

čl. VII bod 1
V § 2 sa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa dopĺňa o písmeno g), ktorým sa ustanovuje, že je možné poskytnúť dotácie na opatrenia energetickej efektívnosti.

čl. VII bod 2: V novom § 8a ustanovuje na aký účel môže ministerstvo poskytnúť d
Dotáciu na realizáciu programu podpory energetických auditov malých a stredných podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji bude možné poskytnúť podnikateľskému subjektu na základe schémy minimálnej pomoci, ktorú ministerstvo vyhlási v Obchodnom vestníku. Na realizáciu programu podpory zvyšovania energetickej účinnosti distribúcie tepla v Bratislavskom kraji bude potrebné schváliť a vyhlásiť v Obchodnom vestníku schému štátnej pomoci so zohľadnením predpisov vzťahujúcich sa na pravidlá poskytovania štátnej pomoci. Pre vypracovanie a implementáciu plánov udržateľnej energie vrátane aktualizácie a implementácie koncepcií rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky poskytne ministerstvo dotáciu v Bratislavskom kraji obci alebo vyššiemu územnému celku do 85 % z obstarávacej ceny. Uvedené opatrenia energetickej efektívnosti sa neplánujú podporiť z iných finančných mechanizmov. Rovnaké opatrenia pre podnikateľské subjekty a verejný sektor mimo Bratislavský kraj budú financované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov 20142020 prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia. Ustanovenie umožňuje ministerstvu, poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi s poskytovaním dotácií v oblasti energetickej efektívnosti právnickú osobu zriadenú ministerstvom. Skúsenosti s takýmito činnosťami má …

čl. VII bod 3
Ustanovuje podrobnosti o dokladoch, ktoré prikladá žiadateľ k žiadosti o poskytnutie dotácie. Požadované doklady sú ustanovené v rozsahu, aký sa podľa predmetného zákona požaduje aj pri poskytnutí dotácie na iné účely.

čl. VII bod 4: Dopĺňa sa transpozičná príloha.

čl. VIII
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. decembra 2014. Bratislava 20. augusta 2014 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Pavol Pavlis v. r. minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. I (zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení

čl. I bod 1 a 2 §
Spresňuje sa definícia zmluvy o energetickej efektívnosti - zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Jasne sa tak definuje možnosť využitia garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore, kedy je zmluva o energetickej efektívnosti považovaná za zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a spadá tak pod požiadavky v §18 zákona. Spôsob financovania zmluvy musí zabezpečiť, aby zmluva nezvyšovala verejný dlh SR. Za týmto účelom je potrebné zabezpečiť plný súlad s metodikou Eurostatu vydanou 8. mája 2018, ktorá detailne definuje, čo má zmluva o energetickej efektívnosti obsahovať, aby spĺňala podmienky, ktoré zabezpečia, že sa nebude zvyšovať verejný dlh SR.

čl. I bod 3 §
Upravuje a spresňuje sa obsah zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor a umožňuje sa zosúladenie so zákonmi týkajúcimi sa majetku miest, obcí, VÚC a štátu v súlade so zákonmi ako sú napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, alebo zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je takisto v súlade s pravidlami metodického usmernenia Eurostatu o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

čl. I bod 4 §
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor sa dopĺňa o ustanovenie týkajúce sa spôsobu a času nadobudnutia inštalovaného zariadenia do vlastníctva alebo správy prijímateľa garantovanej energetickej služby, ktorým je v tomto prípade verejný subjekt. Zariadenie je určené ako zariadenie, ktoré je špecificky definované v zákonoch o nakladaní s majetkom verejnej správy.

čl. I bod 5 §
Obsah zmluvy v písmene v) rozširuje požiadavku, aby zmluva obsahovala aj podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. Rozšírenie sa týka spresnenia podmienky výpovednej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako a jeden rok od doručenia výpovede, a začiatok plynutia tejto výpovednej lehoty od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

čl. I bod 6 §
Obsah zmluvy sa dopĺňa o nový bod opisujúci stav majetku vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby, v akom sa má nachádzať pri skončení zmluvy o energetickej efektívnosti.

čl. I bod 7 §
Odseky 3 a 4 riešia problematiku vypovedania zmluvy o energetickej efektívnosti z dôvodov na strane poskytovateľa energetickej služby a tiež z dôvodov na strane prijímateľa energetickej služby. Taktiež sa nastavujú minimálne podmienky, ktoré sa musia dodržať pri vypovedaní zmluvy. Odsek 5 popisuje a rieši pravidlá špecifického prípadu pri prevode majetku počas platnosti zmluvy o energetickej efektívnosti a spôsob vypovedania zmluvy v takomto prípade. V odseku 6 je splnomocňujúce ustanovenie na zverejnenie vzorovej zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, ktorá bude pripravená na základe požiadaviek § 18 ods. 2 zákona a taktiež v súlade s metodikou Eurostatu o požiadavkách, ktoré majú byť v zmluve upravené tak, aby poskytovanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore nepredstavovalo zvyšovanie verejného dlhu krajiny. Vzorová zmluva bude obsahovať všetky náležitosti predmetnej metodiky. Plnenie požiadaviek vzorovej zmluvy garantuje plnenie požiadaviek Eurostatu.

čl. I bod 8 §
Dopĺňa sa ustanovenie pre organizáciu poverenú ministerstvom, aby špecificky zverejňovala aj vzorové zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.

čl. I bod 9 §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k zmluvám o energetickej efektívnosti, ktoré boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona z dôvodu dlhodobej platnosti a zároveň aj komplexnosti takejto zmluvy, čím sa umožní pokračovanie už existujúcich projektov využívajúcich garantovanú energetickú službu.

čl. XXXIV (Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti)

čl. XXXIV bod 1 §
Nová právna úprava obmedzuje povinnosť tzv. „veľkého podniku“ po vykonaní povinného energetického auditu. Súbor údajov pre monitorovací systém sa vo väčšine prípadov odovzdáva duplicitne, nakoľko je povinný zaslať ho aj energetický audítor (zapísaný v zozname energetických audítorov) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku po vykonaní energetického auditu.

čl. XXXIV bod 2 a 3 §
Ustanovenie má za cieľ motivovať veľký podnik k dosahovaniu požadovaných úspor energie a zavádza preto zjednodušený energetický audit pre veľké podniky, u ktorých nenastala od vykonania posledného energetického auditu podstatná zmena okolností. Veľký podnik si povinnosť „zabezpečiť vykonanie opakovaného energetického auditu“ splní, ak splní podmienky: (1) zníženia celkovej spotreby energie za uplynulé štvorročné obdobie aspoň o 8 % a (2) preukázania uvedenej úspory realizáciou opatrení z predchádzajúceho energetického auditu. Ak veľký podnik splní obe uvedené podmienky, požiada organizáciu určenú Ministerstvom hospodárstva SR o vydanie potvrdenia o aktualizácii energetického auditu na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. Tento postup bude možné aplikovať po vykonaní riadneho energetického auditu vždy len raz, čo bude v praxi znamenať, že veľký podnik vykoná energetický audit v plnom rozsahu raz za osem rokov. Zároveň sa navrhuje zjednodušenie energetického auditu v závislosti od spotreby energie, ak podnik preukáže, že mu nie je účtovaná spotreba energie oddelene od nájomného v prípade, že využíva len prenajaté priestory alebo má celkovú spotrebu …

čl. XXXIV bod 4 §
V prípade, ak veľký podnik nezabezpečí vykonanie povinného energetického auditu v ustanovenom intervale (raz za 4 roky, ak podnik nemá zavedený certifikovaný systém energetického alebo environmentálneho manažérstva), Slovenská obchodná inšpekcia mu uloží sankciu minimálne vo výške 5000 EUR. Napriek skutočnosti, že smernica 2012/27/EÚ odporúča, že výška sankcie má byť odstrašujúca, minimálna sankcia 5000 EUR môže byť pre niektoré veľké podniky doslova likvidačná, keďže veľký podnik, je podnikateľský subjekt, ktorý nie je mikro/malým/stredným podnikom a mnohé podniky „ani netušia“, že podľa tejto definície sú veľkým podnikom (napr. mestské podniky služieb – podiel subjektu verejného práva je vyšší ako 25% a mesto má viac ako 5000 obyvateľov). Primerané je preto znížiť dolnú hranicu sankcie na minimum a nechať na odbornosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, či porušenie zákona malo významný dopad na plnenie národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a na základe spotreby energie alebo energetickej náročnosti podniku udeliť sankciu vyššiu ako je minimálna.

čl. I

čl. I bod 1
Do poznámky pod čiarou sa vkladá slovo „Napríklad“, čím sa osobitne zdôrazňuje informatívny charakter poznámky pod čiarou vo vzťahu k technickej norme. Tým sa dosiahne súlad s priamo účinným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii, v ktorom sa norma definuje ako technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom, s ktorou súlad nie je povinný. Riešenie obsiahnuté v technickej norme má byť len jednou z možností ako dosiahnuť súlad s právnym predpisom, nie jediným. Technické normy sa považujú za minimálne odporúčané technické riešenie a ich dodržanie zabezpečuje používateľovi splnenie požiadaviek, ktoré z nich vyplývajú. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa definícia spoločných priestorov budovy na účely tohto zákona. Dopĺňa sa definícia faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie z opatrení využívajúcich primárnu energiu pre potreby tohto zákona v súlade s požiadavkami transpozície. V súvislosti s faktorom primárnej energie pre elektrinu je doplnená aj definícia samotnej primárnej energie, ktorá je významná práve z dôvodu využívania faktora primárnej energie ako čísla, ktoré by malo vyjadrovať účinnosť premeny energie pri výrobe elektriny. Taktiež je doplnená definícia súboru údajov pre monitorovací systém, ktorá je potrebná na zabezpečenie dostatku informácií potrebných pre vykázanie plnenia cieľov energetickej efektívnosti, a to najmä povinného cieľa u konečného spotrebiteľa (čl.7 smernice 2012/27/EÚ). Tento cieľ sa musí vykazovať v množstve dosiahnutých úspor energie vypočítaných a doložených na úrovni jednotlivých opatrení energetickej efektívnosti na strane konečnej energetickej spotreby, s možnosťou doplnenia využívania obnoviteľných zdrojov energie a ich úspor v primárnej energetickej spotrebe a úspor energie pri spotrebe energetického sektora. V zákone sa tiež upravuje podpora vykazovania …

čl. I bod 3
Spresňuje sa poznámka pod čiarou odkazujúca na definíciu veľkého podniku tak, aby bola v súlade s požiadavkami smernice a eurokonformným výkladom práva. Tým sa predíde nedorozumeniam spojeným s možnosťou identifikácie veľkého podniku, najmä v súvislosti s prepojenými podnikmi a podnikmi s účasťou verejného subjektu.

čl. I bod 4 §
Nahrádza sa znenie § 4 upravujúce výpočet faktora primárnej energie pre elektrinu na účely vykazovania úspor energie, ktorý podľa prílohy I a poznámky pod čiarou č. 4 smernice (EÚ) 2018/2002 umožňuje členským štátom vytvoriť vlastný legislatívne ustanovený výpočet tohto faktora na základe skutočných údajov, nastavený v súlade s reálnym energetickým mixom pri výrobe elektriny, alebo použiť univerzálny faktor pre Európsku úniu vo výške 2,1. V podmienkach Slovenskej republiky sa vyrába elektrina vo vysokej miere (78%) bezuhlíkovou technológiou, ktorej podiel sa bude v budúcnosti ešte zvyšovať z dôvodu podpory rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. Preto je potrebné mať možnosť zohľadňovať zmeny energetického mixu pri výrobe elektriny, ktoré sa pretavia do úpravy výšky faktora primárnej energie pre elektrinu. Energetický mix na výrobu elektriny v roku 2018 sa skladal z 54,7% jadrovej energie, 22% fosílnych palív a 23,3% obnoviteľných zdrojov energie. Pri zmene energetického mixu v elektrine dochádza k zmene účinnosti premeny energie na elektrinu v závislosti od technológie výroby elektriny, …

čl. I bod 5 §
V § 5 ods. 1 sa upravujú povinnosti pre Slovenskú republiku pri stanovovaní cieľov energetickej efektívnosti, národných cieľov a národných príspevkov v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/2002 a nariadenia (EÚ) 2018/1999. Upravuje sa cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa novej smernice vo výške 0,8% z konečnej energetickej spotreby. Kumulácia úspor energie sa počíta z rozsahu obdobia 10 rokov (namiesto pôvodných 7 rokov v období rokov 2014 až 2020). Preto je ročná kumulatívne prepočítaná úspora až 55-násobná voči ročnému cieľu úspor energie u konečného spotrebiteľa. Detaily stanovenia cieľa sú už uvedené v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 schválenom vládou SR 11. decembra 2019. Ruší sa povinnosť vypracovať akčný plán energetickej efektívnosti, ktorý je nahradený integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom vypracúvaným podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Taktiež sa ruší povinnosť vypracovať ročnú správu energetickej efektívnosti a obsah tejto ročnej správy z dôvodu zrušenia článku 24 smernice (EÚ) 2012/27/EU nariadením (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej …

čl. I bod 6 §
Dopĺňajú sa náležitosti zohľadňované pri stanovovaní cieľov a príspevkov Slovenskej republiky, ktoré sú kombináciou požiadaviek transponovanej smernice a článku 6 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a preto je potrebné ich uviesť v návrhu zákona. Rozširuje sa princíp zabezpečenia započítateľnosti úspor energie do nových cieľov a národných príspevkov tak, aby sa zamedzilo dvojitému započítaniu úspor pri kombinovaní viacerých opatrení energetickej efektívnosti. Dopĺňa sa zákonné splnomocnenie pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečovať plnenie povinností, ktoré ukladá Slovenskej republike nariadenie (EÚ) 2018/1999 v oblasti energetickej efektívnosti.

čl. I bod 7 §
Ruší sa odsek 5 v § 5, ktorý je v rámci právnych predpisov Európskej únie presunutý do nariadenia (EÚ) 2018/1999 z dôvodu zmeny posudzovania stanovenia cieľov energetickej efektívnosti.

čl. I bod 8 §
V § 6 ods. 1 sa upravuje požiadavka na vypracovanie komplexného posúdenia vykurovania a chladenia v súlade so zmenami v smernici (EÚ) 2012/27/EU, ktoré sú ustanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/826. Toto nariadenia obsahuje konkrétne požiadavky na komplexné posúdenie a jeho obsah, preto nie je potrebné uvádzať v zákone detailný obsah a požiadavky na komplexné posúdenie. Obsah komplexného posúdenia potenciálu vykurovania a chladenia bol zároveň rozšírený o požiadavky na dlhodobé plánovanie a komplexný pohľad na oblasti tepla a chladu v členskom štáte. Keďže nariadenie už ustanovuje obsah komplexného posúdenia, zjednodušujú sa aj ďalšie odseky v § 6.

čl. I bod 9 §
V § 6 sa rušia odseky 2, 5 a 6 v súlade so zmenami v smernici na základe delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/826, ktoré už ustanovuje obsah komplexného posúdenia vykurovania a chladenia. Zrušením týchto odsekov sa odstraňuje legislatívna duplicita. Delegované nariadenie zároveň rozširuje požiadavky na komplexné posúdenie.

čl. I bod 10 §
V § 8 ods. 2 sa upravujú pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020, čo umožnila smernica (EÚ) 2018/2002 v rámci rozšírenia a aktualizácie požiadaviek na cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa. Úprava umožňuje pokračovanie v realizácii programu dobrovoľných dohôd aj po roku 2020 na akúkoľvek dobu.

čl. I bod 11 §
V § 8 sa vypúšťa odsek 3. Upravujú sa pravidlá pre dobrovoľnú dohodu po roku 2020 podľa novej smernice.

čl. I bod 12 §
Ruší sa § 9 o dlhodobej stratégii obnovy budov, ktorý sa transpozíciou smernice (EÚ) 2018/844 presúva do zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13 §
Dopĺňa sa legislatívna skratka v súvislosti s vypustením § 9.

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 9.

čl. I bod 15 §
V § 11 ods. 1 sa mení posudzovanie povinnosti vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000m2, ktoré majú nainštalovaný systém ústredného teplovodného vykurovania alebo spoločnú prípravu teplej vody. V existujúcich budovách by sa mala zvážiť inštalácia samoregulačných zariadení na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej časti jednotky budovy, kde je to ekonomicky realizovateľné, napríklad kde sú náklady nižšie ako 10 % z celkových nákladov na nahradenie zariadení na výrobu alebo dodávku tepla. Pri výmene zariadenia na výrobu tepla alebo dodávku tepla je potrebné vykonať ekonomické a technické hodnotenie. Ak bude hodnotenie v oboch parametroch pozitívne, bude potrebné vykonať aj samotnú inštaláciu predmetných zariadení. Výmenou sa rozumie nahradenie zariadenia na výrobu alebo dodávku tepla novým zariadením v rámci modernizácie zariadenia, obnovy zariadenia, alebo významnej obnovy zariadenia. Musí však …

čl. I bod 16 §
Zjednocuje sa požiadavka na poskytovanie súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Obsahovo súbor údajov zostáva rovnaký, t. j. zostáva požiadavka na poskytovanie informácie o spotrebe energie pre budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1000 m2. Pribudla však požiadavka reportovať o plnení povinností podľa § 11 ods. 1, ktorých príspevok k plneniu cieľa energetickej efektívnosti je potrebné vyčísliť, nakoľko sa jedná o opatrenia, ktoré sa reportujú do cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa požiadavky z nariadenia 2018/1999 a informácia o stave inštalácie systému automatizácie a riadenia v nebytovej budove podľa nového odseku 8 v § 11.

čl. I bod 17 §
Dopĺňa sa odkaz na nové povinnosti uvedené v odseku 8.

čl. I bod 18 §
Dopĺňajú sa nové odseky v § 11 obsahujúce povinnosť pre nebytové budovy s celkovým inštalovaným výkonom vykurovacieho zariadenia nad 290 kW alebo klimatizačného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom nad 290 kW mať nainštalovaný systém automatizácie a riadenia budovy. Táto povinnosť je podmienená funkčnou uskutočniteľnosťou a ekonomickou a technickou vhodnosťou takejto inštalácie, ktorá sa preukáže buď energetickým auditom alebo v správe, ktorá tvorí prílohu k energetickému certifikátu budovy. Verejné budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m2 musia mať vydaný energetický certifikát budovy, ktorý by sa mal obnoviť v roku 2025, kedy je aj ustanovená povinnosť inštalácie predmetného systému v dotknutých nebytových budovách. V novej rozšírenej definícií technického systému budovy v smernici 2018/844 sú tieto systémy súčasťou technického systému budovy a teda je potrebné posúdiť, či sú v budove nainštalované. Preto je umožnené vykonať posúdenie inštalácie daného systému pri obnovovaní energetického certifikátu verejnej budovy, čím bude splnená povinnosť, vyplývajúca zo smernice, reálne sa zaoberať takýmto systémom vo verejnej budove. Pri novej …

čl. I bod 19 §
Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora.

čl. I bod 20 §
Upravujú sa požiadavky na odbornú spôsobilosť energetického audítora s prihliadnutím na zahraničného audítora. Zjednodušuje sa výkon skúšky a aktualizačnej odbornej prípravy energetického audítora. Posúdenie splnenia podmienok vykoná skúšobná komisia, ktorej právomoci sa o tento bod upravia na základe splnomocňovacieho ustanovenia vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 319/2015 Z. z.

čl. I bod 21 §
Legislatívno-technická úprava - posun pôvodného odseku 14 a jeho obsahové prepojenie s novými ustanoveniami.

čl. I bod 22 §
Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora tak, aby mohol energetický audit v Slovenskej republike vykonávať aj energetický audítor zo zahraničia, ktorý spĺňa obdobné podmienky na odbornú spôsobilosť a na rozsah energetického auditu.

čl. I bod 23 §
Upravuje sa výkon energetického auditu organizáciou v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, t. j. Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, v súlade so smernicou (EÚ) 2012/27/EU, a to v prípade potreby vykonania špecifického energetického auditu. Upravujú sa podmienky výkonu činnosti energetického audítora v prípade vykonávania činnosti viacerými energetickými audítormi.

čl. I bod 24 §
Upravuje sa povinnosť zabezpečenia vykonania energetického auditu podľa skúseností z praxe. V prípade zavedenia systémov energetického manažérstva ISO 50001 a systémov environmentálneho manažérstva ISO 14001 sa navrhuje spresnenie zákona vo forme výslovného ustanovenia možnosti inštalácie takéhoto systému bez paralelnej povinnosti vykonania energetického auditu. Zároveň sa podnikom so zavedenými predmetnými systémami ISO v súlade so Smernicou (EÚ) 2012/27/EÚ spresňuje povinnosť reportovať nahradenie energetického auditu systémom ISO do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti špecificky podľa súboru údajov. Taktiež sa odstraňuje povinnosť vypracúvať súhrnný informačný list ako duplicitný dokument, ktorý je nahradený súborom údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Týmito opatreniami sa znižuje administratívna náročnosť pri zavedenom systéme energetického auditu. Odporúčame uzatvorenie dohody medzi energetickým audítorom a podnikom, z ktorej bude zrejmé, ktorý subjekt zašle súbor údajov do monitorovacieho systému, alebo zaviesť aspoň kontrolný mechanizmus zaslania týchto údajov. Je možné vytvoriť aj spätnú odpoveď v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti, ktorý by informoval veľký podnik a audítora súčasne o zaslaní súboru údajov do monitorovacieho systému …

čl. I bod 25 §
Vypúšťa sa § 15 ods. 7 a 8 v nadväznosti na zrušenie vypracovania Akčného plánu energetickej efektívnosti. Povinnosť hodnotenia systému energetickej služby je zachovaná, ale bude sa vykonávať v súlade s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) 2018/1999.

čl. I bod 26 §
V § 19 ods. 8 sa zjednodušuje požiadavka na aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu na poskytovanie garantovanej energetickej služby.

čl. I bod 27 §
V § 19 ods. 12 sa upravuje možnosť vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru), keďže táto organizácia vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti.

čl. I bod 28 §
V § 20 sa dopĺňa povinnosť pre organizáciu v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru) informovať o možnostiach nahradenia kotlov na fosílne palivá inými udržateľnejšími a efektívnejšími alternatívami. Pod efektívnejšou alternatívou je možné rozumieť rôzne iné palivá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, ako napríklad obnoviteľné zdroje energie, alebo aj zemný plyn pri nahradení uhlia alebo vykurovacieho oleja. Nejde však iba o zmenu palivovej základne, ale je možné riešiť aj problematiku zmeny celej technológie vykurovania a prípravy teplej vody na inú efektívnejšiu technológiu, ako je napríklad kotol na spaľovanie palív.

čl. I bod 29 §
Upravuje sa povinnosť poskytovania informácií elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že ten, kto bude mať zavedený internet alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie dostávať elektronicky. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v listinnej podobe. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách. Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu. Na druhej strane je potrebné na účel splnenia požiadavky smernice na poskytovanie informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov je v súlade s požiadavkou povinného mesačného …

čl. I bod 30 §
Upravuje sa požiadavka poskytovania informácii elektronicky, ak je to technicky možné. To v praxi znamená, že kto bude mať zavedený internet, alebo iné dátové rozhranie, ktoré bude možné využiť na zasielanie informácii a vyúčtovania elektronicky, mal by tieto informácie elektronicky aj dostávať. Až následne by sa mala zvažovať realizácia poskytovania informácie a vyúčtovania v papierovej forme. Realizácia konkrétneho postupu je však podmienená technickými možnosťami na obidvoch stranách. Zrušuje sa povinnosť subjektu poskytnúť informácie o určenom meradle tepla a teplej vody a pri inštalácii nového meradla alebo pri výmene existujúceho meradla. Ustanovenie sa zrušuje v súlade s požiadavkami goldplatingu. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby si konečný spotrebiteľ mohol sám odčítať informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom tepla, čo sú možnosti požadované na účel splnenia požiadavky smernice týkajúcej sa poskytovania informácii o spotrebe alebo nameraných údajoch z pomerového rozdeľovača nákladov. Zabezpečenie poskytnutia informácie o tom, ako si konečný spotrebiteľ odčíta informácie namerané určeným meradlom alebo pomerovým rozdeľovačom nákladov, je …

čl. I bod 31 §
Upravuje sa povinnosť subjektu poskytnúť špecifické informácie o spotrebiteľovi v prípade, ak ten požiada poskytnúť tieto informácie poskytovateľovi garantovanej energetickej služby, ktorého si sám určí, v súlade s požiadavkou uplatnenou Európskou komisiu v konaní EÚ pilot 2018/2251.

čl. I bod 32 §
Dopĺňa sa informačná povinnosť vo vzťahu k prispievaniu úsporami energie do národného príspevku.

čl. I bod 33 §
Legislatívno-technická úprava špecializovaných spôsobov reportovania do monitorovacieho systému, ktoré sú už prierezovo ustanovené najmä v tomto zákone. Jednou z požiadaviek je informácia o konečnej energetickej spotrebe, potrebná na presné určenie výšky národného príspevku k cieľu energetickej efektívnosti Európskej únie vo forme konečnej energetickej spotreby. Taktiež sa v súlade s požiadavkami v nariadení (EÚ) 2018/1999 a v smernici (EÚ) 2018/2002 ustanovuje povinnosť zasielať základné informácie o úsporách energie a charakteristiku a popis opatrení, ktorými sa tieto úspory dosiahli. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť dostatok informácii umožňujúcich zabezpečenie popisu každého z opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, jeho charakteristiky a vyhodnotenia v požadovanom rozsahu. Požiadavka na rozšírenie monitorovacieho systému energetickej efektívnosti o hodnotenie financovania potrebného na dosahovanie úspor energie a o hodnotenie úspor energie aj po roku 2020 je v súlade s požiadavkou v nariadení (EÚ) 2018/1999. Národný projekt Rozšírenie monitorovania energetickej efektívnosti je zameraný na vytvorenie nových funkcionalít elektronického zberu (softvér), analýzu a vyhodnotenie údajov o spotrebe a úspore energií pri …

čl. I bod 34 §
Upravuje sa zoznam subjektov na účel poskytovania súboru údajov do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti. Povinnosť je v prípade obcí upravená tak, že obce do 500 obyvateľov nemusia podávať informácie vzhľadom na minimálny dopad na úspory energie a vysoké administratívne zaťaženie týchto obcí. V prípade ďalších poskytovateľov tohto údaju pre potreby plnenia konečnej energetickej spotreby ostávajú povinnosti nezmenené. Dopĺňajú sa noví poskytovatelia údajov, ktorí už sú uvedení v zákone, ako napríklad poskytovatelia podpornej energetickej služby alebo garantovanej energetickej služby.

čl. I bod 35 §
Úprava požiadaviek pre zúčastnený subjekt v súlade s nahradením akčného plánu energetickej efektívnosti integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a zmenami v smernici (EÚ) 2018/2002.

čl. I bod 36 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 37 §
Ustanovuje sa povinnosť ministerstva hospodárstva určiť organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá bude sledovať, vyhodnocovať a zverejňovať na svojom webovom sídle referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov - smerné čísla. Sú to napríklad hodnoty mernej spotreby pre jednotlivé typy budov, ktorá je vypočítaná na základe ročnej celkovej spotreby energie budovy a celkovej podlahovej plochy budovy. Na výpočet sa použijú údaje o celkovej spotrebe energie budovy, ktoré sú uvedené v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti. Referenčné hodnoty energetickej efektívnosti budov sú požadované v § 11 ods. 9 písm. b) zákona. Taktiež sa umožňuje Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre vykonávať energetické audity v prípadoch, kedy je to potrebné.

čl. I bod 38 až 42 §
Legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 43 §
Mení sa § 31 ods. 1 písm. a) v súvislosti s doplnením požiadaviek plnenia národného príspevku a výpočtu úspor energie z opatrení, ktoré prispievajú k úsporám energie a plneniu cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanoví rozsah komplexného posúdenia potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia a tepelnej mapy Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1, a to v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/826 zo 4. marca 2019, ktorým sa menia prílohy VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o obsahu komplexných posúdení potenciálu efektívneho vykurovania a chladenia.

čl. I bod 44 a 45 §
Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súlade s úpravami v § 5, ako aj v § 14 v súvislosti s požiadavkami na súbor údajov z energetického auditu a z certifikovaných systémov ISO.

čl. I bod 46 §
Prechodným ustanovením sa ustanovuje, do kedy je potrebné nainštalovať automatické a riadiace systémy v nebytových budovách podľa § 11 ods. 8. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre veľké podniky, ktoré majú informovať prevádzkovateľa monitorovacieho systému prvýkrát o zavedení certifikovaného systému ISO. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k lehote, v rámci ktorej majú byť určené meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov vybavené funkciou diaľkového odpočtu. Táto povinnosť má byť ekonomicky zdôvodnená. Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súlade s úpravami v § 12.

čl. I bod 47
Dopĺňa sa transpozičná príloha.