Zákon č. 314/2012 Z. z. Zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Členské štáty Európskej únie dlhodobo usilujú o racionalizáciu využívania energetických zdrojov so zohľadnením ochrany životného prostredia ako aj optimalizácie investičných a prevádzkových nákladov pri užívaní budov.
Pri prevádzke budov sa spotrebúva cca 40 % celkovej konečnej energetickej spotreby v Únii. Rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie palív ako napr. ropy a jej derivátov, zemného plynu a uhlia. Množstvo spaľovaných palív prispieva k zvyšovaniu emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku sa v budovách na bývanie (t.j. v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách) cca 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie, 20 % na prípravu teplej vody a 10 % pripadá na osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov.
Jedným z aktuálnych opatrení zameraných na energetickú efektívnosť v sektore budov je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“).
Základným cieľom smernice je zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov najmä znižovaním energetickej náročnosti pri ich prevádzke s ohľadom na miestne klimatické podmienky, požiadavky na vnútorné prostredie a optimalizáciu nákladov.
Smernica stanovuje požiadavky najmä v súvislosti:
so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov,
s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov,
s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť
existujúcich budov, jednotiek budov a prvkov budov, ktoré sa významne obnovujú,
prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia,
technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, alebo modernizujú,
s národnými plánmi na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie,
s energetickou certifikáciou budov alebo jednotiek budov,
s pravidelnou kontrolou vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách,
s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov a správ z kontroly.
Dôvodom na predloženie návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích sytémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je potreba transpozície smernice v oblasti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ. Ostatné požiadavky smernice budú transponované novelou zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predmetnú smernicu je potrebné transponovať do legislatívnych predpisov Slovenskej republiky najneskôr do 9. júla 2012.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a nahrádza a zrušuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým boli transponované články 8, 9 a čiastočne 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

čl. I

čl. I § 1 §
Ustanovenie vymedzuje rozsah navrhovanej právnej úpravy: odsek 1: na transpozíciu čl. 14, čl. 15, čl. 16 a čiastočne čl. 17 a čl. 18 smernice bolo potrebné vytvoriť osobitný právny predpis, ktorý by zadefinoval postupy a intervaly pravidelnej kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov, odbornú spôsobilosť na výkon pravidelnej kontroly, spôsob overovania správy z kontroly vykurovacieho systému a klimatizačného systému, ako aj povinnosti vlastníka budovy. Kontroly systémov sa budú vykonávať v budovách stanovených osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 555/2005 Z. z. odsek 2: Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kontrola, sú uvedené v zhode s čl. 14 ods. 1 a čl. 15 ods. 1 smernice, t.j. kontrola vykurovacích systémov, ktorých súčasťou je kotol resp. kotly s menovitým výkonom vyšším ako 20 kW, kontrola klimatizačných systémov s menovitým výkonom vyšším ako 12 kW Kontrola vykurovacích systémov sa vykonáva len pre kotly, ktoré sú určené na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody a v ktorých sa spaľujú tuhé a tekuté fosílne palivá, biomasa …

čl. I § 2 §
V tomto ustanovení sú uvedené definície základných pojmov použitých pre potreby tohto zákona v súlade so zaužívanou technickou terminológiou a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pre účely tohto zákona sa - kotlom rozumie zariadenie na výrobu tepla, najmä teplovodný kotol, horúcovodný kotol, parný kotol, ohrievač vzduchu vrátane jeho súčastí, najmä pripojeného systému spaľovania. - vykurovacím systémom rozumie najmä kotol, potrubný rozvod a vykurovacie telesá, určený iba na vykurovanie, ktorý prostredníctvom vykurovacích telies alebo iných spotrebičov tepla zabezpečuje v jednotlivých miestnostiach budovy predpísaný teplotný stav vnútorného prostredia.

čl. I § 3 §
Ustanovenie vymedzuje v odsekoch: odsek 1: povinnosti vlastníka budovy v súvislosti so zabezpečením kontroly a nakladania so správou z kontroly. Pravidelnú kontrolu zariadení zabezpečuje vlastník budovy alebo správca budovy alebo správca vykurovacieho systému alebo správca klimatizačného systému alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov objednaním výkonu kontroly u oprávnenej osoby. Vzťahy medzi dodávateľom a objednávateľom sa riešia podľa všeobecne platných právnych predpisov (napr. Obchodný zákonník). Cieľom tohto ustanovenia je aj zadefinovanie povinnosti vlastníka budovy voči ostatným účastníkom pri predaji budovy alebo prenájme budovy alebo zariadenia tak, aby dostali potrebné informácie vyplývajúce zo správy z kontroly, resp. aby uvedené správy boli uchovávané aj u vlastníka. odsek 2: možnosť zmluvne previesť povinnosti vlastníka budovy na správcu budovy resp. správcu vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. odsek 3: spoločnú a nerozdielnu zodpovednosti pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch, ktorí neprevedú povinnosti na spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo na iného správcu …

čl. I § 4 §
Ustanovenie vymedzuje v odsekoch: odsek 1: intervaly pravidelnej kontroly vykurovacích systémov v závislosti od menovitého výkonu kotlov, druhu spaľovaného paliva a kategórie budovy, hodnoty sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. V porovnaní so zákonom č. 17/2007 Z. z. sú niektoré z navrhovaných intervalov pravidelnej kontroly vykurovacích systémov skrátené. Úprava bola vykonaná na základe požiadavky Európskej komisie. odsek 2: požiadavku na individuálnu špeciálnu kontrolu vykurovacieho systému, ak je jeho súčasťou kotol starší ako 15 rokov. Požiadavka vychádza z praktických skúseností, že na základe stavu techniky je možné po 15 rokoch očakávať nové účinnejšie výrobky a technické riešenia spĺňajúce hľadisko energetickej hospodárnosti, ktoré by mala oprávnená osoba poznať a uviesť ich v návrhu opatrení v správe z kontroly. Taktiež je potrebné zohľadniť prípadné zmeny v oblasti stavebných konštrukcií budovy resp. spôsobu využitia budovy z hľadiska nadimenzovania kotlov. Postup pri kontrole vykurovacieho systému bude uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva SR.

čl. I § 5 §
Ustanovenie vymedzuje v odsekoch: odsek 1: intervaly pravidelnej kontroly klimatizačných systémov v závislosti od menovitého výkonu klimatizačného systému, hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2 zákona. odsek 2: stanovuje, že postup pri kontrole klimatizačného systému bude uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Požiadavka vychádza z praktických skúseností, že na základe stavu techniky je možné očakávať nové účinnejšie výrobky a technické riešenia spĺňajúce hľadisko energetickej hospodárnosti, ktoré by mala oprávnená osoba poznať a uviesť ich v návrhu opatrení v správe z kontroly. Taktiež je potrebné zohľadniť prípadné zmeny v oblasti stavebných konštrukcií budovy resp. spôsobu využitia budovy z hľadiska nadimenzovania chladiaceho zariadenia pre potreby klimatizačného systému.

čl. I § 6 §
Ustanovenie upravuje v odsekoch: odsek 1: požiadavky na prípravu zariadenia na vykonanie kontroly a stanovuje oznamovaciu povinnosť oprávnených osôb o pripravovanom vykonaní kontroly s dostatočným časovým predstihom. Ustanovenie umožňuje vlastníkovi budovy alebo správcovi budovy alebo správcovi vykurovacieho systému alebo klimatizačného systému alebo spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pripraviť zariadenie na výkon kontroly tak, aby bol napr. zabezpečený dostatočný odber tepla (chladu), nevykonávala sa pravidelná oprava a pod. odsek 2: vymedzujú sa zariadenia, na ktorých oprávnená osoba nesmie vykonávať pravidelnú kontrolu. odsek 3: vymedzujú sa zariadenia slúžiace na zabezpečenie bezpečnosti štátu a vybrané objekty a zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V týchto zariadeniach vykonávajú pravidelné kontroly vykurovacích systémov a klimatizačných systémov odborne spôsobilé osoby rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. odsek 4: určuje údaje, ktoré musia byť uvedené oprávnenou osobou v správe z kontroly. odsek 5: určuje počty a …

čl. I § 7 §
Ustanovenie upravuje v odsekoch: odsek 1: pravidelná kontrola zariadení je živnosťou. Osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je však aj osvedčenie. odsek 2: upravuje kto vydáva osvedčenie na výkon kontroly zariadení a kto môže byť odborne spôsobilou osobou. odsek 3: upravuje obsahové náležitosti žiadosti o vydanie osvedčenia. odsek 4: upravuje, aké prílohy musí mať žiadosť o vydanie osvedčenia. odsek 5: ustanovuje typy osvedčení, ktoré je možné vydať. odsek 6: ustanovuje obsahové náležitosti osvedčenia. odsek 7: upravuje podmienky zániku platnosti osvedčenia. odsek 8: stanovuje, kto vedie evidenciu oprávnených osôb a údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu. odsek 9: stanovuje, kto vedie zoznam odborne spôsobilých osôb a požadované údaje, ktoré majú byť evidované.

čl. I § 8 §
Ustanovenie upravuje v odsekoch: odsek 1: stanovuje kto a v akom časovom intervale sa organizuje skúška. odsek 2: deklaruje výkon skúšky na základe písomnej žiadosti uchádzača. odsek 3: upravuje vzdelanostné predpoklady uchádzača o vykonanie skúšky. odsek 4: upravuje náležitosti žiadosti o vykonanie skúšky. odsek 5: upravuje povinnosť priložiť kópiu dokladu o ukončení vzdelania odsek 6: upravuje lehotu na vydanie dokladu o úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti a zápise odborne spôsobilej osoby do zoznamu odborne spôsobilých osôb. odsek 7: upravuje obsah skúšky odbornej spôsobilosti s tým, že ďalšie podrobnosti o skúške budú uvedené v osobitnom predpise, ktorý vydá ministerstvo.

čl. I § 9 §
Ustanovenie upravuje v odsekoch: odsek 1: zápis odborne spôsobilej osoby do zoznamu odborne spôsobilých osôb na základe uznávania kvalifikácie na výkon kontroly zariadení podľa predpisov iných členský ch štátov EÚ. odsek 2: povinnosť pravidelnej aktualizačnej odbornej prípravy pre odborne spôsobilé osoby raz za päť rokov. odsek 3: vyčiarknutie odborne spôsobilej osoby zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. odsek 4: opakované zapísanie odborne spôsobilej osoby do zoznamu odborne spôsobilých osôb po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Ustanovenie sa využije v prípade, že odborne spôsobilá osoba bola zo zákonom stanovených dôvodov z predmetného zoznamu vyčiarknutá.

čl. I § 10 §
Ustanovuje sa, že dozor nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia.

čl. I § 11 a 12 §
Vymedzuje sa skutková podstata priestupkov a správnych deliktov, ktorých sa môže dopustiť vlastník budovy, resp. správca budovy, na ktorého vlastník budovy preniesol povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Porušenie povinností vyplývajúcich pre fyzické osoby, fyzické osoby – podnikateľov a pre právnické osoby rieši Štátna energetická inšpekcia, ktorá môže uložiť pokutu až do výšky 1 600 eur.

čl. I § 13 §
Ustanovuje podmienenú platnosť a použiteľnosť správneho poriadku a všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu na konanie upravené týmto zákonom, okrem ako aj možnosť preniesť výkon pôsobnosti podľa vybraných ustanovení zákona na ministerstvom zriadenú osobu.

čl. I § 14 §
Uznáva platnosť dokladov vydaných podľa zákona č. 17/2007 Z. z. do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. I § 15 §
Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

čl. I § 16 §
Ustanovením sa zrušuje zákon č. 17/2007 Z. z., ktorý je predloženým návrhom zákona úplne nahradený, ako aj vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 195/2008 Z. z. a č. 548/2008 Z. z.

čl. II
Upravuje sa spôsob zmeny a doplnenia zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. III
Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transpozície smernice 2010/31/EÚ, ktorým je 9. júl 2012 a v zmysle čl. 28 smernice bola stanovená na 1. január 2013. Bratislava 6. júla 2012 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Malatinský minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. XXX (Zákon č. 314/2012 Z. z. o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a

čl. XXX bod 1 §
Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

čl. XXX bod 2 §
Ustanovením dochádza k obmedzeniu povinností oprávnenej osoby pri pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov. Postup prípravy na pravidelnú kontrolu vykurovacieho a klimatizačného systému si môže oprávnená osoba dohodnúť operatívne v závislosti od lokálnych technických a personálnych kapacít.

čl. XXX bod 3 §
Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6 a 7.

čl. XXX bod 4 a 5 §
Pravidelná kontrola vykurovacieho a klimatizačného systému sa vykonáva ako viazaná živnosť. Kvôli zjednodušeniu postupu pri zápise viazanej živnosti dôjde k vypusteniu povinnosti „požiadania o vydanie osvedčenia“, ktoré vydáva MH SR (resp. ním poverená osoba – Slovenská inovačná energetická agentúra - SIEA) a na živnostenskom úrade bude potrebné len predloženie dokladu o odbornej spôsobilosti osoby, ktorá bude zodpovedná za výkon pravidelnej kontroly vykurovacieho a klimatizačného systému.

čl. XXX bod 6, 7 a 8 §
Legislatívno-technická úprava vyvolaná prečíslovaním odsekov v § 6.

čl. VI

čl. VI bod 1 §
Upravuje sa § 1 ods. 2 v rozsahu požadovanej pravidelnej kontroly vykurovacích systémov s celkovým účinným inštalovaným tepelným výkonom väčším ako 70 kW a pravidelnej kontroly klimatizačných systémov s celkovým účinným inštalovaným chladiacim výkonom väčším ako 70 kW. Mení sa výška výkonovej hranice z 20 kW na 70 kW pri vykurovacích systémoch a z 12 kW na 70 kW pri klimatizačných systémoch. Oproti pôvodnému zneniu zákona sa mení aj vymedzenie minimálnej hranice pre povinnú kontrolu systémov, ktorá sa presunula z výkonu kotla (zariadenia na výrobu tepla) v systéme, na hranicu budovy, a teda súčet všetkých inštalovaných výkonov zariadení na výrobu alebo dodávku tepla v budove. Mení sa tak rozsah vymedzenia objektu na budovu, v rámci ktorej sa výkony všetkých zariadení v tomto ohraničenom priestore spočítavajú. Výsledný súčet je celkový inštalovaný výkon, ktorý, ak je vyšší ako 70 kW, zakladá povinnosť vykonať kontrolu. V praxi to znamená, že sa sčítavajú aj výkony individuálnych zariadení na výrobu tepla v jednotlivých bytoch a …

čl. VI bod 2 §
Definície sú upravené podľa požiadaviek smernice z dôvodu úpravy rozsahu pravidelnej kontroly, zmien v oblasti posudzovaných technológií a postupov pravidelnej kontroly. Navrhnuté zmeny súvisia so zmenami v nových technických normách týkajúcich sa kontroly vykurovacích systémov, klimatizačných systémov a systémov vetrania. Prioritná požiadavka smernice je kontrola vykurovacích systémov alebo klimatizačných systémov v budove s celkovým inštalovaným výkonom väčším ako 70 kW. Zariadenie na výrobu tepla je len jednou z častí vykurovacieho systému. Zariadenie sa delí podľa technológie na zariadenie, ktoré využíva na výrobu tepla spaľovanie paliva, elektrické odporové vykurovanie alebo tepelné čerpadlo. Pri spaľovaní paliva sa nerozlišuje typ paliva, ani technológia spaľovania. Vzhľadom na to, že základná hranica posudzovaného priestoru, v ktorom sa kontroluje vykurovací alebo klimatizačný systém, je jedna budova, je potrebné uvádzať všetky zariadenia na výrobu tepla v budove. Vnútorným rozvodom tepla je zariadenie na rozvod tepla na vykurovanie budovy alebo rozvod teplej vody v budove. Takéto zariadenie pozostáva z potrubí a všetkých komponentov potrebných na distribúciu tepla zo …

čl. VI bod 3 §
Cieľom je nastavenie a zabezpečenie systému kontroly vykurovacích systémov, rozsahu a pravidelnosti kontroly. Neposudzuje sa iba kotol, resp. zariadenie na výrobu tepla, ale celý vykurovací systém. Preto nie je potrebné rozdelenie vykurovacieho systému podľa výkonov zariadení na výrobu tepla. Keďže platnosť energetického certifikátu budovy je 10 rokov a je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu, pravidelná kontrola sa má vykonávať minimálne dvakrát za životnosť certifikátu, t. j. každých 5 rokov. 5 rokov je zároveň aj odporúčaná hodnota pravidelnej kontroly v technických normách. Pre vykurovacie systémy s novými technológiami stačí, ak sú kontrolované raz za 5 rokov z dôvodu zachovania pravidelnosti kontroly. Z dôvodu potreby kontroly kotla spaľovacieho zariadenia za účelom optimálnej prevádzky týchto zariadení, najmä s ohľadom na emisie a zníženie znečisťovania životného prostredia, je potrebné vykonávať kontrolu častejšie ako každých 5 rokov.

čl. VI bod 4 §
Pravidelná kontrola vykurovacieho systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu vykurovacieho systému a bude obsahovať rozsah kontroly, postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole vykurovacieho systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu tepla budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému, a podrobnosti o schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia vykurovacieho systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol. Ustanovuje sa požiadavka na vykurovací systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie, a to najmä výrobu tepla a teplej vody, distribúciu tepla a teplej vody, uskladňovanie v zásobníkoch tepla a teplej vody a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

čl. VI bod 5 §
Rozsah kontroly vykurovacieho systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu vykurovacieho systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu vykurovacieho systému. Pri teplovodných a teplovzdušných vykurovacích systémoch sa musí špecificky kontrolovať aj zariadenie na výrobu tepla, ak je to relevantné. Rozsah kontroly sa líši podľa toho, o aký zdroj tepla sa jedná. Pri spaľovacích zariadeniach je rozsah kontroly väčší a podrobnejší, ako pri ostatných typoch zdrojov tepla. Taktiež je potrebné kontrolovať ostatné časti vykurovacieho systému, medzi ktoré patria najmä samotné rozvody tepla a teplej vody, riadiaci systém vykurovacieho systému, obehové čerpadlá. Kontrola sa vykonáva iba pre tie časti vykurovacieho systému, ktoré sú kontrole prístupné bez demontáže jednotlivých komponentov. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti vykurovacieho systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie vykurovacieho systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, …

čl. VI bod 6 §
Zjednodušenie kontroly klimatizačných zariadení pri zohľadnení pravidelnosti kontroly vzhľadom na životnosť energetického certifikátu. Jednotná doba kontroly klimatizačného zariadenia je 5 rokov, ktorá je aj odporúčaná v technických normách pre kontrolu klimatizačných systémov. Častejšie kontroly nie je potrebné aplikovať. Pravidelná kontrola klimatizačného systému sa vykoná podľa vykonávacieho predpisu, ktorý bude zameraný na kontrolu klimatizačného systému a bude obsahovať postup pre odborne spôsobilú osobu pri pravidelnej kontrole klimatizačného systému, vrátane posúdenia jeho účinnosti, výkonu vzhľadom na potrebu chladu budovy, schopnosti optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému, a podrobnosti o schopnosti klimatizačného systému optimalizovať hospodárnosť systému za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok a návrhu opatrení zameraných na účinnosť, spoľahlivosť a účel využitia klimatizačného systému. Je potrebné ustanoviť povinnosť postupovať podľa vykonávacieho predpisu, aby bola zabezpečená potrebná kvalita týchto kontrol.

čl. VI bod 7 §
Ustanovuje sa požiadavka na klimatizačný systém, ktorý má byť schopný optimalizovať využívanie energie. Systém má byť schopný optimalizovať výrobu chladu, distribúciu chladu, uskladňovanie v zásobníkoch chladu a tiež optimalizovať spotrebu energie systémom a v systéme. Táto schopnosť optimalizácie systému sa požaduje za bežných podmienok alebo za prevádzkových podmienok.

čl. VI bod 8 §
Rozsah kontroly klimatizačného systému je ustanovený v základných krokoch. Pravidelná kontrola zahŕňa najmä hodnotenie a kontrolu klimatizačného systému ako celku v rámci budovy. Rozsah kontroly závisí od typu klimatizačného systému. Kontrolujú sa aj jednotlivé komponenty klimatizačného systému, a to tie, ktoré sú prístupné kontrole bez ich demontáže. Súčasťou kontroly je aj kontrola schopnosti klimatizačného systému optimalizovať výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie za bežných podmienok alebo prevádzkových podmienok. Na základe kontroly je následne potrebné navrhnúť opatrenia na zlepšenie a skvalitnenie klimatizačného systému, ktoré by mali byť zamerané najmä na účinnosť, spoľahlivosť a účel využívania klimatizačného systému. Súčasťou návrhu opatrení je aj hodnotenie nákladovej efektívnosti navrhovaných opatrení. Podrobne bude rozsah a obsah kontroly popísaný vo vykonávacom predpise, ktorý bude vychádzať z príslušnej technickej normy.

čl. VI bod 9 §
Zjednodušenie požiadavky zabezpečenia dokumentácie z kontroly pre potreby vlastníka alebo správcu a pre potreby využívania informácií v monitorovacom systéme energetickej efektívnosti.

čl. VI bod 10 §
Zavádza sa legislatívna skratka v súvislosti s jej vypustením z § 6 ods. 3.

čl. VI bod 11 §
Rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy tak, aby bolo možné vo všeobecne záväznom právnom predpise pokryť všetky podrobnosti potrebné na zabezpečenie rozsahu a spôsobu kvalitnej a pravidelnej kontroly ako vykurovacích systémov, tak aj klimatizačných systémov.

čl. VI bod 12 §
Elektronizácia služieb verejnej správy.

čl. VI bod 13 a 14 §
Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

čl. VI bod 15 §
Spresnenie postupu, kedy je potrebné vykonať pravidelnú aktualizačnú odbornú prípravu pre odborne spôsobilú osobu. Rozsah a pravidelnosť sa nemení.

čl. VI bod 16 §
Spresnenie informácií a postupov, ktoré budú podrobne uvedené vo vykonávacom predpise týkajúcom sa aktualizačnej odbornej prípravy a spôsobu vykonávania aktualizačnej odbornej prípravy

čl. VI bod 17 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. VI bod 18 §
Spresnenie povinnosti vyplývajúcej v súčasnosti z § 7 ods. 1 zákona.

čl. VI bod 19 §
Zosúladenie znenia so zákonom č. 251/2012 Z. z., ktorým sa presunuli kompetencie Štátnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

čl. VI bod 20 §
Prechodné ustanovenie pre vykurovacie systémy a klimatizačné systémy, ktoré nespadali do predchádzajúcej povinnosti pravidelnej kontroly. Ustanovuje sa najneskorší možný dátum prvej kontroly. Prechodné ustanovenie potrebné pre to, aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 v praxi aj pre odborne spôsobilé osoby, ktoré boli/budú zapísané do zoznamu odborne spôsobilých osôb do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

čl. VI bod 21
Úprava prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly vykurovacieho systému.

čl. VI bod 22
Zrušenie prílohy s intervalmi pravidelnej kontroly klimatizačného systému, ktoré sa zjednodušili a zjednotili.

čl. VI bod 23
Dopĺňa sa transpozičná príloha.