Zákon č. 343/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zo strany Európskej komisie bola voči Slovenskej republike podaná žaloba v súvislosti s uplynutím transpozičnej lehoty, v rámci ktorej členské štáty, a teda aj Slovenská republika, mali do svojho vnútroštátneho právneho poriadku prevziať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Pôvodne sa predpokladalo vypracovanie a prijatie návrhu nového zákona o odpadoch, ktorým sa mala jednak transponovať rámcová smernica, ako aj odstrániť nesúlad platného ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o odpadoch s európskou legislatívou a neúplné alebo nesprávne transpozície smerníc, pre ktoré Slovenská republika dostala zo strany Európskej komisie infringementy, a uviesť tak slovenskú legislatívu do súladu s európskou legislatívnou. V záujme nepredlžovania absencie transpozície rámcovej smernice a vzhľadom na reálnu hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby na Slovenskú republiku sa pripravil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). Vzhľadom na uvedené je potrebné urýchlene prijať návrh zákona, ktorým sa odstraňuje transpozičný deficit ohľadne rámcovej smernice
Platný zákon o odpadoch obsahuje 7 príloh, bol 24 krát novelizovaný a do jeho textu bolo transponovaných 12 európskych smerníc. Napriek tomu však do textu zákona o odpadoch nebola transponovaná rámcová smernica. Členské štáty boli povinné rámcovú smernicu transponovať do 12.decembra 2010.
Hlavným cieľom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcovej smernice. Zároveň však je potrebné vykonať transpozíciu smernice Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/31/ES, pokiaľ ide o osobitné kritéria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len „smernica 2011/97/EÚ“). Transpozičná lehota uplynie 15. marca 2013. Napriek tomu, že základ tejto smernice bude premietnutý do vykonávacieho právneho predpisu, je potrebné v zákone o odpadoch vytvoriť právny základ pre transpozíciu tejto smernice.
Rámcová smernica obsahuje novú hierarchiu odpadového hospodárstva, mení sa význam pojmu zhodnocovanie a zneškodňovanie, zavádzajú sa nové pojmy ako biologický odpad, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, spracovanie a pojem recyklácia, nové inštitúty ako vedľajší produkt a stav konca odpadu. Z textu rámcovej smernice vyplýva pre členské štáty povinnosť prijať príslušné opatrenia s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku 11 ods. 2 písm. a) a b) rámcovej smernice. Naďalej však pre členský štát ostáva povinnosť plniť ciele vyplývajúce z osobitných smerníc.
V návrhu zákona sa navrhuje vypustenie § 23 ods. 4 z platného zákona o odpadoch v nadväznosti na riešenie odôvodneného stanoviska, ktorým je Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytýkané obmedzenie vývozu a prepravy nebezpečného odpadu na zhodnotenie.
Zároveň zo strany Európskej komisie bolo Slovenskej republike zaslané aj odôvodnené stanovisko z dôvodu nevyhovujúcej transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“). Riešenie nevyhovujúcej transpozície smernice o obaloch je upravené v Čl. II návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona v Čl. I novelizuje zákon o odpadoch, v Čl. II zákon o obaloch, v Čl. III zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku a v Čl. IV ustanovuje dátum účinnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

čl. I

čl. I bod 1
Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu.

čl. I bod 2
Dopĺňa sa predmet zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 1 rámcovej smernice, keďže v zmysle obsahu rámcovej smernice predmetom úpravy zákona o odpadoch je aj predchádzanie vzniku odpadu.

čl. I bod 3
Doplnenie v § 1 odseku 3 nadväzuje na článok 2 ods. 1 a ods. 3 rámcovej smernice a ustanovuje na ktoré odpady, sa nevzťahuje zákon o odpadoch. Formulačná úprava oproti zneniu smernice nastala po upozornení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v prípade písm. a), kde sa namiesto slova „exkrementy“ použilo slovo „hnoj“, ktoré je zároveň aj definované v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) (ďalej len „nariadenie č. 1069/2009“). V zmysle uvedeného nariadenia sa pod pojmom hnoj rozumie každý exkrement a/alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho.

čl. I bod 4
Ďalej v slovenskej verzii rámcovej smernice sa v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) používa slovo „pôda“, pričom uvedený výraz sa použil na anglické slovo „land“ i „soil“. Pojem pôda je významovo užším pojmom ako pojem zemina, kým pojem zemina v sebe zahŕňa aj pojem pôda. Pojem „soil“ je možné preložiť ako „pôda“ ale aj ako „zemina“. Vo význame „zemina“ sa tento pojem použil napr. aj pri preklade rámcovej smernice do českého jazyka. V prípade, žeby sa použilo všade slovo „pôda“ vzniká obava, že v dôsledku terminologickej nepresnosti by sa zúžil význam článku 2 ods. 1 rámcovej smernice a vyňatie by sa týkalo iba pôdy ako časti zeminy, ale nie zeminy vo všeobecnom význame. Zároveň v Katalógu odpadov napr. v skupine 17 sa použilo slovo „zemina“ a nie „pôda“ pri preklade anglického slova „soil“, a teda napr. spojenie „17 05 03 soil and stones...“ je preložené ako „17 05 03 zemina a kamenivo...“ a nie ako „17 05 …

čl. I bod 5
V § 1 sa upravuje znenie odseku 4, a to formulačne ako aj doplnením nového písmena. Písmená a) a b) sa preberajú bez zmeny z platného zákona o odpadoch. Nové písmeno c) súvisí s článkom 2 odsekom 2 písm. c) rámcovej smernice, formulačne sa upravilo znenie písm. d) [pôvodne písm. c)] v súvislosti s článkom 2 odsekom 2 písm. b) rámcovej smernice, ako aj s terminológiou, ktorú používa nariadenie č. 1069/2009 a používa ju i zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V písmene e) [pôvodne písm. d)] sa použilo jednotné číslo. Z odseku 3 sa premiestnilo nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami – písmeno f) na základe pripomienky OAP ÚV SR. Zároveň sa upravili a doplnili odkazy na osobitné právne predpisy.

čl. I bod 6
Z definície pojmu odpad sa vypúšťa príloha č. 1, ktorú obsahovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch. K vypusteniu prílohy došlo z dôvodu, že rámcová smernica už uvedenú prílohu neobsahuje a zároveň v praxi sa už táto príloha nepoužíva.

čl. I bod 7
Formulačne sa upravujú definície pojmov nakladanie s odpadom, zhodnocovanie odpadu, zneškodňovanie odpadu a zber. Úprava definícií súvisí s článkom 3 odsekmi 9, 10, 15 a 19 rámcovej smernice. Uvedené pojmy slovenská legislatíva síce obsahuje, ale rámcová smernica tieto pojmy definuje čiastočne odlišne, než sú definované v zákone o odpadoch. Pojem nakladanie s odpadom vzhľadom na jeho formulačnú úpravu zahŕňa aj dohľad nad činnosťami uvedenými v definícii ako aj konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa. Pod pojmom dohľad je potrebné rozumieť, jednak dohľad vykonávaný zo strany orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva ale v prenesenom význame aj stanovenie povinností, ktoré je potrebné pri nakladaní s odpadom dodržať a každý subjekt, ktorý s odpadom nakladá má dozerať na ich dodržiavanie. Oproti platnej definícii nakladania s odpadom, ktorá obsahovala spojenie „starostlivosti o miesta zneškodňovania“ sa do tohto spojenie v úvode doplnilo slovo „nasledujúcej“. Uvedené je potrebné rozumieť v tom zmysle, že aj po ukončení prevádzky zariadenia na zneškodňovanie odpadov je potrebné naďalej vykonávať úkony, …

čl. I bod 8
V § 2 odsek 16 sa vypúšťa posledná veta, keďže použitá formulácia spôsobuje v praxi problémy. Pôvodným cieľom bolo podporiť a uľahčiť zriaďovanie obecných kompostární, a to tým že na ich zriadenie a prevádzku sa nemal vyžadovať súhlas podľa § 7 ods. 1 zákona o odpadoch. Keďže spojenie „sa nepovažuje“ je následne možné vykladať tak, že nejde o zariadenie na zhodnocovanie odpadov, i keď v skutočnosti sa odpady v tomto zariadení zhodnocujú, spôsobuje to problémy napr. pri čerpaní finančnej podpory z fondov na zhodnocovanie odpadov, vzhľadom na to, že v dôsledku použitého spojenia sa takéto zariadenia nepovažujú za zariadenia na zhodnocovanie odpadov, napriek tomu že sa v nich odpad skutočne zhodnocuje. Vypustenie poslednej vety sa následne premietlo aj do bodu 18 návrhu zákona.

čl. I bod 9
Dopĺňajú sa nové pojmy v súvislosti s transpozíciou rámcovej smernice a smernice 2011/97/EÚ. Rámcová smernica zavádza v článku 3 odsek 4 pojem biologický odpad. Tento pojem však nie je zhodný s pojmom biologicky rozložiteľný (odbúrateľný) odpad, ktorý zavádza smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, a ktorý bol prevzatý do vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. z 11. júna 2001 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 283/2001 Z. z.“). Pojem biologicky rozložiteľný (odbúrateľný) odpad je obsahovo širším pojmom ako pojem biologický odpad. Keďže Slovenskej republike ako členskému štátu vyplýva povinnosť transponovať obe definície, musia byť obe tieto definície súčasťou slovenského právneho poriadku. V nadväznosti na článok 3 odsek 7 a 8 sa preberajú nové definície, a to definícia obchodníka a sprostredkovateľa. Smernica používa v oboch definíciách pojem podnik. Keďže ide o pojem, ktorý sa v slovenskej legislatíve využíva pre osobitnú oblasť a nie je …

čl. I bod 10
Dopĺňajú sa nové paragrafy, a to § 2a a § 2b. Ich doplnenie súvisí s transpozíciou článku 5 a článku 6 rámcovej smernice. Ich doplnenie za § 2 je dané tým, že ide o nadväznosť na vymedzenie základného pojmu zákona – pojmu „odpad“. § 2a sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci považovať po splnení ustanovených podmienok za vedľajší produkt a nie za odpad. Splnenie podmienky overí krajský úrad životného prostredia, ktorý je príslušným orgánom na udelenie súhlasu o tom, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu a podrobnosti o posúdení splnenia stanovených podmienok upraví vykonávací právny predpis. V súvislosti s transpozíciou článku 6 rámcovej smernice sa dopĺňa § 2b. Spolu s ustanovením § 2a návrhu zákona ide o ustanovenia, ktoré majú …

čl. I bod 11
Hierarchia odpadového hospodárstva je v súčasne platnom zákone o odpadoch vyjadrená cez účel odpadového hospodárstva. V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá nová hierarchia odpadového hospodárstva a upravuje sa aj názov § 3. Základom hierarchie odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadu. Nóvum v hierarchii je príprava na opätovné použitie. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Odseky 3 a 4 sa preberajú z platného zákona o odpadoch a odseky 5 a 6 sú transpozíciou článku 11 odseku 2 rámcovej smernice. Rámcová smernica v článku 11 odseku 2 písmena a) používa spojenie „odpad z domácnosti“ a spojenie „z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností“. Slovenská legislatíva pojem „odpad z domácnosti“ nedefinuje, ale zákon o odpadoch definuje pojem „komunálne odpady“. V rozhodnutí Komisie K(2011) 8165 je …

čl. I bod 12
Upravuje sa názov druhej časti, zároveň sa druhá časť delí na prvý oddiel a druhý oddiel, čo súvisí jednak so zmenou v obsahu programov odpadového hospodárstva a jednak s doplnením nového programu, a to programu predchádzania vzniku odpadu.

čl. I bod 13
Preberá sa § 4 platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Znenie odseku 1 sa upravuje v súvislosti s transpozíciou článku 28 ods. 2 rámcovej smernice. Z odseku 2 sa oproti platnému zneniu vypúšťa požiadavka, aby program obsahoval aj rozpočet odpadového hospodárstva. Uvedená požiadavka v praxi spôsobovala nemalé problémy, keďže nie je vypracovaná žiadna metodika na vypracovanie tejto časti a zároveň takáto požiadavka na obsah programu nevyplýva z rámcovej smernice. Zachováva sa delenie programu na jeho smernú a záväznú časť.

čl. I bod 14
Mení sa názov § 5, tak aby zodpovedal jeho obsahu a menia sa aj ustanovenia ohľadne obsahu programov v súvislosti s transpozíciou článku 28 rámcovej smernice, pričom čiastočne vychádzajú z doteraz platných ustanovení. Z odseku 1 vyplýva, že program Slovenskej republiky musí najskôr prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie a až následne môže byť vládou schválený. Určuje sa, že program Slovenskej republiky sa vypracováva spravidla na päť rokov, uvedené súvisí s článkom 30 ods. 1 rámcovej smernice. Odsek 2 určuje minimálny a zároveň povinný obsah programu Slovenskej republiky vyplývajúci aj z článku 28 ods. 3 a ods. 5 rámcovej smernice. Písmeno e) v odseku 2 neznamená, že spomínaná stratégia má byť fyzicky súčasťou programu Slovenskej republiky, ale že je obsah a význam má byť v program Slovenskej republiky zohľadnený a braný do úvahy. Transpozícia článku 28 ods. 4 rámcovej smernice je dobrovoľná a vzhľadom na znenie odseku 2 sa nevylučuje, aby súčasťou obsahu programu Slovenskej republiky boli aj ďalšie informácie. …

čl. I bod 15
Zvyšuje sa množstvo vyprodukovaného odpadu, od ktorého vzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi povinnosť vypracovať program pôvodcu.

čl. I bod 16
Do § 6 odsek 8 sa dopĺňa možnosť, aby program obce vypracovala obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej okrem iného je vypracovanie spoločného programu odpadového hospodárstva prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne alebo v spolupráci s inou obcou resp. viacerými obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia doplneného § 6 odseku 8 to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovanie spoločného programu odpadového hospodárstva by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí či obcí spadajúcich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstva vykazujú určité spoločné črty.

čl. I bod 17
V súvislosti s transpozíciou článku 29 rámcovej smernice sa vkladá nový paragraf, ktorý upravuje Program predchádzania vzniku odpadu. Zvolil sa v zásade rovnaký proces vypracovania, schválenie a zverejnenia ako pri programe Slovenskej republiky, s tým rozdielom že sa výslovne stanovilo, že na vypracovanie tohto programu sa vyžaduje súčinnosť dotknutých ústredných orgánov štátnej správy. Takými to dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy môže byť napr. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky; okruh dotknutých subjektov závisí aj od znenia jednotlivých opatrení, keďže tie budú zasahovať aj do inej oblasti než len tej časti odpadového hospodárstva, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Do odseku 3 sa transponuje článok 29 ods. 1 druhý pododsek rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou článku 29 ods. 2 rámcovej smernice a odsek 5 článku 29 ods. 3 rámcovej smernice. Ciele a opatrenia Programu predchádzania vzniku odpadu majú byť zamerané na …

čl. I bod 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Uvedené slovné spojenie malo byť správne doplnené do § 7 ods. 1 písm. c), keďže ide o prevádzku zariadenia a nie do § 7 ods. 1 písm. b), ktoré hovorí o činnosti zneškodňovania a zhodnocovania. Súčasné umiestenie tohto spojenia v písm. b) spôsobuje v praxi nemožnosť jeho aplikácie, a teda že takéto zariadenia na svoju prevádzku nepotrebujú súhlas od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. V nasledujúcom novelizačnom bode sa vypustené slová dopĺňajú do § 7 ods. 1 písm. c).

čl. I bod 19
V § 7 ods. 1 písm. c) sa rozširuje okruh prípadov, v ktorých sa nevyžaduje súhlas podľa tohto ustanovenia, uvedená zmena súvisí so zmenou v § 2 ods. 16, viď zdôvodnenie k bodu 7 a so zmenou v § 7 ods. 1 písm. b) viď zdôvodnenie k bodu 17.

čl. I bod 20
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posun odsekov v § 19.

čl. I bod 21
Dopĺňajú sa nové súhlasy, uvedené súvisí s transpozíciou rámcovej smernice a smernice 2011/97/EÚ. Keďže ide o nové inštitúty, z ktorých prvé dva majú vplyv na množstvo odpadu, je vhodné tieto činnosti podmieniť súhlasmi a predísť tak možným jednostranným vyhláseniam zo strany súkromných subjektov ako aj vniesť určitý legislatívny rámec na reguláciu týchto inštitútov.

čl. I bod 22 až 24
Keďže pre súhlas o tom, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad a súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie sa stanovujú osobitné náležitosti bolo potrebné ich vyňatie z § 7 ods. 2. Pre súhlas na prevádzkovanie úložiska kovovej ortuti sa neurčujú osobitné obsahové náležitosti, vzťahuje sa naň § 7 ods. 2 spolu s povinnosťou v súhlase uviesť aj množstvo tohto odpadu a zároveň sa dopĺňa do § 7 ods. 3 návrhu zákona.

čl. I bod 25
Ustanovuje sa na akú najdlhšiu dobu je možné súhlas udeliť, a to najviac na 5 rokov s výnimkou súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktorý možno udeliť najviac na tri roky. Oprávnenie určiť, že súhlasy sa udeľujú iba na dobu určitú, vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo v praxi spôsobilo vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov) s výnimkou súhlasov podľa písm. g), m) a), ktoré sa aj dnes udeľujú iba na určitú konkrétnu dobu. V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni päť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj vzhľadom na technický pokrok v tejto oblasti. V …

čl. I bod 26
Ustanovujú sa osobitné náležitosti súhlasu o tom, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad a súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie.

čl. I bod 27
Doplnenie definície vo vzťahu k transpozícii smernice.

čl. I bod 28
Upravuje sa povinnosť registrácie, a to vzhľadom na zavedenie pojmov obchodník a sprostredkovateľ. Povinnosť registrácie subjektov, ktoré vykonávajú v odpadovom hospodárstve činnosť, na ktorú sa nevyžaduje povolenie vyplýva aj z článku 26 rámcovej smernice.

čl. I bod 29
V súvislosti so zavedením súhlasu na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad bolo potrebné upraviť režim udeľovania tohto súhlasu v prípade, ak žiadateľom bude subjekt, ktorého činnosť sa povoľuje podľa osobitného právneho predpisu, konkrétne podľa zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IPKZ“). Tento návrh zákona pri udeľovaní tohto súhlasu rozlišuje práve medzi tým, či ide o prevádzku, ktorej povoľovací režim spadá pod zákon o IPKZ alebo nie. V prípade, že o súhlas žiada subjekt, ktorý nespadá pod režim zákona o IPKZ príslušným na udelenie súhlasu je krajský úrad životného prostredia, v opačnom prípade krajský úrad životného prostredia dáva iba vyjadrenie k udeleniu tohto súhlasu a príslušným orgánom je inšpekcia.

čl. I bod 30
V § 18 ods. 1 sa posledná veta vypúšťa vzhľadom na doplnenie nového odseku 2. Bez vypustenia poslednej vety by šlo o duplicitu s časťou nového odseku 2.

čl. I bod 31
Preberá sa článok 13 rámcovej smernice.

čl. I bod 32 až 38
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nového odseku v § 18 a následný posun doterajších odsekov ako aj na posun odsekov v § 19 a § 39.

čl. I bod 39 a 40
V súlade s novou hierarchiou odpadového hospodárstva sa dopĺňa nové písmeno a text v písmene e).

čl. I bod 41
Upravuje sa znenie písmena f) vzhľadom na znenie hierarchie odpadového hospodárstva, a teda držiteľ je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov až vtedy, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich recykláciu a ani iné zhodnotenie.

čl. I bod 42
Dopĺňa sa znenie písmena g) vzhľadom na skutočnosť, že zákon o odpadoch v niektorých prípadoch umožňuje odovzdanie odpadu osobe, ktorá nemá oprávnenie nakladať s odpadom, pričom uvedené nebolo v tomto písmene zohľadnené, čo vzbudzovalo dojem, že dochádza k jeho porušeniu.

čl. I bod 43
Preberá sa článok 15 ods. 2 rámcovej smernice, ktorým sa ustanovuje zodpovednosť držiteľa odpadu za konečné zhodnotenie či zneškodnenie odpadu v prípadoch, ak sa odpad neprepravuje na konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie. Ak sa odpad prepravuje na konečné zhodnotenie alebo konečné zneškodnenie uvedené ustanovenie sa neuplatní. Ak však držiteľ odpadu odovzdáva odpad na prepravu k obchodníkovi, do zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo do zariadenia na zneškodňovanie odpadov, v ktorých sa nevykonáva konečné zhodnotenie či zneškodnenie nesie zodpovednosť za to, že takýto odpad bude nakoniec zhodnotený alebo zneškodnený konečným spôsobom. Cieľom je, aby pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu vyvinul aktívny prístup a dosledoval kam jeho odpad putuje, a teda či naozaj bude odovzdaný na konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie. Na plnenie tejto povinnosti môže držiteľ odpadu využiť § 19 ods. 1 písm. j) (po zapracovaní novely písm. k) zákona o odpadoch ako aj úpravou zmluvných vzťahov so subjektmi, s ktorými spolupracuje. Snahou je aspoň čiastočne eliminovať množstvo medzičlánkov a subjektov, ktoré vstupujú do …

čl. I bod 44 až 48
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posun v § 19, ktorý nastal jednak doplnením nového písmena do § 19 ods. 1 a doplnením nového odseku.

čl. I bod 49
V nadväznosti na prevzatie článku 3 ods. 7 a ods. 8 rámcovej smernice do § 2 je potrebné týmto subjektom ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa budú na nich vzťahovať, a to aj v prípade ak nenapĺňajú definíciu držiteľa odpadu, a teda aby zavedenie týchto pojmov malo aj praktický význam a nešlo iba o prevzatie nových definícií bez ďalšej nadväznosti na zákon o odpadoch.

čl. I bod 50
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 51
Z prílohy II. rámcovej smernice sa preberá poznámka k zhodnocovaniu odpadov činnosťou R1 a v tejto súvislosti sa dopĺňa aj nová príloha č. 8 k zákonu o odpadoch. Bez zmeny významu a obsahu sa preberaná poznámka formulačne upravila, aby z textu odseku 9 bolo zrejmé kedy je možné spaľovanie komunálnych odpadov v spaľovni odpadov považovať za zhodnocovanie odpadov činnosťou R1.

čl. I bod 52
Z bodu 5 preambuly smernice 2011/97/EÚ vyplýva, že všetky zariadenia, ktoré slúžia na uskladnenie kovovej ortuti na viac než jeden rok, musia mať povolenie podľa článkov 7, 8 a 9 smernice 1999/31/ES a že na tieto zariadenia sa vzťahujú požiadavky na kontrolu a monitorovanie uvedené v článku 12 danej smernice a v prípade uloženia na podzemnú skládku aj požiadavky na posudzovanie bezpečnosti podľa dodatku A k rozhodnutiu 2003/33/ES. V zmysle článku 8 písm. a) bodu iv) sa vyžaduje, aby pred začatím prevádzky žiadateľ vykonal primerané opatrenia vo forme finančnej záruky alebo v podobnej forme. Vzhľadom na uvedené je aj prevádzkovateľ úložiska kovovej ortuti povinný vytvárať účelovú finančnú rezervu.

čl. I bod 53
Vypúšťa sa odsek 4 voči zneniu, ktorého bolo Slovenskej republike doručené odôvodnené stanovisko zo strany Európskej komisie a existuje reálne riziko vzniku značných hospodárskych škôd, a to podaním žaloby na Európsky súdny dvor voči Slovenskej republiky v prípade, ak nedôjde k náprave.

čl. I bod 54
Rozširujú sa možnosti argumentácie ako aj možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu, a teda ministerstvo ak uplatňuje námietky vychádza zo záväznej časti programu Slovenskej republiky a nie len z jeho cieľov, ktoré predstavujú iba časť záväznej časti programu Slovenskej republiky. K uvedenej zmene sa pristúpilo jednak v nadväznosti na vypustenie § 23 ods. 4 ako aj z dôvodu, že záväzná časť obsahuje opatrenia, ktoré majú jednak napomôcť k plneniu ustanovených cieľov a zároveň vyjadrujú budúce smerovanie odpadového hospodárstva.

čl. I bod 55
Novými ustanovením je odsek 5, ktorý sa doplnil v nadväznosti na článok 16 ods. 1 druhý pododsek rámcovej smernice. Povinnosť podať oznámenie v zmysle § 24 platného zákona o odpadoch sa vzťahuje na toho, kto vykonáva cezhraničnú prepravu odpadov alebo dovoz odpadov do Slovenskej republiky za účelom ich zhodnotenia činnosťou R1 v spaľovniach odpadov označených ako zariadenia na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadov.

čl. I bod 56

čl. I odseku 1a 2
Odsek 1 je prebratý z platného zákona. Doplnenie v § 39 ods. 2 znamená, že za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, zodpovedá táto osoba (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“) a nie obec. V prípade biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu dochádza k rozdeleniu zodpovednosti medzi obec a prevádzkovateľa kuchyne. Obec v tomto prípade nesie zodpovednosť iba za biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorý pochádza od občana. Rozdelenie zodpovednosti si následne vyžiadalo následnú úpravu a doplnenie § 39.

čl. I odseku 3 a 4
V nadväznosti na doplnenie novej definície triedeného zberu sa dopĺňa definícia triedeného zberu komunálnych odpadov, ktorá v podstate nahrádza definíciu separovaného zberu. Na lepšie rozlíšenie vytriedeného komunálneho odpadu od nevytriedeného sa dopĺňa pojem zmesový komunálny odpad.

čl. I odseku 5 a 6
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nových odsekov v § 39. (odsek 5) S cieľom premietnutia hierarchie odpadového hospodárstva aj do oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa dopĺňa § 39 ods. 6. Zároveň v nadväznosti na doplnenie § 39 ods. 2 sa obci dáva oprávnenie, aby vo všeobecne záväznom nariadení obce upravila aj nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, za ktorý zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne. Ďalej sa dopĺňa povinnosť obce uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce aj dôvody nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa odseku 18. Na prevádzkovateľa kuchyne, ktorý je zároveň pôvodcom odpadu, sa okrem iných povinností vzťahuje aj povinnosť vyplývajúca z § 39 ods. 7, dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce.

čl. I odseku 7 a 8
Legislatívno-technická úprava. Z platného ustanovenia § 39 ods. 5 (po zapracovaní návrhu ods. 7) sa druhá veta vyčlenila ako samostatný nový odsek, keďže jej znenie sa vzhľadom na zavedenie zodpovednosti prevádzkovateľa kuchyne naňho nevzťahuje.

čl. I odseku 9
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 18. Keďže za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne zodpovedá tento prevádzkovateľ kuchyne, a teda nakladanie s týmto odpadom financuje prevádzkovateľ kuchyne a nie obec, vyčleňujú sa tieto náklady z nákladov obce.

čl. I odseku 10
Na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne sa nevyžaduje osobitná zmluva s obcou, ale dôležitý je zmluvný vzťah medzi prevádzkovateľom kuchyne a osobou, ktorá preňho bude zabezpečovať nakladanie s týmto odpadom. Obci sa však dáva oprávnenie (viď zdôvodnenie k bodu 57) prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia obce ustanoviť mantinely ohľadne nakladania s týmto odpadom, ktoré je prevádzkovateľ kuchyne povinný dodržiavať. Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 39. K odsekom 11 a 12 Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 19. Zároveň sa na jednej strane zavádza oprávnenie obce požadovať potrebné informácie aj od prevádzkovateľa kuchyne a na druhej strane povinnosť prevádzkovateľa kuchyne poskytnúť na požiadanie obce pravdivé a úplné informácie. Ustanovenie § 39 ods. 11 a 12 sa vzťahuje aj na subjekty, ktoré vykonávajú nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pre prevádzkovateľa kuchyne. K odsekom 13 až 15 Ustanovenia prebraté z platného zákona.

čl. I odseku 16
Vypúšťa sa definícia separovaného zberu (pôvodný odsek 13) vzhľadom na zavedenie definície triedeného zberu komunálnych odpadov z platného zákona o odpadoch. Zákon o odpadoch v § 39 ods. 14 ustanovil povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla a v § 39 ods. 15 zase povinnosť obce separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa stratégie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou. Vzhľadom na znenie ods. 14, ktoré ustanovilo iba povinnosť separovaný zber zaviesť, ale nie už aj starať sa resp. dbať o jeho vykonávanie ako aj na formuláciu ods. 15, ktorá v praxi vyvoláva problémy dodnes, sa pristúpilo k zmene týchto odsekov. Povinnosť zaviesť triedený zberu komunálnych odpadov minimálne pre papier, plast, kov a sklo je zároveň transpozíciou článku 11 ods. 1 tretí pododsek rámcovej smernice. Pokiaľ ide o triedený zber komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady, táto povinnosť nadväzuje na plnenie cieľov vyplývajúcich zo smernice 1999/31/ES resp. vyhlášky č. 283/2001 Z. z. ako aj na článok 22 …

čl. I odseku 17
Výslovne sa pre prevádzkovateľa kuchyne stanovuje povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom, a to počnúc účinnosťou tohto zákona.

čl. I odseku 18
Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa zavádzajú výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) a b) výnimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku. V zmysle odseku 6 je obec povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného …

čl. I odseku 19
Odsek prebratý z platného zákona.

čl. I odseku 20
Dopĺňa sa ustanovenie po vzore ustanovenia § 39 ods. 16 platného zákona o odpadoch, a teda obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

čl. I bod 57
Rámcová smernica v článku 18 ods. 2 umožňuje členským štátom, napriek zákazu vyjadrenom v článku 18 ods. 1 rámcovej smernice, povoliť zmiešavanie nebezpečného odpadu, ale za stanovených podmienok. Keďže zo znenia § 40 ods. 2 platného zákona o odpadoch vyplýva možnosť zmiešavania nebezpečných odpadov je potrebné toto ustanovenie uviesť do súladu s článkom 18 ods. 2 rámcovej smernice. Vzhľadom na uvedené sa spresňujú podmienky, za ktorých je možné zmiešavanie nebezpečných odpadov.

čl. I bod 58
Odstránenie nedostatkov transpozície čl. 18 ods. 3 rámcovej smernice vo vzťahu k platnému zneniu zákona

čl. I bod 59
Dopĺňa sa definícia odpadových olejov, tak aby bola v zhode s článkom 3 ods. 3 rámcovej smernice.

čl. I bod 60
V súlade s článkom 3 ods. 18 rámcovej smernice sa preberá definícia regenerácie odpadových olejov.

čl. I bod 61
Preberá sa článok 21 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice.

čl. I bod 62
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou odstrániť výkladové nejasnosti.

čl. I bod 63
Legislatívno-technická úprava; platný zákon o odpadoch nepozná autorizáciu na zber.

čl. I bod 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 66
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie v súvislosti s doplnením § 6b.

čl. I bod 67
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie vzhľadom na absenciu transpozície prílohy III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch , ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS.

čl. I bod 68
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 69
Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie z dôvodu, aby bolo možné podrobnejšie upraviť nové inštitúty vo vykonávacom právnom predpise.

čl. I bod 70
Vzhľadom na znenie článku 37 ods. 1 rámcovej smernice sa upravuje znenie § 68 ods. 4 písm. b).

čl. I bod 71
Dopĺňa sa kompetencia obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja.

čl. I bod 72 až 108
Legislatívno-technické úpravy z dôsledku posunov vykonaných v § 18, § 19 a § 39.

čl. I bod 109
Ustanovujú sa prechodné ustanovenia. V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predložiť rozhodnutie na preskúmanie a v odseku 2 zase povinnosť podať návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia, uvedené súvisí s navrhovanou zmenou § 7 platného zákona o odpadoch. Odsek 3 sa týka iba tých subjektov, ktorým bola udelená autorizácia a nadväzuje na novelizačný bod 23 návrhu zákona. Vzhľadom na zmenu okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie sa ustanovil odsek 4. Povinnosť registrácie sa vzťahuje iba na tie subjekty, ktoré sa podľa doterajších predpisov nemuseli registrovať. Z odseku 5 vyplýva povinnosť predložiť rozhodnutie na preskúmanie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá sa vzťahuje iba na tie spaľovne odpadov, v ktorých sa spaľujú komunálne odpady a súčasne im bolo udelené rozhodnutie na vykonávanie činnosti R 1 podľa prílohy č. 2. Uvedená povinnosť súvisí s doplnením nového ustanovenia do § 21 platného zákona o odpadoch ako aj s návrhom zákona ohľadne doplnenia novej prílohy č. 8 do platného zákona …

čl. I bod 110
Legislatívna úprava transpozičného odkazu vo vzťahu k platnému zneniu zákona.

čl. I bod 111
Vzhľadom na navrhovanú zmenu v definícií pojmu odpad sa príloha č. 1 vypúšťa ako nadbytočná.

čl. I bod 112
Dopĺňa sa transpozičná príloha o prebraté smernice.

čl. I bod 113 až 116
Príloha č. 2 sa dopĺňa v súlade so znením prílohy II rámcovej smernice, a to poznámkami k činnostiam zhodnocovania pod kódom R 3, R 5, R 12 a R 13. Prebratými poznámkami sa bližšie vysvetľuje, čo patrí pod činnosť recyklácia/spracovanie organických látok, recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických látok, čo môže patriť pod činnosť úprava odpadov, ak neexistuje iný vhodný R-kód a ujasňuje pojem dočasné uskladnenie.

čl. I bod 118 až 121
Príloha č. 3 sa dopĺňa v súlade so znením prílohy I rámcovej smernice, a to poznámkami k činnostiam zneškodňovania pod kódom D 11, D 13 a D 15. Poznámka ku kódu D 11 ustanovuje, že takáto činnosť je zakázaná právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými dohovormi. Poznámka ku kódu D 13 bližšie vysvetľuje, čo môže tento kód zahŕňať, ak neexistuje iný vhodný D-kód a poznámka ku kódu D 15 ujasňuje pojem dočasné uskladnenie.

čl. I bod 122 a 123
V prílohe č. 4 sa upravuje znenie kódu H 13 Senzibilita v súlade so znením kódu H 13 v prílohe III rámcovej smernice a zároveň sa z prílohy III rámcovej smernice preberá poznámka ku kódu H 13 a zároveň sa dopĺňa nový kód H 15 z prílohy III rámcovej smernice.

čl. I bod 124
Preberá sa príloha IV rámcovej smernice, ktorá ustanovuje príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu.

čl. I bod 125
Dopĺňa sa nová príloha k platnému zákonu o odpadoch, ktorá je transpozíciou poznámky ku kódu činnosti R 1 prílohy II rámcovej smernice a nadväzuje na znenie novelizačného bodu 45 tohto návrhu zákona.

čl. I bod 126
Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu zákona.

čl. II

čl. II bod 1
V súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) smernice o obaloch sa dopĺňa požiadavka, aby zloženie a vlastnosti obalov spĺňali požiadavky ustanovené harmonizovanými normami. Poznámka pod čiarou 3a) odkazuje na osobitný predpis, ktorým sa upravujú jednak slovenské technické normy ako aj normy harmonizované.

čl. II bod 2
Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostňuje pred recykláciou. V nadväznosti na požiadavku transpozície článku 6 ods. 3 smernice o obaloch sa doplnil nový odsek v § 7 a zároveň sa doplnil § 21 písm. f). Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

čl. III
V nadväznosti na zavedenie zodpovednosti prevádzkovateľa kuchyne za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, ktorého je pôvodcom sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nevzťahuje na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, keďže ten znáša finančné náklady za nakladanie s týmto odpadom.

čl. IV
Určuje sa dátum nadobudnutia účinnosti. V Bratislave 10. októbra 2012 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Peter Žiga minister životného prostredia Slovenskej republiky