Zákon č. 304/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť možnosť vybrať si bezpečný, jednoduchý, rýchly prevod nehnuteľnosti z jedného miesta cez poisteného právnika, vrátane elektronického podania pri zachovaní vkladového systému cez existujúce katastrálne úrady.
Navrhovaná právna úprava sa snaží aspoň minimalizovať nedostatok materiálnej publicity katastra nehnuteľností, t.j., že v údaje katastra nie je možné stopercentne dôverovať (§ 70 katastrálneho zákona). Pre porovnanie aj nález českého Ústavního soudu II. ÚS 349/03 z 1. 8. 2006: „Katastr nemovitostí není založen na takových zásadách, které by umožňovaly jednat s plnou důvěrou v jeho obsah a není tak naplněna jedna z jeho základních funkcí, jež od něj občané právem očekávají.“.
Vzhľadom na zásadu súkromného práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) je v najnevýhodnejšej pozícii osoba, ktorá neplatne kúpi nehnuteľnosť. Nepomôže jej ani dobrá viera so zreteľom na všetky okolnosti. Aj toto je dôsledkom nedostatku materiálnej publicity katastra. Dôležité je, že navrhovaná právna úprava takejto osobe ponúka návratnosť finančných prostriedkov cez inštitút náhrady škody, ak si vybrala notára alebo advokáta na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti a ak k pochybeniu došlo práve zo strany notára alebo advokáta.
Navrhovaná právna úprava cez notára a advokáta môže znížiť neplatné prevody z najčastejších dôvodov a to z dôvodu zneužitia totožnosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Prax ukázala, že správy katastra povolili vklady k zmluvám neplatným z uvedených dôvodov.
Navrhovaná právna úprava odbúrava potrebu duplicitného posudzovania rýdzo súkromnoprávnych aspektov prevodu nehnuteľnosti - po poistenom notárovi, resp. advokátovi ešte orgánom štátnej správy. Treba si uvedomiť, že ide o rýdzo civilistické inštitúty ako napr. zmluva ((§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)), kvalifikovaný omyl (§ 49a OZ), dobré mravy (§ 3 OZ), tieseň (§ 49 OZ), interpretačné pravidlo (§ 35 OZ), odstúpenie od zmluvy (§ 48 OZ), obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Ako môže dopadnúť posudzovanie občianskoprávnych aspektov zmluvy orgánom štátnej správy, možno dokumentovať na prípade darkyne, ktorá darovala dom a súčasne cez vecné bremeno si chcela zriadiť právo užívania domu až do smrti. Vklad darovacej zmluvy bol povolený a vklad vecného bremeno zamietnutý. Vlastníčka tak nemá ani dom, ani právo dom užívať. Je odkázaná len na súdne procesy. Je dôležité budovať vkladový systém tak, aby predstavoval účinnejší filter vadných zmlúv (do pozornosti vkladový systém v Rakúsku). Odkázať ľudí na určovacie žaloby a na súdne procesy nie je riešením do budúcna.
Výhodou navrhovanej právnej úpravy je, že po tom, ako notár alebo advokát spíšu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, správa katastra sa môže sústrediť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom a tým pádom je možné spravodlivo žiadať, aby správy katastra tento ušetrený čas využili na rýchlejšie povolenie vkladu. Presúva sa tiež zodpovednosť na notára a advokáta, čo môže ovplyvniť rozsah uplatňovaných nárokov proti štátu - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Otvorí sa cesta cez perspektívnu elektronickú komunikáciu aj na veľmi efektívny proces zavŕšenia vecno-právnych účinkov. Notári sú vybavení zaručeným elektronickým podpisom a prevody nehnuteľností možno po schválení elektronizácie očakávať aj na počkanie. Efektivitu umocní právna úprava, podľa ktorej bude notár a advokát povinný vybaviť kompletný servis súvisiaci s predložením veci správe katastra a osoby tak budú môcť dosiahnuť prevody na jednom mieste vo veľmi krátkom čase u poisteného právnika, registrovaného v komorovom systéme s disciplinárnou zodpovednosťou. Súčasne bude zachovaná možnosť výberu.
Legalizácia totožnosti sa navrhovanou právnou úpravou nezúži len na súčasné osvedčovanie pravosti podpisu po predložení dokladu totožnosti, ale bude výsledkom odbornej starostlivosti notárskeho úradu či advokáta.
Navrhovaná právna úprava je výsledkom novej ponuky riešenia zníženia podvodov pri prevodoch nehnuteľností po tom, ako Parlament neschválil pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti o povinnej notárskej zápisnici alebo autorizácii advokátom. Čas raz ukáže, či predsa len tak závažné veci, ako sú prevody nehnuteľností, by nemal vyhotovovať len právnik, ktorý by mohol byť postihnutý a teda osoba registrovaná v komorovom systéme, s etickým kódexom a poistená.
Reaguje sa na zneužívanie plnomocenstiev. Každá plná moc sa tak dostane do Notárskeho centrálneho registra a úradník, ktorý koná v písomnom konaní, sa tak bude môcť oboznámiť na internete, či skutočne plnomocensvo bolo spísané notárom a bude vylúčené pozmenenie listiny zaregistrovanej v Notárskom centrálnom registri listín.
Predkladateľ nenecháva napospas ani prevody urobené mimo notára/advokáta a zvýšená ochrana pri osvedčovaní pravosti podpisu bude venovaná aj zmluvám uzavretým mimo notára/advokáta. Za legalizáciu bude totiž notár zodpovedať rovnako, ako keby sa zmluva o prevode nehnuteľností spisovala do notárskej zápisnice.
Rýchly, bezpečný a jednoduchý prevod nehnuteľnosti cez notára alebo advokáta môže predstavovať dobrú alternatívu voči rizikovému a zneužívanému systému, kedy zmluvy o prevode nehnuteľností - teda spravidla o miliónových hodnotách - vyhotovuje hociktorá nepoistená osoba bez akejkoľvek zodpovednosti. Treba zdôrazniť, že ak zmluvu nevyhotoví notár/advokát, úradník na katastri v písomnom konaní nekomunikuje s účastníkmi zmluvy a nemá šancu rozpoznať nečestnosť úmyslu a vadnosť zmluvy.
Predkladateľ uvádza vývoj prudkého nárastu oznámení o podvodoch s nehnuteľnosťami v Slovenskej republike v období rokov 2003 až 2007. Pritom ide len o známe údaje, ktorými disponuje Prezídium Policajného zboru (podané podnety pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť a začaté trestné stíhania).
11551917222111281138-5050150250350450550650rok 2003rok 2004rok 2005rok 2006rok 2007Vývoj nárastu podvodov s nehnuteľnosťami v SRza roky 2003 - 2007počet podaných podnetovpočet začatých trestnýchstíhaní
1
1
5
5
19
17
222
111
281
138
-50
50
150
250
350
450
550
650
rok 2003
rok 2004
rok 2005
rok 2006
rok 2007
Vývoj nárastu podvodov s nehnuteľnosťami v SR
za roky 2003 - 2007
počet podaných podnetov
počet začatých trestných
stíhaní
Pre porovnanie: kým v Slovenskej republike bolo v roku 2007 podaných 181.800 návrhov na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a podnetov podaných pre trestný čin podvodu, kde predmetom útoku bola nehnuteľnosť, bolo 281 (viď grafické zobrazenie), v Taliansku to bolo 1,700.000 prevodov a zaznamenaných bolo len 40 problémových zmlúv.
Predkladateľ odmieta argumenty, že ide o málo podvodov a preto netreba nič riešiť. Vzhľadom na to, že na súdoch sa nevedú štatistiky o počte určovacích žalôb (určenie vlastníckeho práva, určenie neplatnosti právneho úkonu), nie je možné zistiť skutočný počet vadne zavkladovaných zmlúv. Teda aj keby nebol ani jeden podvod, problém je v nekvalitnom vkladovom systéme. Predkladateľ má ambíciu v budúcnosti riešiť kvalitnejší systém s finálnym cieľom - materiálna publicita katastra. Za tým účelom je potrebné udržať tie prvky, ktoré sú k tomu potrebné (posudzovanie platnosti zmluvy) a prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevodov.
Hodnoty prevádzaných nehnuteľností spravidla dosahujú vysoké sumy a ochrane účastníkov občiansko-právnych vzťahov sa aj v Európe venuje zvýšená pozornosť. Pre porovnanie predkladateľ poukazuje na prísnu právnu úpravu a povinnú formu notárskej zápisnice vo vybraných členských štátoch v Európskej únii (napr. Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko).
Príklady právnej úpravy v iných členských krajinách Európskej únie:
Španielsko:
CÓDIGO CIVIL - Občiansky zákonník, Kniha IV, ČASŤ II, Kapitola III - Účinnosť zmlúv
§ 1280 : „Obligatórna forma verejnej listiny sa vyžaduje v nasledujúcich prípadoch:
(1) Všetky právne úkony a zmluvy, predmetom ktorých je vznik, prevod, zmena lebo zánik vecných práv vo vzťahu k nehnuteľnostiam.“....
Poľsko:
Kodeks cywilny - Občiansky zákonník, 2. kniha, Vlastnícke právo a iné vecné práva, Časť I - Vlastnícke právo, Diel III - Nadobúdanie a strata vlastníckeho práva, Kapitola I - Prevod vlastníckeho práva
Článok 158: „Zmluva, ktorej obsahom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená vo forme notárskej zápisnice...“.
Maďarsko:
Törvény az ingatlan-nyilvántartásról (Inytv.) - 32. § (3)) - Zákon o evidencii nehnuteľností č. CXLI/1997
§ 32 ods. 3: „Vlastnícke právo, vecné bremeno (užívacie právo), právo kúpy (predkupné právo), záložné právo, vzniká, mení sa, resp. zaniká na základe verejnej listiny (notárskej zápisnice), advokátom autorizovanej listiny.“.
Taliansko:
Articoli del codice civile italiano - Občiansky zákonník
2643. Listiny ktoré sú predmetom zápisu
„Prostredníctvom úradného zápisu musia byť zverejnené nasledujúce listiny:
1) zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľným veciam;...“.
Predpokladá sa, že uvedený návrh zákona bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (článok 86 ods. 1)
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
___________________________________________________________________
1. Odhad dopadov na verejné financie
Predkladaný návrh zákona predpokladá neutrálny vplyv na štátny rozpočet.
2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Predkladaný návrh zákona predpokladá neutrálny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Predpokladá sa, že realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

čl. I (Notársky poriadok)

čl. I bod 1 (§ 2)

čl. I odseku 1
Ide o právnu úpravu de lege lata (pôvodné znenie § 2).

čl. I odseku 2
§ 2 sa dopĺňa o nový ods. 2, doterajšie znenie sa označí ako ods. 1. V doterajšom znení chýbalo vymedzenie hlavných úloh, ktoré majú notári plniť. Štát plní úlohy na úseku výkonu spravodlivosti a v rámci tejto úlohy je notár nositeľom právnej prevencie. Túto úlohu notárov je potrebné zvýrazniť už v tomto ustanovení zákona.

čl. I odseku 3
Zákon vo viacerých ustanoveniach používa pojem notársky úrad a doteraz ho v žiadnom svojom ustanovení nevymedzoval. Nový odsek 3 bude mať zásadný význam, nakoľko bude obsahovať zákonné zmocnenie, na základe ktorého notári už priamo bez ďalšieho poverenia vykonávajú štátne právomoci. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať notárske úrady.

čl. I bod 2 (§ 3 ods. 3)
Dochádza k presnému vyšpecifikovaniu notárskej činnosti, a to na samotnú notársku činnosť upravenú v § 3 ods. 1 písm. a) až d), tzv. notársku činnosť v užšom slova zmysle, ďalšiu činnosť upravenú v § 3 ods. 2, tzv. notársku činnosť v širšom slova zmysle, ktoré činnosti môže vykonávať len notár a ktoré sú výkonom verejnej moci a listiny vyhotovené v rámci tejto činnosti sú verejnými listinami. Notár môže vykonávať ako svoju osobitnú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak, funkciu rozhodcu a funkciu mediátora. S tým počíta už aj platné znenie § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, ako aj § 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V prípade tejto osobitnej činnosti už nejde o výkon verejnej moci a okrem notára túto činnosť môžu vykonávať aj iné osoby za podmienok ustanovených v osobitných zákonoch, v danom prípade v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zákone č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Notár vzhľadom …

čl. I bod 3 (§ 4)

čl. I odseku 1
Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 4.

čl. I odseku 2
Precizuje sa doterajšie znenie vzhľadom na viazanosť notára platnými právnymi normami. Sem sa z logiky veci radia aj všetky Európske právne akty, ako aj všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky.

čl. I odseku 3
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v ustanovení § 128 ods. 1 zaraďuje notára medzi verejných činiteľov, čo v predchádzajúcej právnej úprave nebolo. Toto je potrebné zosúladiť i s úpravou tohto právneho predpisu. Notár toto postavenie má iba pri výkone notárskej činnosti, teda pri činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2 a nie pri výkone osobitnej činnosti podľa § 3 ods. 3.

čl. I odseku 4
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 7. 2003, zadefinoval činnosť notára podľa § 3 ods. 1 a 2 ako výkon verejnej moci (v § 2 písm. a) tohto zákona) a v § 4 ods. 1 bod 2 tohto zákona považuje notára za orgán verejnej moci. Je potrebné aj v tomto zákone presne zadefinovať túto skutočnosť. O výkon verejnej moci pôjde v prípade vykonávania notárskej činnosti (osvedčovanie, súdny komisár). Nie teda pri vykonávaní osobitnej činnosti, ktorú môžu vykonávať aj iné osoby.

čl. I bod 4 (§ 5 písm. d))
Výhodou navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Notár bude mať umožnené zariadiť nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kauzistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, notársky úrad bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra. Elektronická komunikácia z pozície notára si vyžiada nenáročnú legislatívnu zmenu. Čo sa týka technickej vybavenosti, každý notár je zo zákona (§ 12 ods. 3 Notárskeho poriadku) obligatórne technicky vybavený pre technickú komunikáciu, každý notár má k dispozícii technické vybavenie na podpisovanie zaručeným elektronickým podpisom, notárske zápisnice obligatórne zo zákona okrem listinnej podoby sa archivujú aj v elektronickej podobe v Notárskom centrálnom registri listín. Zastupovanie v nesporovom konaní pred katastrálnym úradom zjednoduší pozíciu účastníkov zmluvy, pretože notár sa postará aj o kompletný servis potrebný pre vkladové konanie a bude môcť prijať aj listiny súvisiace s povolením vkladu zo správy katastra. Aj zástupca účastníka zmluvy …

čl. I bod 5 a 6 (§ 11 ods. 4 a poznámka pod čiarou k odkazu 2c)
Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne „obzvlášť závažný úmyselný trestný čin“ po novom „obzvlášť závažný zločin“, pôvodne „trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody“ po novom „trestného činu prijímania úplatku“), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 2c sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).

čl. I bod 7 (§ 16 ods. 3)
Predmetná úprava, teda doplnenie nového odseku 3 do § 16 Notárskeho poriadku, je potrebná vzhľadom na poznatky o reálnom výkone notárskej činnosti zo strany niektorých notárov, ktorí vykonávali úkony notárskej činnosti (najmä spisovali a vydávali notárske listiny o osvedčovaní právne významných skutočností) aj tak, že časť prítomných účastníkov (okrem žiadateľa) vôbec neinformovali o svojej prítomnosti. Pritom notári sa obhajovali tým, že v zmysle doterajšieho § 5 Notárskeho poriadku sa účastníkom rozumie len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá notára požiadala o vykonanie notárskej činnosti.

čl. I bod 8 (§ 36)

čl. I odseku 1
Je legitímne žiadať od notára, aby odmietol úkon, ktorý je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, laesio enormis, zakázanú prepadnú klauzulu a pod. Pri obchádzaní zákona pôjde napr. o kúpnu zmluvu, ktorou sa sleduje obídenie napr. zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských veciach (§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka). Absolútne neplatné budú napr. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo vypočítané v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a z nich najčastejšie používané neprimerane vysoké sankcie. Uvedené ustanovenie má význam v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa prevodov nehnuteľností, pretože po notárovi už nebude posudzovať platnosť zmluvy orgán štátnej správy. Od notára sa bude očakávať odborný prístup pri posudzovaní súkromnoprávneho úkonu a nemôže nechať nepovšimnutým neproporcionálne dojednania v zmluve, ku ktorým má prirodzene žiadať vysvetlenie od účastníkov zmluvy. Tu je práve výhoda oproti správe katastra, na ktorej úradník nekomunikuje …

čl. I odseku 2
Ide o právnu úpravu de lege lata. Predkladateľ pre dosiahnutie lepšej prehľadnosti navrhuje celé nové znenie § 36.

čl. I odseku 3
Ak by notárovi bola odmietnutá súčinnosť zo strany účastníkov zmluvy, môže vyhotovenie notárskej zápisnice odmietnuť. Predpokladá sa súčinnosť potrebná okrem iného aj na posúdenie všetkých dôležitých skutočností na to, aby notár mohol postupovať podľa odseku 1. Notár nesie aj zodpovednosť za prípadný vznik škody a navrhované ustanovenie bude plniť ochrannú funkciu proti prípadným nelegitímnym požiadavkám účastníkov zmluvy.

čl. I odseku 4
Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od notára sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách notár vyporiada s touto zákonnou povinnosťou. Ďalšou informáciou, ktorú notár povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Notár bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu, v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s vyhotovením notárskej zápisnice. Tieto …

čl. I bod 9 (§ 39 ods. 2 písm. b))
Navrhovaná zmena sa týka úpravy zbavovania notára mlčanlivosti na účely trestného konania. V praxi nastávajú situácie, kedy je potrebné notára vypočuť v trestnom konaní ako svedka ohľadom výkonu notárskej činnosti. Okruh subjektov, ktoré sú oprávnené zbaviť notára mlčanlivosti je daný zákonom - účastník konania, minister a predseda súdu; každý z nich len v zákonom ustanovených prípadoch. V aplikačnej praxi vznikajú problémy v prípadoch, ak napr. notár odmietne vziať do úschovy peniaze, lebo má obavu, že ide o nelegálne peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Zložiteľa týchto peňazí začnú trestne stíhať a je obvinený. Notára je potrebné vypočuť vyšetrovateľom, predtým ho však treba zbaviť mlčanlivosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je jedinou osobou oprávnenou na zbavenie mlčanlivosti notára v tomto prípade účastník konania, t.j. zložiteľ, ktorým je v trestnom konaní samotný páchateľ (obvinený), ktorý pochopiteľne nemá záujem na výpovedi notára, keďže mu môže priťažiť. Navrhovaná právna úprava rieši túto situáciu. Obdobne to bude dopadať aj na veci týkajúce sa notárskych centrálnych registrov.

čl. I bod 10 (§ 40 ods. 3)
Toto ustanovenie súvisí s novo navrhovanou zodpovednosťou podľa § 48 ods. 2 in fine.

čl. I bod 11 (§ 40 ods. 4)
Notár sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.

čl. I bod 12 (§ 47)
Ide o vyprecizovanie uvedeného ustanovenia s ohľadom na odstránenie písmena ch), doplnenie nového písmena f) a doplnenie pôvodného písmena h). K písm. f) a i) Súčasná úprava dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, ak je účastníkom spísania notárskej zápisnice právnická osoba. Navrhovaná úprava ukladá notárovi uviesť jednoznačne, ako bola preukázaná existencia účastníka - právnickej osoby, ako aj oprávnenie v jej mene konať. Táto skutočnosť bude musieť byť notárovi preukázaná výpisom z jednotlivých registrov, najčastejšie z obchodného registra, ktoré údaje bude musieť notár uviesť v notárskej zápisnici. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, akým spôsobom sa majú fyzické osoby oprávnené konať v mene právnickej osoby za túto podpisovať. Navrhovaná úprava vzhľadom na povinnosť presnej, starostlivej a jednoznačnej identifikácie právnickej osoby v záhlaví notárskej zápisnice ukladá povinnosť pripojiť iba podpis fyzickej osoby konajúcej za účastníka - právnickú osobu, bez povinnosti pripájať iné identifikačné údaje tohto účastníka vedľa podpisu.

čl. I bod 13 (§ 48 ods. 2)
Navrhované ustanovenie rieši najcitlivejšiu otázku a to legalizáciu podpisu a následky nedostatku odbornej starostlivosti pri postupe notára. Platná právna úprava legalizácie je nevyhovujúca na tak závažné úkony, ako sú prevody nehnuteľností. Legalizáciu vykonávajú administratívne sily - či už na matrike alebo u notára - a jej cieľom je osvedčiť totožnosť spravidla len podľa predloženého dokladu totožnosti. Ak sa teda predložil platný doklad ale inou osobou, ako jeho držiteľom, spravidla administratívna sila nemá veľké šance odhaliť nečestnosť takto konajúcej osoby. Aj keby sa táto administratívna sila začala chovať zdržanlivo a odmietla urobiť úkon, nič nebráni podvodníkovi „vyskúšať“ inú administratívnu silu. Rovnako orgány činné v trestnom konaní nemajú takmer žiadnu šancu následne zistiť, či administratívna sila mohla dobre rozoznať nečestnosť konania, ak nie je známa osoba, ktorá takýto doklad predložila. Akonáhle sa prevod má uskutočniť vo forme notárskej zápisnice, bude už vecou nie zamestnanca notára, ale priamo notára, urobiť všetko pre to, aby nedošlo k pochybeniu pri legalizácii. Už len samotné vyťažovanie …

čl. I bod 14 (§ 58 ods. 2)
Zodpovednosť notára za legalizáciu sa sprísňuje aj v prípade, ak nevyhotovuje notársku zápisnicu o právnom úkone týkajúcom sa prevodu nehnuteľnosti. Teda, ak si hocikto sám vyhotoví zmluvu o prevode nehnuteľnosti a dostaví sa na notársky úrad k osvedčeniu podpisu, legalizácia mu bude vykonaná notárskym úradom pri zachovaní rovnakej zodpovednosti, ako keby notár vykonával osvedčovanie pravosti podpisov v rámci vyhotovenia notárskej zápisnice o zmluve o prevode nehnuteľností. Dôvera v notárske úrady sa výrazne oslabovala tým, že podvody sa síce udiali mimo notársky úrad, ale vždy vrátane medializovaných prípadov, sa zvýrazňovala účasť u notára, pričom išlo len o osvedčenie podpisu zamestnancom notára. Ministerstvo spravodlivosti má mimoriadny záujem na posilňovaní dôveryhodnosti notárskeho stavu. Notári vydávajú notárske zápisnice, ktoré predstavujú verejné listiny a Ministerstvo spravodlivosti má záujem riešiť každý problém ohrozujúci dôveru notárskeho stavu. Bude sa to týkať zmlúv, pri ktorých boli zaznamenané najčastejšie podvody s nehnuteľnosťami (kúpna, zámenná a darovacia zmluva). Listina vo vzťahu ku ktorej notár osobne vykonal legalizáciu, sa uloží do …

čl. I bod 15 (§ 58 ods. 3 písm. c))
Navrhované doplnenie § 58 ods. 3 písm. c) vychádza z praktických poznatkov o skutočnosti, že časť notárov v notárskych osvedčovacích doložkách uvádza, že „totožnosť bola zistená zákonným spôsobom“, čo je nekonkrétna a bezobsažná floskula, ktorá celkom zjavne nezodpovedá požiadavke podľa § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku, pretože notár vždy de iure musí zisťovať totožnosť účastníka len zákonným spôsobom (teda notár nikdy nemôže zisťovať totožnosť účastníka nezákonným spôsobom). Navrhované doplnenie § 58 ods. 2 písm. c) Notárskeho poriadku sa inšpirovalo ustanovením § 7 ods. 3 písm. f) zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami.

čl. I bod 16 (§ 73k ods. 1)
Navrhovaná právna úprava súvisí s ukladaním rozsudkov o zbavení spôsobilosti na právne úkony a obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri podľa § 189a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

čl. I bod 17 (§ 92)
Súčasná subjektívna trojmesačná lehota a objektívna 1 ročná lehota na disciplinárne stíhanie sú neprimerane krátke. Preto sa navrhuje ich predĺženie tak, aby bolo možné náležite zistiť rozhodujúce skutočnosti potrebné pre kvalitné podanie návrhu.

čl. I bod 18 (§ 93 ods. 2)
Navrhované ustanovenie má zabrániť neprimeranej dobe od vydania rozhodnutia disciplinárnou komisiou do jeho odoslania.

čl. I bod 19 (§ 95 ods. 2)
Ide o ďalší príspevok k posilňovaniu dôvery v stav notárstva. Malo by byť prirodzenou súčasťou výkonu činnosti notára vo všetkých jej podobách, že notár dopredu informuje aj o odplate za svoju činnosť. Nerozlišuje sa pritom osoba, ktorej túto činnosť poskytuje. Bude to teda platiť aj vo vzťahu k právnickým osobám. Ak by porušil notár túto povinnosť, zo zákona nastáva nová právna skutočnosť, ktorou je zánik jeho práva na odplatu za vykonanú činnosť.

čl. I bod 20 (§ 100c)
Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na notárske zápisnice vyhotovené do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.

čl. II (Zákon o advokácii)

čl. II bod 1 (§ 1a a 1b)

čl. II § 1a
K odsekom 1 až 3 Navrhovaná právna úprava súvisí s oprávnením advokáta autorizovať zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Bez ohľadu na to, ktorá strana zmluvy o prevode nehnuteľnosti (prevodca, nadobúdateľ) uzavrie zmluvu o právnej službe s advokátom, bude mať advokát oprávnenie autorizovať zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Obsahom autorizácie bude posúdenie, či advokátom spísaná zmluva o prevode nehnuteľnosti neodporuje zákonu alebo ho neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom, zistenie totožnosti účastníkov zmluvy a ich zástupcov a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Je legitímne žiadať od advokáta, aby odmietol službu, ktorá je nielen v rozpore so zákonom, obchádza zákon, ale aj službu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Napríklad advokát by mal povinnosť odmietnuť zmluvu, ktorou sa sleduje obchádzanie zákona tým, že namiesto zakázaného zabezpečovacieho prevodu v spotrebiteľských veciach by účastníci sledovali uzavretie kúpnej zmluvy. Skutočný zmysel a cieľ (causa) právneho vzťahu pri kúpnej zmluve je úplne iný, t.j. nadobudnúť vlastnícke právo za odplatu s cieľom …

čl. II odseku 4
Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti platobné podmienky, ktoré sú dohodnuté v zmluve. Ide o prevenčné ustanovenie. Aplikačná prax potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ právnej služby nie vždy dobre veciam rozumie a vždy je lepšie škodovým udalostiam predchádzať, ako ich následne riešiť. Od advokáta sa výslovne žiada, aby účastníkov zmluvy oboznámil s platobnými podmienkami. Táto informácia bude najdôležitejšia v prípade, ak kúpna cena už bola vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy. Najmä u starších osôb boli v aplikačnej praxi zaznamenané nesprávne predstavy o plnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol všetky rozmanitosti života a necháva sa na aplikačnú prax, ako sa v konkrétnych situáciách advokát vyporiada s touto zákonnou povinnosťou. Nepochybne významnou informáciou, ktorú advokát povinne účastníkom zmluvy uvedie, bude aj údaj o poistnom krytí a poisťovni. Advokát bude povinný oznámiť účastníkovi zmluvy o prevode nehnuteľnosti výšku poistného krytia a poisťovňu v ktorej je poistený pre prípad škody v súvislosti s autorizáciou zmluvy o …

čl. II § 1b
Cieľom navrhovanej právnej úpravy bude vybavenie prevodu z jedného miesta. Advokát na základe písomného plnomocenstva (procesného) účastníka zariadi nielen vyhotovenie ale aj doručenie podania príslušnej správe katastra. Ustanovenie nie je kazuistické a počíta so všetkými podaniami na správy katastra. V prípade, ak sa zavedie elektronické podávanie návrhov, kancelária advokáta bude miestom na pružné vybavenie elektronického podania na príslušnú správu katastra. Legalizácia notárom sa nebude vyžadovať v prípade zmluvy autorizovanej advokátom. Obdobne, ako u notára, pôjde o prísnu zodpovednosť advokáta. Úkony, ktoré má vykonať advokát na účely zistenia totožnosti účastníkov a ich zástupcov sú len príkladmo vypočítané a budú závisieť od konkrétneho prípadu. Je na advokátovi, aby náležite vyhodnotil otázku, či vykonal dostatočné zisťovanie na spoľahlivý záver o totožnosti osoby. Advokát musí zistiť totožnosť na strane všetkých účastníkov zmluvy a aj v tom spočíva zvýšená bezpečnosť prevodu cestou advokáta. Problém totiž môže nastať aj v prípade, že sa zneužije totožnosť nadobúdateľa, kedy by šlo rovnako o neplatný právny úkon. Predkladateľ sleduje …

čl. II bod 2 a 3 (§ 3 ods. 3 a poznámka pod čiarou k odkazu 7)
Navrhované ustanovenie reaguje na zmeny v Trestnom zákone, kedy došlo k zmene skutkových podstát (pôvodne „obzvlášť závažný úmyselný trestný čin“ po novom „obzvlášť závažný zločin“, pôvodne „trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody“ po novom „trestného činu prijímania úplatku“), ako aj na novú právnu úpravu zákona o registri trestov (v poznámke pod čiarou k odkazu 7 sa zrušený zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov sa nahrádza platným zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov).

čl. II bod 4 (§ 8 ods. 3)
Navrhované ustanovenie umožňuje Slovenskej advokátskej komore pozastaviť výkon advokácie tomu advokátovi, na ktorého bol podaný návrh na disciplinárne konanie a jeho pôsobenie do rozhodnutia disciplinárneho senátu by poškodzovalo dobré meno advokácie.

čl. II bod 5 (§ 18 ods. 2)
Definuje sa pojem odborná starostlivosť advokáta pre potreby v ďalších častiach zákona.

čl. II bod 6 (§ 18 odseky 4 a 5)
Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa. Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, ak advokát poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 2. Nedajú sa kazuisticky vypočítať konkrétne porušenia uvedenej povinnosti a necháva sa na aplikačnú prax, aby sa cez rozhodnutia súdov s uvedenou právnou úpravou vyporiadala.

čl. II bod 7 (§ 24 ods. 6)
Navrhované ustanovenie rieši dôsledky nekvalitnej právnej služby, ak bola na základe súdneho rozhodnutia poskytnutá bez odbornej starostlivosti. Pôjde najmä o rozhodnutia súdov so zdôraznením neúčelnosti právnej ochrany podľa § 142 ods. 1 OSP. Je prirodzené, že za nekvalitu nepatrí odmena. Je neprirodzené za nekvalitu uplatňovať odmenu. Predpokladom je právoplatné rozhodnutie súdu o nekvalitnej právnej službe, čím sa minimalizujú pochybnosti o aplikácii navrhovaného ustanovenia. Napr. v jednom prípade súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov za zastupovanie len v rozsahu ¼ za neodborný postup advokáta. Predstavovalo to niekoľko desaťtisíc korún, ale advokát uplatňoval niekoľko stotisíc korún. Je neprirodzené, ak súdy právoplatne rozhodnú o znížení náhrady trov pre neodborný postup advokáta, aby tento napriek tomu mal právo na plnú odmenu (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. 12. 2008 č. 3Co 67/2008). Navrhované ustanovenie bude dopadať aj na prípady, ak súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že trovy neboli vyšpecifikované. Rozhodovanie o trovách je založené na návrhu a špecifikácií. Ak klient doplatí …

čl. II bod 8 (§ 25)
Ide o reakciu na osobitnú právnu úpravu odmeňovania advokáta Centrom právnej pomoci zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

čl. II bod 9 (§ 26 ods. 4)
Navrhované ustanovenie súvisí s navrhovanou zodpovednosťou advokáta pri autorizácii (§ 1a).

čl. II bod 10 (§ 71 ods. 2 písm. k))
Navrhované doplnenie § 71 ods. 2 písmenom k) umožňuje Slovenskej advokátskej komore vydávať záväzné potvrdenie o forme výkonu advokácie podľa § 12 tohto zákona a o skutočnosti či advokát je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa osobitného predpisu napríklad na účely poistenia podľa zákona o sociálnom postení.

čl. II bod 11 (§ 82a)
Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na zmluvy o prevode nehnuteľností spísané advokátom do 31. augusta 2009 sa použije skoršia právna úprava.

čl. II bod 12 (§ 87 ods. 2)
Platná právna úprava nepamätá na ustanovovanie advokátov súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku. Predkladateľ preto zosúlaďuje tento nedostatok v právnej úprave.

čl. II bod 13 (Príloha č. 3)
Príloha obsahuje vzor doložky o autorizácii zmluvy.

čl. III (Katastrálny zákon)

čl. III bod 1 (§ 1 ods. 1)
Precizuje sa evidovanie vecného bremena ako vecného práva k nehnuteľnosti v katastri. V súlade s Občianskym zákonníkom práva zodpovedajúce vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena sú obsahom samotného vecného bremena. Nie je to potrebné osobitne uvádzať.

čl. III bod 2 (§ 7 písm. b))
Údaje o pozemkoch v katastrálnom operáte sa členia na údaje o parcelách registra „C“, ktoré sú evidované na katastrálnej mape a v teréne sú hranice vymedzené a na údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, ktoré sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené do viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné.

čl. III bod 3 (§ 8 ods. 1)
Katastrálny operát bude možné viesť elektronicky, čo znamená, že napr. v zbierke listín uložené zmluvy, verejné listiny a iné listiny, na základe ktorých bol zápis v katastri vykonaný, budú vedené v analógovej alebo elektronickej podobe a to podľa formy doručenia. Elektronizácia sa dotýka aj celého konania rezortu.

čl. III bod 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))
Nehnuteľnosti a práva k nehnuteľnostiam sa evidujú v súbore popisných informácií katastrálneho operátu na liste vlastníctva. V uvedenom ustanovení sa označujú údaje vpísané na liste vlastníctva. Formou listu vlastníctva sa poskytujú informácie z katastra nehnuteľností. List vlastníctva je verejná listina, ktorá preukazuje vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam.

čl. III bod 5 (§ 8 ods. 1 písm. f))
Uvedené sa navrhuje v súvislosti s vypustením osobitnej evidencie práv k nehnuteľnostiam pri prevode alebo prechode pozemkov pod líniové stavby alebo iné verejnoprospešné stavby alebo zriadenie záhradkových osád.

čl. III bod 6 (§ 12 písm. b))
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra. Novelou katastrálneho zákona zákonom č. 255/2001 Z. z. sa bodom 53 paušálne v celom predpise slová „katastrálny úrad“ nahradili slovami „správa katastra“. Následne bolo zistené, že v uvedených ustanoveniach to nie je správne, Úrad neriadi správy katastra, ale katastrálne úrady. Bolo potrebné napraviť tento nesúlad.

čl. III bod 7 (§ 12 písm. c))
Viď odôvodnenie k bodu 6.

čl. III bod 8 (§ 13 ods. 2)
Ustanovenie inštitútu katastrálnej inšpekcie má za úlohu zabezpečiť štátny dozor a kontrolu štátu nad úrovňou spracovania katastra nehnuteľností. Katastrálnu inšpekciu, ktorá je súčasťou Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, vykonávajú katastrálni inšpektori, ktorým zákon ustanovuje práva a povinnosti pri výkone inšpekcie. Katastrálna inšpekcia vykonáva kontrolu na miestnych orgánoch štátnej správy na úseku katastra ako aj u fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti, ktoré sa preberajú do katastra nehnuteľností.

čl. III bod 9 (§ 14)
Viď odôvodnenie k bodu 8.

čl. III bod 10 (§ 16a ods. 1)
Kompetencie katastrálneho úradu sú doplnené o kompetenciu vyplývajúcu zo zákona o štátnej službe v štátnozamestnaneckých pomeroch a pomeroch vo verejnom záujme.

čl. III bod 11 (§§ 22 ods. 3 a 4)
Bolo potrebné upraviť miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy katastra, ak sa návrh na vklad týka 2 alebo viacerých správ katastra. Ak je na konanie o povolení vkladu príslušných viac správ katastra, tá správa katastra, ktorá koná, upovedomí o začatí konania dotknuté správy katastra s tým, aby bola na dotknutom liste vlastníctva vyznačená plomba o zmene práva a po rozhodnutí o povolení vkladu zašle dotknutým správam katastra zmluvu s vyznačením povolenia vkladu. V tomto prípade je potrebné zaslať s návrhom na vklad toľko vyhotovení zmluvy, koľko je dotknutých správa katastra plus 2 vyhotovenia pre konajúcu správu katastra. Katastrálne konanie bude možné vykonať aj v elektronickej forme, preto je potrebné doplniť o uvedené ustanovenie § 22.

čl. III bod 12 (§ 23)
Ustanovujú sa základné zásady platné v elektronickej forme konania.

čl. III bod 13 (§ 26 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s kompetenciami miestnych orgánov štátnej správy na úseku katastra. Odôvodnenie rovnaké ako k bodom 6 a 7.

čl. III bod 14 (§ 27)
Zákon ustanovuje povinnosť orgánom štátnej správy na úseku katastra (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, katastrálny úrad, správa katastra) oznamovať zistené porušenie zákonnosti pri výkone štátnej správy na úseku katastra príslušným orgánom štátu s cieľom zabezpečiť nápravu protiprávneho stavu. K takémuto porušeniu dochádza najmä pri vyhotovení verejných listín alebo iných listín predložených na zápis záznamom. Nie je v kompetencii správneho orgánu posúdiť správnosť listiny, môže len signalizovať porušenie zákona.

čl. III bod 15 (§ 30 ods. 3 až 6)
Ako prvý krok elektronizácie je zavedenie oznámenia v elektronickej podobe tlačiva, ktorý bude obsahovať údaje o zmene práv k nehnuteľnostiam na základe predmetného právneho úkonu, podstatne urýchli operáciu prijatia návrhu na vklad a zápisu vkladu práva do listu vlastníctva. Zároveň eliminuje možnú chybovosť pri zápise údajov do listu vlastníctva a podstatne urýchli aj oznámenie o zápise. Z dôvodu zjednodušenia podania návrhu na vklad a jeho príloh, s perspektívou na možnosť elektronického podania návrhu na vklad sa upravujú náležitosti návrhu na vklad. Prílohou návrhu na vklad musí byť vždy zmluva (dohoda, vyhlásenie vkladateľa o vložení nehnuteľností do majetku právnickej osoby). Redukuje sa počet vyhotovení zmluvy na dve vyhotovenia z hľadiska archivácie listín a zmeny oznamovania povoleného vkladu. Ďalšie prílohy sa predkladajú podľa typu právneho úkonu a podľa prípadného zastupovania účastníkov konania na základe plnej moci. Vlastnícke právo možno preukázať aj inou verejnou listinou ako je list vlastníctva a to napr. výpisom z pozemkovej knihy, dedičským rozhodnutím, výmerom o prídele pôdy, rozhodnutím …

čl. III bod 16 (§ 31)
Navrhovaná právna úprava počíta s ambíciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vybudovať katastrálne úrady na princípe tribunálu a preto sa nijako nedotýka autoritatívneho zásahu katastrálneho úradu vo vzťahu k vadnej zmluve zo všetkých pohľadov, vrátane pohľadu boni mores. Určitým odbremenením bude stav, keď zmluva bude spísaná vo forme notárskej zápisnice, alebo autorizovaná advokátom. V týchto prípadoch bude notár/advokát zodpovedný za posudzovanie civilistických prvkov súkromnoprávnej povahy. To aj umožní správam katastra rýchlejšie vybavenie vkladu, z ktorého dôvodu je aj možné spravodlivo žiadať v uvedených prípadoch kratšiu lehotu na povolenie vkladu (viď navrhovaný § 32 ods. 2). Aj v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom bude vždy potrebný vklad vlastníckeho práva, ktorý povolí správa katastra. Zároveň sa reaguje na najväčšie nečestnosti pri prevodoch nehnuteľností spôsobované podvodmi pri plnomocenstvách na uzavretie zmluvy (tzv. hmotnoprávne plnomocenstvo, resp. zastupovanie). Výhodou bude že aj zamestnanec správy katastra si bude môcť na internete overiť existenciu plnej moci a nebude možné po jeho vyhotovení dodatočne meniť jeho …

čl. III bod 17 (§ 31a písm. f))
Navrhuje sa ďalší dôvod prerušenia konania o vklade práva v súvislosti s trestným stíhaním a potrebou zaistenia majetku obvineného.

čl. III bod 18 (§ 31b)
Nakoľko sa v návrhu zákona špecifikovala miestna príslušnosť správy katastra pre konanie v prípade, ak je príslušných viac správ katastra, bolo potrebné doplniť dôvod zastavenia konania z tohto titulu.

čl. III bod 19 (§ 32 ods. 2)
Ustanovenie súvisí s § 31 ods. 2. Tým, že správa katastra nebude posudzovať po notárovi/advokátovi civilistické prvky právneho úkonu, je odôvodnená požiadavka aby na rozdiel od iných vecí bol vklad povolený v kratšej lehote. Za primeranú je možno považovať 20-dňovú lehotu. Nejde o žiadne porušenie práv iných osôb, pretože notár/advokát neprevádza ani nenadobúda pre seba, ale je prostriedkom na bezpečnejší prevod práva s prísne stanovenou zodpovednosťou a teda ponúka niečo, čo osobám, ktoré sa rozhodli spísať zmluvu mimo notára/advokáta, nie je ponúknuté.

čl. III bod 20 (§ 33 ods. 3)
V záujme dôsledného zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad musia mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Podmienkou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti je vysokoškolské vzdelanie spravidla právnického smeru alebo vysokoškolské vzdelanie v odbore geodézie a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov z oblasti katastra nehnuteľností a predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností na zabezpečenie kvality rozhodovania, nakoľko ide o rozhodovanie v katastrálnom konaní s prvkami justičnej činnosti. Podrobnosti o vydávaní a odoberaní oprávnenia na spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad boli doteraz ustanovené vo vykonávacom predpise, novelou sa tieto ustanovenia premietli do zákona.

čl. III bod 21 (§ 33a)
Viď odôvodnenie k bodu 20.

čl. III bod 22 (§ 35 ods. 3)
Ustanovuje sa možnosť zaslať oznámenie elektronicky o zamýšľanom zápise záznamom do katastra. Oznámenie podstatne urýchli operáciu zápisu verejnej listiny a inej listiny do listu vlastníctva a zároveň urýchli aj oznámenie o zápise.

čl. III bod 23 (§ 36a)
Pokiaľ verejná listina alebo iná listina predložená na zápis záznamom nevychádza z údajov katastra v záujme zachovania materiálnej publicity katastra a ochrany zapísaného vlastníka sa záznam nevykoná a listina sa vráti predkladateľovi.

čl. III bod 24 (§ 37)
V súvislosti so zmenou systemizácie zákona sa oznamovacia povinnosť o povolení vkladu práva a o zápise záznamom upravuje v osobitných ustanoveniach.

čl. III bod 25 (§ 42 ods. 2 písm. c))
Uvedené ustanovenia o náležitostiach verejných listín a iných listín sa precizujú tak, že sa dopĺňajú o označenie bytov a nebytových priestorov, ak sú predmetom právneho úkonu. Zároveň sa vypúšťa povinnosť označiť v zmluve alebo verejnej listine výmeru a výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Požiadavka označenia výmery spoluvlastníckeho podielu k celku sa v praxi stala obsolentnou, účastníci resp. vyhotovitelia listín boli nútení komplikovaným spôsobom prepočítavať aj drobné podiely (napr. urbárske podiely) a správny orgán pri zápise musel tento údaj prepočítať, napriek tomu, že tento údaj nie je zapísaný na liste vlastníctva, čo zápis spomalilo.

čl. III bod 26 (§ 42 ods. 3)
Predkladateľ má za cieľ dosiahnuť komplexnú ochranu účastníkov prevodu v prípade notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom a prax potvrdzuje, že podvody nesúvisia len so zneužívaním osoby prevodcu ale aj osoby nadobúdateľa. Notári a advokáti budú musieť zisťovať totožnosť všetkých účastníkov zmluvy a nielen prevodcu. Autorizácia advokátom v sebe zahŕňa súčasne aj zisťovania pravosti podpisu účastníkov zmluvy (porovnaj tiež českú právnu úpravu, podľa ktorej sa osoby uzatvárajúce zmlúv pred advokátom už nemusia presúvať pred notára za účelom legalizácie podpisu).

čl. III bod 27 (§ 42 ods. 5 a 6)
Upravuje sa spôsob opravy formálnych chýb v listinách.

čl. III bod 28 (§ 44 ods. 1)
Precizujú sa podmienky zrušenia plomby vyznačenej na liste vlastníctva alebo v pozemkovoknižnej vložke.

čl. III bod 29 (§ 45)
Vypúšťa sa doterajšia osobitná evidencia verejných alebo iných listín, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú práva k časti pozemku vytvoreného geometrickým plánom, na ktorom je postavená líniová alebo iná verejnoprospešná stavba. Režim osobitnej evidencie sa stal nadbytočným, pretože doterajšia úprava pripúšťala evidovanie i dielov parciel. Podľa navrhovanej právnej úpravy musí každý diel vytvárať pozemok so samostatným parcelným číslom.

čl. III bod 30 (§ 46 ods. 4)

čl. III bod 30 až 34.
V týchto ustanoveniach sa precizujú podmienky zápisu práv k novej stavbe a výmazu stavby z katastra nehnuteľností. Jednou zo základných zásad spravovania katastra nehnuteľností je súlad právneho stavu a skutočného stavu. Pri spravovaní katastra nehnuteľností správa katastra prešetruje zmeny údajov katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Toto konanie sa vykonávalo v spolupráci s obcami, čo sa v praxi ukázalo ako neoperatívne.

čl. III bod 31 (§ 46 ods. 7)
Viď odôvodnenie k bodu 30.

čl. III bod 32 (§ 46 ods. 9)
Viď odôvodnenie k bodu 30.

čl. III bod 33 (§ 47)
Viď odôvodnenie k bodu 30.

čl. III bod 34 (§ 57 ods. 1)
Viď odôvodnenie k bodu 30.

čl. III bod 35 (§ 58)
Zmena hranice katastrálneho územia bola doteraz upravená len vo vykonávacom predpise, vzhľadom na to, že ide o druh katastrálneho konania, na ktorý sa síce nevzťahuje zákon o správnom konaní bolo potrebné upraviť toto konanie priamo v zákone.

čl. III bod 36 (§ 63 a 64)
Konanie o námietkach a vyhlásenie platnosti katastrálneho operátu predstavujú záverečné etapy obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Tieto činnosti vykonáva správa katastra v katastrálnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok s osobitnou úpravou postupu pri podávaní námietok. Platnosť katastrálneho operátu novým mapovaním sa vyhlasuje aj v Spravodajcovi Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

čl. III bod 37 (§ 67a ods. 1, 2 a 6)
Podľa navrhovanej úpravy sa revízia údajov katastra vyníma z kompetencie organizácie zriadenej úradom, ktorým bol Katastrálny ústav v Žiline a zveruje sa do kompetencie správy katastra.

čl. III bod 38 (§ 67b)

čl. III bod 38 až 41.
Obnova katastrálneho operátu je katastrálne konanie, ktoré priamo skvalitňuje katastrálny operát a zabezpečuje jeho funkčnosť a tým aj plnenie jeho spoločenských úloh. Kvalita katastrálneho operátu výrazne zaostáva za neustále sa meniacimi novými technológiami a technickými prostriedkami. Obnova katastrálneho operátu skrátenou formou sa z dôvodu prácnosti a nedostatočnej kvality výsledného diela sa javí ako neefektívna. Preto sa navrhuje jej vypustenie. V praxi sa tento spôsob obnovy uplatňoval minimálne.

čl. III bod 39 (§ 67b ods. 4)
Viď odôvodnenie k bodu 38.

čl. III bod 40 (§ 67b ods. 5)
Viď odôvodnenie k bodu 38.

čl. III bod 41 (§ 67d ods. 2)
Viď odôvodnenie k bodu 38.

čl. III bod 42 (§ 68 ods. 5)
Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh osôb, ktorí majú právo nahliadať do zbierky listín. Okrem aktuálneho vlastníka má toto právo i každý predchádzajúci vlastník konkrétnej nehnuteľnosti. Do zbierky listín sa ukladajú zmluvy, verejné a iné listiny, na základe ktorých bolo právo zapísané do katastra nehnuteľností.

čl. III bod 43 (§ 69)
Doterajšia právna úprava umožňovala poskytovanie údajov katastra v dvojakej forme, formou verejných listín alebo formou neverejných listín. Navrhované ustanovenie upravuje vydávanie výpisov alebo kópií zo súboru geodetických informácií alebo zo súboru popisných informácií len formou verejnej listiny. Listy vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti sa nebudú vydávať vôbec. Ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže požiadať Geodetický a kartografický ústav o informáciu z katastra nehnuteľností z celého územia Slovenskej republiky, tieto poskytnuté údaje majú len informatívny charakter. Informatívny charakter majú aj údaje katastra poskytnuté prostredníctvom internetovej siete. Vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy v navrhovanej právnej úprave bude umožnené poskytovať informácie z katastra nehnuteľností.

čl. III bod 44 (§ 70 ods. 2)
Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné s výnimkou výmery pozemku. V mapách sa uvádza výmera parciel, ktorá je vypočítaná a neodzrkadľuje presne skutočnú výmeru pozemku aj vzhľadom na nerovinatosť terénu.

čl. III bod 45 (§ 79i)
Intertemporálne ustanovenie sa vyrovnáva s režimom pôsobenia novej a skoršej právnej úpravy, pričom na zmluvné vzťahy týkajúce sa prevodov nehnuteľností, ktoré boli uzavreté do 31. augusta 2009, sa použije skoršia právna úprava.

čl. IV (zákon o správnych poplatkoch)

čl. IV bod 1 (§ 4 ods. 2)
Navrhuje sa oslobodenie od platenia správnych poplatkov za poskytovanie informácií z katastra i pre orgány prokuratúry.

čl. IV bod 2 až 4 (položka 10, 11, 49a)
V nadväznosti na novú úpravu katastrálneho zákona v časti poskytovania informácií z katastrálneho operátu je potrebné upraviť aj správne poplatky za poskytované informácie. Zároveň bolo potrebné ustanoviť oslobodenie od platenia správnych poplatkov pre organizácie zriadené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre usporiadanie vlastníckych práv k pozemkom pod pozemnými komunikáciami - diaľnicami a rýchlostnými komunikáciami a cestami I. triedy. Vzhľadom na veľký rozsah zaberaných pozemkov u týchto líniových stavieb by sa zvýšili výdavky zo štátneho rozpočtu pri realizácii usporiadania vlastníckych práv k týmto pozemkom. Podľa vykonanej analýzy pri majetkovoprávnom vyporiadaní pozemkov pod diaľnicu D1 a pod rýchlostnú komunikáciu R1 je dotknutých približne 17.155 vlastníkov pozemkov a ide približne o 13.034 pozemkov čo vyžaduje značný nápor na úlohy výkonu štátnej správy katastra a tiež predstavuje zvýšené finančné náklady na verejné financie. Rozvoj elektronickej komunikácie verejnej správy s občanmi aj v oblasti katastra je potrebné podnietiť poplatkovými úľavami. Obdobnú úpravu obsahuje i zákon o súdnych poplatkoch. Ministerstvo pôdohospodárstva SR vykonáva tieto úkony …

čl. V (splnomocňovacie ustanovenie)
Vzhľadom na predkladanú siedmu novelu katastrálneho zákona odporúča sa vydanie úplného znenia katastrálneho zákona v Zbierke zákonov.

čl. VI (účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu. Bratislava, 25. marec 2009 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Harabin podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky