Zákon č. 152/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.
Predkladaný návrh zákona je zameraný na plnenie programového vyhlásenie vlády SR na roky 2012-2016, podľa ktorého vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach. Súčasne je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006 a uznesenia vlády č. 224 z 9. apríla 2008, zabezpečenie dostatočnej transpozície vybraných článkov smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a odstránenie nedostatkov v právnej úprave zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona obsahuje predovšetkým novú úpravu náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania pozemkov, a v rámci nej súbor zmluvných nástrojov súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o chránené územia V súčasnom legislatívnom systéme ochrany prírody jednoznačne dominuje prikazovacia a represívna funkcia štátu pri určovaní toho, čo je potrebné chrániť, v ktorých lokalitách, akým spôsobom a ako to bude dotknutým vlastníkom kompenzované. Najmä v poslednom menovanom prípade je potrebné legislatívne výrazne posilniť možnosť dohody s vlastníkom a zmeniť direktívny prístup štátu k vlastníkovi na konsenzuálny a partnerský. Výhody z toho plynúce budú v posilnení dôvery k záujmom ochrany prírody zo strany vlastníka, posilnenie jej postavenia z hľadiska efektívnosti a účinnosti jej pôsobenia v spoločnosti, posilnenie právnej vynútiteľnosti jej inštitútov a v neposlednom rade väčšej flexibilite jej uplatňovania na konkrétne prípady. Systém kompenzácií zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Každú z uvedených možností bude možné použiť samostatne na každý typ chráneného územia.
Na základe poznatkov a potrieb z aplikačnej praxe sa navrhuje nová úprava regulácie nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nová úprava postupu pri vyhlasovaní chránených území, vrátane prechodu kompetencie vyhlasovať chránené územia z orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach. Upravuje sa postup pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (úloha z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 471 z 24. mája 2006) a upravujú aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu, ochrany chránených živočíchov a ochrany drevín, stráže prírody, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi a definuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

čl. I

čl. I bod 1
Upresňuje sa vymedzenie predmetu zákona vzhľadom na komplex cieľov ochrany prírody a krajiny daných úpravou zákona pri zohľadnení ďalších aspektov spojených s ich uplatňovaním.

čl. I bod 2 až 9
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa ďalej používajú v zákone, a ktoré je potrebné náležite zadefinovať pre správnu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona. Definície pojmu „biotop“ sa upravuje za účelom jednoznačného rozlíšenia “prírodných biotopov” a “biotopov druhu”, pričom ide o prevzatie pojmu a definície z čl. 1 písm. b) smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“).

čl. I bod 10
Ustanovuje sa povinnosť správcov vodných stavieb a líniových stavieb zriaďovať vhodné technické alebo stavebné konštrukcie a zariadenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križujú s ich migračnými trasami za účelom udržiavania a obnovovania migračnej priechodnosti vodných tokov a krajiny. Migrácie sú jedným zo základných životných prejavov a potrieb rýb a niektorých ďalších druhov vodných organizmov, vrátane chránených druhov európskeho významu. Okrem krátkodobých, časovo obmedzených migrácií, je migračná priechodnosť vodných tokov významná aj pre viaceré ohrozené druhy rýb, ktorých populácie sú v súčasnosti rozbité vodnými stavbami (prekážkami) do viacerých izolovaných málopočetných mikropopulácií, ktoré z dlhodobého hľadiska nie sú schopné samostatne existovať. Ich prepojenie obnovením migračnej priechodnosti je preto nevyhnutné pre dosiahnutie priaznivého stavu týchto druhov. Potreba zachovania migračnej priechodnosti krajiny platí aj pre terestrické druhy živočíchov a to najmä pre stavovce. Súčasná právna úprava nerieši tento problém dostatočne konkrétne a v praxi nie je dostatočne účinná, aby tento problém riešila. Líniové stavby, hlavne diaľnice a rýchlostné komunikácie, predstavujú pre voľne …

čl. I bod 11 až 13, 20, 21, 22, 43, 47, 53, 55, 57, 68, 69, 74, 91, 92 až 102, 1
Ide o legislatívno - technické úpravy nadväzujúce na nové úpravy. K niektorým podrobnejšie V bode 21sa upravuje kompetencia pre okresný úrad v sídle kraja k § 13 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 3 písm. b) a § 15 ods. 3, vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vládu Slovenskej republiky (ďalej len “vláda”.). V bode 22 je legislatívno technická úprava nadväzujúca na § 7a a § 7b. V bode 68 sa upravuje postup zápisu do štátneho zoznamu vzhľadom na presun kompetencií vyhlasovať dotknuté chránené územia na vládu SR. V bodoch 92 až 102 sú legislatívno - technické úpravy v kompetencií ministerstva v nadväznosti na vykonané úpravy. V bodoch 104 až 110 sú legislatívno - technické úpravy kompetencií okresného úradu v sídle kraja v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane určenia jeho príslušnosti na rozhodovanie vo veciach finančnej náhrady. V bodoch 111 až 118 sú legislatívno - technické úpravy kompetencií okresného úradu v nadväznosti na vykonané úpravy, vrátane …

čl. I bod 14
Upravujú sa podmienky, za splnenia ktorých sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu a náležitosti tohto súhlasu. Vo vzťahu k výnimkám zo súhlasu (§ 6 ods. 5) sa vykonávajú len legislatívno technické úpravy.

čl. I bod 15 a 16
Nanovo sa upravujú ustanovenia zákona týkajúce sa regulácie rozširovania nepôvodných druhov a odstraňovania inváznych druhov rastlín a živočíchov. Potreba prísnej kontroly introdukcie nepôvodných druhov vyplýva z Dohovoru o ochrane voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť v roku 1997. V roku 1999 zasadnutie Stáleho výboru prijalo odporúčanie zvážiť možnosť odstránenia populácií ohrozujúcich biologickú diverzitu a v roku 2003 Stály výbor Bernského dohovoru odporúčaním č. 99/2003 schválil Európsku stratégiu pre nepôvodné invázne druhy, s dôrazom aj na primeranú legislatívu v zmluvných stranách dohovoru. Opatrenia na elimináciu konkrétnych inváznych nepôvodných druhov rastlín a živočíchov sú predmetom viacerých samostatných odporúčaní Stáleho výboru Bernského dohovoru. Regulácia introdukcie nepôvodných druhov je aj predmetom článku 22 písm. b) smernice o biotopoch a čl. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (ďalej len „smernica o vtákoch“). Vplyvom rozmanitých antropogénnych činností na prírodné prostredie dochádza k nežiaducim zásahom, narúšaniu a následným zmenám v …

čl. I bod 17 až 19
Upravuje sa a dopĺňa výpočet konaní, v ktorých orgány ochrany prírody uplatňujú záujmy ochrany prírody ako dotknuté orgány formou vyjadrenia. Ide o situácie, keď osobitný predpis buď priamo v rámci daného konania vyžaduje vyjadrenie orgánu ochrany prírody, alebo osobitný predpis orgánu rozhodujúcemu o veci ukladá tomuto orgánu povinnosť konfrontácie predmetu konania s dotknutými orgánmi a z povahy veci je zrejmé, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom. V nadväznosti na úpravu § 9 ods. 3 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu upozorňovať stavebné úrady na výskyt chránených živočíchov na stavbách v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1 písm. c) až f).

čl. I bod 23 až 37, 39, 40, 41, 42, 44, 64 až 66,
V § 17 ods. 1 sa spresňuje výpočet kategórií chránených území o národnú prírodnú pamiatku a národnú prírodnú rezerváciu a dopĺňa sa nová kategória – obecné chránené územie, ktoré sa definuje v § 25a. V § 17 ods. 1 sa ďalej upravuje všeobecný rozsah predmetu ochrany chránených území a v tejto súvislosti sa vypúšťa sa územie medzinárodného významu vzhľadom na jeho nové zadefinovanie v odseku 11. V § 17 ods. 10 sa upravuje spôsob určenia stupňa ochranného pásma v prípade zonácie chráneného územia, keď jeho určenie nie je v zmysle zákonných ustanovení možné. V ostatných odsekoch § 17 a následných novelizačných bodoch 29 až 37, 39 a 40, 42, 44, 64 až 66 sa komplexne upravuje presun kompetencií na vyhlasovanie chránených území z orgánov ochrany prírody na vládu SR, vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace súvisace uplatňovaním náhrad z titulu určenia podmienok ochrany na vyhlásenom chránených území.

čl. I bod 38
Vzhľadom na osobitnú úpravu nájmu jaskyne v zákone sa ustanovuje, že na nájom jaskyne sa nebude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 45 a 46
Úpravou § 28 sa sleduje určenie postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 793 z 11. novembra 2009 k NATURA 2000 bol schválený návrh postupu pre stanovenie vyššieho verejného záujmu v súlade s článkom 6 smernice o biotopoch. Toto uznesenie ukladá ministrovi životného prostredia uplatniť návrh postupu v zákone o ochrane prírody a krajiny s tým, že sa majú stanoviť všeobecné podmienky preukázania verejného záujmu z titulu ochrany prírody a krajiny v konkrétnom prípade, ak ide o činnosti, pri ktorých môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho významu alebo biotopov národného významu. Súbeh záujmov ochrany prírody a krajiny sa môže stretávať napríklad so záujmami rozvoja cestovného ruchu, dobývania a využívania nerastných surovín, energetiky, rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry, udržiavania zamestnanosti, vytvárania pracovných príležitostí a pod. Verejný záujem, ako aj súbeh viacerých verejných záujmov a stanovenie prevažujúceho verejného záujmu je nutné posudzovať „od prípadu k prípadu“. V zmysle …

čl. I bod 48 až 51
Nanovo sa upravujú zakázané činnosti vo vzťahu k chráneným živočíchom (§ 35 ods. 1 a 2) a s tým súvisiace legislatívno technické úpravy § 35. Predovšetkým sa odstraňujú nelogické rozdiely v podmienkach ochrany voľne žijúcich vtákov a ostatných chránených živočíchov, ktoré dostatočne neumožňovali zabezpečenie náležitej ochrany najmä voľne žijúcich druhov vtákov vrátane ohrozených druhov európskeho významu. V § 35 ods. 4 ide o spresnenie znenia ustanovenia týkajúceho sa lovu vybraných druhov voľne žijúcich vtákov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

čl. I bod 52
Upravuje sa znenie ustanovenia, ktoré sa týka nájdených chránených živočíchov v súlade s poslednou novelou zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 54
Ustanovenie týkajúce sa povoľovania výnimiek z druhovej ochrany sa upravuje v súlade s článkom 16 smernice o biotopoch zohľadňujúc formálne oznámenie Európskej komisie vydané v rámci konania č. 2012/4003, podľa ktorého tým, že ustanovenia § 40 zákona sa neuplatňujú na druhy vtákov, ktoré môžu byť predmetom lovu, slovenské právne predpisy a ich uplatňovanie porušujú ustanovenia čl. 9 smernice o vtákoch.

čl. I bod 56
Na základe poznatkov z praxe sa z podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta vypúšťa požiadavka na zamestnávanie osoby so stanovenými kvalifikačnými predpokladmi.

čl. I bod 58 až 63
Na základe poznatkov z praxe sa upravuje ustanovenie § 47, najmä prípady, kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje (§ 47 ods. 4). V odseku 7 sa upravuje nanovo postup orgánu ochrany prírody v prípadoch, keď povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov. V odseku 8 sa komplexne upravujú podmienky, ktoré musia byť splnené pred vykonaním výrubu dreviny.

čl. I bod 67 a 73
Cieľom úpravy v § 50 bolo spresnenie postupu vyhlasovania chránených území. Upravuje sa postup posudzovania návrhu na vyhlásenie chráneného územia ešte pred oznámením zámeru, vrátane jeho posúdenia z hľadiska jeho ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, ktoré vykoná organizácia ochrany prírody. V tejto súvislosti sa v § 54 ods. 13 upravuje povinnosť vyhotovovateľa prerokovať so známymi vlastníkmi správcami a nájomcami projekt ochrany (ktorý je odborným podkladom pre vyhlásenie chráneného územia). Postup po oznámení zámeru sa upravuje najmä s cieľom prerokovať s vlastníkmi možnosti riešenia spôsobu poskytnutia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania a prípade dohody uzavrieť s vlastníkom zmluvu o budúcej zmluve na niektorú z foriem náhrad podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d). V § 50 ods. 9 sa upravuje, že chránené územia so štvrtým a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve bude možné vyhlásiť len so súhlasom vlastníka pozemku. Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na …

čl. I bod 70 a 71
Upravuje sa presun kompetencie na organizáciu ochrany prírody vzhľadom na to, že v praxi vykonávala označovanie chránených území.

čl. I bod 75 až 81
Zavádza sa nový typ dokumentácie ochrany prírody a krajiny - programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov, ktoré budú podkladom na zabezpečenie starostlivosti o druhy európskeho významu a druhy národného významu. Komplexne sa upravuje dokumentácia ochrany prírody a krajiny týkajúca sa programov starostlivosti o chránené územie a postup pri jej vypracovaní v súvislosti s jej prepojením s programami starostlivosti o lesy. V záujme zabránenia duplicity sa vykonáva úprava v § 54 ods. 4 písm. b) a ods. 8 s cieľom rozlíšiť medzi programom starostlivosti o územie medzinárodného významu, pred jeho vyhlásením za chránené územie, a po vyhlásení, kedy sa na neho uplatňuje program starostlivosti o chránené územie. V súvislosti s uvedenými zmenami sa vykonávajú príslušné legislatívno - technické úpravy § 54.

čl. I bod 82 až 84
Upresňuje sa pojem výskum odkazom na osobitný predpis. V § 56 ods. 4 sa nanovo upravujú povinnosti oprávnených osôb pri odovzdávaní správ o výsledkov výskumu. V novelizačnom bode 84 sa upravuje sa, že na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekmi 2 až 6. V tejto súvislosti sa upravuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého § 56 ods. 7 sa nepoužije pri prehodnotení chránených území vyhlásených do účinnosti tohto zákona (teda pri ich prehodnotení alebo pri ich zonácii) z dôvodu, že podmienka, že ak niekto využíva výsledky výskumu na vyhlasovanie chránených území musí byť preukázané, že s výskumom súhlasil vlastník je nová.

čl. I bod 85
Rozširuje sa rozsah miest na ktoré sa nebude vzťahovať právo na voľný prechod cez pozemky. Ide o miesta, kde obmedzenie alebo zákaz prechodu vyplýva z tohto zákona a osobitných predpisov.

čl. I bod 86
Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa upravujú možnosti vyberania vstupného a účel jeho využitia. Pokiaľ ide o vyberania vstupného do chránených území v zastavanom území obce, uvedené sa v praxi bude týkať najmä sprístupnených jaskýň.

čl. I bod 87 a 88
Nanovo sa upravujú ustanovenia o poskytovaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Princíp, na ktorom je súčasné ponímanie uplatňovania tejto náhrady postavené, vychádza z maximálnej snahy o vyplatenie úplnej náhrady, tzn. o vyplatenie rozdielu medzi príjmom z obhospodarovania pozemku bez obmedzení vyplývajúcich zo zákona a príjmom, ktorý vzniká z využívania pozemku, na ktorom sa uplatňujú obmedzenia vyplývajúce zo zákona. Súčasný systém však neumožňuje možnosť dobrovoľného zmluvného vzťahu pri riešení obmedzení a požiadaviek ochrany prírody v chránených územiach. Náhrada za obmedzenie obhospodarovania ustanovená v § 61 zákona je jediná reálna možnosť riešenia oprávnených nárokov vlastníkov pozemkoch v chránených územiach. Možnosť výkupu pozemkov v treťom až piatom stupni ochrany prostredníctvom predkupného práva štátu podľa ustanovenia § 63 zákona sa v praxi vôbec neuplatnila. Na základe skúsenosti z praktického uplatňovania súčasného riešenia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodov ochrany prírody bolo identifikovaných viacero problematických okruhov, ktorými sú najmä zložitý administratívny rámec, nevhodné časové riešenie pri uplatňovaní nárokov na náhradu, absencia možnosti dobrovoľného vzťahu …

čl. I bod 89
Rozširujú sa výnimky zo zákazu prevodu vlastníctva štátu k pozemkom v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany v nadväznosti na nový inštitút zámeny pozemkov podľa § 61a.

čl. I bod 90
Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na zistenú nejednoznačnosť výkladu v praxi, týkajúcu sa zániku alebo zachovania predkupného práva voči ďalšiemu nadobúdateľovi.

čl. I bod 103
Upravuje sa pôsobnosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky už v súčasnosti plní úlohy vyplývajúce zo zákona, ktoré sú určené pre organizácie ochrany prírody zriadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Vzhľadom na rozsah a význam zákonom delegovaných úloh a kompetencií, ktoré bude Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky uplatňovať vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré sa na ňu budú obracať so svojimi oznámeniami, žiadosťami alebo podnetmi, je nevyhnutné osobitne upraviť jej postavenie v rámci samostatného ustanovenia zákona.

čl. I bod 121
Kompexne sa upravuje ustanovenie týkajúce sa výkonu štátneho dozoru, na základe poznatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, napríklad absencia úpravy vysporiadania sa s prípadnými námietkami proti zisteniam alebo postupu pri skončení výkonu štátneho dozoru, absencia určenia, aké materiály majú byť vypracované o vykonanom štátnom dozore, alebo ako má postupovať orgán ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor, ak bol uplatnený nesúhlas (námietka) so zisteniami alebo s opatreniami orgánu ochrany prírody.

čl. I bod 122 až 126
Vypúšťa sa povinnosť vydať členovi dobrovoľnej stráže prírody rovnošatu, čo sa v doterajšej praxi nerealizovalo, ako aj súvisiace ustanovenia týkajúce sa oprávnenia nosiť rovnošatu. Rovnošatu člena stráže prírody budú oprávnení nosiť len zamestnanci organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý budú mať oprávnenia člena stráže prírody.

čl. I bod 127 a 129
V nadväznosti na nové úpravy určitých konaní sa dopĺňajú výnimky v § 81 ods. 2 tam, kde je to účelné vzhľadom na povahu veci. Správny poriadok sa nebude vzťahovať na vydanie súhlasného stanoviska podľa § 47 ods. 7 a na vyhlasovanie, zmenu alebo zrušovanie chránených území s výnimkou postupu podľa § 50 ods. 6.

čl. I bod 130 a 131
Upravuje sa lehota na zverejnenie oznámenia o začatí správneho konania na internetovej stránke orgánu ochrany prírody. Dopĺňa sa výpočet konaní v § 82 ods. 7 o konanie o finančnej náhrade podľa § 61e.

čl. I bod 148
Na základe poznatkov o problémoch súvisiacich s možnosťami postihov za trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona bola akceptovaná požiadavka na doplnenie úpravy, umožňujúcej použitie spoločenskej hodnoty drevín aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v území s tretím stupňom ochrany.

čl. I bod 149 až 161
Na základe poznatkov z doterajšej praxe sa upravujú podmienky, za splnenia ktorých je možné poskytnúť náhradu škody spôsobenú určenými živočíchmi a rozsah náhrady. Úprava náhrady škôd vychádza z princípu, že náhrada škody by sa mala uhrádzať v prípadoch, ak boli vykonané preventívne opatrenia zabraňujúce vzniku škody. Osobitnou komoditou a zväčša aj najvyššou položkou z celkovej výšky škôd, ktorá si vyžaduje dodržiavanie špecifických podmienok uplatňovania a preukazovania výšky škôd je škoda vzniknutá na rybách chovaných na hospodársky účel. Pri škodách na rybách spôsobených voľne žijúcimi vtákmi sa náhrada bude poskytovať len v prípade, ak nebola orgánom ochrany prírody celoročne povolená výnimka z podmienok druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a) až c). V zmysle úlohy vyplývajúcej z bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 224 z 9. apríla 2008, ktorým bolo uložené vypracovať návrhy na zmeny a doplnenia právnych predpisov v súvislosti s nahradením minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou referenčnou veličinou, sa bude výpočet náhrady škody na živote …

čl. I bod 162
Ustanovuje sa právna fikcia súhlasného vyjadrenia pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v prípade, ak orgán ochrany prírody nevydal vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote.

čl. I bod 163
Z dôvodu potreby náležitej ochrany vodných biotopov a mokradí, ktorá vyplýva aj z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie na úseku ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, sa ustanovuje povinnosť dohody na zásadách údržby vodných tokov v chránených územiach.

čl. I bod 164
V nadväznosti na nové úpravy sa upravujú prechodné ustanovenia. Osobitne bolo potrebná prechodná úprava vo vzťahu inváznym druhom živočíchov, nepôvodným druhom drevín, vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy a k podmienkam použitia výsledkov výskumu pri vyhlasovaní ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny.

čl. II
Po dohode s Úradom geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov.

čl. III
Ide o opravu odkazu na nariadenie Rady (ES) č. 338/97. V novelizačnom bode 15 zákona č. 447/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v súvislosti s vedeckým orgánom Slovenskej republiky zaviedlo nové znenie odkazu 43a) na „Čl. 2 písm. q) nariadenia (ES) č. 338/97“. Nedopatrením predmetný odkaz 43a) zostal a nebol opravený v § 12 ods. 21 zákona č. 15/2005 Z. z.

čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014. V Bratislave 26. septembra 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Peter Žiga v. r. minister životného prostredia Slovenskej republiky