Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 12/2026-29
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu verejného ochrancu práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 140d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Odôvodnenie:
I. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. decembra 2025 doručený a 12. augusta 2026 doplnený návrh verejného ochrancu práv (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 140d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).
I.1. Argumentácia navrhovateľa vo všeobecnosti:
2. Navrhovateľ uviedol, že podnet na podanie tohto návrhu mu bol podaný zo strany starostov ôsmich mestských častí mesta Bratislava spolu s jej hlavným architektom, ktorí vyjadrili nesúhlas s legalizáciou tzv. čiernych stavieb podľa § 140d stavebného zákona. Poukazovali na to, že prijatá novela stavebného zákona [zákon č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela stavebného zákona“)] nezabezpečuje rovnosť pred zákonom medzi všetkými účastníkmi stavebných konaní, že rozsiahle nerešpektovanie územného plánovania môže vážne ohroziť ústavné práva občanov Slovenskej republiky. Upriamili pozornosť na to, že územný plán je jedným z kľúčových nástrojov regulácie a rozvoja územia a jeho rešpektovanie je dôležitým prvkom fungovania právneho štátu. Avšak legalizácia tzv. čiernych stavieb v umožnenom rozsahu narúša jasné a predvídateľné pravidlá vytvorené územnými plánmi a tiež oslabuje právnu istotu. Zároveň tým vznikajú nespravodlivé výnimky, ktoré podkopávajú princíp rovnosti a zvýhodňujú tých, ktorí zákonné postupy nerešpektovali. Problém vidia v inštitúte preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ktorý možno využiť na dodatočnú legalizáciu nepovolených stavieb, pričom sa v tomto konaní posudzuje najmä spôsobilosť stavby na užívanie a jej funkčný súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, avšak neposudzuje sa jej priestorový súlad s územným plánom. Zároveň upozornili, že novela stavebného zákona vytvára nerovnaké postavenie aj medzi občanmi, ktorí začali konanie podľa § 88a stavebného zákona ešte pred 31. marcom 2024, a tými, ktorí o dodatočné povolenie nepožiadali vôbec, a o ktorých stavebný úrad ani nemal vedomosť. V ďalšej časti (a v doplnení návrhu z 12. augusta 2026) navrhovateľ konkretizoval aj ďalšie podnety doručené mu od fyzických osôb v uvedenej veci. 3. Navrhovateľ upresnil, že napadnutú právnu úpravu predstavuje ustanovenie (§ 140d stavebného zákona), ktoré bolo prijaté novelou stavebného zákona a ktoré nadobudlo účinnosť 1. apríla 2024. A hoci bol § 140d stavebného zákona po jeho zavedení podrobený legislatívno-technickým úpravám v súvislosti s prijatím zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, jeho normatívny obsah upravený v § 140d ods. 1 stavebného zákona sa vecne nezmenil a naďalej sa aplikuje na základe § 84 ods. 7 tohto zákona (prechodné ustanovenia, pozn.). V zmysle uvedeného ustanovenia [§ 84 ods. 7 písm. a)] sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 použijú na preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029.
I.2. Navrhovateľom uvedené dôvody namietaného nesúladu:
4. Navrhovateľ tvrdí, že napadnutou právnou úpravou zákonodarca zavádza výnimočný a svojou povahou atypický zásah do dlhodobo ustálenej právnej úpravy oblasti povoľovania stavieb, ktorým dochádza k oslabeniu zásady predvídateľnosti právneho poriadku. Zavádza postup, v rámci ktorého je umožnené dodatočne legalizovať aj také stavby, ktoré nemusia spĺňať všetky požiadavky vyplývajúce z priestorových regulatívov a ktoré teda nemusia byť v úplnom súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. 5. Zákonodarca napadnutým ustanovením zvýhodňuje osoby, ktoré konali v rozpore so zákonom, na úkor stavebníkov, ktorí riadne dodržali zákonné požiadavky a absolvovali zákonom predpísaný povoľovací proces, a tiež na úkor dotknutých osôb, najmä vlastníkov nehnuteľností v okolí nelegálnych stavieb, ktorých vlastnícke práva alebo iné právom chránené záujmy môžu byť
2
takýmto rozhodnutím o dodatočnej legalizácii stavby zásadným spôsobom zasiahnuté bez možnosti ich procesnej obrany (vylúčením posudzovania priestorových regulatívov územného plánovania). 6. Napadnuté ustanovenie navyše umožňuje dodatočnú legalizáciu stavieb aj v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo predstavuje zásah do ústavne garantovanej samosprávnej právomoci obce v oblasti územného plánovania. 7. Podľa navrhovateľa sa v dôsledku prijatia napadnutej právnej úpravy vytvára výrazný nepomer, keď poctiví stavebníci čelili náročnému povoľovaciemu procesu, zatiaľ čo vlastníci nelegálnych stavieb môžu získať legalizáciu za jednoduchších podmienok. Navyše, dotknuté osoby sú pritom z konania úplne vylúčené, nie je im priznané žiadne procesné postavenie (je im odňatá možnosť uplatniť procesné práva). Takéto rozdielne zaobchádzanie vytvára nerovnosť de iure aj de facto, ktorá nie je podložená objektívne akceptovateľným dôvodom, v dôsledku čoho napadnutá právna úprava neobstojí ani z pohľadu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy. 8. Napadnuté ustanovenie podľa navrhovateľa vytvára konštrukciu, ktorá prenáša dôsledky protiprávneho konania jednej osoby na tretie osoby, ktoré sa na vzniku tohto stavu nijako nepodieľali. Tento postup vedie k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu medzi skupinami osôb, ktoré sú v porovnateľnej právnej situácii. Vlastníci nelegálnych stavieb získavajú výrazné procesné výhody oproti vlastníkom postupujúcim v súlade so zákonom, ktorí žiadnu takú výhodu nezískavajú. 9. Navrhovateľ k tvrdenému nesúladu s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu argumentuje, že napadnutá právna úprava môže v niektorých prípadoch viesť k trvalému zásahu do výkonu vlastníckeho práva dotknutých osôb, pretože pri dodatočnej legalizácii nelegálnych stavieb postačuje preukázanie splnenia len základných požiadaviek. Avšak tento znížený štandard nezahŕňa povinnosť splniť všetky všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Legalizácia stavby môže byť umožnená aj v prípadoch, keď stavba nespĺňa tieto štandardy. Takto nastavený režim vedie k oslabeniu právnej istoty a k zásahu do legitímneho očakávania na pokojné a primerané užívanie nehnuteľnosti. 10. K nesúladu s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dotknutý vlastník je fakticky zbavený možnosti účinne chrániť svoje práva v procese, v ktorom o nich rozhoduje orgán verejnej správy. Napadnuté ustanovenie mu výslovne odníma možnosť napadnúť samotné rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, teda samotný právny akt, na základe ktorého bola stavba dodatočne legalizovaná.
II. Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania
11. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
3
len „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde). 12. Podľa § 41 zákona o ústavnom súde sa konanie pred ústavným súdom začína na návrh oprávnených subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 ústavy alebo v osobitných predpisoch, ak § 206 neustanovuje inak. 13. V zmysle § 87 zákona o ústavnom súde ústavný súd konanie zastaví, ak napadnutý právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie alebo právny predpis vyššej právnej sily, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie alebo medzinárodná zmluva, jej časť alebo niektoré jej ustanovenie, s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade, stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Ak sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 ústavy alebo na základe návrhu senátu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 5 ústavy, rozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci. 14. Z označeného ustanovenia vyplýva, že ak napadnutý právny predpis, resp. jeho časť stratí platnosť počas konania pred ústavným súdom, ústavný súd konanie zastaví. Uvedené východisko, v zmysle ktorého v zásade nemožno posudzovať namietaný nesúlad už neplatného právneho predpisu s ústavou, platí podľa ústavného súdu o to viac v situácii, keď napadnuté ustanovenie stratilo platnosť dokonca ešte pred podaním samotného návrhu, teda pred začatím konania na ústavnom súde (v oboch prípadoch ide o čas pred vyhlásením nálezu v zmysle citovaného ustanovenia). 15. Podporne je pri napadnutí nesúladu už neplatného právneho predpisu s ústavou možné odkázať aj na možnosť odmietnutia návrhu pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (PL. ÚS 23/95). 16. Stavebný zákon vrátane napadnutého ustanovenia § 140d ods. 1 bol zrušený zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení skorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“), v dôsledku čoho stratil platnosť. Ustanovenie § 41 zákona o územnom plánovaní, ktorým bol stavebný zákon zrušený, nadobudlo účinnosť 1. apríla 2025. 17. Keďže navrhovateľom v tejto veci je verejný ochranca práv, nemožno uvažovať o uplatnení výnimky v zmysle druhej vety § 87 zákona o ústavnom súde. 18. V dôsledku uvedeného ústavný súd musel konanie v tejto veci zastaviť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2026
Ivan Fiačan predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky
4