{"guid": "ussr:78857524-b5c1-44ab-809b-28e736ac8910", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.12.2026.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2026 z 4. 11. 2026", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2026, sp. zn. PL. ÚS 12/2026, ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.12.2026.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/78857524-b5c1-44ab-809b-28e736ac8910", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.12.2026.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.12.2026.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.12.2026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                     UZNESENIE\n                          Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                                                                                      PL. ÚS 12/2026-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Ladislava\nDuditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Miloša Maďara,\nPetra Molnára, Petra Straku, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu verejného ochrancu\npráv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 140d\nods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd takto\n\n                                             rozhodol:\n\nKonanie z a s t a v u j e .\n\n                                         Odôvodnenie:\n\n                                               I.\n                      Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. decembra 2025\ndoručený a 12. augusta 2026 doplnený návrh verejného ochrancu práv (ďalej len „navrhovateľ“)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\no súlade § 140d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 2\nods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“).\n\nI.1. Argumentácia navrhovateľa vo všeobecnosti:\n\n2. Navrhovateľ uviedol, že podnet na podanie tohto návrhu mu bol podaný zo strany starostov\nôsmich mestských častí mesta Bratislava spolu s jej hlavným architektom, ktorí vyjadrili nesúhlas\ns legalizáciou tzv. čiernych stavieb podľa § 140d stavebného zákona. Poukazovali na to, že prijatá\nnovela stavebného zákona [zákon č. 46/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb.\n\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela stavebného zákona“)]\nnezabezpečuje rovnosť pred zákonom medzi všetkými účastníkmi stavebných konaní, že rozsiahle\nnerešpektovanie územného plánovania môže vážne ohroziť ústavné práva občanov Slovenskej\nrepubliky. Upriamili pozornosť na to, že územný plán je jedným z kľúčových nástrojov regulácie\na rozvoja územia a jeho rešpektovanie je dôležitým prvkom fungovania právneho štátu. Avšak\nlegalizácia tzv. čiernych stavieb v umožnenom rozsahu narúša jasné a predvídateľné pravidlá\nvytvorené územnými plánmi a tiež oslabuje právnu istotu. Zároveň tým vznikajú nespravodlivé\nvýnimky, ktoré podkopávajú princíp rovnosti a zvýhodňujú tých, ktorí zákonné postupy\nnerešpektovali. Problém vidia v inštitúte preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie, ktorý možno\nvyužiť na dodatočnú legalizáciu nepovolených stavieb, pričom sa v tomto konaní posudzuje najmä\nspôsobilosť stavby na užívanie a jej funkčný súlad so záväznou časťou územnoplánovacej\ndokumentácie, avšak neposudzuje sa jej priestorový súlad s územným plánom. Zároveň upozornili,\nže novela stavebného zákona vytvára nerovnaké postavenie aj medzi občanmi, ktorí začali konanie\npodľa § 88a stavebného zákona ešte pred 31. marcom 2024, a tými, ktorí o dodatočné povolenie\nnepožiadali vôbec, a o ktorých stavebný úrad ani nemal vedomosť. V ďalšej časti (a v doplnení\nnávrhu z 12. augusta 2026) navrhovateľ konkretizoval aj ďalšie podnety doručené mu od fyzických\nosôb v uvedenej veci.\n3. Navrhovateľ upresnil, že napadnutú právnu úpravu predstavuje ustanovenie (§ 140d stavebného\nzákona), ktoré bolo prijaté novelou stavebného zákona a ktoré nadobudlo účinnosť 1. apríla 2024.\nA hoci bol § 140d stavebného zákona po jeho zavedení podrobený legislatívno-technickým\núpravám v súvislosti s prijatím zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, jeho normatívny obsah\nupravený v § 140d ods. 1 stavebného zákona sa vecne nezmenil a naďalej sa aplikuje na základe\n§ 84 ods. 7 tohto zákona (prechodné ustanovenia, pozn.). V zmysle uvedeného ustanovenia\n[§ 84 ods. 7 písm. a)] sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 použijú\nna preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto\nkonania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších\npredpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie\ndo 31. marca 2029.\n\nI.2. Navrhovateľom uvedené dôvody namietaného nesúladu:\n\n4. Navrhovateľ tvrdí, že napadnutou právnou úpravou zákonodarca zavádza výnimočný a svojou\npovahou atypický zásah do dlhodobo ustálenej právnej úpravy oblasti povoľovania stavieb, ktorým\ndochádza k oslabeniu zásady predvídateľnosti právneho poriadku. Zavádza postup, v rámci ktorého\nje umožnené dodatočne legalizovať aj také stavby, ktoré nemusia spĺňať všetky požiadavky\nvyplývajúce z priestorových regulatívov a ktoré teda nemusia byť v úplnom súlade so záväznou\nčasťou územnoplánovacej dokumentácie.\n5. Zákonodarca napadnutým ustanovením zvýhodňuje osoby, ktoré konali v rozpore so zákonom,\nna úkor stavebníkov, ktorí riadne dodržali zákonné požiadavky a absolvovali zákonom predpísaný\npovoľovací proces, a tiež na úkor dotknutých osôb, najmä vlastníkov nehnuteľností v okolí\nnelegálnych stavieb, ktorých vlastnícke práva alebo iné právom chránené záujmy môžu byť\n\n                                             2\n\ntakýmto rozhodnutím o dodatočnej legalizácii stavby zásadným spôsobom zasiahnuté bez možnosti\nich procesnej obrany (vylúčením posudzovania priestorových regulatívov územného plánovania).\n6. Napadnuté ustanovenie navyše umožňuje dodatočnú legalizáciu stavieb aj v rozpore s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou, čo predstavuje zásah do ústavne garantovanej samosprávnej\nprávomoci obce v oblasti územného plánovania.\n7. Podľa navrhovateľa sa v dôsledku prijatia napadnutej právnej úpravy vytvára výrazný nepomer,\nkeď poctiví stavebníci čelili náročnému povoľovaciemu procesu, zatiaľ čo vlastníci nelegálnych\nstavieb môžu získať legalizáciu za jednoduchších podmienok. Navyše, dotknuté osoby sú pritom\nz konania úplne vylúčené, nie je im priznané žiadne procesné postavenie (je im odňatá možnosť\nuplatniť procesné práva). Takéto rozdielne zaobchádzanie vytvára nerovnosť de iure aj de facto,\nktorá nie je podložená objektívne akceptovateľným dôvodom, v dôsledku čoho napadnutá právna\núprava neobstojí ani z pohľadu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy.\n8. Napadnuté ustanovenie podľa navrhovateľa vytvára konštrukciu, ktorá prenáša dôsledky\nprotiprávneho konania jednej osoby na tretie osoby, ktoré sa na vzniku tohto stavu nijako\nnepodieľali. Tento postup vedie k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu medzi skupinami\nosôb, ktoré sú v porovnateľnej právnej situácii. Vlastníci nelegálnych stavieb získavajú výrazné\nprocesné výhody oproti vlastníkom postupujúcim v súlade so zákonom, ktorí žiadnu takú výhodu\nnezískavajú.\n9. Navrhovateľ k tvrdenému nesúladu s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\nargumentuje, že napadnutá právna úprava môže v niektorých prípadoch viesť k trvalému zásahu\ndo výkonu vlastníckeho práva dotknutých osôb, pretože pri dodatočnej legalizácii nelegálnych\nstavieb postačuje preukázanie splnenia len základných požiadaviek. Avšak tento znížený štandard\nnezahŕňa povinnosť splniť všetky všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Legalizácia stavby\nmôže byť umožnená aj v prípadoch, keď stavba nespĺňa tieto štandardy. Takto nastavený režim\nvedie k oslabeniu právnej istoty a k zásahu do legitímneho očakávania na pokojné a primerané\nužívanie nehnuteľnosti.\n10. K nesúladu s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že dotknutý vlastník\nje fakticky zbavený možnosti účinne chrániť svoje práva v procese, v ktorom o nich rozhoduje\norgán verejnej správy. Napadnuté ustanovenie mu výslovne odníma možnosť napadnúť samotné\nrozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie, teda samotný právny akt, na základe ktorého bola\nstavba dodatočne legalizovaná.\n\n                                            II.\n                      Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n\n11. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom\nzasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131\nods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\n\n                                             3\n\nlen „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom\nrozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n12. Podľa § 41 zákona o ústavnom súde sa konanie pred ústavným súdom začína na návrh\noprávnených subjektov uvedených v čl. 130 ods. 1 ústavy alebo v osobitných predpisoch, ak § 206\nneustanovuje inak.\n13. V zmysle § 87 zákona o ústavnom súde ústavný súd konanie zastaví, ak napadnutý právny\npredpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie alebo právny predpis vyššej právnej sily, jeho\nčasť alebo niektoré jeho ustanovenie alebo medzinárodná zmluva, jej časť alebo niektoré\njej ustanovenie, s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade, stratí\nplatnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Ak sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa\nčl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 ústavy alebo na základe návrhu senátu ústavného súdu podľa čl. 127\nods. 5 ústavy, rozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci.\n14. Z označeného ustanovenia vyplýva, že ak napadnutý právny predpis, resp. jeho časť stratí\nplatnosť počas konania pred ústavným súdom, ústavný súd konanie zastaví. Uvedené východisko,\nv zmysle ktorého v zásade nemožno posudzovať namietaný nesúlad už neplatného právneho\npredpisu s ústavou, platí podľa ústavného súdu o to viac v situácii, keď napadnuté ustanovenie\nstratilo platnosť dokonca ešte pred podaním samotného návrhu, teda pred začatím konania\nna ústavnom súde (v oboch prípadoch ide o čas pred vyhlásením nálezu v zmysle citovaného\nustanovenia).\n15. Podporne je pri napadnutí nesúladu už neplatného právneho predpisu s ústavou možné\nodkázať aj na možnosť odmietnutia návrhu pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí\n(PL. ÚS 23/95).\n16. Stavebný zákon vrátane napadnutého ustanovenia § 140d ods. 1 bol zrušený zákonom\nč. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení skorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom\nplánovaní“), v dôsledku čoho stratil platnosť. Ustanovenie § 41 zákona o územnom plánovaní,\nktorým bol stavebný zákon zrušený, nadobudlo účinnosť 1. apríla 2025.\n17. Keďže navrhovateľom v tejto veci je verejný ochranca práv, nemožno uvažovať o uplatnení\nvýnimky v zmysle druhej vety § 87 zákona o ústavnom súde.\n18. V dôsledku uvedeného ústavný súd musel konanie v tejto veci zastaviť.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 4. novembra 2026\n\n                                                                      Ivan Fiačan\n                                                                predseda Ústavného súdu\n                                                                  Slovenskej republiky\n\n                                             4", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}