Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 59/2026-35 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky P 3 M s.r.o., Východná 3, Trnava, zastúpenej JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, a sťažovateľa , zastúpeného JANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky P 3 M s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Sťažovateľke P 3 M s.r.o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur a sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke P 3 M s.r.o. trovy konania 949,17 eur a sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich im právnym zástupcom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie: I. Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci 1. Uznesením č. k. IV. ÚS 59/2026-13 z 10. februára 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú 23. októbra 2025, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom. 2. Uznesením č. k. IV. ÚS 314/2026-15 z 2. júna 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú 15. mája 2026 v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 5 800 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom. 3. Uznesením č. k. IV. ÚS 314/2026-25 zo 16. júna 2026 ústavný súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. IV. ÚS 314/2026 a pod sp. zn. IV. ÚS 59/2026 z dôvodu, že sťažovatelia sa domáhajú preskúmania totožného napadnutého konania tvrdiac porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z dôvodov uvedených nižšie tomuto konštatovaniu nebráni, že sťažovateľ nad rámec obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky namietal aj porušenie práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 4. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podanom v upomínacom konaní domáhala voči sťažovateľovi ako žalovanému zaplatenia 1 079,70 eur z titulu náhrady škody. Proti vydanému platobnému rozkazu [sp. zn. 31Up/862/2018 zo 14. novembra 2018 (ďalej len „platobný rozkaz“)] sťažovateľ podal odpor. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) postúpil vec mestskému súdu 14. februára 2019. Mestský súd rozhodol o podanej žalobe rozsudkom vyhláseným 22. júla 2025, ktorého písomné vyhotovenie bolo sťažovateľke doručené 22. septembra 2025. Sťažovateľka proti rozsudku podala odvolanie, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté. 5. Sťažovateľka podala 20. augusta 2025 predsedovi mestského súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti zo 16. septembra 2025 (pod sp. zn. Spr 327/2025) podpredseda mestského súdu konštatuje, 2
že v období od 5. marca 2019 do 2. apríla 2022 sa vyskytli v napadnutom konaní prieťahy, pretože nebol vykonaný žiaden úkon vo veci. 6. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody z 11. novembra 2017 došlo k vzniku škodovej (poistnej) udalosti a aj k vzniku materiálnej škody na vozidle poškodeného (sťažovateľky), ktorá bola odstránená prostredníctvom poistného plnenia poskytnutého poisťovateľom sťažovateľa. Po dobu trvania opravy vozidla sťažovateľky a po dobu vydania krycieho listu zo strany poisťovateľa sťažovateľka využívala zapožičané motorové vozidlo, od čoho odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje proti sťažovateľovi, a preto 23. októbra 2018 podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd platobným rozkazom zaviazal sťažovateľa na náhradu škody vo výške 1 079,70 eur a priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 7. Na základe odporu sťažovateľa došlo k zrušeniu platobného rozkazu a postúpeniu veci vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III, ktorý nariadil prvé pojednávanie vo veci na 29. september 2022, o ktorom sťažovateľa neupovedomil, keďže predvolanie mu doručoval na inú než sťažovateľom opakovane uvádzanú adresu jeho trvalého bydliska. Sťažovateľ sa o termíne pojednávania dozvedel náhodou pri nahliadnutí do súdneho spisu. Pojednávanie nariadené na 29. september 2022 bolo navyše odročené, údajne na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa, ktorú nikdy nepodal. Nový termín pojednávania bol nariadený na 26. január 2023, toto pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a nový termín bol stanovený na 16. marec 2023. Na tomto pojednávaní súd poskytol sporovým stranám priestor na úvodné prednesy a následne pojednávanie odročil na neurčito. 8. S účinnosťou od 1. júna 2023 došlo v dôsledku reorganizácie súdnej mapy k prechodu agendy na mestský súd, a teda aj k zmene zákonného sudcu k 27. septembru 2023. Mestský súd po prechode agendy nariadil nový termín pojednávania až na 14. máj 2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom konateľa sťažovateľky a pojednávanie odročil na účely doplnenia dokazovania na 12. november 2024, pričom tento termín bol zmenený na 6. február 2025. Aj toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na 29. máj 2025, keď sa tiež neuskutočnilo a bolo odročené na 22. júl 2025, na ktorom mestský súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Písomné vyhotovenie rozsudku mestský súd doručil sporovým stranám 16., resp. 22. septembra 2025. Proti rozsudku sťažovateľka podala odvolanie z 23. septembra 2025, v dôsledku čoho nie je vec právoplatne skončená ani po viac ako 7 rokoch a 5 mesiacoch od začatia konania. Vec je aktuálne vedená pod sp. zn. 4Co/20/2026 pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorému bolo odvolanie postúpené 9. februára 2026 (po piatich mesiacoch). 10. Zo skutkového stavu veci tiež vyplýva, že mestský súd (resp. jeho predchodca) bol v napadnutom konaní dlhodobo nečinný, pričom dĺžka doby jeho nečinnosti presiahla 43 mesiacov (od postúpenia veci z okresného súdu 14. februára 2019 do nariadenia prvého termínu pojednávania 29. septembra 2022). Mestský súd konal zjavne neefektívne, keď na uskutočnenie celkom troch pojednávaní potreboval až 77 mesiacov, pričom súdnym spisom disponoval viac ako 85 mesiacov. Dĺžku konania pred mestským súdom nemožno oddeľovať od celkovej dĺžky konania, ktorá ku dňu 2 podania tejto sťažnosti presiahla 89 mesiacov, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu. 3
II. Argumentácia sťažovateľov 11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého konania, ktorá ku dňu podania ústavnej sťažnosti dosahovala takmer 7 rokov. Poukazuje na účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty. Uvažujúc o kritériu právna a faktická zložitosť veci, poukazuje na to, že nejde o právne ani skutkovo komplikovanú právnu vec. K správaniu účastníkov konania uviedla, že konanie nijakým spôsobom nemarila a ani nezaťažovala súd opakovanými zbytočnými upozorneniami na vady, resp. prieťahy v konaní. Právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania len jedenkrát, a to z dôvodu pracovnej neschopnosti. Namieta, že dĺžka trvania konania negatívne ovplyvnila možnosť zabezpečenia dôkazov na preukázanie jej tvrdení. 12. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ zastáva názor, že predmet napadnutého konania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho nemožno považovať za právne zložitý, ide o aplikáciu jednoduchých právnych noriem na skutkový stav, ktorý bol v časti okolností významných pre vydanie rozsudku nesporný. K zamietnutiu žaloby došlo najmä z dôvodu, že sťažovateľka svoj domnelý nárok nepreukázala. Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania, uviedol, že je zrejmé, že to nemalo vplyv na zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. Naopak, mestský súd bol dlhodobo nečinný bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu. V tejto súvislosti tiež pripomína, že sporovou stranou sa stal bez vlastnej iniciatívy a nedobrovoľne, keďže vystupuje v procesnom postavení žalovaného v konaní o nároku, ktorý sťažovateľka nedokázala preukázať ani po viac ako 77 mesiacoch trvania napadnutého konania pred mestským súdom. III. Vyjadrenia mestského súdu 13. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/100/2026 z 3. marca 2026 k ústavnej sťažnosti sťažovateľky, doručenom ústavnému súdu 19. marca 2026, opísal priebeh napadnutého konania a uviedol, že 2. apríla 2022 bol udelený pokyn sudcu na určenie termínu pojednávania na 29. september 2022. Právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania, preto pojednávanie odročil na 26. január 2023, kde po prejednaní veci bolo pojednávanie odročené na 16. marec 2023. Na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu jeho požiadavky o výsluch konateľa sťažovateľky, ktorý na pojednávaní prítomný nebol, prvoinštančný súd s ohľadom na implementáciu súdnej mapy pojednávanie odročil na neurčito. 14. Po pridelení veci novej zákonnej sudkyni 11. mája 2023 bolo nariadené pojednávanie na 14. máj 2024. Na návrh sťažovateľky bolo pojednávanie odročené, pretože sťažovateľka žiadala mestský súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie listinných dôkazov. Tie boli predložené 26. júna 2024. Následne mestský súd nariadil viacero termínov pojednávaní (na 12. november 2024, 6. február 2025 a 29. máj 2025), ktoré boli odročené z dôvodov na strane mestského súdu. Na pojednávaní uskutočnenom 22. júla 2025 mestský súd po prejednaní veci a skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
4
15. Mestský súd namieta argumentáciu sťažovateľky a dôvodí, že nie je možné kauzálne spojiť tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti predloženia dôkazu, ktorá mala vyplynúť z pomalého postupu mestského súdu. S poukazom na tvrdenia sťažovateľky uzatvára, že sťažovateľka bola v stave dôkaznej núdze už od začiatku konania, a preto je vylúčené, aby v dôsledku dĺžky napadnutého konania mohol byť vytvorený stav dôkaznej núdze. Poukazuje na správanie sťažovateľky opakovane žiadajúcej o odročenie pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za účelovú, pretože sťažovateľka počas celej doby trvania konania neprejavila nespokojnosť s jeho dĺžkou a súd neurgovala ani nenamietala proti odročeniu pojednávaní. 16. K dĺžke trvania napadnutého konania mestský súd akcentoval stav dlhodobo preťaženého oddelenia, na ktorý opakovane poukazuje. 17. Mestský súd vo vyjadrení sp. zn. 1SprV/421/2026 zo 17. júna 2026, doručenom ústavnému súdu 18. júna 2026, k ústavnej sťažnosti sťažovateľa poukázal na svoje skoršie vyjadrenie. Okrem ústavnému súdu už známych skutočností opísal priebeh napadnutého konania po podaní odvolania, keď mestský súd v období od 23. novembra 2025 do 3. februára 2026 realizoval úkony v rámci odvolacieho konania. Spisový materiál spolu s predkladacou správou predložil krajskému súdu na účel rozhodnutia o podanom odvolaní. Krajský súd 23. februára 2026 vrátil spis mestskému súdu na účel jeho predloženia ústavnému súdu. 18. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa ani sťažovateľku na zaujatie stanoviska k vyjadreniam mestského súdu, keďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe vyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv). IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 19. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnými sťažnosťami, ako aj s vyjadreniami mestského súdu a obsahom vyžiadaného spisového materiálu vo veci dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 20. Predmetom prieskumu ústavným súdom bol postup súdu v napadnutom konaní a jeho potenciál založiť dôvodnosť porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia primárne namietali dĺžku trvania rozhodovania na jedenom stupni, predovšetkým z dôvodu, že súdne konanie na jednom stupni trvalo viac ako 7 rokov. Poukazujú pritom na obdobie nečinnosti mestského súdu trvajúce viac ako 3 roky. 21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023). 22. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným 5
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020, I. ÚS 318/2022). 23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v civilnom spore, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 24. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 25. Obsah ústavných sťažností, vyjadrení mestského súdu ani obsah súdneho spisu nenaznačujú, že by predmetom napadnutého konania bola zvlášť právne či skutkovo zložitá vec. Mestský súd posudzoval vec patriacu do štandardnej sporovej agendy všeobecných súdov za súčasnej aplikácie právnych noriem občianskeho práva na nie komplikovaný skutkový stav. Právna ani skutková zložitosť veci preto nie sú okolnosťami, ktoré by mali za následok vznik prieťahov v konaní. 26. Hodnotiac správanie sťažovateľov, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v správaní sťažovateľky možno pozorovať (vzhľadom na dĺžku napadnutého konania nepatrné) predlžovanie konania. Sťažovateľka na prvom pojednávaní vo veci navrhla vykonanie dokazovania výsluchom konateľa sťažovateľky, ktorý na pojednávaní prítomný nebol. Z uvedeného dôvodu musel byť termín pojednávania odročený. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom sporovej strany mohol a mal byť sťažovateľkou navrhnutý skôr, tak, aby na prvom pojednávaní mohol súd tento výsluch vykonať. Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol navrhnutý výsluch konateľa sťažovateľky, vyplýva, že tento návrh bol odôvodnený s poukazom na argumentáciou žalovaného (sťažovateľa) produkovanú na pojednávaní. Porovnaním argumentácie sťažovateľa, ktorá odznela na pojednávaní, s argumentáciou obsiahnutou v jeho písomných podaniach treba konštatovať, že táto neobsahovala žiadne nové skutočnosti. Sťažovateľke preto nič nebránilo v tom, aby návrh na výsluch konateľa učinila tak, aby ho bolo možné vykonať už na prvom pojednávaní. Ústavný súd podotýka, že právny zástupca sťažovateľky v priebehu výsluchu nepoložil konateľovi jedinú otázku. 27. V tendencii oneskoreného predkladania návrhov na vykonanie dokazovania sťažovateľka pokračovala, keď v úvode ďalšieho pojednávania 14. mája 2024 navrhla vykonanie dokazovania výsluchom zamestnanca autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava motorového vozidla. Návrh na vykonanie dokazovania mal smerovať k spornej otázke dĺžky trvania opravy. Aj tento návrh na vykonanie dokazovania mohla a mala sťažovateľka formulovať skôr, tak, aby ho bolo možné vykonať na práve konanom pojednávaní (súd tento dôkaz napokon nevykonal). 6
28. Sťažovateľka v priebehu napadnutého konania nenamietala postup súdu, nežiadala o nariadenie termínu pojednávania ani inak v reálnom čase nedokazovala, že by nečinnosť, resp. nesústredený postup mestského súdu spôsobovali aktuálne deklarovaný stav právnej neistoty či stav dôkaznej núdze. Sťažovateľ svojím konaním k dĺžke trvania konania výraznejšie neprispel. I v prípade sťažovateľa platí už uvedené, a to že v konaní prevládal jeho pasívny prístup bez záujmu o rýchlejší postup mestského súdu v napadnutom konaní. Tieto reálie ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. 29. Dôvodom, pre ktorý ústavný súd konštatuje porušenie označených práv, je postup mestského súdu v napadnutom konaní. Ten sa vyznačoval nielen neospravedlniteľným obdobím dlhodobej nečinnosti trvajúcej od 5. marca 2019 do 2. apríla 2022, ale aj sporadickým výkonom jednotlivých úkonov v dlhých časových obdobiach. Celková dĺžka trvania konania už prima facie indikuje vznik prieťahov v konaní. Napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené ani po 7 rokoch od jeho začatia, pričom na takúto dĺžku trvania konania nedala konajúcemu súdu dôvod žiadna okolnosť majúca pôvod v samotnom konaní, ale prioritne okolnosti týkajúce sa organizácie práce na mestskom súde. 30. Ústavný súd stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti zároveň nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny, alebo subjektívny charakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom v konaní došlo, a odstrániť právny stav neistoty sťažovateľa (II. ÚS 116/2025). 31. Po zhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. Uzavrel preto, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 32. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Ústavný súd zistil, že mestský súd už vykonal všetky úkony potrebné na predloženie veci odvolaciemu súdu a súdny spis sa v čase rozhodovania ústavného súdu nachádzal na odvolacom súde. Mestský súd preto nemohol vlastnou procesnou činnosťou ovplyvniť ďalší postup v napadnutom konaní. Uloženie príkazu mestskému súdu, aby vo veci konal, by za zmienenej procesnej situácie nemalo opodstatnenie. Ústavný súd preto nevyhovel požiadavkám sťažovateľov a nevyslovil príkaz konať (bod 4 výroku nálezu). 33. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo sťažovateľa na prerokovanie 7
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. 34. Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur. Svoj návrh odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konaniam, jeho právnou a skutkovou nenáročnosťou, ako aj tým, že v dôsledku plynutia času došlo k zhoršeniu jej procesného a dôkazného postavenia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie dôkazov. Poukázala tiež na prehlbovanie stavu právnej neistoty, pričom uviedla, že očakávala skončenie konania v lehote nepresahujúcej dva roky, avšak v čase podania ústavnej sťažnosti už konanie trvalo 7 rokov. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 800 eur a tento návrh odôvodnil dlhodobým pocitom nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v civilnom sporovom konaní a trvajúcim pocitom jeho právnej neistoty. 35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 36. Ústavný súd pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na celkovú dĺžku napadnutého konania, dôvody vzniknutých prieťahov v konaní a správanie sťažovateľky a sťažovateľa, ktorí v relevantnom čase nežiadali o rýchlejší postup súdu vo veci. Sťažovateľka síce podala sťažnosť predsedovi mestského súdu, avšak až po vydaní rozhodnutia. Preto rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 1 000 eur (bod 2 výroku nálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde nevyhovel tej časti ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu). VI. Trovy konania 37. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania, a to tak, že sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 949,17 eur a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 1 014,41 eur (bod 3 výroku nálezu). 38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Za rok 2026 je základná sadzba odmeny za úkon právnej služby v sume 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) 8
a sťažovateľovi za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľov zvýšil podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože ich právni zástupcovia sú platiteľmi tejto nepriamej dane. 39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnych zástupcov sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označených v záhlaví nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 19. augusta 2026
Libor Duľa predseda senátu
9