{"guid": "ussr:2454efe4-e969-47d5-8ec8-17695e9d1320", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.59.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/2026 z 19. 8. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. IV. ÚS 59/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.59.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2454efe4-e969-47d5-8ec8-17695e9d1320", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.59.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.59.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.59.2026.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 59/2026-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov\nLadislava Duditša a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky P 3 M s.r.o., Východná 3, Trnava,\nzastúpenej JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom, Černyševského 26, Bratislava, a sťažovateľa\n, zastúpeného\nJANÍČEK LEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky P 3 M s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupom Mestského súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-17C/13/2019 b o l o p o r u š e n é základné\nprávo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľke P 3 M s.r.o. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur a sťažovateľovi\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré\nj e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n3. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke P 3 M s.r.o. trovy konania\n949,17 eur a sťažovateľovi\ntrovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť\nich im právnym zástupcom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. IV. ÚS 59/2026-13 z 10. februára 2026 Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú\n23. októbra 2025, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Mestského súdu Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-17C/13/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd\nprikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal\njej finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n2. Uznesením č. k. IV. ÚS 314/2026-15 z 2. júna 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie podľa\n§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť sťažovateľa doručenú 15. mája 2026 v časti,\nv ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ zároveň žiadal, aby ústavný súd\nprikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal\nmu finančné zadosťučinenie 5 800 eur a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n3. Uznesením č. k. IV. ÚS 314/2026-25 zo 16. júna 2026 ústavný súd spojil na spoločné konanie\nveci vedené pod sp. zn. IV. ÚS 314/2026 a pod sp. zn. IV. ÚS 59/2026 z dôvodu, že sťažovatelia\nsa domáhajú preskúmania totožného napadnutého konania tvrdiac porušenie práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov. Z dôvodov uvedených nižšie tomuto konštatovaniu nebráni,\nže sťažovateľ nad rámec obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky namietal aj porušenie práva\nna prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje\nv napadnutom konaní v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa návrhom na vydanie platobného\nrozkazu podanom v upomínacom konaní domáhala voči sťažovateľovi ako žalovanému zaplatenia\n1 079,70 eur z titulu náhrady škody. Proti vydanému platobnému rozkazu [sp. zn. 31Up/862/2018\nzo 14. novembra 2018 (ďalej len „platobný rozkaz“)] sťažovateľ podal odpor. Okresný súd Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) postúpil vec mestskému súdu 14. februára 2019. Mestský súd\nrozhodol o podanej žalobe rozsudkom vyhláseným 22. júla 2025, ktorého písomné vyhotovenie\nbolo sťažovateľke doručené 22. septembra 2025. Sťažovateľka proti rozsudku podala odvolanie,\no ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté.\n5. Sťažovateľka podala 20. augusta 2025 predsedovi mestského súdu sťažnosť na prieťahy\nv napadnutom konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti\nzo 16. septembra 2025 (pod sp. zn. Spr 327/2025) podpredseda mestského súdu konštatuje,\n2\n\nže v období od 5. marca 2019 do 2. apríla 2022 sa vyskytli v napadnutom konaní prieťahy, pretože\nnebol vykonaný žiaden úkon vo veci.\n6. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody z 11. novembra 2017\ndošlo k vzniku škodovej (poistnej) udalosti a aj k vzniku materiálnej škody na vozidle poškodeného\n(sťažovateľky), ktorá bola odstránená prostredníctvom poistného plnenia poskytnutého\npoisťovateľom sťažovateľa. Po dobu trvania opravy vozidla sťažovateľky a po dobu vydania\nkrycieho listu zo strany poisťovateľa sťažovateľka využívala zapožičané motorové vozidlo,\nod čoho odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje proti sťažovateľovi, a preto\n23. októbra 2018 podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd\nplatobným rozkazom zaviazal sťažovateľa na náhradu škody vo výške 1 079,70 eur a priznal\nsťažovateľke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n7. Na základe odporu sťažovateľa došlo k zrušeniu platobného rozkazu a postúpeniu veci vecne\na miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III, ktorý nariadil prvé pojednávanie vo veci\nna 29. september 2022, o ktorom sťažovateľa neupovedomil, keďže predvolanie mu doručoval\nna inú než sťažovateľom opakovane uvádzanú adresu jeho trvalého bydliska. Sťažovateľ\nsa o termíne pojednávania dozvedel náhodou pri nahliadnutí do súdneho spisu. Pojednávanie\nnariadené na 29. september 2022 bolo navyše odročené, údajne na žiadosť právneho zástupcu\nsťažovateľa, ktorú nikdy nepodal. Nový termín pojednávania bol nariadený na 26. január 2023,\ntoto pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a nový termín\nbol stanovený na 16. marec 2023. Na tomto pojednávaní súd poskytol sporovým stranám priestor\nna úvodné prednesy a následne pojednávanie odročil na neurčito.\n8. S účinnosťou od 1. júna 2023 došlo v dôsledku reorganizácie súdnej mapy k prechodu agendy\nna mestský súd, a teda aj k zmene zákonného sudcu k 27. septembru 2023. Mestský súd\npo prechode agendy nariadil nový termín pojednávania až na 14. máj 2024, na ktorom vykonal\ndokazovanie výsluchom konateľa sťažovateľky a pojednávanie odročil na účely doplnenia\ndokazovania na 12. november 2024, pričom tento termín bol zmenený na 6. február 2025. Aj toto\npojednávanie bolo odročené bez prejednania veci na 29. máj 2025, keď sa tiež neuskutočnilo a bolo\nodročené na 22. júl 2025, na ktorom mestský súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol\na priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n9. Písomné vyhotovenie rozsudku mestský súd doručil sporovým stranám 16., resp. 22. septembra\n2025. Proti rozsudku sťažovateľka podala odvolanie z 23. septembra 2025, v dôsledku čoho\nnie je vec právoplatne skončená ani po viac ako 7 rokoch a 5 mesiacoch od začatia konania.\nVec je aktuálne vedená pod sp. zn. 4Co/20/2026 pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“), ktorému bolo odvolanie postúpené 9. februára 2026 (po piatich mesiacoch).\n10. Zo skutkového stavu veci tiež vyplýva, že mestský súd (resp. jeho predchodca) bol\nv napadnutom konaní dlhodobo nečinný, pričom dĺžka doby jeho nečinnosti presiahla 43 mesiacov\n(od postúpenia veci z okresného súdu 14. februára 2019 do nariadenia prvého termínu pojednávania\n29. septembra 2022). Mestský súd konal zjavne neefektívne, keď na uskutočnenie celkom troch\npojednávaní potreboval až 77 mesiacov, pričom súdnym spisom disponoval viac ako 85 mesiacov.\nDĺžku konania pred mestským súdom nemožno oddeľovať od celkovej dĺžky konania, ktorá ku dňu\n2 podania tejto sťažnosti presiahla 89 mesiacov, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu.\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého konania, ktorá\nku dňu podania ústavnej sťažnosti dosahovala takmer 7 rokov. Poukazuje na účel základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty.\nZákladnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, aby bol\nčo najskôr odstránený stav právnej neistoty. Uvažujúc o kritériu právna a faktická zložitosť veci,\npoukazuje na to, že nejde o právne ani skutkovo komplikovanú právnu vec. K správaniu účastníkov\nkonania uviedla, že konanie nijakým spôsobom nemarila a ani nezaťažovala súd opakovanými\nzbytočnými upozorneniami na vady, resp. prieťahy v konaní. Právny zástupca sťažovateľky\npožiadal o odročenie pojednávania len jedenkrát, a to z dôvodu pracovnej neschopnosti. Namieta,\nže dĺžka trvania konania negatívne ovplyvnila možnosť zabezpečenia dôkazov na preukázanie\njej tvrdení.\n12. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ zastáva názor, že predmet napadnutého\nkonania je štandardnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov, a preto ho nemožno\npovažovať za právne zložitý, ide o aplikáciu jednoduchých právnych noriem na skutkový stav,\nktorý bol v časti okolností významných pre vydanie rozsudku nesporný. K zamietnutiu žaloby došlo\nnajmä z dôvodu, že sťažovateľka svoj domnelý nárok nepreukázala. Pokiaľ ide o správanie\núčastníkov konania, uviedol, že je zrejmé, že to nemalo vplyv na zbytočné prieťahy v napadnutom\nkonaní. Naopak, mestský súd bol dlhodobo nečinný bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu. V tejto\nsúvislosti tiež pripomína, že sporovou stranou sa stal bez vlastnej iniciatívy a nedobrovoľne, keďže\nvystupuje v procesnom postavení žalovaného v konaní o nároku, ktorý sťažovateľka nedokázala\npreukázať ani po viac ako 77 mesiacoch trvania napadnutého konania pred mestským súdom.\nIII.\nVyjadrenia mestského súdu\n13. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/100/2026 z 3. marca 2026 k ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky, doručenom ústavnému súdu 19. marca 2026, opísal priebeh napadnutého konania\na uviedol, že 2. apríla 2022 bol udelený pokyn sudcu na určenie termínu pojednávania\nna 29. september 2022. Právny zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania,\npreto pojednávanie odročil na 26. január 2023, kde po prejednaní veci bolo pojednávanie odročené\nna 16. marec 2023. Na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu jeho požiadavky\no výsluch konateľa sťažovateľky, ktorý na pojednávaní prítomný nebol, prvoinštančný súd\ns ohľadom na implementáciu súdnej mapy pojednávanie odročil na neurčito.\n14. Po pridelení veci novej zákonnej sudkyni 11. mája 2023 bolo nariadené pojednávanie\nna 14. máj 2024. Na návrh sťažovateľky bolo pojednávanie odročené, pretože sťažovateľka žiadala\nmestský súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie listinných dôkazov. Tie boli\npredložené 26. júna 2024. Následne mestský súd nariadil viacero termínov pojednávaní\n(na 12. november 2024, 6. február 2025 a 29. máj 2025), ktoré boli odročené z dôvodov na strane\nmestského súdu. Na pojednávaní uskutočnenom 22. júla 2025 mestský súd po prejednaní veci\na skončení dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.\n\n4\n\n15. Mestský súd namieta argumentáciu sťažovateľky a dôvodí, že nie je možné kauzálne spojiť\ntvrdenie sťažovateľky o nemožnosti predloženia dôkazu, ktorá mala vyplynúť z pomalého postupu\nmestského súdu. S poukazom na tvrdenia sťažovateľky uzatvára, že sťažovateľka bola v stave\ndôkaznej núdze už od začiatku konania, a preto je vylúčené, aby v dôsledku dĺžky napadnutého\nkonania mohol byť vytvorený stav dôkaznej núdze. Poukazuje na správanie sťažovateľky\nopakovane žiadajúcej o odročenie pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní považuje\nza účelovú, pretože sťažovateľka počas celej doby trvania konania neprejavila nespokojnosť s jeho\ndĺžkou a súd neurgovala ani nenamietala proti odročeniu pojednávaní.\n16. K dĺžke trvania napadnutého konania mestský súd akcentoval stav dlhodobo preťaženého\noddelenia, na ktorý opakovane poukazuje.\n17. Mestský súd vo vyjadrení sp. zn. 1SprV/421/2026 zo 17. júna 2026, doručenom ústavnému\nsúdu 18. júna 2026, k ústavnej sťažnosti sťažovateľa poukázal na svoje skoršie vyjadrenie. Okrem\nústavnému súdu už známych skutočností opísal priebeh napadnutého konania po podaní odvolania,\nkeď mestský súd v období od 23. novembra 2025 do 3. februára 2026 realizoval úkony v rámci\nodvolacieho konania. Spisový materiál spolu s predkladacou správou predložil krajskému súdu\nna účel rozhodnutia o podanom odvolaní. Krajský súd 23. februára 2026 vrátil spis mestskému súdu\nna účel jeho predloženia ústavnému súdu.\n18. Ústavný súd nepovažoval za účelné vyzývať sťažovateľa ani sťažovateľku na zaujatie\nstanoviska k vyjadreniam mestského súdu, keďže ich obsah neviedol k pochybnostiam o potrebe\nvyhovieť ústavnej sťažnosti v jej esenciálnej podstate (porušenie označených práv).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnými sťažnosťami, ako aj s vyjadreniami mestského súdu\na obsahom vyžiadaného spisového materiálu vo veci dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n20. Predmetom prieskumu ústavným súdom bol postup súdu v napadnutom konaní a jeho potenciál\nzaložiť dôvodnosť porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Sťažovatelia primárne namietali dĺžku trvania rozhodovania na jedenom stupni,\npredovšetkým z dôvodu, že súdne konanie na jednom stupni trvalo viac ako 7 rokov. Poukazujú\npritom na obdobie nečinnosti mestského súdu trvajúce viac ako 3 roky.\n21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023).\n22. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\n5\n\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020,\nI. ÚS 318/2022).\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v civilnom\nspore, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis\nzakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n24. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa.\n25. Obsah ústavných sťažností, vyjadrení mestského súdu ani obsah súdneho spisu nenaznačujú,\nže by predmetom napadnutého konania bola zvlášť právne či skutkovo zložitá vec. Mestský súd\nposudzoval vec patriacu do štandardnej sporovej agendy všeobecných súdov za súčasnej aplikácie\nprávnych noriem občianskeho práva na nie komplikovaný skutkový stav. Právna ani skutková\nzložitosť veci preto nie sú okolnosťami, ktoré by mali za následok vznik prieťahov v konaní.\n26. Hodnotiac správanie sťažovateľov, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v správaní\nsťažovateľky možno pozorovať (vzhľadom na dĺžku napadnutého konania nepatrné) predlžovanie\nkonania. Sťažovateľka na prvom pojednávaní vo veci navrhla vykonanie dokazovania výsluchom\nkonateľa sťažovateľky, ktorý na pojednávaní prítomný nebol. Z uvedeného dôvodu musel\nbyť termín pojednávania odročený. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom sporovej strany\nmohol a mal byť sťažovateľkou navrhnutý skôr, tak, aby na prvom pojednávaní mohol súd tento\nvýsluch vykonať. Zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol navrhnutý výsluch konateľa\nsťažovateľky, vyplýva, že tento návrh bol odôvodnený s poukazom na argumentáciou žalovaného\n(sťažovateľa) produkovanú na pojednávaní. Porovnaním argumentácie sťažovateľa, ktorá odznela\nna pojednávaní, s argumentáciou obsiahnutou v jeho písomných podaniach treba konštatovať,\nže táto neobsahovala žiadne nové skutočnosti. Sťažovateľke preto nič nebránilo v tom, aby návrh\nna výsluch konateľa učinila tak, aby ho bolo možné vykonať už na prvom pojednávaní. Ústavný súd\npodotýka, že právny zástupca sťažovateľky v priebehu výsluchu nepoložil konateľovi jedinú\notázku.\n27. V tendencii oneskoreného predkladania návrhov na vykonanie dokazovania sťažovateľka\npokračovala, keď v úvode ďalšieho pojednávania 14. mája 2024 navrhla vykonanie dokazovania\nvýsluchom zamestnanca autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava motorového vozidla. Návrh\nna vykonanie dokazovania mal smerovať k spornej otázke dĺžky trvania opravy. Aj tento návrh\nna vykonanie dokazovania mohla a mala sťažovateľka formulovať skôr, tak, aby ho bolo možné\nvykonať na práve konanom pojednávaní (súd tento dôkaz napokon nevykonal).\n6\n\n28. Sťažovateľka v priebehu napadnutého konania nenamietala postup súdu, nežiadala o nariadenie\ntermínu pojednávania ani inak v reálnom čase nedokazovala, že by nečinnosť, resp. nesústredený\npostup mestského súdu spôsobovali aktuálne deklarovaný stav právnej neistoty či stav dôkaznej\nnúdze. Sťažovateľ svojím konaním k dĺžke trvania konania výraznejšie neprispel. I v prípade\nsťažovateľa platí už uvedené, a to že v konaní prevládal jeho pasívny prístup bez záujmu o rýchlejší\npostup mestského súdu v napadnutom konaní. Tieto reálie ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní\no výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.\n29. Dôvodom, pre ktorý ústavný súd konštatuje porušenie označených práv, je postup mestského\nsúdu v napadnutom konaní. Ten sa vyznačoval nielen neospravedlniteľným obdobím dlhodobej\nnečinnosti trvajúcej od 5. marca 2019 do 2. apríla 2022, ale aj sporadickým výkonom jednotlivých\núkonov v dlhých časových obdobiach. Celková dĺžka trvania konania už prima facie indikuje vznik\nprieťahov v konaní. Napadnuté konanie nie je právoplatne ukončené ani po 7 rokoch od jeho\nzačatia, pričom na takúto dĺžku trvania konania nedala konajúcemu súdu dôvod žiadna okolnosť\nmajúca pôvod v samotnom konaní, ale prioritne okolnosti týkajúce sa organizácie práce\nna mestskom súde.\n30. Ústavný súd stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet\nvecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť\nospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti zároveň nie je pomenovanie\npríčin prieťahov v konaní alebo dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny, alebo subjektívny\ncharakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom v konaní došlo, a odstrániť právny\nstav neistoty sťažovateľa (II. ÚS 116/2025).\n31. Po zhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci preto ústavný súd dospel k záveru,\nže napadnuté konanie trpí prieťahmi, ktoré idú na vrub postupu mestského súdu. Uzavrel preto,\nže postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n32. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Ústavný súd zistil, že mestský súd\nuž vykonal všetky úkony potrebné na predloženie veci odvolaciemu súdu a súdny spis sa v čase\nrozhodovania ústavného súdu nachádzal na odvolacom súde. Mestský súd preto nemohol vlastnou\nprocesnou činnosťou ovplyvniť ďalší postup v napadnutom konaní. Uloženie príkazu mestskému\nsúdu, aby vo veci konal, by za zmienenej procesnej situácie nemalo opodstatnenie. Ústavný súd\npreto nevyhovel požiadavkám sťažovateľov a nevyslovil príkaz konať (bod 4 výroku nálezu).\n33. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základné právo sťažovateľa na prerokovanie\n7\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, zaoberal sa aj žiadosťou\nsťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\n34. Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur. Svoj\nnávrh odôvodnila celkovou dĺžkou napadnutého konaniam, jeho právnou a skutkovou\nnenáročnosťou, ako aj tým, že v dôsledku plynutia času došlo k zhoršeniu jej procesného\na dôkazného postavenia, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie dôkazov. Poukázala tiež na prehlbovanie\nstavu právnej neistoty, pričom uviedla, že očakávala skončenie konania v lehote nepresahujúcej dva\nroky, avšak v čase podania ústavnej sťažnosti už konanie trvalo 7 rokov. Sťažovateľ požadoval\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 800 eur a tento návrh odôvodnil dlhodobým\npocitom nemožnosti včasného a účinného uplatnenia svojich práv v civilnom sporovom konaní\na trvajúcim pocitom jeho právnej neistoty.\n35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n36. Ústavný súd pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na celkovú\ndĺžku napadnutého konania, dôvody vzniknutých prieťahov v konaní a správanie sťažovateľky\na sťažovateľa, ktorí v relevantnom čase nežiadali o rýchlejší postup súdu vo veci. Sťažovateľka síce\npodala sťažnosť predsedovi mestského súdu, avšak až po vydaní rozhodnutia. Preto rozhodol\no priznaní finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov v sume 1 000 eur (bod 2 výroku\nnálezu). Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde nevyhovel tej časti ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia žiadali priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 4 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania, a to tak, že sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 949,17 eur\na sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 1 014,41 eur (bod 3 výroku\nnálezu).\n38. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2025 je 371 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur. Za rok 2026\nje základná sadzba odmeny za úkon právnej služby v sume 396,50 eur a hodnota režijného paušálu\nje 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)\n8\n\na sťažovateľovi za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Ústavný súd vypočítanú náhradu trov sťažovateľov zvýšil\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, pretože ich právni zástupcovia sú platiteľmi\ntejto nepriamej dane.\n39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnych\nzástupcov sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označených v záhlaví\nnálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2026\n\nLibor Duľa\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "náhrada škody (ujma)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/13/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:79227e2b-46c0-4b73-aab1-70f6b5f98653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.314.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2026 z 16. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.314.2026.2"}, {"guid": "ussr:6403ff9a-b32d-48b7-9cf0-29ea9c17fb00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.116.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.116.2025.2"}, {"guid": "ussr:9fbc3efd-460f-428c-971e-93bbcc242b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2"}, {"guid": "ussr:7523d734-b6a6-47fc-9d17-9554f6635fde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.318.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.318.2022.2"}, {"guid": "ussr:598e47ad-0f99-4df1-b163-a38bd456bcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2"}, {"guid": "ussr:be3c42b2-6137-4c87-8cdc-16a03a0fb5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:79227e2b-46c0-4b73-aab1-70f6b5f98653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.314.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2026 z 16. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.314.2026.2"}]}