Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 458/2026-25
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 93, Poprad, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 458/2026-16 z 19. augusta 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví. Sťažovateľka zároveň navrhuje prikázať mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ako aj náhradu trov konania. 2. Sťažovateľka sa žalobou podanou 23. mája 2016 pôvodne na Okresnom súde Poprad domáha proti žalovanej (ČSOB Poisťovňa, a.s.) zaplatenia sumy 35 043,85 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou, pri ktorej bola zodpovednosť škodcu preukázaná v trestnom konaní. 3. Konanie o predmetnej žalobe bolo následne vedené na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15C/172/2016. 4. Okresný súd vydal 25. augusta 2016 platobný rozkaz, ktorý následne v dôsledku odporu podaného žalovanou zrušil uznesením z 19. októbra 2016. 5. Rozsudkom pre zmeškanie vydaným 17. októbra 2018 okresný súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Sťažovateľka podala 11. januára 2019 proti rozsudku odvolanie a aj návrh na jeho zrušenie. 6. Uznesením okresného súdu z 28. mája 2020 bol návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co/16/2021 z 22. júna 2021. 7. Krajský súd uznesením sp. zn. 6Co/80/2020 z 11. júna 2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie tým, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne (sťažovateľky), hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky, znemožnil sťažovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní. 8. Uznesením z 23. februára 2023 okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 500 eur, ktorý sťažovateľka uhradila 7. marca 2023. 9. Sťažovateľke bola 11. júna 2026 doručená výzva na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 1 300 eur, proti čomu podala sťažovateľka 18. júna 2026 námietky. Oznámením doručeným sťažovateľke 30. júna 2026 mestský súd námietkam sťažovateľky nevyhovel, naďalej trval na zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania 1 300 eur, ktorý sťažovateľka následne 8. júna 2026 uhradila. 10. V konaní vedenom aktuálne mestským súdom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 nie je rozhodnuté (ani neprávoplatne).
II. Argumentácia sťažovateľky
11. Sťažovateľka poukazuje na to, že od podania žaloby uplynulo viac ako desať rokov, pričom vo veci dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Konanie sa navyše nachádza v štádiu, 2
v ktorom nebolo ani len nariadené znalecké dokazovanie, hoci jeho potreba bola súdu známa už od roku 2018. 12. V konaní dochádza nielen k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale aj k neodôvodnenému zvyšovaniu nákladov konania. V dôsledku dlhodobej nečinnosti súdu bola sťažovateľka nútená zložiť najskôr preddavok 500 eur a následne ďalší preddavok 1 300 eur, hoci súd ani po ich úhrade dosiaľ nepristúpil k ustanoveniu znalca ani k vykonaniu znaleckého dokazovania. 13. Úkony okresného súdu súvisiace s vydaním rozsudku pre zmeškanie, ako aj následné úkony vykonané v konaní o opravných prostriedkoch nemožno považovať za úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej, ale iba za zdanlivé procesné úkony, ktoré v konečnom dôsledku viedli výlučne k neodôvodnenému predĺženiu konania. 14. Podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku neboli splnené. Neprítomnosť sťažovateľky na pojednávaní bola včas a riadne ospravedlnená vážnymi okolnosťami. Sťažovateľka ani jej právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania, ale výslovne súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, takže ich neúčasť nespôsobila zmarenie ani predĺženie pojednávania. Predmetom sporu bola výlučne výška uplatneného nároku, ktorú bolo možné preukázať len znaleckým dokazovaním. Sťažovateľka pritom počas celého konania opakovane prejavovala súčinnosť pri vykonaní znaleckého dokazovania a jeho vykonanie aj písomne navrhla. Za týchto okolností nebol naplnený účel rozsudku pre zmeškanie, ktorým je sankcionovať procesnú pasivitu alebo marenie konania, a samotná neúčasť na pojednávaní pri súhlase s prejednaním veci v neprítomnosti nemohla odôvodniť vydanie rozsudku pre zmeškanie. V dôsledku tohto procesne nesprávneho postupu okresného súdu bolo konanie neodôvodnene predĺžené o obdobie od 17. októbra 2018, keď bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, do 23. júna 2020, keď bolo sťažovateľke doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok pre zmeškanie zrušený. Konanie tak bolo v dôsledku nezákonného procesného postupu okresného súdu predĺžené o približne jeden rok a osem mesiacov. 15. Sťažovateľka je preto presvedčená, že uvedené procesné úkony okresného súdu objektívne nesmerovali k zákonnému a efektívnemu skončeniu konania, ale, naopak, predstavovali príčinu jeho významného a zbytočného predĺženia.
III. Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky
III.1. Vyjadrenie mestského súdu: 16. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj predsedníčka mestského súdu podaním z 31. augusta 2026, v ktorom zhrnula doterajší priebeh napadnutého konania. V závere uviedla, že 9. septembra 2025 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi, ktorého vyjadrenie k ústavnej sťažnosti predložila v prílohe. Procesný postup toho-ktorého sudcu z hľadiska jeho vecnej správnosti, efektívnosti či sústredenosti jej neprináleží hodnotiť, preto to ponechala na posúdenie ústavnému súdu.
3
17. Zákonný sudca v úvode poukázal na skutočnosť, že predmetná vec bola do 9. septembra 2025 pridelená inému zákonnému sudcovi, preto sa k procesnému postupu súdu v tomto období a k otázke existencie prípadných zbytočných prieťahov nevyjadrí. Po tomto pridelení boli vo veci priebežne vykonávané procesné úkony smerujúce k ďalšiemu konaniu. Napriek tomu, že v nasledujúcom období došlo na základe dodatkov rozvrhu práce k rozšíreniu počtu vecí pridelených do jeho súdneho oddelenia vrátane väčšieho počtu reštančných vecí, v predmetnej veci bol už 29. septembra 2025 vydaný pokyn na oznámenie zmeny zákonného sudcu stranám konania. 18. Následne bol spis 30. septembra 2025 predložený poverenej vyššej súdnej úradníčke na účely vykonania procesných úkonov súvisiacich so zabezpečením znaleckého dokazovania. K 1. decembru 2025 došlo v súdnom oddelení k zmene na pozícii vyššej súdnej úradníčky, pričom nová vyššia súdna úradníčka sa po nástupe musela oboznámiť s väčším množstvom pridelených súdnych spisov. Následne boli jej pracovné možnosti dočasne obmedzené v súvislosti so sťahovaním súdu do novej budovy v období od februára do marca 2026, v rámci ktorého bolo potrebné zabezpečiť zabalenie všetkých súdnych spisov a ich následné vybalenie a usporiadanie. Následne vyššia súdna úradníčka kontaktovala znalcov z odvetvia psychiatrie a neurológie na účely zistenia ich možnosti vykonať znalecké dokazovanie. 19. Vyššia súdna úradníčka 10. júna 2026 predložila spis kancelárii s výzvou sťažovateľke na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Výzva jej bola doručená 11. júna 2026 a podaním doručeným súdu 18. júna 2026 namietala povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. 20. Dňa 30. júna 2026 vyššia súdna úradníčka predložila spis kancelárii s oznámením pre sťažovateľku o nevyhovení jej námietke proti zloženiu preddavku, určenou lehotou na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie spolu s doloženou komunikáciou so znalcami týkajúcou sa preddavku na znalecké dokazovanie. Uvedené bolo sťažovateľke doručené 30. júna 2026. Sťažovateľka zložila preddavok 9. júla 2026, platba bola spárovaná až 22. júla 2026. 21. Uznesením z 24. júla 2026 bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo sťažovateľke doručené 12. augusta 2026. 22. Od pridelenia veci aktuálne konajúcemu sudcovi sa vo veci priebežne koná a sú vykonávané procesné úkony smerujúce k vykonaniu znaleckého dokazovania bez neodôvodnených časových prieťahov. Súd vykonal všetky potrebné procesné úkony na zabezpečenie znaleckého dokazovania a v prípade nepodania ústavnej sťažnosti by bol spis v súčasnosti predložený znalcovi.
III.2. Replika sťažovateľky:
23. Vzhľadom na obsah vyjadrenia mestského súdu bez jeho obsahového vplyvu na rozhodovanie ústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd za potrebné vyzývať sťažovateľku na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti.
4
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
24. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 25. Podstata námietok sťažovateľky je založená na tvrdení, že doterajšia ochrana jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je zavinením mestského súdu v napadnutom konaní dostatočne rýchla a účinná. 26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie citovaného základného práva vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III.ÚS 154/06, II.ÚS 118/2019). 27. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. 28. Posudzujúc kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o náhradu škody na zdraví obete dopravnej nehody nevykazuje z právneho hľadiska črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť veci, napadnuté konanie dospelo ešte len do štádia nariadenia znaleckého dokazovania, a preto nie je možné odvolávať sa na to ako na okolnosť predlžujúcu konanie. Ani predsedníčka mestského súdu a vo veci konajúci zákonný sudca vo svojich vyjadreniach nepoukázali na právnu či skutkovú zložitosť veci. 29. Pokiaľ ide o význam sporu pre sťažovateľku v súvislosti s potrebou rýchlosti rozhodovania, predmet konania má pre ňu mimoriadny význam aj vzhľadom na jej poškodený zdravotný stav, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť súdov, preto je dĺžka tohto konania posudzovaná prísnejšie. V zmysle judikatúry ESĽP ide o konanie vyžadujúce osobitnú rýchlosť konania, podobne ako
5
pracovnoprávne spory, spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia či osobného statusu, preto by malo byť úlohou súdu zvlášť v týchto prípadoch venovať zvýšenú pozornosť a dbať o riadny a plynulý priebeh konania s cieľom jeho ukončenia v primeranej lehote. 30. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Napriek tomuto záveru považuje ústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľka opakovane žiadala o odročenie pojednávania, dôvodiac potrebou vykonania znaleckého dokazovania. 31. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom mestského súdu v predmetnej veci a po preskúmaní obsahu spisu predloženého mestským súdom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že síce mestský súd v právnej veci sťažovateľky aktuálne koná, avšak v priebehu napadnutého konania vykonával jednotlivé úkony v neprimerane dlhých časových intervaloch bez toho, aby mu v plynulom konaní bránila objektívna prekážka. Mestský súd bol nečinný v období od vydania rozhodnutia o zrušení platobného rozkazu 19. októbra 2016 do určenia prvého pojednávania vo veci 12. júna 2017 (8 mesiacov). Po zrušení termínu pojednávania určeného na 15. december 2021 (z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie) bol mestský súd nečinný až do 23. februára 2023, keď uznesením zaviazal sťažovateľku povinnosťou zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania (14 mesiacov). Po zložení preddavku sťažovateľkou 9. marca 2023 ostal mestský súd nečinný až do 7. októbra 2024, keď určil termín ďalšieho pojednávania (1 rok a 7 mesiacov). V uvedených obdobiach mestský súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého konania nachádza. Podľa názoru ústavného súdu nebol doterajší postup mestského súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania dostatočne efektívny, keďže od zloženia časti preddavku sťažovateľkou uplynuli viac ako tri roky, keď mestský súd pristúpil k samotnému nariadeniu znaleckého dokazovania. Ak by mestský súd konal efektívne a bez prieťahov, fáza znaleckého dokazovania v napadnutom konaní mohla byť už ukončená, a nie počiatočnej fáze, ako je aktuálne. 32. V okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo. V dôsledku neefektívnej činnosti mestského súdu (body 6 a 7) bolo konanie predĺžené aj o odvolacie konanie. 33. Zákonný sudca ospravedlňoval dĺžku konania rozšírením počtu vecí pridelených do jeho súdneho oddelenia po pridelení predmetnej veci, zmenou vyššej súdnej úradníčky a sťahovaním súdu. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k účastníkom konania, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu (III. ÚS 189/2023). Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter, a preto akékoľvek problémy týkajúce sa súdnej reformy (tzv. súdnej mapy) nemôžu byť na ťarchu
6
účastníka konania (III. ÚS 471/2023), a to napriek subjektívnemu porozumeniu predmetným okolnostiam a ich citlivému vnímaniu ústavným súdom. 34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
V. Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
35. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. 36. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mestskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia), a tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza. 37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012). Tak to je aj v prípade sťažovateľky, ktorá požadovala jeho priznanie vo výške 4 000 eur. 38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a neefektívny postup mestského súdu, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, a teda aj v kontexte celkovej dĺžky konania, jeho aktuálneho stavu (počiatočná fáza znaleckého dokazovania), charakteru a dopadu na sťažovateľku, ústavný súd, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie 4 000 eur, teda vo výške, ktorú sťažovateľka požadovala, za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
VI. Trovy konania
40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia.
7
41. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania ústavný súd priznal sťažovateľke v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia (z 3. augusta 2026) a podanie ústavnej sťažnosti (zo 4. augusta 2026). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026 15,86 eur. Ústavný súd teda sťažovateľke priznal náhradu za dva úkony právnej služby vrátane dane z pridanej hodnoty, celkovo teda 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto rozhodnutia). 42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2026
Libor Duľa predseda senátu
8