{"guid": "ussr:a975f04b-bfab-4ec8-b159-2768e13ae3da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.458.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 458/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 458/2026 z 12. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. októbra 2026, sp. zn. IV. ÚS 458/2026, ECLI:SK:USSR:2026:4.US.458.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2026-10-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a975f04b-bfab-4ec8-b159-2768e13ae3da", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.458.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.458.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.458.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                        NÁLEZ\n                       Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                             V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                              IV. ÚS 458/2026-25\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca\nspravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n                                  , zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,\nNámestie svätého Egídia 93, Poprad, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní\nvedenom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 takto\n\n                                         rozhodol:\n\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B3-15C/172/2016\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\nB3-15C/172/2016 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré jej j e Mestský\nsúd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                            I.\n                     Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 458/2026-16 z 19. augusta 2026 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu\nv konaní označenom v záhlaví. Sťažovateľka zároveň navrhuje prikázať mestskému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie 4 000 eur,\nako aj náhradu trov konania.\n2. Sťažovateľka sa žalobou podanou 23. mája 2016 pôvodne na Okresnom súde Poprad domáha\nproti žalovanej (ČSOB Poisťovňa, a.s.) zaplatenia sumy 35 043,85 eur s príslušenstvom z titulu\nnáhrady škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou, pri ktorej bola zodpovednosť škodcu\npreukázaná v trestnom konaní.\n3. Konanie o predmetnej žalobe bolo následne vedené na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 15C/172/2016.\n4. Okresný súd vydal 25. augusta 2016 platobný rozkaz, ktorý následne v dôsledku odporu\npodaného žalovanou zrušil uznesením z 19. októbra 2016.\n5. Rozsudkom pre zmeškanie vydaným 17. októbra 2018 okresný súd žalobu zamietol a žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Sťažovateľka podala 11. januára 2019 proti\nrozsudku odvolanie a aj návrh na jeho zrušenie.\n6. Uznesením okresného súdu z 28. mája 2020 bol návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie zamietnutý, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co/16/2021\nz 22. júna 2021.\n7. Krajský súd uznesením sp. zn. 6Co/80/2020 z 11. júna 2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým bola žaloba zamietnutá, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie tým, že\nvo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne (sťažovateľky), hoci na tento postup neboli\nsplnené zákonné podmienky, znemožnil sťažovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo\nmožné napraviť v odvolacom konaní.\n8. Uznesením z 23. februára 2023 okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok\nna trovy dôkazu vo výške 500 eur, ktorý sťažovateľka uhradila 7. marca 2023.\n9. Sťažovateľke bola 11. júna 2026 doručená výzva na zloženie preddavku na trovy znaleckého\ndokazovania vo výške 1 300 eur, proti čomu podala sťažovateľka 18. júna 2026 námietky.\nOznámením doručeným sťažovateľke 30. júna 2026 mestský súd námietkam sťažovateľky\nnevyhovel, naďalej trval na zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania 1 300 eur, ktorý\nsťažovateľka následne 8. júna 2026 uhradila.\n10. V konaní vedenom aktuálne mestským súdom pod sp. zn. B3-15C/172/2016 nie je rozhodnuté\n(ani neprávoplatne).\n\n                                             II.\n                                  Argumentácia sťažovateľky\n\n11. Sťažovateľka poukazuje na to, že od podania žaloby uplynulo viac ako desať rokov, pričom\nvo veci dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Konanie sa navyše nachádza v štádiu,\n                                                2\n\nv ktorom nebolo ani len nariadené znalecké dokazovanie, hoci jeho potreba bola súdu známa už\nod roku 2018.\n12. V konaní dochádza nielen k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ale aj k neodôvodnenému zvyšovaniu nákladov konania. V dôsledku\ndlhodobej nečinnosti súdu bola sťažovateľka nútená zložiť najskôr preddavok 500 eur a následne\nďalší preddavok 1 300 eur, hoci súd ani po ich úhrade dosiaľ nepristúpil k ustanoveniu znalca ani\nk vykonaniu znaleckého dokazovania.\n13. Úkony okresného súdu súvisiace s vydaním rozsudku pre zmeškanie, ako aj následné úkony\nvykonané v konaní o opravných prostriedkoch nemožno považovať za úkony smerujúce\nk rozhodnutiu vo veci samej, ale iba za zdanlivé procesné úkony, ktoré v konečnom dôsledku viedli\nvýlučne k neodôvodnenému predĺženiu konania.\n14. Podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 Civilného sporového poriadku\nneboli splnené. Neprítomnosť sťažovateľky na pojednávaní bola včas a riadne ospravedlnená\nvážnymi okolnosťami. Sťažovateľka ani jej právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania,\nale výslovne súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, takže ich neúčasť nespôsobila\nzmarenie ani predĺženie pojednávania. Predmetom sporu bola výlučne výška uplatneného nároku,\nktorú bolo možné preukázať len znaleckým dokazovaním. Sťažovateľka pritom počas celého\nkonania opakovane prejavovala súčinnosť pri vykonaní znaleckého dokazovania a jeho vykonanie\naj písomne navrhla. Za týchto okolností nebol naplnený účel rozsudku pre zmeškanie, ktorým je\nsankcionovať procesnú pasivitu alebo marenie konania, a samotná neúčasť na pojednávaní pri\nsúhlase s prejednaním veci v neprítomnosti nemohla odôvodniť vydanie rozsudku pre zmeškanie.\nV dôsledku tohto procesne nesprávneho postupu okresného súdu bolo konanie neodôvodnene\npredĺžené o obdobie od 17. októbra 2018, keď bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, do 23. júna\n2020, keď bolo sťažovateľke doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok\npre zmeškanie zrušený. Konanie tak bolo v dôsledku nezákonného procesného postupu okresného\nsúdu predĺžené o približne jeden rok a osem mesiacov.\n15. Sťažovateľka je preto presvedčená, že uvedené procesné úkony okresného súdu objektívne\nnesmerovali k zákonnému a efektívnemu skončeniu konania, ale, naopak, predstavovali príčinu jeho\nvýznamného a zbytočného predĺženia.\n\n                                            III.\n                      Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky\n\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n16. K prijatej ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj predsedníčka mestského súdu podaním z 31. augusta\n2026, v ktorom zhrnula doterajší priebeh napadnutého konania. V závere uviedla, že 9. septembra\n2025 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi, ktorého\nvyjadrenie k ústavnej sťažnosti predložila v prílohe. Procesný postup toho-ktorého sudcu z hľadiska\njeho vecnej správnosti, efektívnosti či sústredenosti jej neprináleží hodnotiť, preto to ponechala\nna posúdenie ústavnému súdu.\n\n                                                3\n\n17. Zákonný sudca v úvode poukázal na skutočnosť, že predmetná vec bola do 9. septembra 2025\npridelená inému zákonnému sudcovi, preto sa k procesnému postupu súdu v tomto období\na k otázke existencie prípadných zbytočných prieťahov nevyjadrí. Po tomto pridelení boli vo veci\npriebežne vykonávané procesné úkony smerujúce k ďalšiemu konaniu. Napriek tomu, že\nv nasledujúcom období došlo na základe dodatkov rozvrhu práce k rozšíreniu počtu vecí\npridelených do jeho súdneho oddelenia vrátane väčšieho počtu reštančných vecí, v predmetnej veci\nbol už 29. septembra 2025 vydaný pokyn na oznámenie zmeny zákonného sudcu stranám konania.\n18. Následne bol spis 30. septembra 2025 predložený poverenej vyššej súdnej úradníčke na účely\nvykonania procesných úkonov súvisiacich so zabezpečením znaleckého dokazovania.\nK 1. decembru 2025 došlo v súdnom oddelení k zmene na pozícii vyššej súdnej úradníčky, pričom\nnová vyššia súdna úradníčka sa po nástupe musela oboznámiť s väčším množstvom pridelených\nsúdnych spisov. Následne boli jej pracovné možnosti dočasne obmedzené v súvislosti\nso sťahovaním súdu do novej budovy v období od februára do marca 2026, v rámci ktorého bolo\npotrebné zabezpečiť zabalenie všetkých súdnych spisov a ich následné vybalenie a usporiadanie.\nNásledne vyššia súdna úradníčka kontaktovala znalcov z odvetvia psychiatrie a neurológie na účely\nzistenia ich možnosti vykonať znalecké dokazovanie.\n19. Vyššia súdna úradníčka 10. júna 2026 predložila spis kancelárii s výzvou sťažovateľke\nna zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Výzva jej bola doručená 11. júna 2026 a podaním\ndoručeným súdu 18. júna 2026 namietala povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie.\n20. Dňa 30. júna 2026 vyššia súdna úradníčka predložila spis kancelárii s oznámením\npre sťažovateľku o nevyhovení jej námietke proti zloženiu preddavku, určenou lehotou\nna zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie spolu s doloženou komunikáciou so znalcami\ntýkajúcou sa preddavku na znalecké dokazovanie. Uvedené bolo sťažovateľke doručené 30. júna\n2026. Sťažovateľka zložila preddavok 9. júla 2026, platba bola spárovaná až 22. júla 2026.\n21. Uznesením z 24. júla 2026 bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré bolo sťažovateľke\ndoručené 12. augusta 2026.\n22. Od pridelenia veci aktuálne konajúcemu sudcovi sa vo veci priebežne koná a sú vykonávané\nprocesné úkony smerujúce k vykonaniu znaleckého dokazovania bez neodôvodnených časových\nprieťahov. Súd vykonal všetky potrebné procesné úkony na zabezpečenie znaleckého dokazovania\na v prípade nepodania ústavnej sťažnosti by bol spis v súčasnosti predložený znalcovi.\n\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n\n23. Vzhľadom na obsah vyjadrenia mestského súdu bez jeho obsahového vplyvu na rozhodovanie\nústavného súdu v jeho jednotlivých aspektoch nepovažoval ústavný súd za potrebné vyzývať\nsťažovateľku na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu\ndôvodnosti ústavnej sťažnosti.\n\n                                               4\n\n                                            IV.\n                            Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n24. Ústavný súd v zmysle § 58 ods. 3 prvej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel\nk názoru, že na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n25. Podstata námietok sťažovateľky je založená na tvrdení, že doterajšia ochrana jej základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je zavinením mestského súdu\nv napadnutom konaní dostatočne rýchla a účinná.\n26. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie citovaného\nzákladného práva vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III.ÚS 154/06, II.ÚS 118/2019).\n27. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 302/2020). Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna\na faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho\nkonania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa.\n28. Posudzujúc kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o náhradu škody\nna zdraví obete dopravnej nehody nevykazuje z právneho hľadiska črty mimoriadnej zložitosti\na tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť\nveci, napadnuté konanie dospelo ešte len do štádia nariadenia znaleckého dokazovania, a preto nie\nje možné odvolávať sa na to ako na okolnosť predlžujúcu konanie. Ani predsedníčka mestského\nsúdu a vo veci konajúci zákonný sudca vo svojich vyjadreniach nepoukázali na právnu či skutkovú\nzložitosť veci.\n29. Pokiaľ ide o význam sporu pre sťažovateľku v súvislosti s potrebou rýchlosti rozhodovania,\npredmet konania má pre ňu mimoriadny význam aj vzhľadom na jej poškodený zdravotný stav,\nčo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť súdov, preto je dĺžka tohto konania posudzovaná prísnejšie.\nV zmysle judikatúry ESĽP ide o konanie vyžadujúce osobitnú rýchlosť konania, podobne ako\n\n                                                5\n\npracovnoprávne spory, spory týkajúce sa sociálneho zabezpečenia či osobného statusu, preto by\nmalo byť úlohou súdu zvlášť v týchto prípadoch venovať zvýšenú pozornosť a dbať o riadny\na plynulý priebeh konania s cieľom jeho ukončenia v primeranej lehote.\n30. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky, ústavný súd nezistil takú\nokolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých\ndôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Napriek tomuto záveru považuje\nústavný súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľka opakovane žiadala o odročenie\npojednávania, dôvodiac potrebou vykonania znaleckého dokazovania.\n31. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom mestského súdu v predmetnej veci a po preskúmaní\nobsahu spisu predloženého mestským súdom v tejto veci ústavný súd konštatuje, že síce mestský\nsúd v právnej veci sťažovateľky aktuálne koná, avšak v priebehu napadnutého konania vykonával\njednotlivé úkony v neprimerane dlhých časových intervaloch bez toho, aby mu v plynulom konaní\nbránila objektívna prekážka. Mestský súd bol nečinný v období od vydania rozhodnutia o zrušení\nplatobného rozkazu 19. októbra 2016 do určenia prvého pojednávania vo veci 12. júna 2017\n(8 mesiacov). Po zrušení termínu pojednávania určeného na 15. december 2021 (z dôvodu\nnepriaznivej epidemiologickej situácie) bol mestský súd nečinný až do 23. februára 2023, keď\nuznesením zaviazal sťažovateľku povinnosťou zloženia preddavku na trovy znaleckého\ndokazovania (14 mesiacov). Po zložení preddavku sťažovateľkou 9. marca 2023 ostal mestský súd\nnečinný až do 7. októbra 2024, keď určil termín ďalšieho pojednávania (1 rok a 7 mesiacov).\nV uvedených obdobiach mestský súd nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého konania nachádza. Podľa názoru ústavného\nsúdu nebol doterajší postup mestského súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania\ndostatočne efektívny, keďže od zloženia časti preddavku sťažovateľkou uplynuli viac ako tri roky,\nkeď mestský súd pristúpil k samotnému nariadeniu znaleckého dokazovania. Ak by mestský súd\nkonal efektívne a bez prieťahov, fáza znaleckého dokazovania v napadnutom konaní mohla byť už\nukončená, a nie počiatočnej fáze, ako je aktuálne.\n32. V okolnostiach danej veci musí ústavný súd zdôrazniť, že čas konania na inštančne\nnadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu,\nktorému sa rozhodnutie zrušilo. V dôsledku neefektívnej činnosti mestského súdu (body 6 a 7) bolo\nkonanie predĺžené aj o odvolacie konanie.\n33. Zákonný sudca ospravedlňoval dĺžku konania rozšírením počtu vecí pridelených do jeho\nsúdneho oddelenia po pridelení predmetnej veci, zmenou vyššej súdnej úradníčky a sťahovaním\nsúdu. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu\nna to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom neuznania základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku\nzodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie\nzodpovednosti vo vzťahu k účastníkom konania, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve,\npredsedom súdov či k rezortnému ministerstvu (III. ÚS 189/2023). Rovnako účelom ústavnej\nsťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter, a preto\nakékoľvek problémy týkajúce sa súdnej reformy (tzv. súdnej mapy) nemôžu byť na ťarchu\n\n                                                6\n\núčastníka konania (III. ÚS 471/2023), a to napriek subjektívnemu porozumeniu predmetným\nokolnostiam a ich citlivému vnímaniu ústavným súdom.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu\nv napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\npráva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n\n                                             V.\n        Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n35. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n36. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd v napadnutom súdnom konaní zistil porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal\nmestskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia),\na tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.\n37. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08,\nIII. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012). Tak to je aj v prípade sťažovateľky, ktorá\npožadovala jeho priznanie vo výške 4 000 eur.\n38. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n39. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a neefektívny postup mestského súdu, berúc\ndo úvahy všetky okolnosti daného prípadu, a teda aj v kontexte celkovej dĺžky konania, jeho\naktuálneho stavu (počiatočná fáza znaleckého dokazovania), charakteru a dopadu na sťažovateľku,\nústavný súd, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len\nzmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie 4 000 eur, teda vo výške, ktorú\nsťažovateľka požadovala, za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).\n\n                                              VI.\n                                         Trovy konania\n\n40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia.\n\n                                                7\n\n41. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhradu trov konania\nústavný súd priznal sťažovateľke v rozsahu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu\nzastúpenia (z 3. augusta 2026) a podanie ústavnej sťažnosti (zo 4. augusta 2026). Tarifná odmena\nza jeden úkon právnej služby v roku 2026 predstavuje 396,50 eur a režijný paušál v roku 2026\n15,86 eur. Ústavný súd teda sťažovateľke priznal náhradu za dva úkony právnej služby vrátane dane\nz pridanej hodnoty, celkovo teda 1 014,41 eur (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 12. októbra 2026\n\n                                                                      Libor Duľa\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}