Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky IV. ÚS 313/2026-27 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/7/2021 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/7/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/7/2021 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť mu Mestský súd Bratislava III do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 313/2026 z 2. júna 2026 v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/7/2021 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti (vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave) ústavnú sťažnosť odmietol. 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 16. novembra 2021 domáhal určenia neplatnosti uznesení a postupu valného zhromaždenia žalovaného, pričom mestský súd rozhodol po dvoch rokoch a piatich mesiacoch, a to rozsudkom č. k. 23Cb/7/2021-290 zo 17. apríla 2024, proti ktorému podal sťažovateľ 2. mája 2024 odvolanie. Súdny spis sa od 18. júla 2024 nachádzal na krajskom súde, ktorý uznesením sp. zn. 5Cob/155/2024 z 26. februára 2026 (po 1 roku a 7 mesiacoch) zrušil rozsudok mestského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia v intenzite, ktorá dosiahla porušenie práva na spravodlivý proces. 3. Podľa sťažovateľa mestský súd prehlbuje stav právnej neistoty u sťažovateľa tým, že jeho meritórne rozhodnutie bolo zrušené pre závažné procesné pochybenia, čím je napadnuté konanie opakovane vedené pred mestským súdom, ktorý bude vo veci povinný rozhodovať nielen v merite veci, ale aj o výške náhrady trov konania. Krajskému súdu sťažovateľ vyčíta, že konal nesústredene a neefektívne, keďže vo veci rozhodol až po 1 roku a 7 mesiacoch. 4. Okrem uvedeného sťažovateľ zdôrazňuje, že napadnuté konanie pred súdmi oboch inštancií trvá už štyri roky a šesť mesiacov. 5. Vyriešenie sporu je pre sťažovateľa dôležité, keďže podanou žalobou sa domáha určenia neplatnosti uznesení a postupu valného zhromaždenia z dôvodu obmedzenia práva sťažovateľa ako spoločníka žalovaného. Skončenie konania má pre sťažovateľa nielen satisfakčný, ale aj ekonomický význam. Sťažovateľ k predĺženiu konania neprispel. 6. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uzneseniami ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 607/2025 z 23. októbra 2025 a sp. zn. I. ÚS 45/2026 z 29. januára 2026 boli odmietnuté predchádzajúce ústavné sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaného porušenia práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach. II. Vyjadrenie mestského súdu 7. Mestský súd poukázal na chronológiu procesných úkonov uvedenú zákonným sudcom, v zmysle ktorej žaloba bola podaná 16. novembra 2021, v roku 2022 prebiehalo vyjadrovanie sa strán sporu podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), mestský súd 19. septembra 2022 nariadil termín pojednávania na 1. február 2023, ktoré odročil na 22. máj 2023 na účely výsluchu navrhnutých osôb. Po uskutočnení výsluchu aj toto pojednávanie odročil na 9. október 2023 na účely výsluchu ďalších navrhnutých osôb, ktoré bolo odročené na 17. január 2024 na účely prehratia zvukového záznamu z valného zhromaždenia, čo bolo aj vykonané. Na pojednávaní konanom 18. marca 2024 strany sporu predniesli záverečné vyjadrenia a pojednávanie bolo
2
odročené na 17. apríl 2024 na účely vyhlásenia rozsudku. Proti rozsudku sa odvolal sťažovateľ, a tak mestský súd po vykonaní všetkých potrebných úkonov spis predložil 17. júla 2024 odvolaciemu súdu. Krajský súd uznesením z 26. februára 2026 zrušil napadnutý rozsudok a spis mu 4. mája 2026 vrátil na opätovné konanie vo veci. 8. Predsedníčka mestského súdu poukázala na obsah vyjadrenia zákonného sudcu (ako aj na obsah samotného súdneho spisu), z ktorého vyplýva, že v predmetnom konaní nedochádza k zbytočným prieťahom, a to s ohľadom na priebežné vykonávanie procesných úkonov. V konaní nenastala situácia, keď by nebol zo strany konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu výrazne dlhšiu ako šesť mesiacov. V konaní bolo nutné (na podklade návrhov sporových strán) vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, ako aj prehrávaním zvukových záznamov, čo si vyžiadalo vykonanie až šiestich pojednávaní. Konajúci zákonný sudca pri vykonávaní dokazovania konal promptne a prejednanie veci plynulo smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, keď po sebe nasledujúce pojednávania nariaďoval v krátkych termínoch, spravidla v rozmedzí len niekoľkých mesiacov. 9. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že prvé rozhodnutie vo veci bolo právne neperfektné a zo strany odvolacieho súdu zrušené pre závažné procesné pochybenia, predsedníčka mestského súdu uvedené tvrdenie nepovažovala za relevantné pre posúdenie dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti, keďže zrušenie rozsudku a vrátenie veci prvoinštančnému súdu odvolacím súdom je bežnou súčasťou apelačného princípu, ktorý sa uplatňuje v prostredí slovenského civilného sporového konania. Táto skutočnosť preto nemôže zakladať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov. 10. Vyjadrenie mestského súdu ústavný súd nezaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa z dôvodu, že vzhľadom na povahu veci by jeho prípadné vyjadrenie neovplyvnilo rozhodnutie ústavného súdu pri posúdení merita veci a ani pri rozhodnutí o výške priznaného finančného zadosťučinenia. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 11. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní za súčasného zohľadnenia postupu odvolacieho súdu boli porušené označené práva sťažovateľa. 12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). 3
13. Všeobecný súd môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Teda zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011, IV. ÚS 103/2023, IV. ÚS 205/2023). 14. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa. 15. Z hľadiska povahy veci ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľa nebola z právneho hľadiska zložitá na posúdenie, čo napokon netvrdí ani porušovateľ. Argument mestského súdu, ktorý spočíval v tom, že zvýšená skutková zložitosť veci bola spôsobená potrebou výsluchu viacerých svedkov a prehrávaním zvukového záznamu z valného zhromaždenia, považuje ústavný súd za irelevantný, keďže vykonávanie uvedených dôkazov je bežnou súčasťou civilného sporového konania. 16. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v dotknutom konaní k zbytočným prieťahom. 17. Čo sa týka tretieho kritéria, ústavný súd pristúpil k zhodnoteniu postupu mestského súdu v napadnutom konaní, ktorý od doručenia žaloby sťažovateľa (16. novembra 2021) až do rozhodnutia vo veci samej (17. apríla 2024) považuje v zásade za plynulý, čo bolo ústavným súdom opakovane konštatované v oboch uzneseniach, ktorými predchádzajúce sťažnosti sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnené (bod 6 tohto uznesenia). Následne v dôsledku podaného odvolania bola vec predložená odvolaciemu súdu (od 17. júla 2024 do 4. mája 2026), ktorý rozsudok mestského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že ho považoval za nedostatočne odôvodnený „v intenzite, ktorá v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci dosiahla porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Nedostatočné zdôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia zároveň znemožnilo odvolaciemu súdu posúdiť jeho vecnú správnosť, a to ako z hľadiska správnosti zistenia skutkového stavu, tak aj z hľadiska jeho právneho posúdenia, keďže žiadne takéto konkrétne a jednoznačné závery obsahom preskúmavaného rozhodnutia ani nie sú“. 18. Súčasťou už stabilnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, podľa ktorého čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti alebo inej procesnej vady majúcej za následok porušenie práva strany na spravodlivý proces ide na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo (m. m. I. ÚS 59/2023, I. ÚS 451/2022, I. ÚS 725/2024, IV. ÚS 691/2025). 4
19. V dôsledku neefektívneho postupu mestského súdu nie je vec sťažovateľa ani po štyri a pol roku od podania návrhu na začatie konania právoplatne rozhodnutá, vrátila sa na začiatok konania, keďže mestský súd po vysporiadaní sa so všetkým skutkovými tvrdeniami oboch sporových strán bude vo veci opakovane rozhodovať. 20. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní (bod 1 výroku nálezu). 21. Z dôvodu už identifikovaných prieťahov pristúpil ústavný súd k využitiu svojho oprávnenia podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). IV. Primerané finančné zadosťučinenie 22. Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 8 000 eur vo vzťahu k mestskému súdu a 4 000 eur vo vzťahu ku krajskému súdu. 23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,1. ÚS 70/2012, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová proti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej republike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04). 24. Ústavný súd, berúc do úvahy identifikovanú neefektívnu činnosť mestského súdu, celkovú dĺžku konania v trvaní 4 roky a 5 mesiacov ku dňu podania sťažnosti (vrátane odvolacieho konania) a svoju vlastnú rozhodovaciu prax (IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, IV. ÚS 103/2023), priznal sťažovateľovi sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur (bod 3 výroku nálezu). 25. Vzhľadom na to, že ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur a len vo vzťahu k mestskému súdu, vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). V. Trovy konania 26. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania. 27. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2026, a to prevzatie
5
a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Za 2 úkony právnej služby patrí sťažovateľovi náhrada trov konania vo výške 824,72 eur a tiež suma 23 % dane z pridanej hodnoty, spolu tak 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu). 28. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP). 29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 30. júna 2026
Libor Duľa predseda senátu
6