Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 569/2026-26
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov Vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici Hlavná 10/E, Nová Dedinka, v zastúpení mandatárom HomePro Správcovská, s.r.o., Račianska 153, Bratislava, právne zastúpených SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-7C/142/2016 (pôvodne Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 7C/142/2016) takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-7C/142/2016 (pôvodne Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 7C/142/2016) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. B3-7C/142/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e im Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľov
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júla 2026 v časti, ktorá bola uznesením č. k. III. ÚS 569/2026-15 z 22. septembra 2026 prijatá na ďalšie konanie, domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (pôvodne Okresného súdu Bratislava III) v napadnutom označenom konaní. Navrhujú priznať im finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovatelia sa žalobou podanou 14. júna 2016 pôvodne na Okresnom súde Bratislava III domáhajú proti žalovanému zaplatenia 5 490,21 eur s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava III vydal 21. septembra 2016 platobný rozkaz sp. zn. 7C/142/2016, proti ktorému podal žalovaný 7. novembra 2016 odpor. Napriek tomu bola na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť k 11. novembru 2016. 3. Následne sťažovatelia podali návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol 4. marca 2022 doručený Okresnému súdu Banská Bystrica. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 80Ek/670/2022 u súdneho exekútora Mgr. Jána Kostku pod č. 268EX 132/22. Povinný v exekučnom konaní podal 1. apríla 2022 návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom tvrdil, že platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože proti nemu bol podaný odpor. Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 30. novembra 2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie najskôr zamietol, dospejúc k záveru, že povinný nepreukázal podanie odporu proti platobnému rozkazu. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný sťažnosť a predložil sken notársky overenej kópie odporu proti platobnému rozkazu s podacou pečiatkou Okresného súdu Bratislava III zo 7. novembra 2016. Okresný súd Banská Bystrica následne uznesením z 8. júna 2023 zrušil uznesenie z 30. novembra 2022 a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na predložený dokument bude nevyhnutné, aby sa súd s týmto dôkazom a tvrdením povinného vysporiadal. V konaní vedenom pod sp. zn. B3-7C/142/2016 bolo 22. októbra 2024 sťažovateľom oznámené podanie odporu povinným a zrušenie doložky právoplatnosti na platobnom rozkaze s tým, že v predmetnom konaní sa bude pokračovať. Dňa 4. decembra 2024 mestský súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k odporu žalovaného zo 7. novembra 2016. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/670/2022 z 18. marca 2025 bolo exekučné konanie zastavené. Sťažovatelia proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť, o ktorej rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 8. septembra 2025 tak, že sťažnosť zamietol a potvrdil aj výroky, ktorými boli sťažovatelia zaviazaní zaplatiť povinnému náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi trovy exekútora. 4. V civilnom konaní sp. zn. B3-7C/142/2016 bolo následne nariadené pojednávanie na 16. júl 2025. Na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov z dôvodu kolízie s iným pojednávaním bolo pojednávanie zrušené. Ďalšie pojednávanie sa vykonalo 29. októbra 2025 a bolo odročené
2
na 9. marec 2026. Tento termín bol následne zrušený z dôvodu časového posunu procesu sťahovania sídla súdu do novej budovy. Nový termín pojednávania bol nariadený na 20. apríl 2026, keď mestský súd vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal proti sťažovateľom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dňa 8. júna 2026 podali sťažovatelia odvolanie. 5. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú neprimeranosťou celkovej dĺžky konania v trvaní 9 rokov a viac ako 11 mesiacov (od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu 14. júna 2016 do vydania rozsudku 20. apríla 2026). Argumentujú, že zásadným administratívnym a procesným pochybením súdov pri spracovaní odporu proti platobnému rozkazu bolo, keď napriek podaniu odporu žalovaným bol platobný rozkaz nesprávne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, čo viedlo k exekučnému konaniu, ktoré bolo po rokoch zastavené z dôvodu, že sa ukázalo, že platobný rozkaz nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Toto pochybenie súdov predstavovalo rozhodujúcu skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k predĺženiu konaní, zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené pričinením sťažovateľov, skutkovou či právnou zložitosťou veci, ale výhradne chybným, neefektívnym postupom konajúcich súdov a ich nečinnosťou v podobe ponechania vzniknutého stavu bez nápravy po dobu niekoľkých rokov. Konajúce súdy vytvorili a udržiavali stav právnej neistoty, ktorý pretrvával roky a ktorého odstránenie si vyžiadalo zastavenie exekúcie, zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a pokračovanie v civilnom sporovom konaní po viac ako ôsmich rokoch od podania odporu. Zbytočné prieťahy spôsobené súdmi zakladajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
II. Vyjadrenie mestského súdu
6. Mestský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania a uviedol, že zápisom z 1. februára 2017 bola na platobnom rozkaze vyznačená právoplatnosť a jeho vykonateľnosť k 11. novembru 2016. Spis bol spisovo a poplatkovo preverený 28. februára 2017 s tým, že bol daný do archívu ako právoplatne skončený. Podľa žurnalizácie spisu sa v tom čase v spise odpor žalovaného nenachádzal. Na základe dožiadania Okresného súdu Banská Bystrica z júna 2022 bol súdu predložený platobný rozkaz s doložkou právoplatnosti. V januári 2023 bolo doručené ďalšie dožiadanie z Okresného súdu Banská Bystrica s priloženou fotokópiou odporu. Dňa 16. októbra 2024 bol spis pridelený do oddelenia 63C a na pokyn novej zákonnej sudkyne bola na platobnom rozkaze zrušená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti a 22. októbra 2024 táto skutočnosť oznámená stranám sporu. Následne súd postupoval v zmysle § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Po podaní odvolania proti rozsudku mestského súdu súd vykonával úkony súvisiace s predložením spisu na odvolací súd. Dňa 29. septembra 2026 bola súdu doručená odvolacia replika sťažovateľov.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
3
len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 302/2020, II. ÚS 123/2022) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne. 8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria prihliada ústavný súd aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade. 10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V danom prípade nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o právne či skutkovo mimoriadne náročný spor. Pokiaľ ide o význam sporu pre sťažovateľov, tento aspekt sťažovatelia v ústavnej sťažnosti nerozvinuli. Možno však bez ďalšieho prisvedčiť, že predmet posudzovaného konania nie je časovo zvlášť priorizovaný (napr. III. ÚS 688/2024). 11. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovatelia prispeli k doterajšej dĺžke konania pred súdom prvej inštancie. V jednom prípade došlo k zrušeniu pojednávania z dôvodov na strane ich právneho zástupcu, významnou mierou to však k predĺženiu konania neprispelo. 12. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj tretím hodnotiacim kritériom, teda postupom mestského súdu ako právneho nástupcu Okresného súdu Bratislava III v napadnutom konaní. Poukazuje predovšetkým na to, že celkové trvanie tohto konania, v čase podania ústavnej sťažnosti 10 rokov, sa vzhľadom na povahu veci už samo osebe javí ako neprimerané. Z vyhodnotenia postupu mestského súdu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie bol od februára 2017 do októbra 2024 nečinný z dôvodu nesprávneho uloženia neskončenej veci do archívu. Až následne došlo k procesnej korekcii napadnutého konania, keď po zrušení doložky právoplatnosti platobného rozkazu pristúpil mestský súd k vykonávaniu procesných úkonov zmysle § 167 CSP, nariadeniu pojednávania a 20. apríla 2026 aj k vydaniu meritórneho rozhodnutia. 13. Na základe uvedeného ústavný súd dospel v danom prípade k jednoznačnému záveru, že vzhľadom na doterajšiu neprimeranú celkovú dĺžku napadnutého konania je namieste konštatovanie, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné
4
prieťahy ústavnej intenzity, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 14. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že nečinnosť orgánu verejnej moci v konaní (v danom prípade mestského súdu), ktorá ak viedla k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sama osebe neznamená aj porušenie ich práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07, II. ÚS 542/2023, II. ÚS 580/2025, III. ÚS 376/2026). V posudzovanej veci doteraz zistená intenzita prieťahov v majetkovom spore sťažovateľov nevykazuje takú mieru zásahu, ktorú by bolo možné označiť ako odmietnutie spravodlivosti a s tým spojené porušenie tohto základného práva. Ústavný súd preto v rozsahu tohto dôvodu ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). 15. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o žalobe sťažovateľov nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV. Primerané finančné zadosťučinenie
16. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Sťažovatelia si v ústavnej sťažnosti uplatnili aj nárok na finančné zadosťučinenie 10 000 eur. Žiadosť odôvodnili neprimeranou dĺžkou napadnutého konania a stavom právnej neistoty. 17. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 18. Berúc do úvahy charakter predmetu konania, jeho význam pre sťažovateľov, hodnotu sporu a skutočnosť, že vo veci mestský súd rozhodol, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie 3 000 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej
5
časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).
V. Trovy konania
19. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľov odôvodňuje, aby im mestský súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré im vznikli zastúpením advokátom. Preto ústavný súd rozhodol o povinnosti mestského súdu nahradiť sťažovateľom v určenej lehote trovy konania na účet ich právneho zástupcu (bod 4 výroku tohto nálezu). 20. Trovy konania pozostávajú z odmeny a ďalších náhrad advokáta v celkovej výške 1 014,41 eur s DPH, ktoré boli určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (odmena podľa § 11 ods. 3 vyhlášky za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026 po 396,50 eur/úkon, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti; náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 15,86 eur; DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 189,69 eur).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
6