Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 535/2026-26
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky GAJOS, s.r.o., M. Pišúta 4022, Liptovský Mikuláš, zastúpenej JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní sp. zn. B1-3K/30/2014 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní sp. zn. B1-3K/30/2014 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B1-3K/30/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 700 eur, ktoré j e jej Mestský súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom mestského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. B1-3K/30/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Mestskému súdu navrhuje prikázať konať bez zbytočných prieťahov, požaduje tiež finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.
II. Skutkové východiská 2. Mestskému súdu (pôvodne jeho právnemu predchodcovi Okresnému súdu Bratislava I) bol 14. júla 2014 doručený návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu, v nadväznosti na čo súd 17. júla 2014 vydal uznesenie o začatí konkurzného konania. 3. Mestský súd uznesením z 22. septembra 2014 vyhlásil konkurz a ustanovil správcu úpadcu. 4. Mestskému súdu bol 4. februára 2016 doručený návrh obchodnej spoločnosti (právny nástupca jedného z veriteľov) na potvrdenie prevodu pohľadávok, o ktorom mestský súd rozhodol uznesením zo 4. apríla 2019. Mestský súd zároveň ďalším uznesením zo 4. apríla 2019 odvolal správcu z jeho funkcie z dôvodu jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov. Následne zvolal schôdzu veriteľov na 21. jún 2019 a uznesením z 21. júna 2019 ustanovil nového správcu. 5. Mestskému súdu bol 29. septembra 2021 doručený návrh bývalého správcu na určenie výšky paušálnej odmeny. Nový správca 16. júna 2025 mestskému súdu oznámil, že nedostal spis ani podklady od bývalého správcu a nezistil žiaden majetok úpadcu, je teda toho názoru, že sú naplnené dôvody na zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti. Mestský súd 10. septembra 2025 oznámil správcovi, že dôvody na zrušenie konkurzu pre nemajetnosť nie sú dané, zároveň uznesením priznal paušálnu odmenu bývalému správcovi. 6. Správca 15. decembra 2025 doručil mestskému súdu návrh na jeho odvolane z funkcie z dôvodu jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov. Mestský súd uznesením z 9. marca 2026 správcu odvolal z funkcie. Následne zvolal schôdzu veriteľov na 27. apríl 2026 a uznesením z 20. mája 2026 ustanovil nového správcu.
III. Argumentácia sťažovateľky 7. Sťažovateľka uvádza, že si ako veriteľ úpadcu prihláškou zo 6. októbra 2014 prihlásila do konkurzu svoju pohľadávku vo výške 484,15 eur. Správca konkurznej podstaty úpadcu listom z 1. decembra 2014 sťažovateľke oznámil, že jej pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní. Sťažovateľka následne listom z 18. novembra 2014 požiadala správcu o potvrdenie, že uplatnené pohľadávky sú po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok považované v celom rozsahu za zistené. Správca na túto žiadosť nereagoval. Z registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní vyplýva, že a) správca nezverejnil žiadne oznámenie týkajúce sa konkurzu, b) mestský súd medzi rokmi 2014 a 2019 a následne medzi rokmi 2019 a 2025 nezverejnil žiadne oznámenia týkajúce sa konkurzu. Mestský súd koná neefektívne. Konkurzné konanie nie je ukončené ani po 12 rokoch od jeho začatia. Sťažovateľka je vystavená
2
stavu právnej neistoty, pretože takýmto postupom je odďaľované riešenie otázky, či a v akom rozsahu bude jej pohľadávka v rámci napadnutého konania uspokojená.
IV. Vyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky IV.1. Vyjadrenie mestského súdu: 8. Mestský súd uviedol, že v napadnutom konaní začal v poslednom období vykonávať procesné úkony, ktoré smerujú k skončeniu konkurzného konania. Peňažná hodnota sťažovateľkou prihlásenej pohľadávky má pre ňu bagateľný význam, keď aj z verejne dostupných registrov vyplýva, že ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť dosahuje niekoľkomiliónové tržby. Aj v prípade vzhliadnutia zbytočných prieťahov v konaní nemožno konštatovať závažné porušenie práv sťažovateľky. Podanie ústavnej sťažnosti sa javí skôr ako účelové s cieľom získať prospech z neprimerane dlhého trvania konkurzného konania v podobe finančného zadosťučinenia. Mestský súd zároveň poukázal na stanovisko zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že v čase od januára 2026 do marca 2026 prebiehalo sťahovanie mestského súdu a súd je nadmerne pracovne zaťažený. IV.2. Replika sťažovateľky: 9. Podľa sťažovateľky vyjadrenie mestského súdu neobsahuje žiadne skutočnosti vo vzťahu k časovému obdobiu od vyhlásenia konkurzu (september 2014) do 21. decembra 2021. Z vyjadrenia nevyplývajú žiadne okolnosti ani tvrdenia, ktoré by spochybňovali skutočnosť, že v konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Negatívne dôsledky nedostatočného organizačného zabezpečenia činnosti súdu nemožno prenášať na účastníkov súdnych konaní. Konkurzné konanie nie je sporovým konaním o zaplatenie pohľadávky sťažovateľky (vo výške 484,15 eur), ale osobitným konaním, ktorého účelom je kolektívne uspokojenie veriteľov z majetku úpadcu postupom podľa zákona. Sťažovateľka má v tomto konaní postavenie veriteľa s riadne prihlásenou a zistenou pohľadávkou a v dôsledku neprimeranej dĺžky konania je dlhodobo udržiavaná v právnej neistote, pokiaľ ide o rozsah a čas uspokojenia jej pohľadávky. Primerané finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu pohľadávky ani jej príslušenstvo. Ide o samostatný nárok ústavnoprávnej povahy, ktorého účelom je poskytnúť satisfakciu za ujmu vyvolanú porušením základného práva. Konkurzné konanie trvá už približne 12 rokov. Samotná skutočnosť, že pohľadávka predstavuje 484,15 eur, nemôže bez ďalšieho odôvodniť záver, že finančné zadosťučinenie 2 500 eur je neprimerané.
V. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 10. Konkurzné konanie je osobitným druhom súdneho konania. Vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité, napr. z hľadiska odlišného plynutia zákonných lehôt, počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní majetku úpadcu a uplatňovaní pohľadávok úpadcu. Mnohokrát priebeh konkurzného konania vyvoláva vznik ďalších súdnych konaní, čo má vplyv aj na dĺžku trvania samotného konkurzného konania. Ide o časovo a fakticky náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka, úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa právnej úpravy podlieha konkurzu,
3
a preto pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom konaní je potrebné prihliadať na jeho odlišnosti oproti štandardnému civilnému konaniu (m. m. I. ÚS 428/2013, IV. ÚS 698/2025). 11. S prihliadnutím na už uvedené bolo úlohou ústavného súdu zistiť, či napadnuté konanie bolo poznačené existenciou zbytočných prieťahov takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá vysloviť porušenie označených práv sťažovateľky. Ústavný súd aj pri tomto type konania v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú s ohľadom na okolnosti prípadu (i) právna a faktická zložitosť veci, (ii) správanie účastníka a (iii) postup súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 12. Vo vzťahu ku kritériu právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd opakovane konštatuje, že hoci konkurzné konanie patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, možno ho s prihliadnutím na osobitosti daného typu konania označiť za konanie právne zložitejšie. Dosiaľ však mestský súd v rámci napadnutého konania uskutočňoval iba úkony nevyznačujúce sa zvýšenou náročnosťou – ustanovenie a odvolanie správcu (z dôvodu jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov), priznanie odmeny bývalému správcovi, potvrdenie prevodu pohľadávok, zvolanie schôdze veriteľov. 13. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, ústavný súd nezistil, že by svojím správaním ovplyvnila celkovú dĺžku konania. Z hľadiska významu veci pre sťažovateľku ústavný súd konštatuje, že je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť a v konkurze si uplatnila pohľadávku 484,15 eur. 14. Z predloženého spisu mestského súdu ústavný súd zistil, že postup mestského súdu je poznačený nečinnosťou. Napadnuté konanie možno v jeho počiatočnom štádiu (07/2014 – 06/2015) vyhodnotiť ako plynulé. Nečinnosť mestského súdu však možno vzhliadnuť v období od 4. februára 2016 (doručenie návrhu na potvrdenie prevodu pohľadávok) do 4. apríla 2019 (uznesenie mestského súdu o potvrdení prevodu pohľadávok), následne od júna 2019 (uznesenie mestského súdu o ustanovení nového správcu) do 10. septembra 2025 (odpoveď správcovi na jeho oznámenie zo 16. júna 2025 a priznanie paušálnej odmeny bývalému správcovi), teda zbytočné prieťahy v konaní v celkovom trvaní viac ako 9 rokov. 15. Ústavný súd konštatuje, že správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že hoci mestský súd v obdobiach od 07/2015 do 04/2019 a od 07/2019 do 09/2025 nemal zo strany správcu informácie o priebehu a vývoji konania, nevykonal v rámci svojej dohľadovej činnosti žiadny procesný úkon vo vzťahu k správcovi smerujúci k naplneniu účelu konkurzného konania. 16. K obrane mestského súdu poukazujúcej na jeho pracovnú zaťaženosť ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej organizačné, personálne či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní, v dôsledku čoho takéto argumenty neobstoja (napr. III. ÚS 17/02).
4
17. Ústavný súd, vychádzajúc z účelu konkurzného konania, ktorým je aspoň pomerné uspokojenie nárokov jednotlivých veriteľov úpadcu, zdôrazňuje osobitný význam jeho ukončenia v primeranom čase, ktorý vyplýva jednak z mimoriadne vysokej právnej neistoty veriteľov a jednak z dôvodu hroziacej devalvácie hodnoty majetku úpadcu a z neho získaného výťažku. Na tomto základe, prihliadajúc na doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého konania aktuálne presahujúcu 12 rokov, dospel k záveru, že nečinnosťou mestského súdu, ako aj jeho neefektívnou činnosťou boli spôsobené zbytočné prieťahy, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). 18. Keďže ústavný súd dospel k záveru o porušení čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom napadnuté konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal, aby mestský súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu). 19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 20. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 2 500 eur, ktoré považuje primerané vzhľadom na pochybenie súdu. 21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). 22. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku konania, konštatovanú nečinnosť, neefektívnu činnosť mestského súdu, výšku pohľadávky sťažovateľky uplatnenej v konkurze. Po komplexnom zohľadnení všetkých relevantných skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okolnosti veci opodstatňujú priznanie finančného zadosťučinenia 1 700 eur (bod 3 výroku nálezu). Keďže sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia 2 500 eur, v prevyšujúcej časti finančného zadosťučinenia ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VI. Trovy konania 23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. 24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. 25. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 je 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 15,86 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2026
5
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Na základe popísaného vyčíslenia sťažovateľke prináleží náhrada trov konania 824,72 eur. Pokiaľ ide o repliku sťažovateľky zo 14. októbra 2026, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov nepriznal, pretože replika nepriniesla nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr známe. 26. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2026
Robert Šorl predseda senátu
6