Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 455/2026-12 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 4K/17/2013 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práv na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“). 2. V októbri 2013 bol na návrh z júla 2013 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, do ktorého si sťažovateľ v marci 2014 prihlásil zmenkovú pohľadávku 442 724 eur. Správca konkurznej podstaty podal v marci 2014 žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a jeho manželky, ktoré právoplatne skončilo v októbri 2020. Správca v novembri 2023 doplnil súpis konkurznej podstaty o byt, ktorý úpadca zdedil po svojej matke, ktorá zomrela v máji 2023. Tento byt speňažil na dražbe v priebehu roka 2024. Okrem toho správca speňažoval pohľadávky, cenné papiere a podiely úpadcu na nehnuteľnostiach. V máji 2026 správca vyhlásil štvrté kolo verejného ponukového konania na predaj pohľadávok úpadcu.
3. Sťažovateľ porušenie svojich ústavných práv identifikuje v tom, že konkurzné konanie nie je ani po 13 rokoch skončené, hoci ide o konanie s osobitným významom. Pritom odkazuje na rozhodnutie ústavného súdu (II. ÚS 375/2017). Je toho názoru, že dĺžku konania nemôže ospravedlniť ani to, že bolo nevyhnutné skončiť konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže správca mohol urgovať jeho skoršie skončenie, a pri posúdení tejto skutočnosti treba zohľadniť rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (Širo proti Slovensku o sťažnosti č. 7907/22). Sťažovateľ zastáva názor, že stále nie je nastolený stav právnej istoty, keďže nie je rozdelený výťažok z konkurznej podstaty. II. 4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť podáva napriek tomu, že už jeho ústavná sťažnosť z júla 2025 proti postupu okresného súdu z dôvodu porušenia rovnakých ústavných práv bola odmietnutá uznesením ústavného súdu z decembra 2025 (III. ÚS 696/2025) ako zjavne neopodstatnená. Napriek odstupu niečo viac ako pol roka od predchádzajúceho rozhodnutia s ohľadom na to, že správca pokračuje v speňažovaní majetku úpadcu, nie je dôvod odchýliť od východísk a záverov skoršieho uznesenia ústavného súdu. 5. Konkurzné konanie je osobitný druh súdneho konania. Vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité. Konkurzné konanie nie je štandardné súdne konanie, a to z hľadiska počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní majetku a uplatňovaní pohľadávok úpadcu. Konkurzné konanie často vyvoláva ďalšie súdne konania, bez skončenia ktorých v ňom nemožno pokračovať. Z pohľadu právnej úpravy ide o časovo a fakticky náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podlieha konkurzu. Pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom konaní je potrebné prihliadať na tieto odlišnosti oproti štandardnému civilnému sporovému konaniu (I. ÚS 428/2013). 6. Podľa § 41 zákona o konkurze je konkurzný súd pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností správcom, môže mu súd uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie tejto povinnosti je závažným porušením povinnosti správcu. Miera zodpovednosti konkurzného súdu za postup správcu konkurznej podstaty je daná rozsahom jeho oprávnení vo vzťahu k správcovi. O prieťahoch v konkurznom konaní možno hovoriť, ak súd voči správcovi vôbec nevyužije prostriedky, ktorých účelom je zabezpečiť účinnú a rýchlu ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok minimalizovaný alebo vylúčený (I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02). 7. Správca konkurznej podstaty v namietanom konaní pravidelne súd informoval o pohľadávkach proti podstate, zisťovaní majetku úpadcu, vykonaných úkonoch a pokynoch veriteľov. Pokiaľ teda okresný súd dostával od správcu vysvetlenia a správy, ktoré vyhodnotil ako dostačujúce na účel výkonu dohľadu, nie je bez ďalšieho možné konštatovať, že by v konaní spôsobil prieťahy. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup vo veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti veci
2
akceptovateľné z pohľadu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02). 8. Treba zdôrazniť skutkovú zložitosť konania. Speňaženie majetku konkurznej podstaty charakterizuje početnosť úkonov okresného súdu a správcu. Bez ukončenia súdnych sporov nebolo možné speňažiť majetok a ukončiť konkurz. Za obdobie, o ktoré sa predĺžilo konkurzné konanie v dôsledku paralelného vedenia súdnych sporov, nemôže niesť okresný súd zodpovednosť, keďže na ich priebeh nemal dosah. Celková dĺžka konania nie je dôsledkom nečinnosti správcu a nedostatočného dohľadu okresného súdu nad jeho činnosťou. Ide o dôsledok prirodzeného procesu konkurzného konania, ktorého účelom je usporiadanie majetkových pomerov úpadcu tak, aby bola dosiahnutá čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov vrátate sťažovateľa. Namietané konanie, ktoré trvá 13 rokov, sa javí byť neprimerane dlhé, no v okolnostiach danej veci je stále ústavne udržateľné, keďže konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a nie každý zistený prieťah má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01). 9. V tejto súvislosti treba uviesť, že vec sťažovateľa je odlišná od veci, ktorá bola posúdená rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva (Širo proti Slovensku o sťažnosti č. 7907/22). Zásadné rozdiely spočívajú v tom, že oproti veci sťažovateľa prieťahmi dotknutou osobou nebol veriteľ ale úpadca a zo spisu vyplynulo, že správca počas konkurzu viedol civilné spory proti dcére úpadcu, ktoré boli neúspešné a ktoré boli predlžované pre opakovane sa vyskytujúce nedostatky v podaniach správcu. K takýmto nedostatkom v namietanom konaní nedošlo a postupy správcu viedli k usporiadaniu a postupnému speňažovaniu majetku úpadcu. Preto je vylúčené, že by v namietanom konaní došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. V dôsledku absencie porušenia týchto ústavných práv nemožno dospieť ani k záveru o porušení ústavných práv na súdnu ochranu a vlastniť majetok (ochranu majetku), ktorých porušenie sťažovateľ vyvodzuje z rovnakých skutočností. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 13. augusta 2026
Robert Šorl predseda senátu
3