Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 366/2026-38 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateliek , , , , , , , , , , , ,a , , , zastúpených Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 3Tk/1/2021 takto rozhodol: 1. Postupom Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 3Tk/1/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Sťažovateľkám p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej po 3 000 eur, ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľkám trovy konania 1 000 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateliek do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateliek n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. júna 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 3Tk/1/2021. Žiadajú prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať im finančné zadosťučinenie každej po 10 000 eur a náhradu trov konania. 2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 366/2026-17 z 18. júna 2026 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť v celom rozsahu na ďalšie konanie. II. Skutkové východiská a sťažnostná argumentácia 3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal 12. apríla 2021 na okresnom súde obžalobu proti obžalovanému a spol. pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 3 Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), f), g) a j) Trestného zákona a pre ďalšie trestné činy. Sťažovateľky vystupujú v trestnom konaní v procesnom postavení poškodených. V trestnom konaní nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté. 4. Sťažnostná argumentácia spočíva v tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu. Sťažovateľky zrekapitulovali priebeh napadnutého konania a osobitne poukázali na časté prerušovanie alebo rušenie termínov hlavných pojednávaní z dôvodov na strane obžalovaných alebo súdu. Pojednávania sa často uskutočňovali len v minimálnom časovom rozsahu a ich jediným obsahom bolo pokračovanie v čítaní písomne pripravenej výpovede obžalovaného. Konanie je charakteristické opakovanými a dlhodobými prerušeniami, absenciou efektívneho procesného riadenia zo strany súdu a neprimeranou dĺžkou trestného konania, čo má závažný dopad na právne postavenie a psychický stav sťažovateliek ako poškodených. III. Vyjadrenie okresného súdu 5. Okresný súd zrekapituloval priebeh napadnutého konania. Konštatoval, že vo veci je v procesnej pozícii poškodených 25 osôb a vec je vedená pre 41 skutkov, spis obsahuje približne 5 000 strán. Ide teda o obsiahlu a náročnú vec, kde už boli nariadené desiatky termínov hlavných pojednávaní a neverejných zasadnutí. Poukázal tiež na obštrukčné správanie obžalovaného, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo celkovú dĺžku konania, dosiaľ vykonané dokazovanie a vykonanie hlavných pojednávaní, ako aj na potrebu vykonávania procesných úkonov v súvislosti s využívanými právami obžalovaných v zmysle Trestného poriadku. Zdôraznil, že súd nie je zodpovedný za rozsah obžaloby. Pripustil existenciu prieťahov vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, avšak nesúhlasí s výškou sťažovateľkami požadovaného finančného zadosťučinenia. IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
2
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). 7. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02). 8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda, či bolo alebo nebolo porušené základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade. 9. Posudzovaná trestná vec z pohľadu právnej kvalifikácie žalovaných skutkov patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Vzhľadom na početnosť a komplexnosť skutkov, pre ktoré je vedené trestné konanie, vysoký počet poškodených a s tým súvisiacu potrebu vykonania rozsiahleho dokazovania spojeného s obsiahlym spisovým materiálom možno konaniu priznať zvýšený stupeň zložitosti. 10. Pri hodnotení správania sťažovateliek ústavný súd konštatuje, že ich správanie, resp. ich procesná aktivita nemali osobitný vplyv na aktuálnu dĺžku trestného konania. 11. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že napadnuté konanie nie je právoplatne skončené ani po vyše piatich rokoch od podania obžaloby, sa negatívne dotýka nielen procesnej pozície sťažovateliek vystupujúcich ako poškodené v trestnom konaní, ale v okolnostiach prerokúvanej veci zasahuje aj do obsahu označených práv. 12. Ústavný súd preskúmal priebeh konania na okresnom súde a dospel k záveru, že hoci sa v ňom nenachádza súvislé obdobie nečinnosti, postup okresného súdu nemožno označiť za efektívny. Bez potreby detailného sumarizovania jednotlivých parciálnych úsekov trestného konania ústavný súd uvádza, že nie je tolerovateľné, aby po vyše piatich rokoch od podania obžaloby bolo konanie len vo fáze výsluchu prvých poškodených. Je evidentné, že celková dĺžka konania je v rozhodujúcej miere ovplyvnená obštrukciami na strane obžalovaných a ústavný súd kvituje využívanie
3
procesných nástrojov, ku ktorým okresný súd na zabezpečenie plynulosti konania pristúpil (ustanovenie náhradných obhajcov, uloženie poriadkových opatrení), avšak vzhľadom na citlivú povahu trestnej veci mohol k ich využitiu pristúpiť skôr. 13. Väčšina zmarených termínov hlavných pojednávaní sa neuskutočnila z dôvodov na strane obžalovaných. Ústavný súd berie do úvahy argumenty okresného súdu a zohľadnil ich pri svojom rozhodovaní, avšak zároveň dodáva, že jeho argumentácia nie je v plnom rozsahu spôsobilá ospravedlniť aktuálnu dĺžku napadnutého trestného konania a procesný stav, v ktorom sa konanie po vyše piatich rokoch od podania obžaloby nachádza. 14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd už v konaní sp. zn. IV. ÚS 93/2026 vyslovil príkaz podľa čl. 127 ods. 2 ústavy adresovaný okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, nebolo potrebné tento príkaz opakovať v konaní o tejto ústavnej sťažnosti. 16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 17. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každá v sume 10 000 eur, čo odôvodňujú celkovou dĺžkou a priebehom napadnutého konania. 18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 19. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, na jeho skutkovú zložitosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateliek a na konštatovanú neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd považoval priznanie 3 000 eur pre každú zo sťažovateliek za primerané finančné zadosťučinenie. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateliek nevyhovel. V. Trovy konania 20. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. 21. Ústavný súd priznal sťažovateľkám trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie 4
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/4 z výpočtového základu. 22. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2025 v sume 1 586 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľkám náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti). 23. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala 5 osôb, v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, pričom zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Vychádzajúc z uvedeného, hodnota jedného spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje 1 189,50 eur. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateliek nárok aj na náhradu režijného paušálu 15,86 eur za každý úkon podľa vyhlášky. Uvedené sumy sa zvyšujú o 23 % dane z pridanej hodnoty, keďže právna zástupkyňa sťažovateliek je platiteľkou dane. Náhrada trov konania vypočítaná ústavným súdom spolu takto predstavuje sumu 2 965,19 eur. 24. Ústavný súd však znížil odmenu za poskytovanie právnych služieb na 1 000 eur. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa zastupovala sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom o jednej ústavnej sťažnosti, v ktorej sa argumentácia vzťahuje na všetky sťažovateľky rovnako, v podstatnej miere boli znížené nároky na prípravu zastupovania a spísanie ústavnej sťažnosti. Pri tomto znížení náhrady trov ústavný súd vychádzal z § 73 zákona o ústavnom súde regulujúceho trovy konania na ústavnom súde. Predmetné ustanovenie svojou štruktúrou (vzťah odseku 1 a 3) vytvára koncept založený na východisku, podľa ktorého účastník konania na ústavnom súde v zásade sám znáša trovy takého konania a len v odôvodnených (i) prípadoch ústavný súd môže (ii) podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Zákon o ústavnom súde nestavia právo na náhradu trov konania do nárokovateľnej polohy, ako to je v iných druhoch regulovaných právnoaplikačných procesov (napr. civilné sporové konanie, správne súdne konanie, exekučné konanie a ďalšie). Ústavný súd teda disponuje širokým priestorom na úvahu o tom, či vôbec priznať náhradu trov konania, a ak áno, v akom rozsahu. V posudzovanej veci tento priestor ústavný súd využil na redukciu vypočítanej náhrady trov konania, a to vzhľadom na už konštatované špecifiká (väčší počet sťažovateliek zastúpených rovnakým právnym zástupcom) súdenej veci. 25. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateliek (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 16. júla 2026 Robert Šorl predseda senátu
5