Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 532/2026-27
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky PURA W, s.r.o., Hlavná 5539/2, Dunajská Streda, zastúpenej Advokátska kancelária URBAN & PARTNERS, s.r.o., Červeňova 15, Bratislava-Staré Mesto, proti postupu Slovenskej Inšpekcie životného prostredia v konaní vedenom pod č. 10009/37/2020-23332/2021 a postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-1S/224/2021 takto
rozhodol:
1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní sp. zn. BA-1S/224/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Slovenskej Inšpekcie životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) a správneho súdu v konaniach, ktoré sú označené v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie od inšpekcie (3 000 eur) a od správneho súdu (13 000 eur) a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovateľka je prevádzkovateľkou skládky odpadov „Skládka odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný Veľké Dvorníky I., II. a III. etapa“ prevádzkovanej na základe povolenia z roku 2010. Dňa 27. novembra 2020 doručila inšpekcii žiadosť o vydanie konečného rozhodnutia o pokračovaní v činnosti prevádzkovania skládky. Dňa 17. decembra 2020 bola vykonaná miestna obhliadka prevádzky. Inšpekcia následne o žiadosti sťažovateľky rozhodla 4. augusta 2021 tak, že ukončila činnosť prevádzkovania skládky odpadov. 3. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie inšpekcie podala sťažovateľka 30. augusta 2021 správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku podanej žalobe. Krajský súd (terajší správny súd) uznesením zo 7. februára 2022 rozhodol tak, že podanej žalobe priznal odkladný účinok. Uznesením z 29. júla 2022 ale Krajský súd v Bratislave toto uznesenie zrušil. Uznesením z 10. augusta 2022 správny súd rozhodol, že návrhu sťažovateľky (žalobcu) na zmenu účastníka konania vyhovuje. Sťažovateľka osobitne poukazuje na to, že návrh na zmenu účastníka konania bol podaný 16. marca 2022. 4. Sťažovateľka urgovala súd a žiadala o čo najskoršie rozhodnutie vo veci (žiadosťou z 24. mája 2022 a 31. októbra 2022). Tiež poukazuje na opakované zmeny v osobe zákonného sudcu. V ústavnej sťažnosti uvádza, že súd v namietanom konaní oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 11. jún 2026. Zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie bude ešte potrebné písomne vyhotoviť a doručiť stranám. 5. Uznesením č. k. II. ÚS 532/2026-15 z 23. septembra 2026 prijal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Vyjadrenie správneho súdu a inšpekcie
II.1. Vyjadrenie inšpekcie: 6. Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila inšpekcia, ktorá v prvom rade poukázala na to, že sťažovateľka mala k dispozícii osobitný právny prostriedok ochrany proti tvrdenej nečinnosti orgánu verejnej správ, a to žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 až § 251 Správneho súdneho poriadku. 7. V druhom rade poukazuje na to, že podstatná časť argumentácie sťažovateľky smeruje proti dĺžke a priebehu súdneho konania pred správnym súdom. Skutočnosť, že obe konania na seba vecne a procesne nadväzovali, nemení nič na tom, že išlo o konania vedené pred odlišnými orgánmi verejnej moci vybavenými odlišnými procesnými právomocami a zodpovednými za postup v tej fáze konania, ktorá patrila do ich pôsobnosti. 8. Namieta, že kým bolo konanie vedené pred inšpekciou, bolo vedené plynulo a bez zbytočných prieťahov. V priebehu správneho konania boli po doručení žiadosti sťažovateľky 27. novembra
2
2020 vykonávané úkony smerujúce k zabezpečeniu podkladov potrebných na rozhodnutie. Dňa 17. decembra 2020 bola vykonaná miestna obhliadka prevádzky a následne sa 23. decembra 2020 k obhliadke vyjadrila sťažovateľka. V máji 2021 inšpekcia požiadala Okresný úrad Dunajská Streda o nahliadnutie do administratívneho spisu. 9. Inšpekcia navrhuje, aby ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť voči nej ako neprípustnú. V prípade, ak vyhodnotí, že prípustná je, potom navrhuje, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel a primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.
II.2. Vyjadrenie správneho súdu: 10. Sudkyňa spravodajkyňa v doručenom vyjadrení poukázala na to, že vec jej bola pridelená až 21. apríla 2026. Dňa 4. mája 2026 bol určený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na 11. jún 2026 a v ten deň aj bolo vo veci rozhodnuté. Rozsudok bol sťažovateľke doručený 29. júla 2026. Správny súd poukazuje na vysoký nápad vecí. 11. S ohľadom na to, že tieto vyjadrenia nepriniesli (s výnimkou chronológie) žiadne nové okolnosti, ústavný súd nepovažoval za potrebné doručovať tieto vyjadrenia sťažovateľke na repliku (aj s ohľadom na to, že ústavnej sťažnosti bolo v podstatnom rozsahu vyhovené).
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). 13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom inšpekcie: 14. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky postupom inšpekcie ústavný súd uvádza, že ústavná sťažnosť musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv (IV. ÚS 104/03). Ak v čase jej podania už nemôže dochádzať k porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 6/03). 15. Namietané konanie pred inšpekciou bolo právoplatne skončené ešte pred podaním ústavnej sťažnosti. Navyše je potrebné prisvedčiť inšpekcii, že argumentácia sťažovateľky v podstatnom smeruje proti postupu správneho súdu – inak povedané, sťažovateľka namieta dĺžku konania
3
ako celok, teda ako dlho spolu trvalo správne konanie a správne súdne konanie (a takto to posudzoval aj ústavný súd), avšak v rámci argumentácie poukazuje na nečinnosť správneho súdu. Výrazné obdobia nečinnosti z chronológie doručenej inšpekciu nezistil ani ústavný súd, a preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).
III.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom správneho súdu: 16. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci – dospel ústavný súd k záveru, že nejde o vec, ktorá vykazuje črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti (a bežnú skutkovú a právnu zložitosť potvrdil aj správny súd). Naopak, ide o konanie, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy správnych súdov. 17. Pri skúmaní správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti nezistil okolnosti, ktorými by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konkrétnom napadnutom konaní. Na druhej strane v neprospech sťažovateľky vyhodnotil skutočnosť, že sa na ústavný súd obrátila až v čase, keď už bolo vo veci rozhodnuté (aj keď nie právoplatne, pretože rozhodnutie jej v tom čase ešte nebolo doručené). Táto okolnosť vyznieva v okolnostiach veci špekulatívne a aj z tohto dôvodu na to ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. V druhom rade treba prihliadnuť na to, že sťažovateľka síce prieťahy v konaní urgovala, avšak v roku 2022 (keď ešte správny súd konal relatívne plynulo), a potom, keď aktivita súdu ustala, ustala aj aktivita na strane sťažovateľky. 18. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Dospel pritom k záveru, že dotknuté súdne konanie je poznamenané absolútnou nečinnosťou súdu najmä v období po 10. auguste 2022, keď krajský súd zrušil uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a táto nečinnosť spôsobila, že vo veci bolo rozhodnuté až 11. júna 2026 – teda takmer päť rokov od podania žaloby (31. augusta 2021). Túto nečinnosť správny súd nijakým spôsobom objektívne neospravedlnil. Takáto dĺžka konania je v správnom súdnictve z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná, a preto ústavný súd vo vzťahu k postupu správneho súdu konštatoval porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 19. Keďže označená vec bola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy neprikázal správnemu súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.
IV. Primerané finančné zadosťučinenie 20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 21. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzal do úvahy celkovú dĺžku napadnutého konania (takmer 6 rokov od začatia správneho konania na inšpekcii) a v rámci tohto
4
obdobia absolútnu nečinnosť na strane správneho súdu (takmer 4 roky), ktorá spôsobila, že súdne konanie trvalo takmer 5 rokov. Na druhej strane vytkol ústavný súd sťažovateľke to, že prieťahy namietala v čase, keď ešte objektívne neexistovali, a na druhej strane sa na ústavný súd obrátila v čase, keď už bolo vo veci rozhodnuté. S ohľadom na uvedené považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia 500 eur (bod 2 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
V. Trovy konania 22. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to celkom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 15,86 eur. Ústavný súd tak priznal náhradu trov konania v sume 824,72 eur, ktorú zvýšil o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom tejto dane, a to na sumu 1 014,41 eur (bod 3 výroku nálezu). 23. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku tohto nálezu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2026
Peter Molnár predseda senátu
5