Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 497/2026-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Profesora Sáru 44, Banská Bystrica, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e p o v i n n ý vyplatiť jej Mestský súd Bratislava III do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013.
Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka napáda postup mestského súdu v konkurznom konaní, v ktorom vystupuje v postavení veriteľky. Pôvodný Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 2K/69/2013 z 19. marca 2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. 3. Sťažovateľka si prihláškou pohľadávky podanou 28. marca 2014 prihlásila do konkurzu svoju pohľadávku v celkovej výške 340,26 eur. Správca prihlásenú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok a je zistená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v prihlásenom rozsahu. 4. Z vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že pôvodný správca spočiatku postupoval v konkurznom konaní plynule. Po tom, čo súd odvolal pôvodného správcu uznesením z 30. mája 2019 a ustanovil nového uznesením z 19. septembra 2019, bol súdu 3. augusta 2020 doručený návrh na uznanie konkurzu za malý. Uznesením z 24. septembra 2020 bol konkurz uznaný súdom za malý a ďalším uznesením z toho istého dňa súd potvrdil prevod špecifikovaných pohľadávok z pôvodného na nového veriteľa. 5. Z Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní vyplýva, že posledné (a zároveň aj jediné) správcom zverejnené oznámenie týkajúce sa predmetného konkurzu je z dátumu 30. október 2020, ktorým bolo zverejnené oznámenie o vylúčení súpisovej zložky majetku zo súpisu a posledné Okresným súdom Bratislava I zverejnené oznámenie týkajúce sa predmetného konkurzného konania je z dátumu 18. november 2020, ktorým Okresný súd Bratislava I oznámil nadobudnutie právoplatnosti uznesenia týkajúceho sa potvrdenia prevodu pohľadávok. 6. Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že 2. novembra 2022 správca doručil súdu reštančnú správu. Mestský súd v rámci výkonu dohľadu 24. marca 2026 písomne vyzval správcu na doručenie správy o aktuálnom stave konania a zaslanie reštančnej správy, pričom správcu telefonicky urgoval 30. septembra 2026. 7. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého konkurzného konania, ktoré od vyhlásenia konkurzu trvá 12 rokov bez jeho ukončenia. Poukazuje na stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza, a to aj s prihliadnutím na neurčitosť týkajúcu sa rozsahu uspokojenia jej pohľadávky. 8. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci argumentuje, že napadnuté konkurzné konanie síce patrí medzi obvyklú agendu všeobecných súdov, avšak vzhľadom na jeho osobitosti je potrebné označiť ho za právne zložitejšie. Je však toho názoru, že 12 rokov trvajúce súdne konanie nemôže byť odôvodnené ani právnou zložitosťou veci. Sťažovateľka zastáva názor, že svojím konaním neprispela ku skutočnosti, že konkurzné konanie nebolo dosiaľ ukončené. Práve naopak, o vec sa aktívne zaujímala a žiadala od správcu úpadcu informácie týkajúce sa priebehu konkurzného konania. V postupe Okresného súdu Bratislava I, neskôr mestského súdu, vníma neefektívnosť, čím aj odôvodňuje celkovú neakceptovateľnú dĺžku trvania konania. 9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 497/2026-11 z 9. septembra 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.
2
II. Vyjadrenie mestského súdu
10. Mestský súd poukázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktorá okrem iného uviedla, že predmetná vec jej bola pridelená ako zákonnej sudkyni 19. júla 2022, pričom do pozornosti ústavnému súdu dala svoju pracovnú vyťaženosť. Po prerozdelení veci boli v napadnutom konaní realizované nasledujúce úkony: - ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu 1. novembra 2022 súdu zaslal reštančnú správu, z ktorej obsahu vyplýva, že správca aktualizoval súpis všeobecnej podstaty a podá voči osobe dlžníka návrh na vydanie platobného rozkazu, - súd v rámci výkonu dohľadu písomne vyzval správcu 24. marca 2026 na doručenie správy o aktuálnom stave konania a zaslanie reštančnej správy s poukazom na § 85 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, - súd správcu telefonicky urgoval 30. septembra 2026 na doručenie predmetnej správy, pričom správca uviedol, že sumarizuje obsah správy, ktorú by mal súdu doručiť v nasledujúcich pracovných dňoch. 11. Mestský súd, posudzujúc kritérium významu konania pre sťažovateľku, podotkol, že peňažná hodnota prihlásenej pohľadávky (340,26 eur) má pre sťažovateľku bagateľný význam, keď aj z verejne dostupných registrov vyplýva, že sťažovateľka dosahuje niekoľkomiliónové tržby (3,21 milióna eur za rok 2025). Na základe uvedeného sa domnieva, že aj v prípade vzhliadnutia zbytočných prieťahov v konaní tunajšieho súdu nemožno konštatovať závažné porušenie (ohrozenie) ústavných práv sťažovateľky a podanie ústavnej sťažnosti sa javí skôr ako účelové.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
12. Sťažovateľka podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany mestského súdu konajúceho v jej veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov. 13. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010). 15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
3
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020). 16. V súvislosti s konkurzným konaním, o ktoré ide aj v tejto veci, ústavný súd stabilne judikuje jeho osobitosť. Vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité, napr. z hľadiska odlišného plynutia zákonných lehôt, počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní majetku úpadcu a uplatňovaní pohľadávok úpadcu. Mnohokrát priebeh konkurzného konania vyvoláva vznik ďalších súdnych konaní, čo má vplyv aj na dĺžku trvania samotného konkurzného konania. Ide o časovo a fakticky náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa právnej úpravy podlieha konkurzu, a preto pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom konaní je potrebné prihliadať na jeho odlišnosti oproti štandardnému civilnému konaniu (m. m. I. ÚS 428/2013). 17. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup vo veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02, IV. ÚS 698/2025). 18. Účelom konkurzného konania je aspoň pomerné uspokojenie nárokov jednotlivých veriteľov úpadcu, zdôrazňuje osobitný význam jeho ukončenia v primeranom čase, ktorý vyplýva jednak z mimoriadne vysokej právnej neistoty veriteľov a jednak z dôvodu hroziacej devalvácie hodnoty majetku úpadcu a z neho získaného výťažku (II. ÚS 375/2017). 19. Posudzujúc otázku, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou [m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa. 20. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd opakovane konštatuje, že hoci konkurzné konanie patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, možno ho s prihliadnutím na osobitosti daného typu konania označiť za konanie právne zložitejšie (IV. ÚS 698/2025). 21. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto svojím správaním v napadnutom konaní neovplyvnila nežiadúcim spôsobom jeho dĺžku. 22. V súvislosti s posudzovaním postupu mestského súdu v napadnutom konaní ústavný súd už na úvod konštatuje, že aj pri zohľadnení špecifík konkurzného konania nemožno postup konkurzného súdu trvajúci viac ako 12 rokov označiť za súladný s obsahom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 23. Z chronologického prehľadu procesných úkonov vyplýva skutočnosť, že pôvodný správca si svoje povinnosti súvisiace s konkurzným konaním plnil ústavne akceptovateľným spôsobom.
4
Po jeho odvolaní a ustanovení do nového správcu (uznesením z 19. septembra 2019) dochádza v konaní k dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti. Uznesením z 24. septembra 2020 bol konkurz uznaný súdom za malý a ďalším uznesením z toho istého dňa súd potvrdil prevod špecifikovaných pohľadávok z pôvodného na nového veriteľa. Správca podal súdu 2. novembra 2022 reštančnú správu, po ktorej žiadna aktivita mestského súdu smerom k využitiu procesných prostriedkov proti správcovi v tomto smere zo spisu nevyplynula, teda mestský súd ostal až do 24. marca 2026 absolútne nečinný. 24. K uvedenému ústavný súd konštatuje, že správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Miera a povaha zodpovednosti konkurzného súdu za postup správcu konkurznej podstaty je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva. O prieťahoch v konkurznom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, ktorých účelom je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (III. ÚS 696/2025, I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02). 25. Z prehľadu vykonaných procesných úkonov (bod 23 nálezu) vyplýva, že mestský súd bol v súvislosti s nečinnosťou správcu počas neprimerane dlhého obdobia presahujúceho 3,5 roka (november 2022 až marec 2026) takmer úplne nečinný, pričom dlhodobá nečinnosť mestského súdu spočívajúca v absencii akejkoľvek efektívnej akcie vo vzťahu k správcovi napokon viedla k predĺženiu napadnutého konania. 26. Ústavný súd pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí, ako i optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti mestského súdu za plynulosť konania v posudzovanej veci ju zohľadniť nemožno. 27. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, ústavný súd konštatuje, že postup mestského súdu vo vzťahu k správcovi spočívajúci v 3,5 ročnej absencii efektívneho využitia prostriedkov, ktorých účelom je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá ku dňu meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti presahuje 12 rokov, spôsobil vznik zbytočných prieťahov. Postupom mestského súdu v napadnutom konaní preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV. Príkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
5
29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou vo veci konal. 30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté (bod 2 výroku rozhodnutia). 31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. 33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. 34. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur. 35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 36. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, neodôvodnenú dlhodobú nečinnosť mestského súdu, ako aj význam napadnutého konania pre sťažovateľku. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie 1 500 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku rozhodnutia). 37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
V. Trovy konania
38. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania.
6
39. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 824,72 eur (bod 4 výroku nálezu). 40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý je (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označený v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2026
Peter Molnár predseda senátu
7