{"guid": "ussr:bf6b5b6b-bec5-4c94-ad45-ca95f9db2960", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.497.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 497/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 497/2026 z 27. 10. 2026", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. októbra 2026, sp. zn. II. ÚS 497/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.497.2026.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2026-10-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bf6b5b6b-bec5-4c94-ad45-ca95f9db2960", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.497.2026.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.497.2026.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.497.2026.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\n                                        NÁLEZ\n                        Ústavného súdu Slovenskej republiky\n\n                             V mene Slovenskej republiky\n\n                                                                                II. ÚS 497/2026-22\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky                                                  ,\nzastúpenej JUDr. Ondrejom Sochorom, advokátom, Profesora Sáru 44, Banská Bystrica, proti\npostupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013 takto\n\n                                          rozhodol:\n\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e p o v i n n ý\nvyplatiť jej Mestský súd Bratislava III do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 824,72 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n                                      Odôvodnenie:\n\n                                           I.\n      Ústavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2026 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-2K/69/2013.\n\nNavrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej\nfinančné zadosťučinenie 2 500 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka napáda postup mestského súdu\nv konkurznom konaní, v ktorom vystupuje v postavení veriteľky. Pôvodný Okresný súd Bratislava I\nuznesením sp. zn. 2K/69/2013 z 19. marca 2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka.\n3. Sťažovateľka si prihláškou pohľadávky podanou 28. marca 2014 prihlásila do konkurzu svoju\npohľadávku v celkovej výške 340,26 eur. Správca prihlásenú pohľadávku zapísal do zoznamu\npohľadávok a je zistená čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v prihlásenom rozsahu.\n4. Z vyžiadaného spisu mestského súdu vyplýva, že pôvodný správca spočiatku postupoval\nv konkurznom konaní plynule. Po tom, čo súd odvolal pôvodného správcu uznesením z 30. mája\n2019 a ustanovil nového uznesením z 19. septembra 2019, bol súdu 3. augusta 2020 doručený návrh\nna uznanie konkurzu za malý. Uznesením z 24. septembra 2020 bol konkurz uznaný súdom za malý\na ďalším uznesením z toho istého dňa súd potvrdil prevod špecifikovaných pohľadávok\nz pôvodného na nového veriteľa.\n5. Z Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní vyplýva, že posledné\n(a zároveň aj jediné) správcom zverejnené oznámenie týkajúce sa predmetného konkurzu je\nz dátumu 30. október 2020, ktorým bolo zverejnené oznámenie o vylúčení súpisovej zložky\nmajetku zo súpisu a posledné Okresným súdom Bratislava I zverejnené oznámenie týkajúce sa\npredmetného konkurzného konania je z dátumu 18. november 2020, ktorým Okresný súd\nBratislava I oznámil nadobudnutie právoplatnosti uznesenia týkajúceho sa potvrdenia prevodu\npohľadávok.\n6. Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že 2. novembra 2022 správca doručil súdu\nreštančnú správu. Mestský súd v rámci výkonu dohľadu 24. marca 2026 písomne vyzval správcu\nna doručenie správy o aktuálnom stave konania a zaslanie reštančnej správy, pričom správcu\ntelefonicky urgoval 30. septembra 2026.\n7. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta celkovú dĺžku trvania napadnutého\nkonkurzného konania, ktoré od vyhlásenia konkurzu trvá 12 rokov bez jeho ukončenia. Poukazuje\nna stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádza, a to aj s prihliadnutím na neurčitosť týkajúcu sa\nrozsahu uspokojenia jej pohľadávky.\n8. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci argumentuje, že napadnuté konkurzné konanie síce\npatrí medzi obvyklú agendu všeobecných súdov, avšak vzhľadom na jeho osobitosti je potrebné\noznačiť ho za právne zložitejšie. Je však toho názoru, že 12 rokov trvajúce súdne konanie nemôže\nbyť odôvodnené ani právnou zložitosťou veci. Sťažovateľka zastáva názor, že svojím konaním\nneprispela ku skutočnosti, že konkurzné konanie nebolo dosiaľ ukončené. Práve naopak, o vec sa\naktívne zaujímala a žiadala od správcu úpadcu informácie týkajúce sa priebehu konkurzného\nkonania. V postupe Okresného súdu Bratislava I, neskôr mestského súdu, vníma neefektívnosť, čím\naj odôvodňuje celkovú neakceptovateľnú dĺžku trvania konania.\n9. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 497/2026-11 z 9. septembra 2026 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n                                                2\n\n                                             II.\n                                  Vyjadrenie mestského súdu\n\n10. Mestský súd poukázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne k ústavnej sťažnosti, ktorá okrem iného\nuviedla, že predmetná vec jej bola pridelená ako zákonnej sudkyni 19. júla 2022, pričom\ndo pozornosti ústavnému súdu dala svoju pracovnú vyťaženosť. Po prerozdelení veci boli\nv napadnutom konaní realizované nasledujúce úkony:\n- ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu 1. novembra 2022 súdu zaslal reštančnú správu,\nz ktorej obsahu vyplýva, že správca aktualizoval súpis všeobecnej podstaty a podá voči osobe\ndlžníka          návrh na vydanie platobného rozkazu,\n- súd v rámci výkonu dohľadu písomne vyzval správcu 24. marca 2026 na doručenie správy\no aktuálnom stave konania a zaslanie reštančnej správy s poukazom na § 85 ods. 2 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov,\n- súd správcu telefonicky urgoval 30. septembra 2026 na doručenie predmetnej správy, pričom\nsprávca uviedol, že sumarizuje obsah správy, ktorú by mal súdu doručiť v nasledujúcich\npracovných dňoch.\n11. Mestský súd, posudzujúc kritérium významu konania pre sťažovateľku, podotkol, že peňažná\nhodnota prihlásenej pohľadávky (340,26 eur) má pre sťažovateľku bagateľný význam, keď aj\nz verejne dostupných registrov vyplýva, že sťažovateľka dosahuje niekoľkomiliónové tržby\n(3,21 milióna eur za rok 2025). Na základe uvedeného sa domnieva, že aj v prípade vzhliadnutia\nzbytočných prieťahov v konaní tunajšieho súdu nemožno konštatovať závažné porušenie\n(ohrozenie) ústavných práv sťažovateľky a podanie ústavnej sťažnosti sa javí skôr ako účelové.\n\n                                           III.\n                           Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n12. Sťažovateľka podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany mestského súdu konajúceho\nv jej veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n13. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom mestského súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08,\nI. ÚS 326/2010).\n15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru – m. m. I. ÚS 304/2021, I. ÚS 444/2021, pozn.) je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\n\n                                                3\n\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).\n16. V súvislosti s konkurzným konaním, o ktoré ide aj v tejto veci, ústavný súd stabilne judikuje\njeho osobitosť. Vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno\npovažovať za konanie zložité, napr. z hľadiska odlišného plynutia zákonných lehôt, počtu subjektov\nuplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní majetku úpadcu a uplatňovaní\npohľadávok úpadcu. Mnohokrát priebeh konkurzného konania vyvoláva vznik ďalších súdnych\nkonaní, čo má vplyv aj na dĺžku trvania samotného konkurzného konania. Ide o časovo a fakticky\nnáročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku úpadcu, ktorý\npodlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa právnej úpravy podlieha\nkonkurzu, a preto pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom konaní je potrebné prihliadať\nna jeho odlišnosti oproti štandardnému civilnému konaniu (m. m. I. ÚS 428/2013).\n17. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup vo veci,\nale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti daného prípadu\nakceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov,\nteda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny\n(obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02, IV. ÚS 698/2025).\n18. Účelom konkurzného konania je aspoň pomerné uspokojenie nárokov jednotlivých veriteľov\núpadcu, zdôrazňuje osobitný význam jeho ukončenia v primeranom čase, ktorý vyplýva jednak\nz mimoriadne vysokej právnej neistoty veriteľov a jednak z dôvodu hroziacej devalvácie hodnoty\nmajetku úpadcu a z neho získaného výťažku (II. ÚS 375/2017).\n19. Posudzujúc otázku, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\ns doterajšou judikatúrou [m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci\nFrydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96, a vo veci Záborský a Šmáriková\nv. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00] zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť\nveci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup\nsamotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.\n20. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd opakovane konštatuje, že\nhoci konkurzné konanie patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, možno ho s prihliadnutím\nna osobitosti daného typu konania označiť za konanie právne zložitejšie (IV. ÚS 698/2025).\n21. Pri hodnotení správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že táto svojím správaním\nv napadnutom konaní neovplyvnila nežiadúcim spôsobom jeho dĺžku.\n22. V súvislosti s posudzovaním postupu mestského súdu v napadnutom konaní ústavný súd už\nna úvod konštatuje, že aj pri zohľadnení špecifík konkurzného konania nemožno postup\nkonkurzného súdu trvajúci viac ako 12 rokov označiť za súladný s obsahom práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov.\n23. Z chronologického prehľadu procesných úkonov vyplýva skutočnosť, že pôvodný správca si\nsvoje povinnosti súvisiace s konkurzným konaním plnil ústavne akceptovateľným spôsobom.\n\n                                                4\n\nPo jeho odvolaní a ustanovení do nového správcu (uznesením z 19. septembra 2019) dochádza\nv konaní k dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti. Uznesením z 24. septembra 2020 bol konkurz\nuznaný súdom za malý a ďalším uznesením z toho istého dňa súd potvrdil prevod špecifikovaných\npohľadávok z pôvodného na nového veriteľa. Správca podal súdu 2. novembra 2022 reštančnú\nsprávu, po ktorej žiadna aktivita mestského súdu smerom k využitiu procesných prostriedkov proti\nsprávcovi v tomto smere zo spisu nevyplynula, teda mestský súd ostal až do 24. marca 2026\nabsolútne nečinný.\n24. K uvedenému ústavný súd konštatuje, že správca konkurznej podstaty je subjektom\nkonkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou\nstarostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon\nalebo mu ich uloží súd. Miera a povaha zodpovednosti konkurzného súdu za postup správcu\nkonkurznej podstaty je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu\nkonkurzného konania priznáva. O prieťahoch v konkurznom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd\nvôbec nevyužije vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, ktorých účelom je\nzabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich\npoužitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo\nvylúčený (III. ÚS 696/2025, I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).\n25. Z prehľadu vykonaných procesných úkonov (bod 23 nálezu) vyplýva, že mestský súd bol\nv súvislosti s nečinnosťou správcu počas neprimerane dlhého obdobia presahujúceho 3,5 roka\n(november 2022 až marec 2026) takmer úplne nečinný, pričom dlhodobá nečinnosť mestského súdu\nspočívajúca v absencii akejkoľvek efektívnej akcie vo vzťahu k správcovi napokon viedla\nk predĺženiu napadnutého konania.\n26. Ústavný súd pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí, ako\ni optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované\na ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho\nhľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska\ncelkovej zodpovednosti mestského súdu za plynulosť konania v posudzovanej veci ju zohľadniť\nnemožno.\n27. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, ústavný súd konštatuje, že postup mestského súdu vo vzťahu\nk správcovi spočívajúci v 3,5 ročnej absencii efektívneho využitia prostriedkov, ktorých účelom je\nzabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania s prihliadnutím\nna celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá ku dňu meritórneho prejednania ústavnej sťažnosti\npresahuje 12 rokov, spôsobil vznik zbytočných prieťahov. Postupom mestského súdu v napadnutom\nkonaní preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n                                             IV.\n          Príkaz konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n                                                5\n\n29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou vo veci konal.\n30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal mestskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci\nprávoplatne rozhodnuté (bod 2 výroku rozhodnutia).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n34. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur.\n35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n36. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľke finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti\ndanej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, neodôvodnenú dlhodobú nečinnosť\nmestského súdu, ako aj význam napadnutého konania pre sťažovateľku. Po zohľadnení týchto\nokolností, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len\nzmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie 1 500 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3\nvýroku rozhodnutia).\n37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\n                                              V.\n                                         Trovy konania\n\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania.\n\n                                                6\n\n39. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\na to za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava\nzastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume\n396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu\nhotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 15,86 eur\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 824,72 eur\n(bod 4 výroku nálezu).\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky, ktorý je (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označený v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 27. októbra 2026\n\n                                                                     Peter Molnár\n                                                                    predseda senátu\n\n                                               7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}