Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 489/2026-17
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Martinom Gavuliakom, Klincová 37, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-9C/2/2018 takto
rozhodol:
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-9C/2/2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B1-9C/2/2018 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich advokátovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať
vo veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie 7 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je jedným zo žalobcov v konaní sp. zn. B1-9C/2/2018 ako vlastník bytu v budove, kde počet a podlahová plocha nebytových priestorov výrazne presahuje počet a podlahovú plochu bytových priestorov. Vlastník nebytových priestorov odmieta správu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 3. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava I 12. januára 2018. Až do novembra 2018 sa doručovali stranám vyjadrenia a repliky. V roku 2018 informovala právna zástupkyňa žalobcov 1 až 3 súd o mimosúdnych rokovaniach a predpokladanom späťvzatí žaloby, pričom bola predložená zmluva o výkone správy a javilo sa, že predmet konania odpadol. Konanie však nebolo ukončené a vec sa začala opätovne riešiť až v apríli 2025, keď súd dopytoval žalobcov na stav mimosúdnych rokovaní. Sťažovateľ na žalobe ďalej zotrval, pretože podľa jeho názoru správa bytového domu nie je riadne vykonávaná. 4. Dňa 2. septembra 2026 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom (podľa doručeného vyjadrenia mestského súdu) strany prejavili záujem problém správy budovy riešiť vzájomnou dohodou. Pojednávanie bolo odročené na 20. január 2027. 5. Sťažovateľ uvádza, že spor trvá viac ako 7 rokov a vo veci zatiaľ nebolo uskutočnené ani prvé pojednávanie. Jediným úkonom súdu bolo zaslanie výzvy z apríla 2025, t. j. po 7 rokoch od podania žaloby, v ktorej sa súd dopytoval, či žalobcovia trvajú na podanej žalobe. Podľa sťažovateľa nejde o právne ani skutkovo zložitý spor. 6. Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predsedníčka mestského súdu konštatovala prieťahy v predmetnom konaní, ktoré odôvodnila pridelením veľkého množstva spisov v súdnom oddelení a tiež sťahovaním súdu. Zároveň bolo sťažovateľovi oznámené, že zákonný sudca nariadil pojednávanie na 2. september 2026. 7. Uznesením č. k. II. ÚS 489/2026-9 z 9. septembra 2026 prijal ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II. Vyjadrenie mestského súdu 8. Na výzvu ústavného súdu predsedníčka súdu doručila ústavnému súdu chronológiu vo veci vykonaných právnych úkonov. Uznala, že v napadnutom konaní došlo zo strany mestského súdu k určitým časovým odstupom v procesnom postupe súdu. Poukázala na záujem strán vyriešiť spor mimosúdnou cestou. 9. S ohľadom na to, že toto vyjadrenie neprinieslo (s výnimkou chronológie) žiadne nové okolnosti, ústavný súd nepovažoval za potrebné doručovať vyjadrenie sťažovateľovi na repliku (aj s ohľadom na to, že ústavnej sťažnosti bolo v podstatnom rozsahu vyhovené).
2
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). 11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavné sťažnosti sťažovateľa. 12. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci – dospel ústavný súd k záveru, že nejde o veci, ktoré vykazujú črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti. Naopak, ide o konanie, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov (II. ÚS 241/2026). 13. Pri skúmaní správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti nezistil okolnosti, ktorými by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konkrétnom napadnutom konaní. Sťažovateľ zároveň vo veci podal aj sťažnosť na prieťahy predsedovi mestského súdu, ktorý prieťahy konštatoval. 14. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Dospel pritom k záveru, že dotknuté súdne konanie je poznamenané absolútnou nečinnosťou súdu v období od novembra 2018 (potom, ako bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu sťažovateľa) až do 10. apríla 2025, keď sa súd dopytoval strán na stav mimosúdnych rokovaní, no potom, ako strany avizovali mimosúdne rokovania, konanie ani neprerušil a ani neurčil stranám časové obdobie, v rámci ktorého sa mali dohodnúť. Súd mohol okrem toho pravidelne vyžadovať od strán informáciu o stave rokovaní, čo však neurobil. Viac ako sedemročné obdobie nečinnosti tak nemožno z ústavnoprávneho hľadiska ospravedlniť. 15. Ústavný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu). 16. Pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV. Primerané finančné zadosťučinenie 17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
3
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 18. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzal do úvahy celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako 8 rokov) a v rámci tohto obdobia absolútnu nečinnosť na strane mestského súdu v trvaní takmer 7 rokov. Sťažovateľovi možno vytknúť len to, že prieťahy v konaní mohol namietať omnoho skôr (aj sťažnosť predsedovi súdu bola podaná až v júni 2026, pozn.). S ohľadom na uvedené považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur (výrok 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
V. Trovy konania 19. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 15,86 eur. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania v sume 824,72 eur (bod 4 výroku nálezu). 20. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2026
Peter Molnár predseda senátu
4