Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 418/2026-18 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Domová správa s.r.o., Tehelná 3/A, Trnava, zastúpeného Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 20, Trnava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. TT-14S/53/2022 takto rozhodol: 1. Postupom Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. TT-14S/53/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. TT-14S/53/2022 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 400 eur, ktoré mu j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa 1. Uznesením č. k. II. ÚS 418/2026-10 z 1. júla 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, doručenú 29. mája 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. TT-14S/53/2022 (ďalej aj
„napadnuté konanie“), vyslovenia príkazu porušovateľovi konať bez zbytočných prieťahov a priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. mája 2022 podal na v tom čase miestne a vecne príslušnom správnom súde (Krajský súd v Trnave) správnu žalobu proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI pre Trnavský kraj o námietkach sťažovateľa. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, pretože správny súd je dlhodobo nečinný. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Sťažovateľ uviedol, že do 20. októbra 2022 krajský súd konal plynule, keď v tomto období rozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku a vykonal procesné úkony zabezpečujúce kontradiktórnosť konania. Posledným procesným úkonom bolo zaslanie vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi 20. októbra 2022. Odvtedy je správny súd v napadnutom konaní úplne nečinný. Sťažovateľ požiadal listom z 30. mája 2024 o pokračovanie v konaní, čo ostalo bez akejkoľvek reakcie označeného porušovateľa. 3. K ústavnoprávnym kritériám sťažovateľ uvádza, že dĺžka konania je zjavne neprimeraná povahe veci, ktorá nie je mimoriadne skutkovo ani právne zložitá. Správanie sťažovateľa k neprimeranosti celkovej dĺžky konania neprispelo, tento postupoval v intenciách pokynov súdu a riadne a včas plnil výzvy konajúceho súdu. Prieťahy sú výsledkom postupu správneho súdu, ktorý nerešpektuje § 5 ods. 7 Správneho súdneho poriadku ani čl. 17 Civilného sporového poriadku. 4. Sťažovateľ uvádza, že opomenutie správneho súdu nariadiť pojednávanie a vydať meritórne rozhodnutie za obdobie viac ako štyroch rokov je ústavne neprijateľné, opodstatňujúce aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje vnášaním neistoty do podnikateľskej činnosti sťažovateľa, keď možnosť vstupu Slovenskej obchodnej inšpekcie do rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov o ich majetku zostáva nevyriešená. 5. Sťažovateľ dodáva, že jeho predchádzajúca ústavná sťažnosť bola odmietnutá s poukazom na absenciu presahu štandardnej dĺžky konania na jednom stupni, pričom nejde o konanie s potrebou prednostného vybavenia (II. ÚS 451/2024). V čase podania aktuálnej ústavnej sťažnosti je však toho názoru, že ústavná sťažnosť už dôvodná je. II. Vyjadrenie správneho súdu, replika sťažovateľa 6. Správny súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1SprV/184/2026 zo 17. júla 2026, ktorého súčasťou je aj prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní a vyjadrenie zákonného sudcu (ďalej len „stanovisko správneho súdu“). 7. Zákonný sudca vo vyjadrení poukázal na to, že vec mu bola fyzicky pridelená v rámci prerozdelenia vecí v decembri 2024 v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení dodatku č. 7, v nadväznosti na čo sa zákonný sudca oboznamoval so všetkými pridelenými spismi s cieľom identifikovať prednostné spisy. Toho času sa v senáte prejednávajú veci s nápadom 2021/2022 a sťažnosťou napadnuté konanie je predbežne plánované na pojednávanie na jeseň 2026.
2
8. Ku chronológii procesných úkonov zákonný sudca uvádza: podanie žaloby 17. mája 2022, vyjadrenie žalovaného z 11. júla 2022, replika žalobcu z 24. augusta 2022, duplika žalovaného z 30. septembra 2022. Ďalšie vyjadrenie žalobcu z 24. októbra 2022 bolo žalovanému zaslané na vedomie 21. novembra 2022. Zákonný sudca poukazuje na absenciu vedomosti o tom, že by sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti namietal prieťahy v konaní predsedníčke správneho súdu. 9. Predsedníčka správneho súdu zároveň poukazuje na personálnu poddimenzovanosť dopadajúcu na rýchlosť konania. Správny súd k 1. júnu 2023 prevzal 5 766 nerozhodnutých vecí zo správnych kolégií Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V závere uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní. 10. Vzhľadom na obsah vyjadrenia správneho súdu ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na zaujatie stanoviska k danému vyjadreniu a pristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodnosti ústavnej sťažnosti. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 11. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). 12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť tak, ako to ústavný súd konštantne judikuje (m. m. II. ÚS 637/2024). 13. Predmetom prieskumu ústavného súdu v tejto časti je posúdenie, či postupom správneho súdu v napadnutom konaní došlo k sťažovateľom tvrdenému porušeniu základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. 14. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, zohľadňujúc nielen nečinnosť, ale aj nesústredenú činnosť konajúceho súdu (m. m. II. ÚS 579/2024 a tam uvedená judikatúra), sledujúc splnenie základnej povinnosti súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (bližšie pozri II. ÚS 584/2024). 15. Klasifikáciu prieťahov v konaní ako zbytočných s následným vyslovením alebo nevyslovením porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka 3
súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). 16. K právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende správnych súdov. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania skutková zložitosť veci nevyplýva. 17. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním, resp. procesnou aktivitou neprispel k aktuálnej dĺžke napadnutého konania. 18. V súvislosti s posudzovaním postupu správneho súdu ústavný súd už na úvod konštatuje, že aktuálna celková dĺžka napadnutého konania prevyšujúceho štyri roky od podania žaloby presahuje dĺžku, ktorá je všeobecne akceptovaná ako súladná s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (dva až tri roky na jednom stupni súdnej sústavy). Po oboznámení sa s chronológiou procesných úkonov konštatuje, že postup správneho súdu je poznačený výraznou nečinnosťou, keďže po plynulej realizácii písomnej fázy od 21. novembra 2022 v napadnutom konaní nedošlo k žiadnemu ďalšiemu úkonu vo veci. Termín pojednávania dosiaľ nebol určený, avšak ústavný súd berie na vedomie, že by k tomu malo dôjsť na jeseň tohto roka, t. j. po takmer štyri a pol roku od podania žaloby. 19. Ako už ústavný súd judikoval, existencia okolností súvisiacich s implementáciou tzv. súdnej mapy vrátane vzniku správnych súdov a s tým spojeným prechodom právomocí nie je objektívne spôsobilá v plnom rozsahu ospravedlniť dlhodobú súvislú nečinnosť, ktorej dôsledkom bol vznik zbytočných prieťahov. Ústavnému súdu je z jeho činnosti známy personálny stav správneho súdu i vysoký počet nevybavených vecí, ide však o okolnosti, ktoré z pohľadu zbytočných prieťahov nie sú ospravedlniteľné, pretože je úlohou štátu riadiť a organizovať súdny systém tak, aby základné práva boli dodržané. Nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (IV. ÚS 269/2026). Obrana správneho súdu založená na nevyužití možnosti podať sťažnosť predsedovi súdu sťažovateľom je v rámci judikatúry ústavného súdu bez relevancie k dôvodnosti ústavnej sťažnosti (II. ÚS 730/2025). 20. S poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania, v ktorej je prítomná aj nečinnosť správneho súdu, ústavný súd dospel k záveru, že správny súd v napadnutom konaní nepostupoval v intenciách požiadavky čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia veci a jeho postupom v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
4
IV. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 21. Keďže predmetné konanie nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, v nadväznosti na vyslovenie porušenia práv ústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal správnemu súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). 22. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie 2 150 eur. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, a vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania a v nej prítomnú nečinnosť súdu. 23. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 1 400 eur (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). V. Trovy konania 24. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma trov konania tak s príslušnou daňou z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre jej platbu, predstavuje 1 014,41 eur. 25. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 9. septembra 2026 Peter Molnár predseda senátu 5