KAUZIS.SKTestovací provoz
NálezÚstavný súd SR31. 8. 2026plný text

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2026 z 31. 8. 2026

CitáciaNález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2026, sp. zn. II. ÚS 324/2026, ECLI:SK:USSR:2026:2.US.324.2026.2

Text rozhodnutia

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 324/2026-23 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , a , , , zastúpených Advokátska kancelária VERIONS, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 14Co/170/2019 a sp. zn. 14Co/117/2024 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 325/2021-43 z 29. júla 2021 takto rozhodol: 1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 14Co/170/2019 a sp. zn. 14Co/117/2024 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 325/202143 z 29. júla 2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 000 eur, ktoré im j e p o v i n n ý zaplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 3. Sťažovateľom priznáva náhradu trov konania v sume 1 502,10 eur, ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. marca 2026 domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 14Co/170/2019 a sp. zn. 14Co/117/2024. Žiadali, aby ústavný súd krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a priznal im náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Uznesením č. k. II. ÚS 324/2026-14 z 5. júna 2026 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol. 3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh, z písomného vyjadrenia a vyžiadaného spisu sp. zn. 14Co/117/2024 krajského súdu vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II 18. mája 2018 domáhali proti žalovanému hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave uloženia povinnosti uzavrieť so sťažovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva k bytu na ulici v Bratislave. Okresný súd rozsudkom zo 16. januára 2019 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia 15. marca 2019 odvolanie, ktoré bolo krajskému súdu predložené 18. júla 2019. 4. Pre nečinnosť krajského súdu v odvolacom konaní sa sťažovatelia v roku 2021 obrátili na ústavný súd. Nálezom č. k. III. ÚS 325/2021-43 z 29. júla 2021 ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania. Nález nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2021. 5. Krajský súd následne rozsudkom č. k. 14Co/170/2019-357 z 22. februára 2022 rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia 16. mája 2022 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/150/2022 z 18. júla 2024 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že postup odvolacieho súdu mal za následok zaťaženie konania vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, keďže odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými a relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľov, čo predstavovalo závažný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia.

2

II. Argumentácia sťažovateľov a vyjadrenie krajského súdu 6. Sťažovatelia namietali, že krajský súd napriek predchádzajúcemu nálezu ústavného súdu a napriek príkazu konať bez zbytočných prieťahov nedokázal vec právoplatne skončiť. Poukázali na to, že od predloženia odvolania krajskému súdu v júli 2019 uplynulo takmer sedem rokov a že ústavný súd už v tom istom konaní konštatoval porušenie ich práv. Zdôraznili svoj vyšší vek, predmet konania smerujúci k odstráneniu právnej neistoty vo vzťahu k bytu, ktorý užívajú, ako aj to, že dĺžku dovolacieho konania nemožno klásť na ich ťarchu, keďže dovolanie bolo podané z dôvodu procesnej vady rozhodnutia krajského súdu. 7. Krajský súd vo vyjadrení poukázal na personálne a organizačné okolnosti v senáte 14Co a na vysoký počet nerozhodnutých vecí. Uviedol, že po právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 325/2021-43 vec bola pridelená členke senátu sudkyni spravodajkyni Mgr. Barbore Bartekovej, ktorá bola dlhodobo práceneschopná, následne čerpala dovolenku, rehabilitáciu a od 15. októbra 2021 nebola už v senáte zaradená. Následne vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi JUDr. Branislavovi Královi. Uvedený senát o odvolaní rozhodol rozsudkom z 22. februára 2022. Tento rozsudok na základe dovolania žalobcov zrušil dovolací súd a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na to, že vec bola zaradená medzi veľké množstvo starších vecí. Prednostné vybavenie práve tejto veci by bolo na úkor iných starších vecí a práv účastníkov v nich. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, jej prílohami, uznesením o prijatí ústavnej sťažnosti a vyjadrením krajského súdu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. 9. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka, že krajský súd ani po predchádzajúcom náleze ústavného súdu a príkaze konať bez zbytočných prieťahov nezabezpečil také vedenie odvolacieho konania, ktoré by smerovalo k jeho právoplatnému skončeniu v primeranej lehote. 10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023). Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd spravidla zohľadňuje tri základné kritériá: právnu a skutkovú zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup samotného súdu; v súlade s judikatúrou ESĽP prihliada aj na predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľov. 11. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, predmetom všeobecného konania je spor o uloženie povinnosti žalovanému hlavnému mestu uzavrieť so sťažovateľmi zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Ústavný súd neprehliada, že vo veci boli riešené otázky aplikácie ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových 3

priestorov v znení neskorších predpisov, otázky výkladu § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 uvedeného zákona, ako aj námietky týkajúce sa dobrých mravov, rovnakého zaobchádzania a skutkových okolností predlžovania nájomných vzťahov. Samotná právna náročnosť veci však nemôže ospravedlniť stav, v ktorom odvolacie konanie po predchádzajúcom náleze ústavného súdu a po zrušení rozsudku dovolacím súdom opätovne zostalo bez zjavného procesného posunu smerujúceho k rozhodnutiu. 12. Pri hodnotení správania sťažovateľov ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo možné klásť na ich ťarchu. Sťažovatelia využili procesné prostriedky, ktoré im právny poriadok poskytuje, vrátane odvolania a dovolania. Dovolací súd ich dovolaniu vyhovel a rozsudok krajského súdu zrušil pre procesnú vadu spočívajúcu v nedostatočnom vysporiadaní sa s relevantnými odvolacími námietkami. Sťažovatelia sa teda o priebeh veci zaujímali a pretrvávajúcu nečinnosť krajského súdu namietali. 13. Rozhodujúce je preto posúdenie postupu krajského súdu. Ústavný súd už nálezom č. k. III. ÚS 325/2021-43 konštatoval prieťahy v tom istom odvolacom konaní a krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov. 14. Príkaz ústavného súdu všeobecnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov nemá charakter odporúčania. Nerešpektovanie takéhoto príkazu spôsobuje ujmu nielen samotnému sťažovateľovi, ale aj spochybňuje dôveru verejnosti v súdny systém a vo výkon spravodlivosti (I. ÚS 92/2022). 15. Po právoplatnosti uvedeného nálezu krajský súd síce 22. februára 2022 rozhodol, avšak jeho rozsudok bol uznesením najvyššieho súdu z 18. júla 2024 zrušený pre procesnú vadu zmätočnosti. Krajskému súdu bola vec po rozhodnutí dovolacieho súdu predložená 13. novembra 2024. Od tohto momentu do podania ústavnej sťažnosti 26. marca 2026 uplynulo viac ako šestnásť mesiacov bez toho, aby krajský súd vo veci rozhodol alebo aby bol sťažovateľom zrejmý relevantný procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu. 16. Súd v procese rozhodovania poskytuje okrem iného aj ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nesplnenie tejto povinnosti však nemôže stratiť charakter protiprávnosti dôsledným uplatňovaním pravidla o vybavovaní jednotlivých vecí podľa poradia ich nápadu. V opačnom prípade by zásah do základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v jednom konaní automaticky ospravedlňoval porušenie tohto práva v konaní o neskoršej žalobe (III. ÚS 572/2022). Práve na základe príkazu ústavného súdu krajský súd vo veci mal konať prednostne a bez zbytočných prieťahov. 17. Ústavný súd akceptuje, že krajský súd poukazuje na vysoký nápad vecí, personálne zmeny, práceneschopnosti a veľký počet starších nerozhodnutých vecí v senáte 14Co. Takéto okolnosti však podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nemôžu ísť na ťarchu účastníkov konania. Ide o okolnosti organizačného a personálneho zabezpečenia súdnictva, ktoré nemôžu odôvodniť dlhodobé pretrvávanie právnej neistoty sťažovateľov, a to osobitne v situácii, keď ústavný súd už v tej istej veci vyslovil porušenie ich práv a krajskému súdu uložil povinnosť konať bez zbytočných prieťahov. 18. Ústavný súd pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia či vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako ani optimalizácia súdnictva nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť 4

ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nad rámec poznamenáva, že táto okolnosť je z individuálneho hľadiska (z hľadiska osoby zákonného sudcu) pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti všeobecného súdu za plynulosť konania v posudzovanej veci ju zohľadniť nemožno (II. ÚS 631/2025). 19. Napokon (ne)konanie krajského súdu sa nevyznačuje len samotnou dlhodobou absenciou vykonania procesných úkonov vo veci samej (nečinnosťou), ale aj neefektívnym konaním. Krajský súd síce v merite veci rozhodol rozsudkom 22. februára 2022, avšak jeho rozsudok bol uznesením najvyššieho súdu z 18. júla 2024 zrušený pre procesnú vadu zmätočnosti. 20. Ak po využití riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov dôjde k zrušeniu rozhodnutia súdu z dôvodu procesných alebo hmotnoprávnych pochybení a k vráteniu veci na ďalšie konanie, uvedené ide v zásade na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené (I. ÚS 221/2022). Teda obdobie od vydania rozsudku krajským súdom v merite veci 22. februára 2022 do vrátenia spisu najvyšším súdom krajskému súdu na účely ďalšieho konania vo veci 13. novembra 2024 je potrebné pričítať krajskému súdu. 21. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že postup krajského súdu v období po 17. auguste 2021 (právoplatnosť nálezu č. k. III. ÚS 325/2021-43) do podania ústavnej sťažnosti 26. marca 2026 (približne 4 roky a 7 mesiacov) v dôsledku nekonania a neefektívneho konania vykazuje zbytočné prieťahy, a tým došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). 22. Keďže v predchádzajúcom náleze ústavný súd v napadnutom konaní už vydal príkaz pre krajský súd konať bez zbytočných prieťahov, ústavný súd neprikázal opätovne krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku nálezu). IV. Primerané finančné zadosťučinenie 23. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 eur. Návrh odôvodnili predovšetkým tým, že ústavný súd už raz konštatoval porušenie ich práv v tom istom konaní, krajský súd napriek tomu vec právoplatne neukončil, celé odvolacie konanie trvá od júla 2019 a sťažovatelia nenesú zodpovednosť ani za priebeh dovolacieho konania, ktoré bolo vyvolané procesnou vadou rozhodnutia krajského súdu. 24. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom vo veciach namietaných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale aj funkciu satisfakčnú, resp. kompenzačnú. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých samotné vyslovenie porušenia práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov nepostačujú na zmiernenie ujmy spôsobenej sťažovateľom. 25. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti a vzal do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci, najmä význam napadnutého konania pre sťažovateľov, že ide o spor týkajúci sa bývania a stabilizácie ich právneho postavenia vo vyššom veku. Ústavný súd považuje za podstatné, že v posudzovanej veci nejde len o bežné predĺženie odvolacieho konania, ale o opakované zlyhanie v konaní, v ktorom bol už raz 5

ústavnoprávne relevantný prieťah konštatovaný. Povinnosťou krajského súdu po predchádzajúcom náleze ústavného súdu bolo organizovať postup vo veci tak, aby sa predchádzajúce porušenie neopakovalo a aby sa právna neistota sťažovateľov ďalej neprehlbovala. 26. Po zohľadnení uvedených okolností ústavný súd považoval za primerané priznať každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie po 2 000 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). V. Trovy konania 27. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 73 zákona o ústavnom súde o náhrade trov konania. Ich sumu určil podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a zo skutočnosti, že právny zástupca zastupoval v konaní dvoch sťažovateľov. 28. Sťažovateľom priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti). Tarifná odmena pri spoločných úkonoch právnej služby v prospech dvoch sťažovateľov predstavuje 1 189,50 eur, paušálna náhrada hotových výdavkov 31,72 eur a daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 280,88 eur. Ústavný súd preto sťažovateľom priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1 502,10 eur (bod 3 výroku nálezu). 29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 31. augusta 2026

Peter Molnár predseda senátu

6

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje