Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 309/2026-42 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, Štefanovičova 12, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/19/2020 takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/19/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/19/2020 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré mu j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 824,72 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa 1. Uznesením č. k. II. ÚS 309/2026-16 z 20. mája 2026 ústavný súd prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa, doručenú 30. marca 2026, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B2-21C/19/2020 (ďalej
len „napadnuté konanie“), vyslovenia príkazu porušovateľovi konať bez zbytočných prieťahov a priznania primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v spore o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vedenom na mestskom súde pod sp. zn. B2-21C/19/2020 na základe žaloby z 10. marca 2020. 3. Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom konaní mestský súd vydal uznesenie o neodkladnom opatrení sp. zn. 21C/19/2020 z 9. decembra 2020, ktorým prikázal žalovanej, aby umožnila sťažovateľovi vstup a užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. Napriek iniciovanému exekučnému konaniu sťažovateľ predmetné nehnuteľnosti užívať nemôže. 4. Sťažovateľ 8. júla 2025 zaslal predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní argumentujúc, že do dňa jej podania nevydal meritórne rozhodnutie a nevykonal potrebné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. V podanej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal prešetrenia prieťahov a prijatia primeraných opatrení na urýchlenie postupu a zabezpečenia ďalších potrebných procesných úkonov. Predseda mestského súdu v oznámení z 30. júla 2025 posúdil sťažnosť ako dôvodnú (ďalej len „oznámenie predsedu mestského súdu“). 5. Sťažovateľ aj naďalej považuje postup mestského súdu za neprimeraný, nedôvodný, spôsobujúci prieťahy v konaní, ktoré bránia ďalšiemu postupu vo veci a vydaniu meritórneho rozhodnutia po 6 rokoch od začatia konania. Poukazuje na to, že ani po vydaní oznámenia predsedu mestského súdu tento nepostupuje plynulo, medzi jednotlivými úkonmi sú dlhé časové odstupy s dopadom na kontinuitu konania. Do dňa podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ neobdržal znalecký posudok ani mu nebol oznámený termín pojednávania. 6. Sťažovateľ je v dôsledku uvedeného dlhodobo vystavený stresu, neistote, zhoršovaniu zdravotného stavu sprevádzaného každodennými bolesťami pohybového aparátu. Pretrvávajúca psychická záťaž sa prejavuje najmä nespavosťou a vysokým krvným tlakom. Zohľadniac skutočnosť, že sťažovateľ je starobným dôchodcom bez vlastného obydlia, prieťahy v konaní a tým daná nemožnosť užívať nehnuteľnosť aj v jeho vlastníctve majú na jeho osobu mimoriadny dopad, čo podľa neho opodstatňuje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Počas dôchodkového veku nemá pokojné obdobie života, ale pretrvávajúci stav právnej neistoty, ktorý nezasahuje len do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale aj do práva na súkromný a rodinný život, čo odôvodňuje výšku požadovaného zadosťučinenia 5 000 eur. II. Vyjadrenie mestského súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby, replika sťažovateľa II.1. Vyjadrenie mestského súdu: 7. Mestský súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. 1SprV/424/2026 z 19. júna 2026, ktorého súčasťou je aj prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní (ďalej len „stanovisko mestského súdu“). 8. Predsedníčka mestského súdu konštatuje, že v napadnutom konaní došlo zo strany mestského súdu k prieťahom, keď od obdobia vydania uznesenia č. k. B2-21C/19/2020-925 zo 14. novembra 2024 do vydania výzvy zo 17. júla 2025 nekonal vo veci plynule. Uvedená nečinnosť bola 2
spôsobená aj personálnymi zmenami na pozícii vyššieho súdneho úradníka. Zároveň ide o obsahovo náročné konanie. 9. K predĺženiu celkovej dĺžky konania prispeli opakované odročenia pojednávaní z iniciatívy žalovanej. Mestský súd priebežne komunikoval so znalcom, ktorý poukazoval na potrebu spresnenia častí ohodnocovaných nehnuteľností, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe tabuľky vytvorenej znalcom boli sporové strany požiadané o súčinnosť, na ktorú sťažovateľ reagoval 22. decembra 2025, avšak žalovaná nereagovala. Nečinnosťou žalovanej sa znalecké dokazovanie predĺžilo a súd uznesením z 2. februára 2026 znalcovi predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby: 10. Zúčastnená osoba využila možnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti podaním z 25. júna 2026. Zdôraznila najmä skutočnosť, že sťažovateľovi nie je znemožnený vstup do nehnuteľnosti a disponuje aj kľúčmi od tejto nehnuteľnosti. Žalovaná namieta aj informácie o vedenom exekučnom konaní, keďže práve žalovaná bola povinnou a bola jej uložená pokuta, neskôr zrušená. K vedeniu trestného konania žalovaná poukazuje, že toto bolo zastavené a vec ani nebola odstúpená na priestupkové konanie. 11. K namietaným prieťahom žalovaná zdôrazňuje, že ich spôsobil aj sám sťažovateľ, napríklad neúčelnými návrhmi na výsluch svedkov. K dopadu dĺžky konania na zdravotný stav sťažovateľa (pozn. vznik pracovnej neschopnosti) žalovaná zdôrazňuje, že pracovná neschopnosť sťažovateľa už bola riešená v iných súdnych konaniach, ktorých predmetom bolo výživné na deti, pričom tvrdená pracovná neschopnosť mala za cieľ priznanie čo najnižšieho výživného. Sťažovateľ neplatí výživné ani na jedno dieťa a nútené vymáhanie je predmetom exekučného konania. 12. Sťažovateľka namieta aj jasné deklarovanie spoluvlastníctva sťažovateľa k nehnuteľnosti, keďže podľa listu vlastníctva je výlučnou vlastníčkou žalovaná a vlastnícke právo sťažovateľa nebolo preukázané. 13. Žalovaná namieta status sťažovateľa ako osoby bez majetku, resp. osoby s odkázanosťou na iné osoby a poukazuje na to, že sťažovateľ je 50 % spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a vlastní hnuteľný majetok. 14. Sťažovateľ sa z predmetnej nehnuteľnosti sám odsťahoval po fyzickom útoku vlastnej dcéry, a to k svojej priateľke. Správanie sťažovateľa je problematické, s vyvolávaním konfliktov, čo vyústilo do hospitalizácie žalovanej. 15. K prieťahom žalovaná uvádza, že ide o komplikovanú nehnuteľnosť, strany sporu produkujú protichodné tvrdenia, čo si vyžaduje náležité dokazovanie a potrebu znaleckej činnosti. Predmet sporu je skutkovo a právne zložitý a do trvania konania zasiahla aj situácia s COVID- 19. 16. K požadovanému primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaná poukazuje na jednostrannosť tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorá je nepodložená dôkazmi a nezohľadňuje všetky okolnosti prípadu.
3
II.3. Replika sťažovateľa: 17. Sťažovateľ sa replikou z 10. augusta 2026 (jej súčasťou boli aj prílohy) vyjadril k stanovisku mestského súdu, ako aj vyjadreniu zúčastnenej osoby. K vyjadreniu zúčastnenej osoby uvádza, že toto nemá oporu v skutkovom stave a ňou produkované tvrdenia nie sú podložené právnou argumentáciou. Poukazuje na vedenie exekúcie práve z dôvodu pretrvávajúceho porušovania práva sťažovateľa žalovanou. 18. Obchodná spoločnosť, kde má sťažovateľ 50 % obchodný podiel, má sídlo v spornej nehnuteľnosti, čím majetok tejto spoločnosti je využívaný výlučne žalovanou a jej partnerom. K tvrdeniam žalovanej o vierohodnosti svedkov či zdravotnému stavu sťažovateľa tento uvádza, že uvedené neprináleží žalovanej hodnotiť. Sťažovateľ navyše netvrdí, že napadnuté konanie a prieťahy v ňom prítomné sú príčinou jeho ochorenia, ale neistota spojená s výsledkom po takú dlhú dobu dopadá na jeho celkový zdravotný stav, psychickú pohodu a kvalitu života. 19. K stanovisku mestského súdu sťažovateľ uvádza, že z jeho obsahu je existencia prieťahov zrejmá. Mestský súd neprijal opatrenia na predchádzanie prieťahov vzhľadom na správanie žalovanej, ktorá si nepreberá zásielky. 20. Sťažovateľ z opatrnosti uvádza, že požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku z dôvodu dlhodobej hospitalizácie objektívne mu znemožňujúcej vyjadriť sa v stanovenej lehote. 21. Sťažovateľ uzatvára, že trvá na dôvodnosti ním podanej ústavnej sťažnosti a súhlasí s upustením od nariadenia pojednávania. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 22. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde). 23. Predmetom prieskumu ústavného súdu je posúdenie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k sťažovateľom tvrdenému porušeniu jeho základných práv. III.1. K porušeniu práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy: 24. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, zohľadňujúc nielen nečinnosť, ale aj nesústredenú činnosť konajúceho súdu (m. m. II. ÚS 579/2024 a tam uvedená judikatúra), sledujúc splnenie základnej povinnosti súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (bližšie pozri II. ÚS 584/2024). 25. Klasifikáciu prieťahov v konaní ako zbytočných s následným vyslovením alebo nevyslovením porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch 4
základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). 26. K právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende mestských súdov. Z doterajšieho priebehu napadnutého konania však vyplýva určitá skutková zložitosť veci, a to potrebou vykonania znaleckého dokazovania, čo sa týka stanovenia masy BSM a jej hodnoty. 27. Pri hodnotení správania sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním, resp. procesnou aktivitou v zásade neprispel k aktuálnej dĺžke napadnutého konania. Realizáciou procesnej aktivity sťažovateľa sa napadnuté konanie predĺžilo z dôvodu rozhodovania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj na úrovni odvolacieho súdu. 28. V súvislosti s posudzovaním postupu mestského súdu ústavný súd už na úvod konštatuje, že aktuálna celková dĺžka napadnutého konania (bezmála 6,5 roka od podania žaloby) presahuje dĺžku, ktorá je všeobecne akceptovaná ako súladná s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (dva až tri roky na jednom stupni súdnej sústavy, pozn.). Po oboznámení sa s chronológiou procesných úkonov konštatuje, že postup mestského súdu je poznačený nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou. 29. Ako už uviedol mestský súd, nečinnosť je prítomná v období od 14. novembra 2024 do 17. júla 2025, t. j. 8 mesiacov. Z chronologického prehľadu je však zrejmé, že hoci konajúcemu súdu nemožno uprieť snahu o riadny postup vo veci, v konaní nie je ani po skoro 6,5 roka od podania žaloby rozhodnuté ani na úrovni prvej inštancie. V písomnej fáze konajúci súd v zásade postupoval plynulo, avšak jej predĺženie nastalo z dôvodu rozhodovania o neodkladnom opatrení na návrh sťažovateľa. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 19. november 2021, ktorý bol odročený z dôvodu karantény žalovanej trvajúcej na osobnej účasti na 14. február 2022, ktorý bol následne odročený na 18. marec 2022 z dôvodov na strane zákonnej sudkyne, čím došlo k predĺženiu konania o približne 1 mesiac. Dané pojednávanie prebehlo a nový termín, na ktorom mal súd vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov, bol nariadený na 16. máj 2022, ktorý bol na žiadosť žalovanej odročený na 19. september 2022 a následne opätovne na žiadosť žalovanej odročený na 9. november 2022 z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne žalovanej. Žalovaná opätovne žiadala o odročenie tohto termínu pojednávania, ktorému konajúci súd nevyhovel, pričom pojednávanie prebehlo a bolo odročené na 27. január 2023. Tento termín bol zrušený z dôvodov na strane zákonnej sudkyne a nový termín bol stanovený na 10. máj 2023. Tento termín bol opätovne zrušený z dôvodov na strane zákonnej sudkyne a odročený a odročený na 6. september 2023. Predmetné pojednávanie bolo následne odročené z dôvodu kolízie právnej zástupkyne žalovanej na 10. november 2023. Toto pojednávanie bolo odročené na 30 dní na účel uzatvorenia mimosúdnej dohody. Následne sťažovateľ navrhuje v máji 2024 ustanovenie súdneho znalca, pričom súd uznesením z novembra 2024 ukladá sporovým stranám preddavkovú povinnosť. Aj v tomto období ústavný súd identifikoval obdobie nečinnosti, resp. nesústredenej činnosti opakovaným rušením nariadených pojednávaní z dôvodov na strane zákonného sudcu, ako aj opakovaných návrhov žalovanej odôvodnenými okolnosťami na strane jej právnej zástupkyne, pričom nie je možné konštatovať, že by mestský súd dôsledne tieto dôvody skúmal
5
aj s ohľadom na dĺžku konania presahujúcu tri roky. Opakovanými odročeniami pojednávaní sa dĺžka konania predĺžila o približne 17 mesiacov. Taktiež v súvislosti so znaleckým dokazovaním, že žalovaná poskytla súčinnosť až na opakovanú výzvu z 8. januára 2026, čím sa konanie predĺžilo o približne 1 mesiac. Ústavný súd však prihliadol aj na to, že k návrhu žalobcu na ustanovenie znalca došlo až s odstupom niekoľkých mesiacov. K argumentácii zúčastnenej osoby týkajúcej sa náročnosti sporu daného aj protichodnými skutkovými tvrdeniami sporových strán ústavný súd prihliadol pri výške primeraného finančného zadosťučinenia. Dôvodnosť argumentácie v dôsledku opatrení s pandémiou COVID-19 však nevzhliadol ako dôvodnú, keďže nečinnosť, ktorá by mala pôvod v opatreniach majúcich pôvod s touto pandémiou, nezistil a ani mestský súd na uvedenú okolnosť nepoukazoval. 30. S poukazom na celkovú dĺžku napadnutého konania, v ktorej je prítomná tak nesústredená činnosť, ako aj nečinnosť mestského súdu ústavný súd dospel k záveru, že mestský súd v napadnutom konaní nepostupoval v intenciách požiadavky čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia sporu a jeho postupom v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu). III.2. K porušeniu práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy: 31. Sťažovateľ v postupe mestského súdu namieta aj porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v napadnutom konaní ako celku, t. j. počnúc podaním žaloby. V tomto smere ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, že primeraná celková dĺžka konania, rýchlosť a plynulosť konania pred orgánom verejnej moci je obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zohľadniac uvedené, k vysloveniu porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu z týchto dôvodov tak môže dôjsť vo výnimočnom prípade, ak namietané a pozitívne zistené zbytočné prieťahy, ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného konania signalizujú, že v postupe orgánu verejnej moci došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 242/07 a contrario). 32. Zohľadniac dĺžku napadnutého konania ako celku, ústavný súd je toho názoru, že toto obdobie nedosahuje intenzitu spôsobilú porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu v tejto časti namietaného základného práva ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). IV. Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 33. Keďže predmetné konanie nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené, v nadväznosti na vyslovenie porušenia práv ústavný súd v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). 34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie 5 000 eur. 6
35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 36. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania a v nej prítomnú nečinnosť súdu. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške 1 500 eur (bod 3 výroku nálezu). V prevyšujúcej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). V. Trovy konania 37. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2026 v sume 396,50 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2026 v sume 15,86 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Za úkon vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku mestského súdu odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu nebola známa z ústavnej sťažnosti, resp. z obsahu predloženého súdneho spisu. Priznaná náhrada trov tak predstavuje 824,72 eur. 38. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 9. septembra 2026
Peter Molnár predseda senátu
7