Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 265/2026-53 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, proti postupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v konaní ČVS: KRP-79/1-VYS-TN2024 (pôvodne Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v konaní ČVS: PPZ388/NKA-PZ-BA-2019 a ČVS: PPZ-88/NKA-BA2-2019) a postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní sp. zn. 20Kv 44/24/4400 (pôvodne Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. VII/2 Gv 101/19/1000) takto rozhodol: 1. Postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v konaní ČVS: PPZ388/NKA-PZ-BA-2019 a ČVS: PPZ-88/NKA-PZA-BA2-2019, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v konaní ČVS: KRP-79/1-VYS-TN-2024, Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. VII/2 Gv 101/19/1000 a postupom Krajskej prokuratúry v Nitre v konaní sp. zn. 20Kv 44/24/4400 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne p r i k a z u j e 79/1-VYS-TN-2024 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Krajskej prokuratúre v Nitre bez zbytočných prieťahov.
prikazuje
v konaní ČVS: KRP-
v konaní sp. zn. 20Kv 44/24/4400 konať
4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne p o v i n n é vyplatiť mu v časti 1 500 eur a Krajská prokuratúra v Nitre v časti 1 500 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne j e p o v i n n é nahradiť sťažovateľovi trovy konania 592,02 eur a Krajská prokuratúra v Nitre trovy konania 592,02 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na nedotknuteľnosť svojej osoby a súkromia podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu listového tajomstva a komunikácie podľa čl. 22 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva na obhajobu, rovnosť zbraní a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len „KR PZ“), Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“), Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Sťažovateľ navrhuje prikázať KR PZ a krajskej prokuratúre konať bez zbytočných prieťahov, vydať zaistené veci, priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Krajský súd rozhodnutím sp. zn. KSBA-V-1207-1/2018-2Ntt-249/2018 z 28. decembra 2018 udelil súhlas na použitie informačno-technického prostriedku – odpočúvanie telefónu sťažovateľa na obdobie od 28. decembra 2018 do 27. marca 2019. Následne bol rozhodnutím sp. zn. KSBA-V569-1-2019-2Ntt-77/2019 z 26. marca 2019 udelený ďalší súhlas na obdobie od 28. marca 2019 do 27. septembra 2019. 3. Uznesením Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NAKA“) ČVS: PPZ-388/NKA-PZ-BA-2019 z 9. apríla 2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a prečinom prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona. 4. Sudca pre prípravné konanie ŠTS následne vydal 21. mája 2019 príkaz sp. zn. BB-ŠTS-V-3961/19-2Ntt-50 na domovú prehliadku rodinného domu vo vlastníctve sťažovateľa pre podozrenie, že sa tam majú nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to: - soška napodobňujúca orlicu nacistického Nemecka vo veľkosti cca 30 cm držiaca v pazúroch nacistický železný kríž,
2
- rovnošata nacistického Nemecka, rôzne iné predmety vyobrazujúce, resp. znázorňujúce extrémistické symboly, ktoré propagujú skupinu, hnutie alebo ideológiu smerujúcu k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb (odznaky, dýky, nášivky, vyznamenania a pod.), mobilný telefón sťažovateľa, prostredníctvom ktorého mal sťažovateľ rozposielať textové a obrazové správy propagujúce skupinu, hnutie alebo ideológiu smerujúcu k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, - nosiče dát (USB kľúč, harddisk, CD nosiče a pod.), na ktorých môže sťažovateľ uchovávať fotografické vyobrazenia predmetov propagujúcich skupinu, hnutie alebo ideológiu smerujúcu k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, - iné predmety súvisiace s propagovaním a rozširovaním extrémistických materiálov. 5. Domová prehliadka sa uskutočnila 23. mája 2019. Následne bolo uznesením vyšetrovateľa z 24. mája 2019 sťažovateľovi vznesené obvinenie za zločin založenia podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a prečinom prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona. 6. Uznesením sudcu pre prípravné konanie ŠTS sp. zn. BB-2Tp/13/2019 z 25. mája 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Súd väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a písomný sľub sťažovateľa neprijal. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5Tost/21/2019 z 10. júna 2019 uznesenie ŠTS zrušil a sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu. Konštatoval, že z predložených dôkazov možno vyvodiť záver, že sťažovateľ je vzhľadom na zadovážené dôkazy dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. V rámci existencie dôvodov kolúznej väzby však bolo poukazované na prepisy telefonickej komunikácie, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože súhlas na odpočúvanie bol daný krajským súdom, ktorý nebol príslušným na vydanie takého príkazu, a to s poukazom na to, že od 1. januára 2017 nadobudla účinnosť novela Trestného poriadku, ktorá okrem iného upravila pôsobnosť ŠTS aj na trestné činy extrémizmu. 7. Dňa 10. novembra 2022 bol vyhotovený záznam o preštudovaní spisu. V druhej polovici roka 2022 malo byť vyšetrovanie skončené, sťažovateľovi bolo umožnené preštudovať vyšetrovací spis a následne bol na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP“) predložený vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby (15. novembra 2022). Prokurátor ÚŠP 13. septembra 2023 vec vrátil vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania s pokynom. 8. Dňa 30. januára 2024 vyšetrovateľ upovedomil sťažovateľa o zmene právnej kvalifikácie skutkov, pre ktoré mu bolo 24. mája 2019 vznesené obvinenie, a to na prečin rozširovania
3
extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona a na prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona. 9. Dňa 1. februára 2024 vyšetrovateľ vzniesol sťažovateľovi obvinenie pre prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona (išlo o iné, neskôr stotožnené predmety, na ktoré sa skoršie vznesenie obvinenia nevzťahovalo, pozn.). Sťažnosť proti tomuto uzneseniu krajská prokuratúra zamietla ako nedôvodnú. Následne však Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) uznesením č. k. IV/3 Pz 46/24/1000-5 z 3. októbra 2024 uznesenie krajskej prokuratúry zrušila, pretože bol porušený zákon v neprospech sťažovateľa, a to z dôvodu, že trestnosť činov v dôsledku uplynutia premlčacej doby zanikla 23. mája 2022. 10. Sťažovateľ podal 13. septembra 2024 sťažnosť generálnej prokuratúre na prieťahy v konaní a žiadosť o preskúmanie postupu krajskej prokuratúry. Generálna prokuratúra v upovedomení č. k. XX Gpt 151/24/1000-8 zo 7. novembra 2024 uviedla, že toto podanie sťažovateľa vyhodnotila ako žiadosť o vrátenie zaistených vecí, žiadosť obvineného o preskúmanie postupu prokurátora podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku a ako námietku zaujatosti prokurátorov JUDr. Honza, JUDr. Hrivnáka, JUDr. Breiera a JUDr. Nociara. Vo vzťahu k prieťahom konštatovala, že je žiadosť dôvodná, pričom bolo konštatované, že krajskou prokuratúrou budú prijaté opatrenia na urýchlené skončenie vyšetrovania vrátane rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa na vrátenie zaistených vecí. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o vrátenie zaistených vecí generálna prokuratúra podanie postúpila krajskej prokuratúre na vybavenie. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, prokuratúra uviedla, že namietaní prokurátori nie sú činní v trestnej veci, a preto nie je dôvod konať o ich vylúčení. 11. Upovedomením z 2. decembra 2024 bolo sťažovateľovi oznámené, že vec bude ďalej vyšetrovať KR PZ v Trenčíne pod sp. zn. ČVS: KRP-79/1-VYS-TN-2024. 12. Následne bol určený termín preštudovania vyšetrovacieho spisu na 17. január 2025, kde sťažovateľ odovzdal svoje návrhy a žiadosť o vrátenie vecí, na ktoré vyšetrovateľ reagoval 4. februára 2025 tak, že ich zamietol s poukazom na to, že vyšetrovanie považuje za skončené. Dňa 13. júna 2025 bol sťažovateľ upovedomený o tom, že krajská prokuratúra vec vrátila vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania. 13. Uznesením ČVS: KRP-79/1-VYS-TN-2024 z 13. októbra 2025 vyšetrovateľ vylúčil trestnú vec prečinu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona, v ktorej veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením z 9. apríla 2019, na samostatné konanie. Sťažnosť proti tomuto uzneseniu generálna prokuratúra uznesením č. k. XX GPt 151 124/1000-22 z 20. februára 2026 zamietla, pretože nie je dôvodná. 14. Uznesením č. k. II. ÚS 265/2026-22 zo 6. mája 2026 prijal ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namieta porušenie svojho práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom KR PZ a krajskej prokuratúry. II. Argumentácia sťažovateľa 15. Sťažovateľ v rámci podanej ústavnej sťažnosti komentuje každý procesný úkon, ktorý bol vykonaný. Vo vzťahu k prieťahom sťažovateľ namieta nečinnosť orgánov činných v trestnom 4
konaní, ktorá má podľa jeho názoru charakter neprimeraného prieťahu a znamená porušenie princípov právnej istoty. Vec podľa jeho názoru patrí k štandardnej agende orgánov činných v trestnom konaní, ktorá mala byť skončená do niekoľkých mesiacov. Považuje za neakceptovateľný stav, keď vec nie je skončená ani po siedmich rokoch. III. Vyjadrenie KZ PZ, generálnej prokuratúry a replika sťažovateľa III.1. Vyjadrenie KR PZ: 16. KR PZ v doručenom vyjadrení v podstatnom uvádza chronológiu vykonaných úkonov, avšak len v období po prevzatí spisu od NAKA. Poukazuje na to, že vyšetrovateľ priebežne plní jednotlivé body vydaných pokynov dozorujúceho prokurátora krajskej prokuratúry, v zmysle ktorých je vykonávaná analýza vypracovaných znaleckých posudkov, bola stotožnená osoba , ktorá bola predvolaná na výsluch, a plánovaný je aj výsluch ďalších svedkov. III.2. Vyjadrenie generálnej prokuratúry: 17. V mene krajskej prokuratúry sa k veci vyjadrila generálna prokuratúra, ktorá v prvom rade poukázala na to, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní realizoval až do 19. marca 2024 prokurátor bývalého ÚŠP a prokurátor krajskej prokuratúry realizuje dozor až od 20. marca 2024. Dodáva tiež, že dohľad nad trestným stíhaním sťažovateľa je aktívne vykonávaný odborom závažnej kriminality generálnej prokuratúry pod sp. zn. XX GPt 151/24/1000. Výkon prokurátorského dozoru prokurátorom ÚŠP pritom prokurátor krajskej prokuratúry nemohol ovplyvniť. 18. Dozorový prokurátor podľa generálnej prokuratúry vyvíjal úsilie smerujúce k tomu, aby bolo prípravné konanie riadne a včas skončené, ale jeho oprávnenia sú limitované § 230 Trestného poriadku. Sťažovateľ využíval v priebehu prípravného konania všetky dostupné zákonné prostriedky na svoju obhajobu, čo bolo časovo náročné, osobitne v prípadoch opakovaného predkladania spisov generálnej prokuratúre (v rokoch 2024 a 2025 boli spisy dlhodobo k dispozícii generálnej prokuratúre). 19. Aktuálne ukončeniu prípravného konania bráni nezabezpečenie rozhodnutí krajského súdu a ďalších listín z pôvodného vyšetrovacieho spisu a dozorového spisu ÚŠP a zároveň je tu potreba výsluchu svedka známeho z prepisov telefonickej komunikácie a zadováženia súdnych príkazov. III.3. Replika sťažovateľa: 20. Sťažovateľ poukazuje na to, že ani generálna prokuratúra, ani KR PZ nevysvetľujú, prečo sa trestné konanie aj po viac ako siedmich rokoch nachádza v štádiu prípravného konania. Organizačné zmeny v štruktúrach štátnych orgánov predstavujú okolnosti na strane štátu a nemožno ich prenášať na obvineného. Ak orgány činné v trestnom konaní počas viac ako siedmich rokov nedokázali zabezpečiť úplnosť spisového materiálu, ani to nemožno prenášať na sťažovateľa.
5
21. Samotná generálna prokuratúra nespochybňuje, že prípravné konanie neprebieha plynulo. Využívanie práv priznaných Trestným poriadkom a ústavou nemožno vykladať v neprospech obvineného. Navyše, viaceré podania sťažovateľa sa ukázali ako dôvodné. IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 22. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). 23. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 315/2020, II. ÚS 357/2024). Právna neistota v trestnom konaní prípravnom sa na rozdiel od trestného konania súdneho týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby (III. ÚS 363/2018, II. ÚS 315/2020, II. ÚS 357/2024). 24. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (I. ÚS 11/08, II. ÚS 239/2020). Nemožno pochybovať, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán. 25. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú a) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, b) správanie účastníka súdneho konania a c) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa. 26. V okolnostiach posudzovanej veci bolo uznesenie o začatí trestného stíhania vydané 9. apríla 2019 a vec sa v súčasnosti ešte stále nachádza v štádiu prípravného (predsúdneho konania). Viac ako sedem rokov trvajúce prípravné konanie možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľné s čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ako aj vzhľadom na záver generálnej prokuratúry, ktorá sama 6
skonštatovala, že sa v konaní nepostupovalo plynulo, ústavný súd nepovažoval za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnosti. Zbytočné prieťahy v konaní pritom môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou vyšetrovateľa (kde ústavný súd poukazuje predovšetkým na obdobie medzi rokmi 2019 – 2022), ale aj jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty. V tomto zmysle poukazuje ústavný súd na to, že vec bola vyšetrovateľom opakovane vrátená na doplnenie dokazovania. Tiež poukazuje na vyjadrenie generálnej prokuratúry, podľa ktorej aktuálne ukončeniu prípravného konania bráni nezabezpečenie rozhodnutí krajského súdu a ďalších listín z pôvodného vyšetrovacieho spisu a dozorového spisu ÚŠP, potreba výsluchu svedka známeho z prepisov telefonickej komunikácie a zadováženie súdnych príkazov (všetko po viac ako siedmich rokoch prípravného konania). 27. Pokiaľ generálna prokuratúra ospravedlňovala dĺžku konania zmenami právnej úpravy v oblasti pôsobnosti prokuratúry (zrušenie ÚŠP a prechod jeho agendy na krajské prokuratúry) a organizačnými zmenami v rámci Policajného zboru (zrušenie NAKA), ústavný súd prihliadal na to, že väčšinu času vykonával vo veci sťažovateľa dozor ÚŠP, až v roku 2024 bola vec postúpená krajskej prokuratúre, pričom z doručenej chronológie sa javí, že od toho času sa koná účelne a efektívne, a teda v okolnostiach veci ide skôr o to, že sa krajská prokuratúra stala v napadnutom konaní „dedičom“ prieťahov predošlých dozorujúcich prokurátorov. To možno konštatovať aj vo vzťahu ku KR PZ, keď sa javí, že najvýznamnejšie obdobie nečinnosti (alebo neefektívnej činnosti) spadá do obdobia do roku 2024, keď vec vyšetrovala NAKA. 28. Napriek tomu poukazuje ústavný súd na rozhodovaciu prax, podľa ktorej uvedené nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku ani organizačné zmeny nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v prípravnom konaní (III. ÚS 530/2022, II. ÚS 494/2023). 29. Nie je sporné, že sťažovateľ v priebehu konania využíval všetky dostupné prostriedky (riadne aj mimoriadne) proti každému rozhodnutiu, čo je, samozrejme, jeho právo, a ako sa ukázalo, v niektorých prípadoch išlo o efektívne prostriedky nápravy, čo v zásade v prípade sťažovateľa možno konštatovať aj vo vzťahu k využitiu § 210 Trestného poriadku. Ústavný súd v danej súvislosti pripomína, že aj v súlade s platnou judikatúrou ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane podľa ESĽP nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 vo veci Dostál proti Českej republike, § 220). 30. Ústavný súd po vyhodnotení všetkých troch kritérií dospel k záveru, že doterajším postupom vyšetrovateľa KR PZ a krajskej prokuratúry došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 31. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ústavný súd poznamenáva, že nečinnosť (resp. aj neefektívna činnosť) orgánu verejnej moci v konaní (v danom prípade mestského súdu) sama osebe neznamená aj porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V systematike ústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa 7
čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu však môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy, ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti – denegatio iustitiae (napr. IV. ÚS 242/07, II. ÚS 418/2023). V napadnutom konaní ústavný súd splnenia týchto podmienok neidentifikoval, a preto v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu). 32. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal KR PZ aj krajskej prokuratúre podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (body 2 a 3 výroku rozhodnutia). V. Primerané finančné zadosťučinenie 33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur. 35. Ústavný súd pri určení sumy finančného zadosťučinenia vzal do úvahy najmä celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako 7 rokov), neefektívny postup vyšetrovateľov (opakované vrátenie veci na doplnenie dokazovania) a dozorujúcich prokurátorov (najmä v období do roku 2024), pričom považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur (bod 4 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 6 výroku tohto nálezu). VI. Trovy konania 36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 1 184,04 eur. 37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len „vyhláška“); § 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 je 371 eur, v roku 2026 je to 396,50 eur a hodnota režijného paušálu je 14,84 eur v roku 2025 a 15,86 eur v roku 2026. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2026 (replika k vyjadreniu generálnej prokuratúry a KR PZ), čo celkovo predstavuje 1 184,04 eur. KR PZ nahradí sťažovateľovi 592,02 eur a krajská prokuratúra 592,02 eur. Ústavný súd nepriznal náhradu trov
8
konania za doplnenie ústavnej sťažnosti z 18. marca 2026, pretože neobsahovalo žiadne nové relevantné skutočnosti ani ústavnoprávnu argumentáciu. 38. Priznanú náhradu trov konania sú KR PZ a krajská prokuratúra povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 5 výroku tohto nálezu). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 1. júla 2026 Peter Molnár predseda senátu
9