Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 254/2026-52 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného JUDr. Erikou Beňovou, advokátkou, Škultétyho 2, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 25C/28/2020 (pôvodne vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 11Cpr/53/2019) takto rozhodol: 1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 25C/28/2020 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/28/2020 konal bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Mestský súd Košice p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia 1 014,41 eur a zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. februára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/28/2020. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní o ochranu osobnosti (neoprávnené disponovanie s prejavmi osobnej povahy). Žaloba bola podaná 22. novembra 2019 na okresnom súde, kde jej bola pridelená sp. zn. 11Cpr/53/2019. Vec bola neskôr prevedená do registra civilných vecí, kde jej bola pridelená súčasná spisová značka 25C/28/2020. Sťažovateľ opisuje priebeh napadnutého konania, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie uskutočnil prvé pojednávanie 7. októbra 2021, ďalšie pojednávanie určené na 10. november 2022 bolo odročené z dôvodov na strane žalovaného, pojednávanie určené na 9. február 2023 sa neuskutočnilo z dôvodov na strane súdu. Mestský súd dosiaľ vykonal ešte ďalšie pojednávania (6. apríla 2023, 2. novembra 2023, 28. novembra 2024 a 27. marca 2025). Ku dňu podania ústavnej sťažnosti vec nie je meritórne rozhodnutá, pričom od podania žaloby uplynulo viac ako 6 rokov. Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jeho práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. 3. Sťažovateľ namietané porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v ústavnej sťažnosti nijak neodôvodnil. 4. Pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľových práv podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ namieta, že v rámci napadnutého konania došlo k pripojeniu spisu v jeho trestnej veci, vyhotoveniu a zaradeniu kópie časti trestného spisu do súdneho spisu v napadnutom konaní, čo podľa názoru sťažovateľa predstavuje nesprávny procesný postup z dôvodu absencie relevancie k predmetu napadnutého konania, čím dochádza k porušovaniu jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, a to v dôsledku skutočnosti, že žalovaný má prístup k časti obsahu trestného spisu, ktorý by inak nemohol poznať. 5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateľa boli postupom (toho času) mestského súdu porušené, prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 9 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 176/2026-12 z 25. marca 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu Košice v napadnutom konaní, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.
2
II. Vyjadrenie mestského súdu 7. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/477/2026 z 18. mája 2026 v podstatnom k skutkovej a právnej zložitosti napadnutého konania uviedol, že s prihliadnutím na obsiahlosť podaní sťažovateľa, opakované námietky zaujatosti, návrhy na dokazovanie (opakované), hodnotenie konania ako nelegitímneho, podania týkajúce sa na udelenej poriadkovej pokuty, vytýkanie nezákonnosti postupu súdu, nutnosť oboznámiť sa s obsiahlym trestným spisom, pracovným poriadkom žalovaného, možno konanie hodnotiť ako skutkovo náročné, o čom svedčí rozsah spisového materiálu. K prekážkam postupu súdu mestský súd uviedol, že neboli zistené. K prispeniu sťažovateľa poukázal na rozsiahle a početné podania sťažovateľa, jeho námietky, vyjadrenia, spochybňovanie legitimity konania, s ktorými sa súd musel vysporiadať, ktoré nepochybne tiež prispeli k celkovej dĺžke konania. Poukázal na skutočnosť, že konanie nevykazuje žiadne dlhodobé obdobia nečinnosti. Po odchode do dôchodku pôvodnej zákonnej sudkyne (po dlhodobej práceneschopnosti) došlo k zmene zákonného sudcu a nová zákonná sudkyňa sa musela oboznámiť s doterajším priebehom konania. Súčasťou vyjadrenia mestského súdu bola aj stručná chronológia úkonov súdu a strán konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré ústavný súd overil z predloženého súdneho spisu: ̶ 22. 11. 2019 – žaloba podaná sťažovateľom na bývalom Okresnom súde Košice II, ̶ 5. 12. 2019 – výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, ̶ 9. 12. 2019 – úhrada súdneho poplatku, ̶ 22. 1. 2020 – žaloba zaslaná na vyjadrenie žalovanému, ̶ 4. 2. 2020 – doručené vyjadrenie k žalobe, ̶ 5. 2. 2020 – stanovisko žalovaného zaslané sťažovateľovi, ̶ 14. 2. 2020 – doručené vyjadrenie sťažovateľa, ̶ 18. 2. 2020 – vyjadrenie sťažovateľa zasielané právnemu zástupcovi žalovaného, ̶ 2. 3. 2020 – doručené stanovisko žalovaného, ̶ 7. 7. 2020 – žiadosť o zapožičanie spisu Okresným súdom Košice I, ̶ 25. 8. 2020 – postúpenie spisu Okresnému súdu Košice I z dôvodu miestnej príslušnosti, ̶ 8. 9. 2020 – námietka sťažovateľa proti zákonnej sudkyni a všetkým sudcom Okresného súdu Košice I, ̶ od 19. novembra 2020 až 19. januára 2021 bol spis na Krajskom súde v Košiciach, ktorý rozhodol o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, ̶ 16. 2. 2021 – zisťovaný stav súvisiacich konaní, ̶ 4. 3. 2021 – doručené vyjadrenie sťažovateľa, ̶ 23. 4. 2021 – určený termín pojednávania na 7. október 2021, ̶ 7. 10. 2021 – pojednávanie sa uskutočnilo a na účel upresnenia žalobného petitu a ďalšieho dokazovania bolo odročené na 7. apríl 2022, 3
̶ medzi týmito pojednávaniami sťažovateľ podal do spisu viacero podaní, ktorými okrem iného uplatnil námietku kauzálnej príslušnosti, oznámil podanie trestného oznámenia na sudkyňu a opakovane namietal jej zaujatosť, ̶ od 12. 11. 2021 do 23. 11. 2021 – spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý na námietku zaujatosti neprihliadol, ̶ 3. 2. 2022 – sťažovateľovi bola uložená poriadková pokuta (dôvody v uznesení na č. l. 260 spisu), ̶ č. l. 266 – reakcia sťažovateľa na uloženie poriadkovej pokuty, ̶ 4. 4. 2022 – termín pojednávania 7. apríla 2022 zrušený pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne, ̶ 21. 4. 2022 – určené pojednávanie na 10. november 2022, ̶ v určený deň právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov (č. l. 308 – 309 spisu), ̶ súd pojednávanie odročil na 9. február 2023, ̶ z dôvodu neodkladného nemocničného vyšetrenia sudkyne bolo pojednávanie preročené na 6. apríl 2023, ̶ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 2. november 2023 s tým, že súd bude pokračovať vo výsluchu sťažovateľa, ̶ 23. 10. 2023 – doručený návrh sťažovateľa na zmenu žaloby, ̶ 2. 11. 2023 – pojednávanie; na účel predvolania svedkyne a pripojenia trestného spisu odročené na 7. marec 2024, ̶ 17. 1. 2024 – návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ̶ 23. 1. 2024 – uznesenie o odmietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ̶ 26. 2. 2024 – odvolanie proti uzneseniu z 23. januára 2024, ̶ 27. 2. 2024 – zrušené pojednávanie, určené na 7. marec 2024, z dôvodu podaného odvolania proti uzneseniu o neodkladnom opatrení, ̶ 7. 3. 2024 – výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku a odvolanie zaslané právnemu zástupcovi žalovaného, ̶ 12. 3. 2024 – 2. 4. 2024 – spis na Krajskom súde v Košiciach – zrušenie uznesenia zrušuje a vrátenie veci na nové rozhodnutie, ̶ 16. 4. 2024 – nové rozhodnutie – návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenie zamieta, ̶ 20. 5. 2024 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu zo 16. apríla 2024, ̶ 22. 5. 2024 – výzva na zaplatenie poplatku za podané odvolanie, ̶ 20. 6. 2024 – spis predložený odvolaciemu súdu, ̶ 17. 7. 2024 – spis vrátený z odvolacieho súdu s potvrdzujúcim uznesením, ̶ 14. 8. 2024 – termín pojednávania 28. novembra 2024, ̶ 22. 11. 2024 – návrh sťažovateľa na „okamžité prerušenie konania“, 4
̶ 28. 11. 2024 – pojednávanie, pripustená zmena návrhu; odročené na účel ďalšieho dokazovania na 27. marec 2025, ̶
pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 10. júl 2025 na účel predvolania svedkov a vykonania ďalších dôkazov, ̶ 16. 6. 2025 – doručenie uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 338/2025-40 (č. l. 1324 spisu), ktorým bolo rozhodnuté: 1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom SR nevyhovuje. 2. Ústavnú sťažnosť odmieta. Uznesenie je z 29. mája 2025. ̶ 9. 7. 2025 – zrušenie pojednávania z 10. júla 2025 z dôvodu náhlej hospitalizácie zákonnej sudkyne (následne dlhodobá práceneschopnosť), ̶ 19. 8. 2025 – spis pridelený novej zákonnej sudkyni (v čase pridelenia mal spis 1 351 strán), ̶ 23. 9. 2025 – oznámenie sporovým stranám o zmene zákonného sudcu, ̶ 16. 1. 2026 – nariadený termín na 6. február 2026, ̶ 3. 2. 2026 – žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania, ̶ na základe žiadosti pojednávanie preročené na 24. marec 2026, ̶ 17. 2. 2026 – prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľa, ̶ 19. 3. 2026 – návrh právnej zástupkyne sťažovateľa na zmenu žaloby, ̶ 23. 3. 2026 – žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania, ̶ súd žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil na 15. máj 2026, ̶ z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené na 16. jún 2026. III. Replika sťažovateľa 8. Sťažovateľ k vyjadreniu mestského súdu doručil stanovisko, v ktorom v podstatnom zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti. Vyjadril názor, že predmetná vec nie je skutkovo ani právne zložitá. Pokiaľ ide o oboznamovanie sa s obsahom trestného spisu, je toho názoru, že to vôbec nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie veci, čo zároveň považuje za nesprávny postup. V ďalšom poskytol vlastnú chronológiu úkonov v danej veci s vlastnými hodnotiacimi poznámkami či komentármi. 9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom mestského súdu, replikou sťažovateľa, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
5
IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti IV.1. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní: 10. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že stručná chronológia úkonov, tak ako ju opísal mestský súd vo svojom vyjadrení (bod 19), zodpovedá obsahu zapožičaného súdneho spisu a zároveň korešponduje s priebehom konania tak, ako ho opísal sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu mestského súdu. 11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). 12. Ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). 13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa. 14. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že ide o štandardnú vec, ktorá v okolnostiach veci nevykazuje prvky právnej zložitosti, hoci pripúšťa istú skutkovú zložitosť v kontexte rozsiahleho spisového materiálu tvoreného rozsiahlymi podaniami a dôkazmi. 15. Pri skúmaní správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd akceptoval výhrady mestského súdu, keď dospel k záveru, že sťažovateľ svojím postupom prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania podaním návrhu s neurčitým (nepresným) petitom, opakovaným vznesením námietky zaujatosti sudcov a kauzálnej príslušnosti, dvoma návrhmi na zmenu žaloby, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a na zabezpečenie dôkazov. V súvislosti s námietkami zaujatosti, ako aj odvolaniami sťažovateľa (proti uzneseniu o neodkladnom opatrení) bolo potrebné vec predložiť odvolaciemu súdu, čím sa konanie predĺžilo. Všetky tieto skutočnosti aj podľa názoru ústavného súdu čiastočne prispeli k dĺžke napadnutého konania, za ktoré nenesie zodpovednosť konajúci súd. 6
16. Napokon ústavný súd hodnotil postup mestského súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. 17. Z chronológie postupu mestského súdu v napadnutom konaní vyplýva, že súd konal priebežne, ale nie vždy v primeraných časových odstupoch. K prvému pojednávaniu vo veci došlo približne 11 mesiacov od podania žaloby (7. októbra 2021), avšak druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až s približne 18-mesačným odstupom (6. apríla 2023). Je pravdou, že v tomto období súd nariadil 2 termíny pojednávaní, ale tieto sa neuskutočnili, raz z dôvodu na strane súdu a raz z dôvodu ospravedlnenej neúčasti žalovaného. Po treťom pojednávaní uskutočnenom 2. novembra 2023 bolo potrebné zrušiť termín štvrtého pojednávania určeného 7. marca 2024, a to z dôvodu na strane sťažovateľa, ktorý podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Za prejav nesústredenej činnosti možno považovať skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení, pričom o tomto návrhu muselo byť opätovne rozhodnuté. Keďže proti druhému uzneseniu o neodkladnom opatrení sťažovateľ opätovne podal odvolanie, vec musela byť opätovne predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie. V dôsledku uvedeného ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 28. novembra 2024. V roku 2025 sa uskutočnilo len jedno pojednávanie 27. marca, pretože ďalší termín pojednávania určený na 10. júl bol zrušený z dôvodov na strane súdu. V roku 2026 súd určil tri termíny pojednávaní (6. februára, 24 marca a 15. mája), avšak ani jedno sa neuskutočnilo, a to v prípade prvých dvoch z dôvodu nedodržania 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie, proti čomu obe strany vzniesli námietku a tretie pojednávanie bolo zrušené z dôvodov na strane súdu. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že súd od roku 2025 konal nesústredene, nie dostatočne razantne, s neprimerane veľkými odstupmi určoval termíny pojednávaní, ktoré buď boli zrušené z dôvodu nesústredenej činnosti súdu v plánovaní týchto pojednávaní, resp. z dôvodov, ktoré boli nepredvídateľné (práceneschopnosť zákonnej sudkyne). 18. V dôsledku opísaného neefektívneho postupu súdu napadnuté konanie trvá neprimerane dlho. Ústavný súd preto, prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). 19. Na základe zistenia, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal mestskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu). IV.2. K namietanému porušeniu čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní: 20. Sťažovateľ namietal, že postupom súdu v napadnutom konaní, ktorý si zapožičal súdny spis v trestnej veci sťažovateľa, vyhotovil a zaradil kópie časti trestného spisu do súdneho spisu v napadnutom konaní, došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Podľa názoru sťažovateľa na takýto postup nebol žiaden dôvod, navyše, protistrana mala a má možnosť sa oboznámiť s obsahom dôkazov a svedeckých výpovedí svedkov produkovaných v trestnom konaní, ako aj bližšie nešpecifikovanými prejavmi osobnej povahy (pričom sťažovateľ 7
v sťažnosti zároveň tvrdí, že obsahom trestného spisu nebola komunikácia s obeťou trestného činu prostredníctvom SMS správ, pozn.). 21. Pri bližšom skúmaní tejto námietky sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažovateľ neidentifikoval sféru súkromia (intímna zóna, telesná a duševná integrita, ochrana cti a dobrej povesti, sexuálna orientácia, rodové práva, právo na osobnú identitu a pod.), ktorej sa má ním tvrdený zásah týkať, tvrdí len, že zaradením časti kópie trestného spisu došlo k takému zásahu do jeho práv. Samotná skutočnosť, že došlo k zaradeniu časti trestného spisu do spisu, v posudzovanom konaní však nepostačuje na konštatovanie zásahu podľa čl. 8 dohovoru. 22. Predpokladom na vyslovenie porušenia tohto práva sťažovateľa je neoprávnenosť zásahu. Skutočnosť, že zasahovateľom mal byť orgán verejnej moci – súd v súvislosti s výkonom svojich právomocí v rámci súdneho konania, indikuje, že ide o legálny zásah, hoci sa nedá vylúčiť možnosť, že tento zásah môže byť v okolnostiach prípadu nelegitímny, resp. neproporciálny. V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že sťažovateľ disponuje inými právnymi prostriedkami pri ochrane svojich práv (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Označený zákon vo svojom § 9 upravuje ochranu práv porušených nesprávnym úradným postupom (za ktorý sťažovateľ postup mestského súdu výslovne považuje) vrátane vymedzenia podmienok, za ktorých splnenia sa sťažovateľ môže ochrany domáhať. Z princípu subsidiarity vyplýva, že v prípade, ak sa sťažovateľ môže domáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci, je povinný uprednostniť (využiť, vyčerpať) právomoc týchto orgánov a na to určeným prostriedkom, keďže ústavný súd môže svoju právomoc uplatniť až po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov nápravy porušenia označených práv sťažovateľa. 23. Vychádzajúc zo zistení, že sťažovateľ nedostatočne identifikoval zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, a skutočnosti, že ústavný súd v danom štádiu konania pred všeobecným súdom (súdom prvej inštancie) nie je oprávnený posúdiť oprávnenosť zásahu do práv sťažovateľa v prebiehajúcom konaní, ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu). V. Primerané finančné zadosťučinenie 24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 9 000 eur, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, povahou a významom sporu pre sťažovateľa. 26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 8
27. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, zistenú neefektívnu činnosť, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, súčasný stav vo veci samej, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie 2 000 eur pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 a 5 výroku nálezu). VI. Náhrada trov konania 28. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur a dvoch režijných paušálov po 15,86 eur. Za vyjadrenie právnej zástupkyne k stanovisku okresného súdu odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu nebola známa zo sťažnosti, resp. z obsahu predloženého súdneho spisu. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania 1 014,41 eur (bod 4 výroku nálezu). 29. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 31. augusta 2026 Peter Molnár predseda senátu
9