Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 186/2026-25
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa JRD Rakovec, družstvo, Rakovec nad Ondavou 389, zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. 19C/9/2021-452 zo 16. septembra 2025 takto
rozhodol:
1. Uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 19C/9/2021-452 zo 16. septembra 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 19C/9/2021-452 zo 16. septembra 2025 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu č. k. 19C/9/2021-452 zo 16. septembra 2025. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 186/2025-13 z 25. marca 2026 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. 3. Sťažovateľ bol v procesnej pozícii žalovaného v 2. rade plne úspešný v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 19C/9/2021 o neplatnosť zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré sa právoplatne skončilo 9. júla 2025. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. mája 2025 zmenil rozsudok okresného súdu z 9. februára 2022 tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Uznesením okresného súdu č. k. 19C/9/2021-408 z 13. augusta 2025 vyšší súdny úradník rozhodol o výške trov konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania 1 203,70 eur do 15 dní od doručenia uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaných. 5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka žalovaní podali sťažnosť, ktorú sudkyňa napadnutým rozhodnutím zamietla. Sudkyňa sa stotožnila so záverom vyššieho súdneho úradníka a uviedla, že tento správne poukázal na skutočnosť, že pojednávaní sa zúčastňoval JUDr. Pavol Vargaeštok, ktorý ako advokát Advokátskej kancelárie SLAMKA & Partners s.r.o. má kanceláriu v Prešove, Hlavná 2871. Poukázala na neúčelnosť ako dôvod nepriznania trov konania a uzavrela, že žalovaní v sťažnosti neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia o výške trov konania. 6. Dôvodom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým uznesením okresného súdu je rozhodovanie o vyúčtovaných náhradách cestovného a straty času uplatnených žalovanými za cestu právneho zástupcu z Dolného Kubína do Michaloviec a späť za účasť na pojednávaní 12. januára 2022, ktoré súd skrátil, vychádzajúc zo vzdialenosti miest Prešov a Michalovce. Sťažovateľ argumentuje, že súd mal vychádzať zo vzdialenosti miest Dolný Kubín a Michalovce, keďže sídlo advokátskej kancelárie (právneho zástupcu žalovaných) je v Dolnom Kubíne, poukazujúc pritom na znenie § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Právny zástupca má síce pracoviská na viacerých miestach, jedným z nich je aj pracovisko v meste Prešov, avšak sídlo advokátskej kancelárie je v Dolnom Kubíne. Poukazuje na to, že pracoviská advokátskej kancelárie slúžia na nevyhnutné porady a stretnutia s klientmi, a uvádza, že „súdy by sa museli hrať na detektívov, aby zisťovali, odkiaľ presne advokát vyrazil na cestu na daný úkon“. Dopĺňa, že právny zástupca dokonca na uvedené pojednávanie na okresnom súde vyrážal z Martina a ako doklad predložil potvrdenie ubytovacieho zariadenia. 7. Sťažovateľ vyčíta okresnému súdu nesprávne právne posúdenie, keď súd správne určenú normu nesprávne aplikoval na skutkový stav, pričom rozhodnutie súdu priznávajúce cestovné a náhradu za stratu času, vychádzajúc nie zo sídla, ale z pracoviska advokátskej kancelárie, podľa neho „nemá zákonné opodstatnenie v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania“. Napadnuté rozhodnutie považuje za ústavne nesúladné, porušujúce jeho základné práva. Zároveň vytýka súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, považuje ho za svojvoľné, arbitrárne, diskriminačné a vnútorne rozporné, ktoré „nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia stanovené zákonom a judikatúrou“.
2
II. Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa
II.1. Vyjadrenie okresného súdu:
8. Ústavný súd vyzval na vyjadrenie sa k vecnej stránke ústavnej sťažnosti predsedu okresného súdu, ktorý poukázal na to, že ústavný súd jeho argumentáciu neuznal, keď sa už vyjadroval k obdobnej ústavnej sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25C/28/2021-856 z 28. januára 2025, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 198/2025-26 z 19. novembra 2025. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie vychádza z rovnakého právneho názoru, pokiaľ ide o účelnosť trov konania, ako uznesenie vydané v konaní sp. zn. 25C/28/2021, prezentoval záver, že ústavná sťažnosť je dôvodná.
II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:
9. Oznámením z 26. marca 2026 ústavný súd upovedomil žalobcu ako zúčastnenú osobu o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa [§ 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] a umožnil mu vyjadriť sa k nej v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v stanovenej lehote ani neskôr až do rozhodnutia ústavného súdu nevyužila.
II.3. Replika sťažovateľa:
10. Sťažovateľ vo svojej replike zotrval na podanej ústavnej sťažnosti, k vyjadreniu okresného súdu nevzniesol námietky a požiadal ústavný súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.
III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
11. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania, pokiaľ ide o priznanú náhradu za stratu času a cestovné jeho právneho zástupcu za účasť na pojednávaní, nesprávne zohľadnil vzdialenosť na súd z pracoviska jeho zástupcu, a nie zo sídla advokátskej kancelárie, a v dôsledku tejto nesprávnosti, arbitrárnosti a nezákonnosti napadnutého uznesenia došlo k porušeniu jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru. 12. Ústavný súd už v konaní sp. zn. II. ÚS 198/2025 o skoršej, skutkovo a právne takmer identickej ústavnej sťažnosti posudzoval uznesenie okresného súdu vydané v konaní sp. zn. 25C/28/2021, vec prejednal a rozhodol v prospech sťažovateľa. V aktuálne prejednávanej veci nemá dôvod sa od svojich skôr vyslovených názorov odchýliť. 13. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že k problematike trov konania sa stavia rezervovane, podrobuje ju obmedzenému ústavnoprávnemu prieskumu a k zrušeniu výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne. Tento prístup vychádza z názoru, že rozhodnutie o trovách konania má vo vzťahu k veci samej jednoznačne akcesorickú povahu a samo osebe väčšinou nedosahuje takú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť základné práva a slobody, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. To však neznamená, že rozhodnutiami o trovách konania nemôže dôjsť
3
k porušeniu práv sťažovateľov. Otázka náhrady trov konania môže nadobudnúť ústavnoprávnu dimenziu v prípade postupu všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o trovách konania nepreskúmateľné (obdobne napr. IV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 482/2025, II. ÚS 363/2025). 14. Ako už ústavný súd konštatoval v náleze č. k. II. ÚS 198/2025-26 z 19. novembra 2025, z hľadiska ústavnej udržateľnosti neobstojí argumentácia okresného súdu týkajúca sa nepriznania nákladov za stratu času na ceste a cestovné advokátovi vyplývajúca zo skutočnosti, že advokátska kancelária má jedno z pracovísk aj v Prešove, a pritom nezohľadnenie toho, že sídlo advokátskej kancelárie (podľa zápisu v obchodnom registri, ako aj zápisu v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory) je v Dolnom Kubíne na ulici Radlinského 1735/29. Navyše, v konaní vo veci samej bol sťažovateľ právne zastúpený advokátskou kanceláriou ako obchodnou spoločnosťou, a nie priamo advokátom JUDr. Pavlom Vargaeštokom, preto sú relevantné rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa advokátskej kancelárie, v okolnostiach prípadu najmä jej sídlo. 15. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd zámenou náhodne vybraného pracoviska advokátskej kancelárie s jej sídlom dospel v napadnutom uznesení k zjavne nesprávnemu záveru o sídle advokátskej kancelárie v Prešove a od tejto zjavnej nesprávnosti odvodil výšku trov právneho zastúpenia. 16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). 17. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu). Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu opätovne posúdiť sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle už uvedeného a podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde je viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.
IV. Trovy konania
18. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 949,17 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). 19. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky]. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2025 predstavuje sumu 371 eur a režijný paušál sumu 14,84 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Výsledná suma, ktorú ústavný súd zvýšil o 23 % DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa, ako náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje 949,17 eur.
4
20. Vzhľadom na znenie zákona o ústavnom súde, ktorý ústavnému súdu poskytuje široký priestor na úvahu o rozsahu priznaných trov konania, ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov za repliku, keďže táto predstavuje stručné a jednoduché vyjadrenie, ktoré už neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. 21. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 22. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár predseda senátu
5