Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-22Sa/28/2022 4022200497 27. 02. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, zastúpeného advokátskou kanceláriou Šoltýs & Korniet, s. r. o. , so sídlom Brnianska 3725/43, Bratislava IČO: 36 869 694, proti žalovanej: Obec Práznovce, so sídlom M. Nešpora 146/4, Práznovce, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., so sídlom advokátskej kancelárie Južná trieda 1, Košice, IČO: 31 942 423, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanej Obci Práznovce povinnosť konať o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX a rozhodnúť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. II. Žalovaná Obec Práznovce je povinná v lehote do 30 dní od splnenia povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia doručiť správnemu súdu rozhodnutie o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX. III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, ako príslušnému stavebnému úradu, rozhodnúť v lehote jedného mesiaca o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením (ďalej len „žiadosť o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019“), ktorej bolo pridelené číslo spisu XXX/XXXX.-XXX/XXXX, postupovať podľa ustanovenia § 68 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (stavebný poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), a teda uloženia povinnosti konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením. 2. Žalobca úvodom zhrnul skutkový stav týkajúci sa administratívneho konania, ktoré bolo zahájené na základe žiadosti o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, podanej žalovanej v ten istý deň, vedeného pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX. 3. Žalovaná dňa 28. júna 2019 vydala rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/ XX spolu s výzvou na doplnenie podkladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX, ktorou vyzvala žalobcu na doplnenie podkladov k územnému konaniu v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca výzvu prevzal 17. júla 2019. Keďže sa žalobcovi javil dôvod prerušenia konania ako nezákonný a žiaden právny predpis nepožaduje ako prílohu k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením podklady k územnému konaniu (jedná sa o dve odlišné konania), zaslal žalobca žalovanej dňa 25. júla 2019 žiadosť o zdôvodnenie výzvy, pričom okrem argumentov na podporu jeho názoru požiadal o ozrejmenie relevantných dôvodov pre vyžadovanie územného rozhodnutia v súvislosti s konaním o žiadosti o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019.
4. Z dôvodu procesnej opatrnosti a s ohľadom na zachovanie príslušných lehôt požiadal žalobca dňa 25. júla 2019 žalovanú o vydanie záväzného stanoviska obce. Hoci bolo záväzné stanovisko obce negatívne, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná je v tejto veci v postavení stavebného úradu, nemôže byť súčasne aj dotknutým orgánom. Túto, ako aj ďalšiu právnu argumentáciu uviedol žalobca v odpovedi na záväzné stanovisko žalovanej z 8. októbra 2019 a 17. septembra 2019. 5. Lehota v zmysle prvého prerušenia márne uplynula dňa 16. augusta 2019, v dôsledku čoho mala žalovaná pokračovať v konaní, k čomu však nedošlo. Namiesto toho dňa 6. septembra 2019 vydala ďalšie rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX spolu s výzvou na doplnenie podkladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX ktorou opätovne vyzvala žalobcu na doplnenie podkladov k žiadosti o návrh na vydanie územného rozhodnutia. Ku druhému prerušeniu konania a druhej výzve žalobca zaujal právne stanovisko v liste z 8. októbra 2019, v ktorom označil tieto správne akty za nulitné a postup stavebného úradu za nesprávny procesný postup zabraňujúci dosiahnutiu stavu právnej istoty rozhodnutím o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 v zákonnej lehote. 6. Dňa 29. januára 2020 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X ktorým konanie zastavila (ďalej len „prvá rozhodnutie o zastavení konania“). Dňa 11. februára 2020 podal žalobca voči prvému rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 25. mája 2020 rozhodnutím č. s. A./XXXXXX-XXX tak, že prvé rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Spisový materiál bol žalovanej ako stavebnému úradu vrátený dňa 1. júna 2020. 7. Dňa 26. augusta 2020 vydala žalovaná ďalšie rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.XXX/XXXX/XX spolu s výzvou na doplnenie dokladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX, ktorá bola žalobcovi doručená 3. septembra 2020, pričom 30 dňová lehota tam uložená uplynula 5. októbra 2020, keďže posledný deň lehoty ktorým bol 4. september 2020 pripadol na sobotu. Dňa 1. októbra 2020 žalovaná vydala rozhodnutie č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX-X, ktorým opätovne zastavila konanie (ďalej len „druhé rozhodnutie o zastavení konania“) vo veci zmeny stavby pred dokončením a to v čase, kedy ešte plynula 30 dňová lehota v zmysle rozhodnutia o prerušení konania. V dôsledku uvedeného Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutím z 21. januára 2022 č. A./XXXXXX-XXX druhé rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 8. Následne, žalovaná dňa 23. júna 2022 oznámila, že pokračuje v konaní s tým, že po viac ako troch rokoch odo dňa podania žiadosti o zmenu stavby pred dokončením uložila žalobcovi povinnosť požiadať o zmenu platného územného plánu, ktorá bude posúdená na samostatnom zastupiteľstve obce, pričom žalovaná ako stavebný úrad v tomto oznámení o pokračovaní konania zdôvodnila, že až po schválení zmeny územného plánu obce zastupiteľstvom obce bude konanie o žiadosti žalobcu pokračovať. 9. V nadväznosti na oznámenie o pokračovaní v konaní žalobca oznámil žalovanej svoj nesúhlas so zmienených procesným postupom, na čo žalovaná reagovala vyjadrením z 2. septembra 2022 a opäť vyzvala žalobcu na podanie žiadosti o zmenu územného plánu obce. 10. Žalobca má zato, že žalovaná, keďže o žiadosti o zmenu stavby pred dokončením nerozhodla ani po 3 a pol rokoch od jej podania, sa dopúšťa nečinnosti napĺňajúc definíciu podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“). Vychádzajúc z § 18 ods. 2 a § 49 ods. 2 Správneho poriadku bola žalovaná povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania, respektíve vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Uvedené lehoty stanovené s právnym poriadkom sú kogentné a žalovaná nebola oprávnená ich svojvoľne prekračovať bez poskytnutia náležitého odôvodnenia. Žalovaná ako stavebný úrad svojim nesprávnym úradným postupom a vytváraním zbytočných prieťahov porušuje Ústavou Slovenskej republiky garantované právo žalobcu na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov (napríklad nález sp. zn. III. ÚS 250/2016 Z 13. septembra 2016, alebo nález sp. zn. II. ÚS 26/95 z 12. júla 1995). Žalobca má zato, že v konaní nie sú dané žiadne prekážky, ktoré by namietanú nečinnosť žalovanej odôvodňovali. K otázke právneho posúdenia, čo možno v prípade nekonanie orgánu verejnej správy považovať za nečinnosť, žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad uznesenie z 15. decembra 2011 sp. zn. 5Sžnč/7/2011 alebo uznesenie zo 4. novembra 2015 sp. zn. 4Sžnz/1/2015. Žalobca dodal, že bez ohľadu na spôsob rozhodnutia žalovanej, teda či už kladný alebo záporný, žalovaná bráni žalobcovi domáhať sa preskúmania meritórneho rozhodnutia nadriadeným orgánom v odvolacom konaní. 11. Žalobca záverom popísal svoj postup, prostredníctvom ktorého sa pokúšal odstrániť nečinnosť v rámci administratívneho konania a to podávaním sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach znení neskorších predpisov ako aj podávaním podnetov na prokuratúru podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Napriek skutočnosti, že zo strany príslušnej okresnej prokuratúry v rámci prešetrenia
podnetov ako aj zo strany Okresného úradu Nitra, oddelenia štátnej stavebnej správy v rámci prešetrenia sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti žalovanou, bola konštatovaná nečinnosť žalovanej a súčasne jej boli uložené opatrenia na jej odstránenie, je žalovaná aj naďalej nečinná, a to napriek skutočnosti, že v konaní neexistuje zákonná prekážka aby meritórne rozhodla o žalobcovej žiadosti o zmenu stavby pred dokončením. II. Vyjadrenie žalovanej a jeho doplnenie 12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá úvodom uviedla, že z dôvodu nedisponovania administratívnym spisom, ktorý sa v tom čase nachádzal na Ministerstve dopravy a výstavby Slovenskej republiky respektíve na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, svoje vyjadrenie k žalobe dodatočne doplní. 13. Žalovaná v stručnosti zrekapitulovala konanie o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, pričom mala za to, že nemôže byť nečinná, pretože dňa 23. júna 2022 oznámením o pokračovaní konania vyzvala žalobcu na iniciovanie konania o zmene územného plánu obce Práznovce, a to opakovane aj dňa 2. septembra 2022, na čo žalobca nereflektoval. Dňa 23. novembra 2022 predložila administratívny spis Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky a aj z uvedeného dôvodu nebolo vo veci samej doposiaľ rozhodnuté. 14. Žalovaná ďalej v stručnosti ozrejmila funkciu územného plánu obcí ktorý predstavuje základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie. Ďalej poukázala na § 30 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 176/03 z 21. augusta 2003, podľa ktorého zmena územného plánu obce nie je zásahom do vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/17/2012 je obec povinná v prípade novej rozsiahle výstavby mať územný plán obce, ktorý stanoví zásady priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce až následne na základe schváleného územného plánu obce je možné vydať územné rozhodnutie na stavbu. Územné plánovanie je priestorové plánovanie, ktorým sa určuje ako budú jednotlivé priestory územia využívané. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Za tým účelom si stavebný úrad aj prostredníctvom vlastníka nepovolenej stavby zaobstará potrebné doklady. 15. V ďalšom poukázala na právnu úpravu prerušenia konania podľa (§ 29) Správneho poriadku ako aj povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku) v ktorej je zakotvená zásada materiálnej pravdy. K uvedenému poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/87/2008 a Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/29/2016. 16. Žalovaná záverom uviedla, že žalobca zistiac, že bude potrebovať vykonať ďalšie úkony, podával opakovane a sústavne rôzne podania, ktoré mali za následok, že samotné správne konanie vo veci samej sa predlžovalo tým, že originál administratívneho spisu putoval od orgánu k orgánu a objektívne nebol k dispozícii samotnej žalovanej. 17. V doplnení vyjadrenia k žalobe žalovaná chronologicky popísala priebeh konania o žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením z 24. mája 2019 tak, ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu. Z uvedeného malo vyplynúť, že od roku 2019 až do roku 2022 sa opakovane riešili sťažnosti ako aj opakované sťažnosti príslušnými orgánmi v dôsledku čoho im musel byť administratívny spis v origináli predložený. Žalovaná dňa 23. júna 2022 oznámením o pokračovaní konania vyzvala žalobcu na iniciovanie konania o zmene územného plánu obce Práznovce a to aj opakovane dňa 2. septembra 2022. Ako ďalší príklad žalovaná uviedla, že na základe sťažnosti musela predložiť dňa 23. novembra 2022 administratívny spis Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorý ho bez vedomia žalovanej odoslal Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Administratívny spis bol po opakovaných výzvach vrátený až 21. februára 2023. Žalovaná mala za to, že je to práve žalobca, ktorý zavinil nemožnosť vydať rozhodnutie z dôvodu opakovaného podávania podnetov, sťažností a oznámení nesúvisiacich priamo so základným konaním, čím zavinil situáciu, kedy žalovaná s administratívnym spisom dlhodobo nedisponovala a musela sa venovať potrebnému vyjadrovaniu k jednotlivým podaniam. Žalovaná uviedla, že ku dňu podania vyjadrenia nebolo rozhodnutie vydané z dôvodu, že nebolo ukončené dokazovanie vo veci samej a nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok. Žalovaná opätovne poukázala na jej povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaná má teda za to, že jej nemožno uložiť, aby vo veci rozhodla bez vykonania všetkého dokazovania, ktoré považuje za potrebné a ktoré jej bolo uložené vykonať aj zrušujúcimi rozhodnutiami odvolacieho orgánu. III. Replika žalobcu
18. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v rámci, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v žalobe proti nečinnosti žalovanej. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej uviedol, že obsahuje do veľkej miery iba teoretické východiská a právny rámec rozhodovacieho procesu stavebného úradu, ktoré nemajú podľa jeho názoru priamy súvis s namietaním nesprávnym postupom žalovanej ktorý vyústil do jej nečinnosti. 19. Žalobca je toho názoru, že nemožno akceptovať tvrdenie žalovanej o potrebe obce Práznovce prijať zmeny územného plánu v prípade novej výstavby, a to z dôvodu, že ani náznakom neozrejmil, čo ju po viac ako troch rokoch od podania žiadosti viedlo k takémuto postupu. Žalobcovi zároveň nie je zrejmé od ustanovení akého právneho predpisu vyvodzuje jeho povinnosť iniciovať zmenu územného plánu obce Práznovce (§ 17 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona), o ktorej má rozhodnúť obecné zastupiteľstvo. Žalobca je toho názoru, že zmenu územného plánu môže iniciovať aj priamo obec a nie je preto daný zákonný dôvod na procesný postup, ktorý uplatňuje žalovaná a ktorý žalobca namieta ako jej nečinnosť. Navyše, žalovaná má možnosť žiadosť žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 zamietnuť. Žalovaná však zvolila procesný postup, ktorý prakticky znemožnil žalobcovi dosiahnuť vydanie meritórneho rozhodnutia o jeho žiadosti, ktoré by bolo spôsobilé na preskúmanie odvolacím orgánom, respektíve súdom v rámci správneho súdnictva. Žalobca však ani po takmer štyroch rokoch od podania žiadosti nedisponuje meritórnym rozhodnutím čo len prehlbuje existujúci stav právnej neistoty. 20. Žalobca sa viacerými dostupnými právnymi prostriedkami domáhal odstránenie nečinnosti žalovanej čo preukazujú aj početné podania žalobcu priložené ako dôkaz k správnej žalobe. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu, že rozhodnutia odvolacieho orgánu, či prokuratúry, ako aj nadriadeného orgánu o prešetrení vybavenia sťažnosti žalobcu zhodne konštatujú nečinnosť žalovanej v predmetnom konaní. Žalobca preto považuje za absurdný argument žalovanej, že v dôsledku využívania dostupných právnych prostriedkov nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote, pretože sa tým predlžovalo administratívne konanie. IV. Duplika žalovanej 21. V duplike predloženej správnemu súdu žalovaná zotrvala na argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe, pričom nad rámec uvedeného poukázala na to, že to bol žalobca, ktorý požiadal o vydanie povolenia na rekonštrukciu, pričom následne sa domáha zmeny stavby pred jej dokončením. Z uvedeného je zrejmé, že je to žalobca, ktorý svojím konaním vedome predlžuje časový úsek na rozhodovanie v predmetnej právnej veci a to tým, že sám iniciuje zmenu podmienok, za ktorých mu bolo vydané pôvodné rozhodnutie. Žalovaná pritom musí žiadosť žalobcu o povolenie zmeny stavby pred dokončením posúdiť nanovo, keďže sa jedná o nový nárok žalobcu čo do záberu, ale i čo do rozsahu, podriadiť ju pod platnú právnu úpravu a posúdiť súlad s normatívnymi predpismi obce - to vrátane platného územného plánu obce. Takýmto postupom zo strany žalobcu sa žalovaná dostáva, už v rámci prebiehajúceho konania do situácie, kedy sa musí zaoberať novými odlišnými stanoviskami oproti pôvodnej žiadosti a tieto právne a skutkovo vyhodnotiť. 22. Žalovaná je teda toho názoru, že nemožno prihliadať iba na časový horizont rozhodovania, ale je potrebné skúmať postoj a vyjadrenia žalobcu práve v kontexte potreby ďalšieho dokazovania, na jeho opakované podania a vyjadrenia, ktoré bránili rozhodnutiu vo veci tým, že žalovaná nemala k dispozícii administratívny spis, ako aj na obdobie, kedy bolo konanie prerušené, a lehoty na rozhodnutie neplynuli. Žalobca teda namiesto doloženia dokladov a listín opakovane podával rôzne podnety a sťažnosti na postup žalovanej. 23. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prípadnú zmenu územného plánu mohla iniciovať aj samotná obec Práznovce žalovaná uviedla, že obec nemôže zohľadňovať individuálne požiadavky jednotlivcov a teda túto aktivitu na zmenu územného plánu mal vyvinúť a financovať žalobca, ktorý to ale nie je ochotný urobiť. 24. Žalovaná uzavrela, že k dnešnému dňu nebolo o žiadosti žalobcu o povolenie zmeny stavby pred dokončením z 24. mája 2019 rozhodnuté z dôvodu, že nebolo ukončené dokazovanie a nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na vydanie rozhodnutia. V. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Podľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný. 25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 26. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 22Sa/28/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou NR-22Sa/28/2022. 27. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je namietaná nečinnosť žalovanej v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, ktorej bolo pridelené číslo spisu XXX/XXXX.-XXX/XXXX. Žalobca netvrdí, že by bola žalovaná v rámci celého konania o jeho žiadosti úplne nečinná a teda nepopiera, že v konaní určité úkony vykonávala, tieto však hodnotí ako neúčelné a je toho názoru, že v pokračovaní v konaní o žiadosti o zmene stavby pred jej dokončením z 24. mája 2019 a vydaním meritórneho rozhodnutia jej nebránia žiadne prekážky. 28. Úvodom dáva správny súd do pozornosti ustanovenie § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, podľa ktorého konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Predmetné prechodné ustanovenie je pre prejednanie veci podstatné, pretože s účinnosťou od 1. júla 2023 došlo ku zmene definície nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP a to doplnením o negatívny definičný znak za bodkočiarkou, v zmysle ktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Keďže bola žaloba podaná na krajský súd dňa 21. novembra 2022 a teda pred 30. júnom 2023, správny súd bude pri prejednávaní a rozhodovaní veci a teda pri posudzovaní namietaného nekonania žalovanej v začatom administratívnom konaní vychádzať z definície nečinnosti v znení do 30. júna 2023, podľa ktorej je nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 29. K posúdeniu, či sa v konkrétnej veci jedná o nečinnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP a teda o protiprávne nekonanie resp. nepokračovanie v začatom konaní, je potrebné pristupovať s ohľadom na konkrétne okolnosti ako aj právnu úpravu príslušného administratívneho konania. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať totiž viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať buď úplne
nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať, prípadne môže orgán verejnej správy síce konať, no nedôsledne, liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými procesnými úkonmi. Judikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo ho pre účastníka konania predražovať (úmysel orgánu verejnej správy na takomto postupe je však irelevantný). 30. Protiprávnosť nekonania je daná, pokiaľ povinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas (v rámci zákonom ustanovených lehôt) uskutočniť konkrétne administratíve konanie vyplýva zo znenia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy konať. 31. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny základ priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty. Súčasne pre orgány štátnej správy a štátne orgány platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Napokon požiadavka na konanie orgánu verejnej správy konať bez prieťahov vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžnč/3/2011 konštatoval, že „Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej, alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe...“ Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 225/08, III.ÚS 282/08, III.ÚS 70/02). 33. Vo všeobecnosti niet pochybností o tom, že cieľom administratívneho konania začatého na základe žiadosti (prípadne iného úkonu ktorý má za následok jeho začatie), je zistiť presne a úplne skutočný stav veci, tento posúdiť a aplikovaním relevantných právnych predpisov rozhodnúť o takejto žiadosti. Tým je definovaná aj povinnosť príslušného orgánu verejnej správy, ktorému je žiadosť adresovaná. Účastník, ktorý administratívne konanie inicioval, nemá nárok na konkrétne rozhodnutie o jeho žiadosti (teda či jej bude vyhovené alebo bude naopak zamietnutá, či inak procesne vybavená), avšak má nárok, aby bolo o jeho žiadosti rozhodnuté a to v primetanej lehote, resp. v lehote, ktorú určuje príslušný právny predpis na dané konanie sa vzťahujúci. 34. Hoci nie je dĺžka trvania administratívneho konania definičným znakom prípadnej nečinnosti orgánu verejnej správy podľa SSP, je potrebné mať na pamäti, že podľa čl. 7 CM/Rec(2007)7 odporúčania Výboru ministrov o dobrej správe „Orgány verejnej správy konajú a plnia si svoje povinnosti v primeranej lehote“. Určitý časový rámec pre posúdenie, či v administratívnom konaní k nečinnosti (ne)konajúceho orgánu dochádza, však poskytuje. Orgán verejnej správy je totiž v určenej lehote povinný rozhodnúť, pokiaľ tomu nebránia iné zákonné prekážky. 35. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktorý je v zmysle § 140 Stavebného zákona aplikovateľný aj na konania podľa tohto zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, rozhodne stavebný úrad v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania bezodkladne, pričom v ostatných prípadoch, je povinný rozhodnúť v lehote do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Hoci sú uvedené lehoty tzv. poriadkovými lehotami a ich striktné nedodržanie ihneď nemusí zakladať porušenie práva účastníka konania na rozhodnutie v primeranej lehote (práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov), situácia sa zmení, pokiaľ orgán verejnej správy nerozhodne ani s odstupom mesiacov či rokov bez toho, aby mal na takúto pasivitu zákonný podklad alebo aby mu v postupe bránili iné zákonné prekážky. Správny súd opakuje, že sledovaným cieľom konania iniciovaného na základe žiadosti účastníka je pritom včasné posúdenie tejto žiadosti a následne vydanie rozhodnutia, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 36. Vychádzajúc z uvedeného a s konkretizáciou na prejednávanú vec správny súd konštatuje, že žalovaná ako stavebný úrad bola povinná o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmene stavby pred dokončením podľa § 68 Stavebného zákona rozhodnúť v lehote do 30 dní, resp. do 60 dní, pokiaľ bola toho názoru, že sa jedná o zvlášť zložitú vec, prípadne požiadať odvolací orgán o jej primerané predĺženie.
37. Preskúmajúc obsah administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaná v rozmedzí rokov 2019 až 2020 určitým spôsobom konala (pričom už iba z uvedenej dĺžky je zrejmé, že lehota na rozhodnutie dodržané nebola), keď vyzývala žalobcu na doloženie dokumentácie a dvakrát konanie (hoci ako sa napokon ukázalo, nezákonne) zastavila. Síce aj toto obdobie mohlo byť sprevádzané presvedčením žalobcu, že žalovaná nekoná spôsobom a tempom, akým by si želal, napokon však bolo vydané procesné rozhodnutie ktorým sa vec končí a ktoré mohol napadnúť na odvolacom orgáne. Ani prípadné vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia sa nemôže dodatočne (bez ďalšieho) pretransformovať na nečinnosť existujúcu počas obdobia, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia. Správny súd sa preto obdobím od 2019 do 2020, resp. 2022, počas ktorého sa vec nachádzala na odvolacom orgáne, zaoberať nebude. 38. Nečinnosť, pre ktorú sa žalobca rozhodol obrátiť na správny súd, mala započať po vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie po zrušení druhého rozhodnutia o zastavení konania. Spis bol žalovanej vrátený 11. februára 2022. Od tohto momentu začala žalovanej plynúť nová lehota podľa § 49 ods. 1 resp. 2 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona na posúdenie žalobcovej žiadosti o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 (byť viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím orgánom tak v prvom ako aj druhom zrušujúcom rozhodnutí) a rozhodnutie o nej. Keďže žalovaná v 30 ani 60 dňovej lehote nevykonala voči žalobcovi žiaden úkon a túto nečinne spotrebovala, podľa názoru správneho súdu žalobca celkom dôvodne dňa 22. apríla 2022 (t. j. po 70 dňoch) podal sťažnosť na nečinnosť žalovanej. 39. V prvom rade správny súd dospel k záveru, že nemožno priznať úspech argumentácii žalovanej, že minimálne v čase po vrátení veci dňa 11. februára 2022 žalobca podávaním sťažností zapríčinil, že žalovaná sa musela primárne zaoberať ich vybavením a nedisponovala administratívnym spisom, čo vytvorilo prekážku pre posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná mala administratívny spis dostatočný čas v dispozícii a žalobca jej doprial viac než potrebný časový priestor (70 dní), kým sa celkom legitímne domáhal pokračovania v začatom administratívnom konaní. Správny súd nezistil také excesívne využívanie zákonného inštitútu sťažnosti proti nečinnosti žalobcom, ktoré by malo za následok znemožnenie riadneho postupu žalovanej v začatom administratívnom konaní. Navyše, žalovaná disponovala administratívnym spisom celých 9 mesiacov, od 11. februára 2022 až do 23. novembra 2022, kedy ho na výzvu musela predložiť Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky. 40. V druhom rade, sama žalovaná v duplike vágne argumentuje, že to bol žalobca, ktorý najprv požiadal o vydanie povolenia na rekonštrukciu stavby, pričom následne sa domáha zmeny stavby pred jej dokončením. Z uvedeného má byť zrejmé, že žalovaná musí túto žiadosť ako nový nárok žalobcu posúdiť odznova, a to najmä, či sú splnené materiálne predpoklady povolenia zmeny stavby pred jej dokončením. Správny súd z uvedeného vyvodzuje, že žalovaná tým ospravedlňuje neprimeranú dĺžku konania o žiadosti žalobcu. Odhliadnuc od samotnej podstaty konania o zmene stavby pred jej dokončením podľa § 68 Stavebného zákona, kedy sa predpokladá, že úlohou stavebného úradu je primárne v základnej lehote podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona práve posúdenie určitej zmeny stavby zrealizovanej oproti pôvodnému stavu vyplývajúcemu zo stavebného povolenia, a teda argumentácii žalovanej možno len ťažko priznať úspech, správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaná žalobcu o nemožnosti rozhodnúť v lehote do 30 dní z dôvodu, že sa jedná o zvlášť zložitý prípad, neupovedomila. Inými slovami, žalovaná svoju nečinnosť zdôvodňuje správaním sa žalobcu, ktorý (celkom legitímne) využíva možnosť využiť inštitút upravený v Stavebnom zákone, pričom z konania žalovanej zároveň nevyplýva, že by posúdila vec ako zvlášť zložitú, pretože nielenže neupovedomila žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie až do 60 dní, ale ani nepožiadala odvolací orgán o jej ďalšie primerané predĺženie. Ani túto argumentáciu žalovanej preto nemožno považovať za náležitú. 41. Správny súd sa ďalej zameral na časť administratívneho konania bezprostredne predchádzajúcu podaniu správnej žaloby v čase od oznámenia č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X-XXX. z 23. júna 2022 o pokračovaní konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX. Žalovaná týmto oznámením totiž nastolila paradoxnú situáciu, kedy síce žalobcovi oznámila, že v konaní o jeho žiadosti o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 pokračuje, avšak zároveň vyzvala žalobcu na iniciovanie zmeny platného Územného plánu obce Práznovce s dôvetkom, že v konaní nebude ďalej pokračovať, kým nový územný plán nebude schválený obecným zastupiteľstvom. Konanie tak zamrzlo v bode, kedy žalovaná konanie síce rozhodnutím neprerušila avšak uložila žalobcovi bez určenia lehoty podmienku, do splnenia ktorej v konaní pokračovať nebude. 42. Odhliadnuc od lehôt na rozhodnutie upravených v § 49 Správneho poriadku, v konaní môžu vystať situácie alebo predbežné otázky, ktoré je potrebné pred rozhodnutím vyriešiť a na ich vyriešenie je zjavne
potrebný dlhší časový priestor. Z uvedeného dôvodu Správny poriadok v § 29 upravuje inštitút prerušenia administratívneho konania z taxatívne vymedzených dôvodov, počas ktorého vyššie uvedené lehoty na rozhodnutie orgánu verejnej správy neplynú a jeho prípadné nekonanie má teda zákonný podklad, v dôsledku čoho nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. Priamoúmerne sa preto lehoty na rozhodnutie vo veci de facto predlžujú vo vzťahu k dobe, po ktorú bolo konanie prerušené. Sama žalovaná pritom dvakrát konanie o žiadosti žalobcu prerušila z dôvodu potreby doplnenia podkladov zo strany žalobcu spolu s určením lehoty prerušenia konania (prerušením konania z 28. júna 2019 a 26. augusta 2020), po uplynutí ktorej bola povinná v administratívnom konaní ďalej pokračovať a rozhodnúť. Orgán verejnej správy v konaní pokračuje, len čo sa pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, pričom vo veci nie je potrebné vydať žiaden formálny úkon, ktorý by sa doručoval účastníkom konania a ktorý by ich upovedomoval o pokračovaní v konaní. Pokračovanie v konaní je vo svojej podstate faktickým úkonom, t. j. správny orgán uskutoční akýkoľvek procesný úkon ako ďalší v poradí v rámci predmetného správneho konania. Ak by správny orgán v konaní nepokračoval, bola by jeho pasivita vyhodnotená ako nečinnosť a účastník konania by mohol aplikovať príslušné právne prostriedky, ktorými by žiadal o nápravu. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 29 [Prerušenie konania]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 277.) 43. Správny súd zistil, že žalovaná po oznámení, že v konaní pokračuje (pričom oznámenie o pokračovaní v konaní považuje správny súd ako úkon za nadbytočný), vyššie uvedeným spôsobom nekonala a konanie o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 na potrebný čas rozhodnutím neprerušila. Namiesto toho, bez zákonného základu, a teda v rozpore so zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), vyzvala žalobcu na splnenie povinnosti nevyplývajúcej zo Stavebného zákona ani iného právneho predpisu, navyše bez uloženia maximálnej lehoty na splnenie takejto povinnosti. V konaní zároveň odmietla pokračovať nie do splnenia uloženej povinnosti, ale až do doby, kým nebude územný plán obce zmenený. Je zrejmé, že, výzva na iniciovanie zmeny územného plánu obce nie je nedostatkom podania a ani začatým konaním o predbežnej otázke a takýto postup nepredpokladá ani Stavebný zákon. Žalovaná teda nielenže nepostupovala podľa § 29 Správneho poriadku (správny súd za zisteného skutkového stavu a prezentovaných okolností ani nevidí dôvod na prerušenie konania podľa § 29 Správneho poriadku), išla nad jeho rámec, čím sa dopustila svojvôle majúcej za následok, že protiprávne nekoná, keďže lehota na rozhodnutie jej naďalej plynie a napĺňa tak definičné znaky nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Za daných okolností ani nesúčinnosť žalobcu nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, prečo žalovaná v konaní ďalej nepokračuje. 44. Zarážajúce sú pritom dôvody vyššie uvedeného postupu žalovanej, ktoré sú zrejmé tak z odôvodnenia oznámenia o pokračovaní v konaní z 23. júna 2022 ako aj zo stanoviska z 2. septembra 2022, podľa ktorých nemôže byť rozhodnuté o povolení zmeny stavby pred dokončením z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, pretože nebolo ukončené dokazovanie vo veci samej a teda nedošlo k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. V oznámení č. XXX/ XXXX.-XXX/XXXX/X-XXX. o pokračovaní konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX z 23. júna 2022 žalovaná, o. i., konštatuje, že stavba, zmenu ktorej žalobca žiada „... nie je vôbec v súlade s platným Územným plánom obce Práznovce – C.2 – Určenie prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok využitia jednotlivých plôch, intenzity ich využitia (Obytné územie IBV, Regulačný blok B) str. 73.“ a že „V prípade výstavby bytového domu aj radovej zástavby by bola porušená záväzná časť územného plánu. V prípade výstavby bytového domu aj radovej zástavby bude porušené prípustní funkčné využitie predmetného územia, ktoré je súčasťou kapitoly C.2. záväznej časti Územného plánu obce.“. Podobné závery žalovaná zopakovala aj v stanovisku č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X-XXXXXXXXXX z 2. septembra 2022 v reakcii na vyjadrenie žalobcu z 2. septembra 2022 a teda, že „požadovaná Zmena stavby pred jej dokončením je z pohľadu charakteru budúcej funkcie i architektonického stvárnenia stavby nielen v zásadnom rozpore s plánovaným využitím daného územia v zmysle platného územného plánu obce Práznovce, ale i v zmysle platného stavebného zákona o súvisiacich predpisov predstavuje takú zmenu pôvodnej stavby, ktorá vyžaduje po patričnej zmene Územného plánu i vykonanie Územného konania.“. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná už zistila, že zmenu stavby nie je možné povoliť z dôvodu nesúladu s platným Územným plánom obce Práznovce a tento je za účelom povolenia jej zmeny potrebné zmeniť. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaná ako stavebný úrad, viazaná zásadou materiálnej pravdy má rozhodovať podľa existujúceho skutočného stavu (teda vychádzajúc z existujúceho a platného územného plánu obce) a nie tento ohýbať tak, aby mohlo byť o žiadosti rozhodnuté konkrétnym spôsobom. Aj uvedenú ad absurdum argumentáciu žalovanej vyhodnotil správny súd za nedôvodnú.
45. Správny súd na tomto mieste a bez toho aby sa akokoľvek vyjadroval a zaujímal stanovisko, či sú podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení stavby splnené, alebo nie, poukazuje na záver prvej vety § 68 ods. 2 Stavebného zákona, z ktorej vyplýva, že stavebný úrad nemá povinnosť o žalobcovej žiadosti rozhodnúť iba kladne a to jej vyhovením a povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Sám Stavebný zákon v citovanom ustanovení predpokladá, že podmienky na povolenie zmeny stavby pred jej dokončením nemusia byť splnené, v dôsledku čoho o žiadosti rozhodne tak, že ju zamietne. Nie je preto daný dôvod, aby žalovaná nútila žalobcu, bez právneho dôvodu, iniciovať zmenu územného plánu obce len za tým účelom, aby mohla (domnele, keďže výsledok iniciovania zmeny územného plánu obce nemožno prezumovať) o jeho žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením rozhodnúť kladne. 46. Za zistených okolností neexistujú žiadne prekážky, ktoré by bránili žalovanej o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 ďalej konať a rozhodnúť. Skutočný stav je totiž žalovanej zjavne známy a to vychádzajúc z jej vlastných záverov v oznámení o pokračovaní v konaní z 23. júna 2022 ako aj stanovisku z 2. septembra 2022, podľa ktorých je zmena stavby pred jej dokončením v rozpore s platným územným plánom obce. Žalovaná teda bol schopná zistiť skutočný stav veci a posúdiť žiadosť žalobcu v intenciách existujúceho a stále platného územného plánu. Správny súd konštatuje, že či už sú uvedené závery žalovanej správne a zákonné, alebo nie (čo správny súd v rámci konania o žalobe proti nečinnosti nemôže vyhodnocovať), jedná sa o zistenia stavebného úradu, ktoré majú byť obsahom meritórneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 (spravidla zamietavého). Tieto zistenia nie sú dôvodom na faktické nepokračovanie v začatom konaní a odďaľovanie rozhodnutia o žalobcovej žiadosti v jej merite. 47. Správny súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že žalovaná je v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/ XXXX nečinná, pretože mala po vrátení veci z odvolacieho orgánu dňa 11. februára 2022 celých 70 dní na rozhodnutie a následne ďalších 5 mesiacov od 23. júna 2022 do 23. novembra 2022, kedy mohla a mala o žalobcovej žiadosti rozhodnúť, pričom tak neučinila. Zároveň bolo zistené, že žalovaná neurobila príslušné opatrenia podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku na predĺženie lehoty na rozhodnutie a ani konanie postupom podľa § 29 Správneho poriadku z relevantných dôvodov rozhodnutím neprerušila. Žalovaná v konaní od 11. februára 2022 do 23. júna 2022 nevykonala žiaden účelný úkon, pričom aj oznámenie z 23. júna 2022 a stanovisko z 2. septembra 2022, z obsahu ktorých vyplýva ňou zvolený procesný postup rezultujúci do nekonania, nemá zákonný základ, čím konala svojvoľne. 48. Správny súd v dôsledku uvedených zistení rozhodol postupom podľa § 250 SSP tak, že výrokom I. žalovanej uložil povinnosť konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň výrokom II. žalovanej uložil povinnosť v lehote do 30 dní od splnenia povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia doručiť správnemu súdu rozhodnutie o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.XXX/XXXX. 49. Správny súd žalovanú poučuje podľa § 251 ods. 1 SSP, ak svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd jej i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanej. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 51. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).