{"guid": "c18588a3-daa4-4771-a4ff-fc26078c5197:28d3f31f-a04d-47e7-8416-c804ec249a48", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2", "spisova_znacka": "NR-22Sa/28/2022", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-22Sa/28/2022 z 27. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 27. februára 2026, sp. zn. NR-22Sa/28/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2", "identifikacne_cislo": "4022200497", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Stankociová", "sudca_id": 1018, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-stankociova-1018", "datum_vydania": "2026-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28d3f31f-a04d-47e7-8416-c804ec249a48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-22Sa/28/2022\n4022200497\n27. 02. 2026\nJUDr. Michaela Stankociová\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200497.2\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO:\n31 106 064, zastúpeného advokátskou kanceláriou Šoltýs & Korniet, s. r. o. , so sídlom Brnianska\n3725/43, Bratislava IČO: 36 869 694, proti žalovanej: Obec Práznovce, so sídlom M. Nešpora\n146/4, Práznovce, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., so sídlom advokátskej\nkancelárie Južná trieda 1, Košice, IČO: 31 942 423, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanej Obci Práznovce povinnosť konať o žiadosti žalobcu z 24.\nmája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX a\nrozhodnúť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.\nII. Žalovaná Obec Práznovce je povinná v lehote do 30 dní od splnenia povinnosti uloženej vo výroku\nI. tohto uznesenia doručiť správnemu súdu rozhodnutie o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu\nstavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX.\nIII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Správna žaloba\n1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej,\nako príslušnému stavebnému úradu, rozhodnúť v lehote jedného mesiaca o žiadosti žalobcu z 24. mája\n2019 o zmenu stavby pred dokončením (ďalej len „žiadosť o zmenu stavby pred dokončením z 24.\nmája 2019“), ktorej bolo pridelené číslo spisu XXX/XXXX.-XXX/XXXX, postupovať podľa ustanovenia\n§ 68 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej\nlen „Stavebný zákon“) v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (stavebný poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), a teda uloženia povinnosti konať a rozhodnúť\no žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením.\n2. Žalobca úvodom zhrnul skutkový stav týkajúci sa administratívneho konania, ktoré bolo zahájené\nna základe žiadosti o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, podanej žalovanej v ten istý\ndeň, vedeného pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX.\n3. Žalovaná dňa 28. júna 2019 vydala rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/\nXX spolu s výzvou na doplnenie podkladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX, ktorou vyzvala žalobcu\nna doplnenie podkladov k územnému konaniu v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca výzvu\nprevzal 17. júla 2019. Keďže sa žalobcovi javil dôvod prerušenia konania ako nezákonný a žiaden\nprávny predpis nepožaduje ako prílohu k žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením podklady\nk územnému konaniu (jedná sa o dve odlišné konania), zaslal žalobca žalovanej dňa 25. júla 2019\nžiadosť o zdôvodnenie výzvy, pričom okrem argumentov na podporu jeho názoru požiadal o ozrejmenie\nrelevantných dôvodov pre vyžadovanie územného rozhodnutia v súvislosti s konaním o žiadosti o zmenu\nstavby pred dokončením z 24. mája 2019.\n\n4. Z dôvodu procesnej opatrnosti a s ohľadom na zachovanie príslušných lehôt požiadal žalobca dňa\n25. júla 2019 žalovanú o vydanie záväzného stanoviska obce. Hoci bolo záväzné stanovisko obce\nnegatívne, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná je v tejto veci v postavení stavebného úradu,\nnemôže byť súčasne aj dotknutým orgánom. Túto, ako aj ďalšiu právnu argumentáciu uviedol žalobca\nv odpovedi na záväzné stanovisko žalovanej z 8. októbra 2019 a 17. septembra 2019.\n5. Lehota v zmysle prvého prerušenia márne uplynula dňa 16. augusta 2019, v dôsledku čoho mala\nžalovaná pokračovať v konaní, k čomu však nedošlo. Namiesto toho dňa 6. septembra 2019 vydala\nďalšie rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX spolu s výzvou na doplnenie\npodkladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX ktorou opätovne vyzvala žalobcu na doplnenie podkladov\nk žiadosti o návrh na vydanie územného rozhodnutia. Ku druhému prerušeniu konania a druhej výzve\nžalobca zaujal právne stanovisko v liste z 8. októbra 2019, v ktorom označil tieto správne akty za nulitné\na postup stavebného úradu za nesprávny procesný postup zabraňujúci dosiahnutiu stavu právnej istoty\nrozhodnutím o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 v zákonnej lehote.\n6. Dňa 29. januára 2020 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X ktorým konanie\nzastavila (ďalej len „prvá rozhodnutie o zastavení konania“). Dňa 11. februára 2020 podal žalobca\nvoči prvému rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra,\nodbor výstavby a bytovej politiky dňa 25. mája 2020 rozhodnutím č. s. A./XXXXXX-XXX tak, že prvé\nrozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.\nSpisový materiál bol žalovanej ako stavebnému úradu vrátený dňa 1. júna 2020.\n7. Dňa 26. augusta 2020 vydala žalovaná ďalšie rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XXXX.XXX/XXXX/XX spolu s výzvou na doplnenie dokladov č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX, ktorá bola\nžalobcovi doručená 3. septembra 2020, pričom 30 dňová lehota tam uložená uplynula 5. októbra 2020,\nkeďže posledný deň lehoty ktorým bol 4. september 2020 pripadol na sobotu. Dňa 1. októbra 2020\nžalovaná vydala rozhodnutie č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/XX-X, ktorým opätovne zastavila konanie (ďalej\nlen „druhé rozhodnutie o zastavení konania“) vo veci zmeny stavby pred dokončením a to v čase,\nkedy ešte plynula 30 dňová lehota v zmysle rozhodnutia o prerušení konania. V dôsledku uvedeného\nOkresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky vyhovel odvolaniu žalobcu a rozhodnutím z 21.\njanuára 2022 č. A./XXXXXX-XXX druhé rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie.\n8. Následne, žalovaná dňa 23. júna 2022 oznámila, že pokračuje v konaní s tým, že po viac ako troch\nrokoch odo dňa podania žiadosti o zmenu stavby pred dokončením uložila žalobcovi povinnosť požiadať\no zmenu platného územného plánu, ktorá bude posúdená na samostatnom zastupiteľstve obce, pričom\nžalovaná ako stavebný úrad v tomto oznámení o pokračovaní konania zdôvodnila, že až po schválení\nzmeny územného plánu obce zastupiteľstvom obce bude konanie o žiadosti žalobcu pokračovať.\n9. V nadväznosti na oznámenie o pokračovaní v konaní žalobca oznámil žalovanej svoj nesúhlas\nso zmienených procesným postupom, na čo žalovaná reagovala vyjadrením z 2. septembra 2022 a opäť\nvyzvala žalobcu na podanie žiadosti o zmenu územného plánu obce.\n10. Žalobca má zato, že žalovaná, keďže o žiadosti o zmenu stavby pred dokončením nerozhodla\nani po 3 a pol rokoch od jej podania, sa dopúšťa nečinnosti napĺňajúc definíciu podľa § 3 ods. 1\npísm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len\n„SSP“). Vychádzajúc z § 18 ods. 2 a § 49 ods. 2 Správneho poriadku bola žalovaná povinný rozhodnúť\ndo 30 dní od začatia konania, respektíve vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní. Uvedené lehoty\nstanovené s právnym poriadkom sú kogentné a žalovaná nebola oprávnená ich svojvoľne prekračovať\nbez poskytnutia náležitého odôvodnenia. Žalovaná ako stavebný úrad svojim nesprávnym úradným\npostupom a vytváraním zbytočných prieťahov porušuje Ústavou Slovenskej republiky garantované\nprávo žalobcu na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov (napríklad\nnález sp. zn. III. ÚS 250/2016 Z 13. septembra 2016, alebo nález sp. zn. II. ÚS 26/95 z 12. júla\n1995). Žalobca má zato, že v konaní nie sú dané žiadne prekážky, ktoré by namietanú nečinnosť\nžalovanej odôvodňovali. K otázke právneho posúdenia, čo možno v prípade nekonanie orgánu verejnej\nsprávy považovať za nečinnosť, žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, napríklad uznesenie z 15. decembra 2011 sp. zn. 5Sžnč/7/2011 alebo uznesenie zo 4.\nnovembra 2015 sp. zn. 4Sžnz/1/2015. Žalobca dodal, že bez ohľadu na spôsob rozhodnutia žalovanej,\nteda či už kladný alebo záporný, žalovaná bráni žalobcovi domáhať sa preskúmania meritórneho\nrozhodnutia nadriadeným orgánom v odvolacom konaní.\n11. Žalobca záverom popísal svoj postup, prostredníctvom ktorého sa pokúšal odstrániť nečinnosť\nv rámci administratívneho konania a to podávaním sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach\nznení neskorších predpisov ako aj podávaním podnetov na prokuratúru podľa zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre. Napriek skutočnosti, že zo strany príslušnej okresnej prokuratúry v rámci prešetrenia\n\npodnetov ako aj zo strany Okresného úradu Nitra, oddelenia štátnej stavebnej správy v rámci prešetrenia\nsťažnosti proti vybaveniu sťažnosti žalovanou, bola konštatovaná nečinnosť žalovanej a súčasne jej\nboli uložené opatrenia na jej odstránenie, je žalovaná aj naďalej nečinná, a to napriek skutočnosti,\nže v konaní neexistuje zákonná prekážka aby meritórne rozhodla o žalobcovej žiadosti o zmenu stavby\npred dokončením.\nII. Vyjadrenie žalovanej a jeho doplnenie\n12. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá úvodom uviedla, že z dôvodu\nnedisponovania administratívnym spisom, ktorý sa v tom čase nachádzal na Ministerstve dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky respektíve na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, svoje vyjadrenie k žalobe dodatočne doplní.\n13. Žalovaná v stručnosti zrekapitulovala konanie o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením\nz 24. mája 2019, pričom mala za to, že nemôže byť nečinná, pretože dňa 23. júna 2022 oznámením\no pokračovaní konania vyzvala žalobcu na iniciovanie konania o zmene územného plánu obce\nPráznovce, a to opakovane aj dňa 2. septembra 2022, na čo žalobca nereflektoval. Dňa 23. novembra\n2022 predložila administratívny spis Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky a aj\nz uvedeného dôvodu nebolo vo veci samej doposiaľ rozhodnuté.\n14. Žalovaná ďalej v stručnosti ozrejmila funkciu územného plánu obcí ktorý predstavuje základný\nnástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie. Ďalej poukázala na § 30 ods. 1 a 2\nStavebného zákona, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 176/03 z 21.\naugusta 2003, podľa ktorého zmena územného plánu obce nie je zásahom do vlastníckeho práva.\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/17/2012 je obec povinná v prípade\nnovej rozsiahle výstavby mať územný plán obce, ktorý stanoví zásady priestorového usporiadania\na funkčného využívania územia obce až následne na základe schváleného územného plánu obce je\nmožné vydať územné rozhodnutie na stavbu. Územné plánovanie je priestorové plánovanie, ktorým sa\nurčuje ako budú jednotlivé priestory územia využívané. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní\no dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti,\nže dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Za tým\núčelom si stavebný úrad aj prostredníctvom vlastníka nepovolenej stavby zaobstará potrebné doklady.\n15. V ďalšom poukázala na právnu úpravu prerušenia konania podľa (§ 29) Správneho poriadku\nako aj povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci za týmto účelom si obstarať potrebné\npodklady pre rozhodnutie (§ 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku) v ktorej je zakotvená zásada\nmateriálnej pravdy. K uvedenému poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžo/87/2008 a Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/29/2016.\n16. Žalovaná záverom uviedla, že žalobca zistiac, že bude potrebovať vykonať ďalšie úkony, podával\nopakovane a sústavne rôzne podania, ktoré mali za následok, že samotné správne konanie vo veci\nsamej sa predlžovalo tým, že originál administratívneho spisu putoval od orgánu k orgánu a objektívne\nnebol k dispozícii samotnej žalovanej.\n17. V doplnení vyjadrenia k žalobe žalovaná chronologicky popísala priebeh konania o žiadosti\no povolenie zmeny stavby pred dokončením z 24. mája 2019 tak, ako vyplýva z predloženého\nadministratívneho spisu. Z uvedeného malo vyplynúť, že od roku 2019 až do roku 2022 sa opakovane\nriešili sťažnosti ako aj opakované sťažnosti príslušnými orgánmi v dôsledku čoho im musel byť\nadministratívny spis v origináli predložený. Žalovaná dňa 23. júna 2022 oznámením o pokračovaní\nkonania vyzvala žalobcu na iniciovanie konania o zmene územného plánu obce Práznovce a to aj\nopakovane dňa 2. septembra 2022. Ako ďalší príklad žalovaná uviedla, že na základe sťažnosti musela\npredložiť dňa 23. novembra 2022 administratívny spis Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky, ktorý ho bez vedomia žalovanej odoslal Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky. Administratívny spis bol po opakovaných výzvach vrátený až 21. februára 2023. Žalovaná\nmala za to, že je to práve žalobca, ktorý zavinil nemožnosť vydať rozhodnutie z dôvodu opakovaného\npodávania podnetov, sťažností a oznámení nesúvisiacich priamo so základným konaním, čím zavinil\nsituáciu, kedy žalovaná s administratívnym spisom dlhodobo nedisponovala a musela sa venovať\npotrebnému vyjadrovaniu k jednotlivým podaniam. Žalovaná uviedla, že ku dňu podania vyjadrenia\nnebolo rozhodnutie vydané z dôvodu, že nebolo ukončené dokazovanie vo veci samej a nebolo\npreukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok. Žalovaná opätovne poukázala na jej povinnosť\npresne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\nŽalovaná má teda za to, že jej nemožno uložiť, aby vo veci rozhodla bez vykonania všetkého\ndokazovania, ktoré považuje za potrebné a ktoré jej bolo uložené vykonať aj zrušujúcimi rozhodnutiami\nodvolacieho orgánu.\nIII. Replika žalobcu\n\n18. V reakcii na vyjadrenie žalovanej zaslal žalobca správnemu súdu repliku, v rámci, ktorej sa\nv plnom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v žalobe proti nečinnosti žalovanej. Vo vzťahu\nk vyjadreniu žalovanej uviedol, že obsahuje do veľkej miery iba teoretické východiská a právny rámec\nrozhodovacieho procesu stavebného úradu, ktoré nemajú podľa jeho názoru priamy súvis s namietaním\nnesprávnym postupom žalovanej ktorý vyústil do jej nečinnosti.\n19. Žalobca je toho názoru, že nemožno akceptovať tvrdenie žalovanej o potrebe obce Práznovce\nprijať zmeny územného plánu v prípade novej výstavby, a to z dôvodu, že ani náznakom neozrejmil,\nčo ju po viac ako troch rokoch od podania žiadosti viedlo k takémuto postupu. Žalobcovi zároveň nie je\nzrejmé od ustanovení akého právneho predpisu vyvodzuje jeho povinnosť iniciovať zmenu územného\nplánu obce Práznovce (§ 17 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona), o ktorej má rozhodnúť obecné\nzastupiteľstvo. Žalobca je toho názoru, že zmenu územného plánu môže iniciovať aj priamo obec a nie\nje preto daný zákonný dôvod na procesný postup, ktorý uplatňuje žalovaná a ktorý žalobca namieta\nako jej nečinnosť. Navyše, žalovaná má možnosť žiadosť žalobcu o zmenu stavby pred dokončením\nz 24. mája 2019 zamietnuť. Žalovaná však zvolila procesný postup, ktorý prakticky znemožnil žalobcovi\ndosiahnuť vydanie meritórneho rozhodnutia o jeho žiadosti, ktoré by bolo spôsobilé na preskúmanie\nodvolacím orgánom, respektíve súdom v rámci správneho súdnictva. Žalobca však ani po takmer štyroch\nrokoch od podania žiadosti nedisponuje meritórnym rozhodnutím čo len prehlbuje existujúci stav právnej\nneistoty.\n20. Žalobca sa viacerými dostupnými právnymi prostriedkami domáhal odstránenie nečinnosti žalovanej\nčo preukazujú aj početné podania žalobcu priložené ako dôkaz k správnej žalobe. Žalobca dal\ndo pozornosti správneho súdu, že rozhodnutia odvolacieho orgánu, či prokuratúry, ako aj nadriadeného\norgánu o prešetrení vybavenia sťažnosti žalobcu zhodne konštatujú nečinnosť žalovanej v predmetnom\nkonaní. Žalobca preto považuje za absurdný argument žalovanej, že v dôsledku využívania dostupných\nprávnych prostriedkov nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote, pretože sa tým predlžovalo administratívne\nkonanie.\nIV. Duplika žalovanej\n21. V duplike predloženej správnemu súdu žalovaná zotrvala na argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení\nk žalobe, pričom nad rámec uvedeného poukázala na to, že to bol žalobca, ktorý požiadal o vydanie\npovolenia na rekonštrukciu, pričom následne sa domáha zmeny stavby pred jej dokončením. Z\nuvedeného je zrejmé, že je to žalobca, ktorý svojím konaním vedome predlžuje časový úsek\nna rozhodovanie v predmetnej právnej veci a to tým, že sám iniciuje zmenu podmienok, za ktorých mu\nbolo vydané pôvodné rozhodnutie. Žalovaná pritom musí žiadosť žalobcu o povolenie zmeny stavby pred\ndokončením posúdiť nanovo, keďže sa jedná o nový nárok žalobcu čo do záberu, ale i čo do rozsahu,\npodriadiť ju pod platnú právnu úpravu a posúdiť súlad s normatívnymi predpismi obce - to vrátane\nplatného územného plánu obce. Takýmto postupom zo strany žalobcu sa žalovaná dostáva, už v rámci\nprebiehajúceho konania do situácie, kedy sa musí zaoberať novými odlišnými stanoviskami oproti\npôvodnej žiadosti a tieto právne a skutkovo vyhodnotiť.\n22. Žalovaná je teda toho názoru, že nemožno prihliadať iba na časový horizont rozhodovania, ale je\npotrebné skúmať postoj a vyjadrenia žalobcu práve v kontexte potreby ďalšieho dokazovania, na jeho\nopakované podania a vyjadrenia, ktoré bránili rozhodnutiu vo veci tým, že žalovaná nemala k dispozícii\nadministratívny spis, ako aj na obdobie, kedy bolo konanie prerušené, a lehoty na rozhodnutie neplynuli.\nŽalobca teda namiesto doloženia dokladov a listín opakovane podával rôzne podnety a sťažnosti\nna postup žalovanej.\n23. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prípadnú zmenu územného plánu mohla iniciovať aj samotná obec\nPráznovce žalovaná uviedla, že obec nemôže zohľadňovať individuálne požiadavky jednotlivcov a teda\ntúto aktivitu na zmenu územného plánu mal vyvinúť a financovať žalobca, ktorý to ale nie je ochotný\nurobiť.\n24. Žalovaná uzavrela, že k dnešnému dňu nebolo o žiadosti žalobcu o povolenie zmeny stavby\npred dokončením z 24. mája 2019 rozhodnuté z dôvodu, že nebolo ukončené dokazovanie a nebolo\npreukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na vydanie rozhodnutia.\nV. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom\nPodľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania\nsprávneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\nPodľa § 493c písm. a) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť krajského súdu, vykonáva ju od 1. januára\n2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom.\nPodľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy\nprotiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy\nprotiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.\nPodľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní.\nPodľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží\nžalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal\nz úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a\nžalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo\noznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.\nPodľa § 250 ods. 2 SSP, vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného,\npredmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu\nna jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie\nje viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie\nnečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.\n25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol\nzriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n26. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná\nKrajským súdom v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 22Sa/28/2022. Od 1. júna 2023 je na\nkonanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Vec bola náhodným\nvýberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou\ns predponou NR-22Sa/28/2022.\n27. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je namietaná nečinnosť žalovanej\nv konaní o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, ktorej bolo pridelené\nčíslo spisu XXX/XXXX.-XXX/XXXX. Žalobca netvrdí, že by bola žalovaná v rámci celého konania o jeho\nžiadosti úplne nečinná a teda nepopiera, že v konaní určité úkony vykonávala, tieto však hodnotí ako\nneúčelné a je toho názoru, že v pokračovaní v konaní o žiadosti o zmene stavby pred jej dokončením\nz 24. mája 2019 a vydaním meritórneho rozhodnutia jej nebránia žiadne prekážky.\n28. Úvodom dáva správny súd do pozornosti ustanovenie § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, podľa ktorého konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Predmetné prechodné ustanovenie je pre prejednanie veci\npodstatné, pretože s účinnosťou od 1. júla 2023 došlo ku zmene definície nečinnosti podľa § 3 ods. 1\npísm. d) SSP a to doplnením o negatívny definičný znak za bodkočiarkou, v zmysle ktorého nečinnosťou\norgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene\nokolností. Keďže bola žaloba podaná na krajský súd dňa 21. novembra 2022 a teda pred 30. júnom 2023,\nsprávny súd bude pri prejednávaní a rozhodovaní veci a teda pri posudzovaní namietaného nekonania\nžalovanej v začatom administratívnom konaní vychádzať z definície nečinnosti v znení do 30. júna\n2023, podľa ktorej je nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne\nnepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z\núradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.\n29. K posúdeniu, či sa v konkrétnej veci jedná o nečinnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP a teda\no protiprávne nekonanie resp. nepokračovanie v začatom konaní, je potrebné pristupovať s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti ako aj právnu úpravu príslušného administratívneho konania. Nečinnosť v začatom\nadministratívnom konaní môže mať totiž viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať buď úplne\n\nnečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať, prípadne môže orgán verejnej správy síce\nkonať, no nedôsledne, liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými procesnými úkonmi.\nJudikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie\nnezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať administratívne konanie alebo\nho pre účastníka konania predražovať (úmysel orgánu verejnej správy na takomto postupe je však\nirelevantný).\n30. Protiprávnosť nekonania je daná, pokiaľ povinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas (v\nrámci zákonom ustanovených lehôt) uskutočniť konkrétne administratíve konanie vyplýva zo znenia\npríslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita orgánu\nverejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy konať.\n31. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny základ priamo\nvymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty. Súčasne\npre orgány štátnej správy a štátne orgány platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom\npodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Napokon požiadavka na konanie orgánu verejnej správy\nkonať bez prieťahov vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžnč/3/2011 konštatoval, že\n„Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené\nna rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej, alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal\na rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, alebo\nv zbytočných prieťahoch v jeho postupe...“ Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným\nustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné\núkony a rozhodovať (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 225/08, III.ÚS 282/08,\nIII.ÚS 70/02).\n33. Vo všeobecnosti niet pochybností o tom, že cieľom administratívneho konania začatého na základe\nžiadosti (prípadne iného úkonu ktorý má za následok jeho začatie), je zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci, tento posúdiť a aplikovaním relevantných právnych predpisov rozhodnúť o takejto žiadosti. Tým je\ndefinovaná aj povinnosť príslušného orgánu verejnej správy, ktorému je žiadosť adresovaná. Účastník,\nktorý administratívne konanie inicioval, nemá nárok na konkrétne rozhodnutie o jeho žiadosti (teda či\njej bude vyhovené alebo bude naopak zamietnutá, či inak procesne vybavená), avšak má nárok, aby\nbolo o jeho žiadosti rozhodnuté a to v primetanej lehote, resp. v lehote, ktorú určuje príslušný právny\npredpis na dané konanie sa vzťahujúci.\n34. Hoci nie je dĺžka trvania administratívneho konania definičným znakom prípadnej nečinnosti orgánu\nverejnej správy podľa SSP, je potrebné mať na pamäti, že podľa čl. 7 CM/Rec(2007)7 odporúčania\nVýboru ministrov o dobrej správe „Orgány verejnej správy konajú a plnia si svoje povinnosti v primeranej\nlehote“. Určitý časový rámec pre posúdenie, či v administratívnom konaní k nečinnosti (ne)konajúceho\norgánu dochádza, však poskytuje. Orgán verejnej správy je totiž v určenej lehote povinný rozhodnúť,\npokiaľ tomu nebránia iné zákonné prekážky.\n35. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktorý je v zmysle § 140 Stavebného zákona aplikovateľný\naj na konania podľa tohto zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, rozhodne stavebný úrad\nv jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom\nkonania bezodkladne, pričom v ostatných prípadoch, je povinný rozhodnúť v lehote do 30 dní od\nzačatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom\nna povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný\nrozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom\núčastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Hoci sú uvedené lehoty tzv. poriadkovými lehotami\na ich striktné nedodržanie ihneď nemusí zakladať porušenie práva účastníka konania na rozhodnutie\nv primeranej lehote (práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov), situácia sa zmení, pokiaľ\norgán verejnej správy nerozhodne ani s odstupom mesiacov či rokov bez toho, aby mal na takúto\npasivitu zákonný podklad alebo aby mu v postupe bránili iné zákonné prekážky. Správny súd opakuje, že\nsledovaným cieľom konania iniciovaného na základe žiadosti účastníka je pritom včasné posúdenie tejto\nžiadosti a následne vydanie rozhodnutia, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n36. Vychádzajúc z uvedeného a s konkretizáciou na prejednávanú vec správny súd konštatuje, že\nžalovaná ako stavebný úrad bola povinná o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmene stavby\npred dokončením podľa § 68 Stavebného zákona rozhodnúť v lehote do 30 dní, resp. do 60 dní, pokiaľ\nbola toho názoru, že sa jedná o zvlášť zložitú vec, prípadne požiadať odvolací orgán o jej primerané\npredĺženie.\n\n37. Preskúmajúc obsah administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaná v rozmedzí rokov\n2019 až 2020 určitým spôsobom konala (pričom už iba z uvedenej dĺžky je zrejmé, že lehota na\nrozhodnutie dodržané nebola), keď vyzývala žalobcu na doloženie dokumentácie a dvakrát konanie\n(hoci ako sa napokon ukázalo, nezákonne) zastavila. Síce aj toto obdobie mohlo byť sprevádzané\npresvedčením žalobcu, že žalovaná nekoná spôsobom a tempom, akým by si želal, napokon však bolo\nvydané procesné rozhodnutie ktorým sa vec končí a ktoré mohol napadnúť na odvolacom orgáne. Ani\nprípadné vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia sa nemôže dodatočne (bez ďalšieho) pretransformovať\nna nečinnosť existujúcu počas obdobia, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia. Správny súd\nsa preto obdobím od 2019 do 2020, resp. 2022, počas ktorého sa vec nachádzala na odvolacom orgáne,\nzaoberať nebude.\n38. Nečinnosť, pre ktorú sa žalobca rozhodol obrátiť na správny súd, mala započať po vrátení veci\nžalovanej na ďalšie konanie po zrušení druhého rozhodnutia o zastavení konania. Spis bol žalovanej\nvrátený 11. februára 2022. Od tohto momentu začala žalovanej plynúť nová lehota podľa § 49 ods. 1 resp.\n2 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona na posúdenie žalobcovej žiadosti o zmenu\nstavby pred dokončením z 24. mája 2019 (byť viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím\norgánom tak v prvom ako aj druhom zrušujúcom rozhodnutí) a rozhodnutie o nej. Keďže žalovaná v 30\nani 60 dňovej lehote nevykonala voči žalobcovi žiaden úkon a túto nečinne spotrebovala, podľa názoru\nsprávneho súdu žalobca celkom dôvodne dňa 22. apríla 2022 (t. j. po 70 dňoch) podal sťažnosť na\nnečinnosť žalovanej.\n39. V prvom rade správny súd dospel k záveru, že nemožno priznať úspech argumentácii žalovanej,\nže minimálne v čase po vrátení veci dňa 11. februára 2022 žalobca podávaním sťažností zapríčinil,\nže žalovaná sa musela primárne zaoberať ich vybavením a nedisponovala administratívnym spisom,\nčo vytvorilo prekážku pre posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti. Z administratívneho spisu vyplýva,\nže žalovaná mala administratívny spis dostatočný čas v dispozícii a žalobca jej doprial viac než\npotrebný časový priestor (70 dní), kým sa celkom legitímne domáhal pokračovania v začatom\nadministratívnom konaní. Správny súd nezistil také excesívne využívanie zákonného inštitútu sťažnosti\nproti nečinnosti žalobcom, ktoré by malo za následok znemožnenie riadneho postupu žalovanej\nv začatom administratívnom konaní. Navyše, žalovaná disponovala administratívnym spisom celých\n9 mesiacov, od 11. februára 2022 až do 23. novembra 2022, kedy ho na výzvu musela predložiť\nMinisterstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky.\n40. V druhom rade, sama žalovaná v duplike vágne argumentuje, že to bol žalobca, ktorý najprv požiadal\no vydanie povolenia na rekonštrukciu stavby, pričom následne sa domáha zmeny stavby pred jej\ndokončením. Z uvedeného má byť zrejmé, že žalovaná musí túto žiadosť ako nový nárok žalobcu\nposúdiť odznova, a to najmä, či sú splnené materiálne predpoklady povolenia zmeny stavby pred\njej dokončením. Správny súd z uvedeného vyvodzuje, že žalovaná tým ospravedlňuje neprimeranú\ndĺžku konania o žiadosti žalobcu. Odhliadnuc od samotnej podstaty konania o zmene stavby pred jej\ndokončením podľa § 68 Stavebného zákona, kedy sa predpokladá, že úlohou stavebného úradu je\nprimárne v základnej lehote podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného\nzákona práve posúdenie určitej zmeny stavby zrealizovanej oproti pôvodnému stavu vyplývajúcemu\nzo stavebného povolenia, a teda argumentácii žalovanej možno len ťažko priznať úspech, správny\nsúd z administratívneho spisu zistil, že žalovaná žalobcu o nemožnosti rozhodnúť v lehote do 30 dní\nz dôvodu, že sa jedná o zvlášť zložitý prípad, neupovedomila. Inými slovami, žalovaná svoju nečinnosť\nzdôvodňuje správaním sa žalobcu, ktorý (celkom legitímne) využíva možnosť využiť inštitút upravený\nv Stavebnom zákone, pričom z konania žalovanej zároveň nevyplýva, že by posúdila vec ako zvlášť\nzložitú, pretože nielenže neupovedomila žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie až do 60 dní, ale\nani nepožiadala odvolací orgán o jej ďalšie primerané predĺženie. Ani túto argumentáciu žalovanej preto\nnemožno považovať za náležitú.\n41. Správny súd sa ďalej zameral na časť administratívneho konania bezprostredne predchádzajúcu\npodaniu správnej žaloby v čase od oznámenia č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X-XXX. z 23. júna 2022\no pokračovaní konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX. Žalovaná týmto oznámením totiž nastolila paradoxnú\nsituáciu, kedy síce žalobcovi oznámila, že v konaní o jeho žiadosti o zmenu stavby pred dokončením\nz 24. mája 2019 pokračuje, avšak zároveň vyzvala žalobcu na iniciovanie zmeny platného Územného\nplánu obce Práznovce s dôvetkom, že v konaní nebude ďalej pokračovať, kým nový územný plán\nnebude schválený obecným zastupiteľstvom. Konanie tak zamrzlo v bode, kedy žalovaná konanie\nsíce rozhodnutím neprerušila avšak uložila žalobcovi bez určenia lehoty podmienku, do splnenia ktorej\nv konaní pokračovať nebude.\n42. Odhliadnuc od lehôt na rozhodnutie upravených v § 49 Správneho poriadku, v konaní môžu vystať\nsituácie alebo predbežné otázky, ktoré je potrebné pred rozhodnutím vyriešiť a na ich vyriešenie je zjavne\n\npotrebný dlhší časový priestor. Z uvedeného dôvodu Správny poriadok v § 29 upravuje inštitút prerušenia\nadministratívneho konania z taxatívne vymedzených dôvodov, počas ktorého vyššie uvedené lehoty\nna rozhodnutie orgánu verejnej správy neplynú a jeho prípadné nekonanie má teda zákonný podklad,\nv dôsledku čoho nemožno hovoriť o jeho nečinnosti. Priamoúmerne sa preto lehoty na rozhodnutie\nvo veci de facto predlžujú vo vzťahu k dobe, po ktorú bolo konanie prerušené. Sama žalovaná pritom\ndvakrát konanie o žiadosti žalobcu prerušila z dôvodu potreby doplnenia podkladov zo strany žalobcu\nspolu s určením lehoty prerušenia konania (prerušením konania z 28. júna 2019 a 26. augusta 2020),\npo uplynutí ktorej bola povinná v administratívnom konaní ďalej pokračovať a rozhodnúť. Orgán verejnej\nsprávy v konaní pokračuje, len čo sa pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, pričom vo veci\nnie je potrebné vydať žiaden formálny úkon, ktorý by sa doručoval účastníkom konania a ktorý by ich\nupovedomoval o pokračovaní v konaní. Pokračovanie v konaní je vo svojej podstate faktickým úkonom, t.\nj. správny orgán uskutoční akýkoľvek procesný úkon ako ďalší v poradí v rámci predmetného správneho\nkonania. Ak by správny orgán v konaní nepokračoval, bola by jeho pasivita vyhodnotená ako nečinnosť\na účastník konania by mohol aplikovať príslušné právne prostriedky, ktorými by žiadal o nápravu.\n(POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 29\n[Prerušenie konania]. In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef,\nMEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 277.)\n43. Správny súd zistil, že žalovaná po oznámení, že v konaní pokračuje (pričom oznámenie\no pokračovaní v konaní považuje správny súd ako úkon za nadbytočný), vyššie uvedeným spôsobom\nnekonala a konanie o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 na potrebný\nčas rozhodnutím neprerušila. Namiesto toho, bez zákonného základu, a teda v rozpore so zásadou\nlegality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), vyzvala žalobcu na splnenie povinnosti nevyplývajúcej\nzo Stavebného zákona ani iného právneho predpisu, navyše bez uloženia maximálnej lehoty na splnenie\ntakejto povinnosti. V konaní zároveň odmietla pokračovať nie do splnenia uloženej povinnosti, ale až do\ndoby, kým nebude územný plán obce zmenený. Je zrejmé, že, výzva na iniciovanie zmeny územného\nplánu obce nie je nedostatkom podania a ani začatým konaním o predbežnej otázke a takýto postup\nnepredpokladá ani Stavebný zákon. Žalovaná teda nielenže nepostupovala podľa § 29 Správneho\nporiadku (správny súd za zisteného skutkového stavu a prezentovaných okolností ani nevidí dôvod na\nprerušenie konania podľa § 29 Správneho poriadku), išla nad jeho rámec, čím sa dopustila svojvôle\nmajúcej za následok, že protiprávne nekoná, keďže lehota na rozhodnutie jej naďalej plynie a napĺňa\ntak definičné znaky nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Za daných okolností\nani nesúčinnosť žalobcu nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, prečo žalovaná v konaní ďalej\nnepokračuje.\n44. Zarážajúce sú pritom dôvody vyššie uvedeného postupu žalovanej, ktoré sú zrejmé tak\nz odôvodnenia oznámenia o pokračovaní v konaní z 23. júna 2022 ako aj zo stanoviska z 2. septembra\n2022, podľa ktorých nemôže byť rozhodnuté o povolení zmeny stavby pred dokončením z dôvodu\nnepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, pretože nebolo ukončené dokazovanie vo veci\nsamej a teda nedošlo k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. V oznámení č. XXX/\nXXXX.-XXX/XXXX/X-XXX. o pokračovaní konania č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX z 23. júna 2022 žalovaná,\no. i., konštatuje, že stavba, zmenu ktorej žalobca žiada „... nie je vôbec v súlade s platným Územným\nplánom obce Práznovce – C.2 – Určenie prípustných, obmedzujúcich a vylučujúcich podmienok využitia\njednotlivých plôch, intenzity ich využitia (Obytné územie IBV, Regulačný blok B) str. 73.“ a že „V\nprípade výstavby bytového domu aj radovej zástavby by bola porušená záväzná časť územného\nplánu. V prípade výstavby bytového domu aj radovej zástavby bude porušené prípustní funkčné\nvyužitie predmetného územia, ktoré je súčasťou kapitoly C.2. záväznej časti Územného plánu obce.“.\nPodobné závery žalovaná zopakovala aj v stanovisku č. XXX/XXXX.-XXX/XXXX/X-XXXXXXXXXX\nz 2. septembra 2022 v reakcii na vyjadrenie žalobcu z 2. septembra 2022 a teda, že „požadovaná\nZmena stavby pred jej dokončením je z pohľadu charakteru budúcej funkcie i architektonického\nstvárnenia stavby nielen v zásadnom rozpore s plánovaným využitím daného územia v zmysle\nplatného územného plánu obce Práznovce, ale i v zmysle platného stavebného zákona o súvisiacich\npredpisov predstavuje takú zmenu pôvodnej stavby, ktorá vyžaduje po patričnej zmene Územného\nplánu i vykonanie Územného konania.“. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná už zistila, že zmenu\nstavby nie je možné povoliť z dôvodu nesúladu s platným Územným plánom obce Práznovce a tento\nje za účelom povolenia jej zmeny potrebné zmeniť. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaná ako stavebný\núrad, viazaná zásadou materiálnej pravdy má rozhodovať podľa existujúceho skutočného stavu (teda\nvychádzajúc z existujúceho a platného územného plánu obce) a nie tento ohýbať tak, aby mohlo\nbyť o žiadosti rozhodnuté konkrétnym spôsobom. Aj uvedenú ad absurdum argumentáciu žalovanej\nvyhodnotil správny súd za nedôvodnú.\n\n45. Správny súd na tomto mieste a bez toho aby sa akokoľvek vyjadroval a zaujímal stanovisko, či\nsú podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení stavby splnené, alebo nie, poukazuje na záver prvej\nvety § 68 ods. 2 Stavebného zákona, z ktorej vyplýva, že stavebný úrad nemá povinnosť o žalobcovej\nžiadosti rozhodnúť iba kladne a to jej vyhovením a povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Sám\nStavebný zákon v citovanom ustanovení predpokladá, že podmienky na povolenie zmeny stavby pred\njej dokončením nemusia byť splnené, v dôsledku čoho o žiadosti rozhodne tak, že ju zamietne. Nie je\npreto daný dôvod, aby žalovaná nútila žalobcu, bez právneho dôvodu, iniciovať zmenu územného plánu\nobce len za tým účelom, aby mohla (domnele, keďže výsledok iniciovania zmeny územného plánu obce\nnemožno prezumovať) o jeho žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením rozhodnúť kladne.\n46. Za zistených okolností neexistujú žiadne prekážky, ktoré by bránili žalovanej o žiadosti žalobcu\no zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019 ďalej konať a rozhodnúť. Skutočný stav je totiž\nžalovanej zjavne známy a to vychádzajúc z jej vlastných záverov v oznámení o pokračovaní v konaní\nz 23. júna 2022 ako aj stanovisku z 2. septembra 2022, podľa ktorých je zmena stavby pred jej\ndokončením v rozpore s platným územným plánom obce. Žalovaná teda bol schopná zistiť skutočný\nstav veci a posúdiť žiadosť žalobcu v intenciách existujúceho a stále platného územného plánu. Správny\nsúd konštatuje, že či už sú uvedené závery žalovanej správne a zákonné, alebo nie (čo správny súd\nv rámci konania o žalobe proti nečinnosti nemôže vyhodnocovať), jedná sa o zistenia stavebného úradu,\nktoré majú byť obsahom meritórneho rozhodnutia o žiadosti žalobcu o zmenu stavby pred dokončením\nz 24. mája 2019 (spravidla zamietavého). Tieto zistenia nie sú dôvodom na faktické nepokračovanie v\nzačatom konaní a odďaľovanie rozhodnutia o žalobcovej žiadosti v jej merite.\n47. Správny súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že žalovaná je v konaní o žiadosti žalobcu\no zmenu stavby pred dokončením z 24. mája 2019, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/\nXXXX nečinná, pretože mala po vrátení veci z odvolacieho orgánu dňa 11. februára 2022 celých 70 dní\nna rozhodnutie a následne ďalších 5 mesiacov od 23. júna 2022 do 23. novembra 2022, kedy mohla a\nmala o žalobcovej žiadosti rozhodnúť, pričom tak neučinila. Zároveň bolo zistené, že žalovaná neurobila\npríslušné opatrenia podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku na predĺženie lehoty na rozhodnutie a ani\nkonanie postupom podľa § 29 Správneho poriadku z relevantných dôvodov rozhodnutím neprerušila.\nŽalovaná v konaní od 11. februára 2022 do 23. júna 2022 nevykonala žiaden účelný úkon, pričom aj\noznámenie z 23. júna 2022 a stanovisko z 2. septembra 2022, z obsahu ktorých vyplýva ňou zvolený\nprocesný postup rezultujúci do nekonania, nemá zákonný základ, čím konala svojvoľne.\n48. Správny súd v dôsledku uvedených zistení rozhodol postupom podľa § 250 SSP tak, že výrokom\nI. žalovanej uložil povinnosť konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby\npred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.-XXX/XXXX v lehote do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň výrokom II. žalovanej uložil povinnosť v lehote do 30 dní od\nsplnenia povinnosti uloženej vo výroku I. tohto uznesenia doručiť správnemu súdu rozhodnutie o žiadosti\nžalobcu z 24. mája 2019 o zmenu stavby pred dokončením, vedenej u žalovanej pod č. s. XXX/XXXX.XXX/XXXX.\n49. Správny súd žalovanú poučuje podľa § 251 ods. 1 SSP, ak svoju nečinnosť v určenej lehote\nbezdôvodne neodstráni, správny súd jej i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím\no pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanej.\n50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal\nprávo na ich náhradu v plnom rozsahu.\n51. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník\nsamostatným uznesením.\nPoučenie:\nDoručené uznesenie je právoplatné (§ 151 SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\n\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:23ccea3b-df4a-4fa3-bc3b-5b8f56ec8e0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 250/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.250.2016.2"}, {"guid": "ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 282/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc"}, {"guid": "ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67"}, {"guid": "ussr:ed372592-e797-4f94-bbbc-9b48f509e457", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 176/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed372592-e797-4f94-bbbc-9b48f509e457"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}