Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-43Sa/4/2023 2023200032 24. 02. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200032.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X, B., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, konajúcej prostredníctvom A. D. E., advokáta a konateľa, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.07.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 03.06.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobca podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 06.07.2022, je naďalej invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 45%. Invalidný dôchodok preto patrí žalobcovi v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 19.08.2022, v ktorom namietal, posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava. Uviedol, že posudkový lekár neposúdil výsledky neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2022 z dôvodu nedodania výsledkov elektromyografického vyšetrenia správnemu orgánu prvého stupňa. Žalobca žiadal o opätovné posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu pripojil správy z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 17.08.2022. 3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2022 prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na príslušné zákonné ustanovenia zákona
o sociálnom poistení uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 06.09.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, nevyhovel odvolaniu a posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Z dôvodu prekážky na strane uvedeného posudkového lekára bol spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 15.12.2022. S poukazom na závery odborného lekárskeho posudku žalovaná uviedla, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% (rozpätie 35% 45%). Za iné zdravotné postihnutia (lumbalgia ľavostranná, radikulárna iritáciia L5/S1 vľavo, artériová hypertenzia, steanóza pečene, obezita) posudkový lekár percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nezvýšil. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca je naďalej invalidný s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. II. Správna žaloba 4. Správnou žalobou zo dňa 24.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 26.02.2023, sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žiadal tiež, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania. 5. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 03.06.2022 požiadal žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorý poberá od 06.09.2013 z dôvodu operácie driekovo-krížovej chrbtice. K poškodeniu zdravia došlo 06.08.2021, keď do žalobcu pred domom narazil kamión hneď, ako nastúpil do osobného auta. Po nehode bolo zistené poškodenie krčnej chrbtice. Zdravotné problémy žalobcu naďalej pretrvávajú a pridali sa k tomu aj psychické problémy. Žalobca žiadal opätovne preskúmať jeho zdravotný stav, keďže podľa jeho názoru žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci a na základe nedostatočne zisteného zdravotného stavu žalobcu nesprávne rozhodla. III. Vyjadrenie žalovanej 6. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 11.04.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 15.12.2022, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový lekár posúdil zdravotným stav žalobcu komplexne, na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, vrátane správy z elektromyografického vyšetrenia zo dňa 17.08.2022. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 15.12.2022 sa posudkový lekár vyjadril aj k nálezom z magnetickej rezonancie a k výsledku vyšetrenia driekovo-krížovej chrbtice počítačovou tomografiou zo dňa 02.11.2021, ktoré žalobca pripojil k správnej žalobe. Posúdil aj výsledky neurologického vyšetrenia zo dňa 19.05.2022. Žalovaná poukázala na to, že posudková medicína sa v záveroch zaoberá chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou, pričom zhodnocuje z nich vyplývajúci funkčný postih. Samotné RTG alebo inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. 7. Z klinických nálezov a z elektromyografického vyšetrenia posudkový lekár vyhodnotil kontúziu krčnej chrbtice ako s minimálnym objektívnym nálezom, ktorý nie je posudkovo významný. Celkovo v klinickom obraze neboli prítomné paretické prejavy, svalové distrofie či poruchy zvieračov. Lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 08.12.2022, pripojená k správnej žalobe, nebola žalobcom doručená posudkovému lekárovi. 8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú po celkovom zhodnotení jeho zdravotného stavu naďalej prejavy radikulárnej iritácie a obmedzená dynamika v driekovo-krížovej oblasti, pretrvávajúca po operácii driekovo-krížovej oblasti chrbtice vo februári 2013, ktoré posudkový lekár zaradil podľa
prílohy č. 4 z zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. 9. Žalovaná poukázala na to, že psychiatrom bol žalobca vyšetrený prvýkrát dňa 28.10.2022 pre depresívne stavy, v diferenciálnej diagnostike je posttraumatická stresová porucha. Lekársku správu z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 29.11.2022, ktorú žalobca pripojil k žalobe, posudkový lekár nemal k dispozícii. Z ustanovenia § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že psychické ťažkosti žalobcu je možné s posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka, pričom sa sleduje vývoj a liečba ochorenia. Psychické ťažkosti nespĺňali kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. V odvolacom konaní neboli žalobcom predložené relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku. 10. Prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu a zodpovedalo zákonu. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, posudkové závery boli vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, a preto nie je dôvodná námietka, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúceho na riadne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.05.2023 k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že so stanoviskom sociálnej poisťovne nesúhlasí. Problémy s krčnou a driekovo-krížnou chrbticou sú podstatne väčšie od autohavárie zo dňa 06.08.2021 a nie od operácie. Od autohavárie má bolesti, závrate, bolesti krku a hlavy. Nález bol doložený Sociálnej poisťovni. Má aj psychické problémy, pričom doklady žalovanej predložil. Od nehody, teda od 06.08.2021 je žalobca práceneschopný. Podaním zo dňa 04.07.2023 žalobca predložil súdu ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, a to lekársky nález z psychiatrickej ambulancie zo dňa 01.06.2023 a lekársky nález z ambulancie všeobecného lekára zo dňa 29.05.2023. Žalobca doručil súd podaním zo dňa 07.11.2023 ďalšie dve lekárske správy, a to správu všeobecného lekára zo dňa 02.11.2023 a správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 02.11.2023. Podaním zo dňa 13.09.2024 žalobca doručil súd dve lekárske správy, a to správu všeobecného lekára zo dňa 02.11.2023 a správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 15.02.2024, správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 29.02.2024. 12. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.10.2023 uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom žalobcu, že jeho zdravotné problémy vznikli od autohavárie dňa 06.08.2021, odkedy je práceneschopný. Poukázala na to, že žalobca bol povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr v odvolacom konaní s poukazom na § 135 SSP. V súvislosti s nálezom z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 10.06.2023 poukázala na to, že žalobca bol psychiatrom prvýkrát vyšetrený dňa 28.10.2022 a psychické ťažkosti žalobcu je možné z posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka. Žalobca nijako nepreukázal, že bol poškodený na svojich právach. V. Konanie na správnom súde 13. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 14. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“ 15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 17. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 18. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju správny súd podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 20. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ 21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“ 22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“ 24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“ 25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.“ 26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“ 27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“ 28. Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení „Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.“ 29. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.“ 30. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“ 31. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“ 32. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP). 34. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu. 35. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, a preto vo veci žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku nesprávne rozhodla. O zvýšenie invalidného dôchodku žalobca žiadal v súvislosti s poškodením zdravia, ku ktorému došlo 06.08.2021 pri autonehode. Po nehode bolo zistené poškodenie krčnej chrbtice. K pretrvávajúcemu zdravotnému postihnutiu sa pridali aj psychické problémy. 36. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného, upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť prípadných ďalších zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. 37. V predmetnej veci posudky posudkových lekárov žalovanej, nachádzajúce sa v administratívnom spise, tieto atribúty spĺňajú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov z času po dopravnej nehode, s ktorou žalobca spája zhoršenie svojho zdravotného postihnutia, vyhodnotili, že tam uvedené zdravotné postihnutia sú svojim charakterom a klinickým priebehom posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Konkrétne posudkový lekár ústredia v posudku zo dňa 15.12.2022 uviedol, že v objektívnom klinickom neurologickom náleze zo septembra 2021 sú šľachovookosticové reflexy na horných a dolných končatinách symetrické, výbavné, svalová sila a tonus sú symetrické a nie je prítomný motorický deficit. V objektívnom klinickom neurologickom náleze z mája 2022 neurológ verifikoval, že klinicky nie je prítomný radikulárny syndróm v krčnej oblasti chrbtice. EMG vyšetrenie bolo v norme. Stav bol hodnotený ako kontúzia krčnej chrbtice s minimálnym objektívnym nálezom, ktorý nebol posudkovo významný. 38. Pokiaľ ide o ďalšie zdravotné postihnutie tvrdené žalobcom, a to zhoršený psychický stav, posudkový lekár poukázal na to, že prvýkrát bol žalobca vyšetrený psychiatrom 28.10.2022 pre depresívne stavy, pričom v diferenciálnej diagnostike je posttraumatická stresová porucha. Vzhľadom na krátky odstup od prvotnej diagnostiky (po vydaní prvostupňového rozhodnutia, necelé dva mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia) posudkový lekár ústredia dospel k záveru, že psychické ťažkosti je možné z posudkového hľadiska zhodnotiť až uplynutím viac ako roka, pričom sa sleduje vývoj a liečba ochorenia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ je posudzovaná aj miera ostatných zdravotných postihnutí podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v súvislosti s možným zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6, aj tieto ostatné zdravotné postihnutia musia byť súčasťou posudzovaného dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, teda musia mať povahu zdravotných postihnutí, ktoré preukázateľné trvajú dlhšie ako jeden rok alebo sa podľa odborného lekárskeho názoru predpokladá, že budú trvať dlhšie ako jeden rok. Zákon považuje za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Uvedené atribúty musí spĺňať každé zo zdravotných postihnutí, ktoré je zároveň vyhodnotené ako ovplyvňujúce mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár teda postupoval správne, ak ako posudkovo relevantné posudzoval iba tie zdravotné postihnutia, ktoré spĺňali aj podmienku dlhodobosti. 39. V tejto súvislosti zároveň správny súd poukazuje na to, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto správny súd nemohol prihliadať ani hodnotiť lekárske správy predložené žalobcom v priebehu súdneho konania, dokumentujúce jeho zdravotný stav v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia. 40. Správny súd uvádza, že nemal dôvod spochybňovať určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu posudkovými lekármi, ani skutočnosť, že nedošlo k takému zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň neboli v konaní preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny súd teda dospel k záveru, že v prípade žalobcu za stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, neboli splnené podmienky pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré by odôvodňovali zvýšenie invalidného dôchodku. Z obsahu príslušných lekárskych posudkov sú zrejmé úvahy, na
základe ktorých dospeli posudkoví lekári k posudkovému záveru, ktorý sa premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd vníma nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu žalobcu, avšak subjektívne prežívanie zdravotných ťažkostí žalobcom nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj posudok vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 41. Samotné napadnuté rozhodnutie podľa názoru správneho súdu obsahuje náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a odborných lekárskych posudkov) a vyplýva z neho dostatočné objasnenie a úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a jeho závažnosti vo vzťahu k miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, čo zodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. 42. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ak v medzičase alebo ak by v budúcnosti došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobca opätovne požiadať o zvýšenie dávky - invalidného dôchodku, k čomu nakoniec aj v čase po podaní žaloby došlo, keďže z predloženého posudkového spisu vyplýva, že na základe lekárskeho posudku zo dňa 18.03.2024 bola od 15.02.2024 zvýšená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. 43. Preskúmaním veci preto správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).