Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/125/2022 1022200747 11. 02. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou so sídlom G. XX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava, 4, za účasti ďalších účastníkov konania:1. G. E. B., E. XX, XXX XX F., 2. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO 35 850 370, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ius aegis s.r.o., H. I. XXX, XXX XX F., J. XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“, „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/25108/KVJ zo dňa 01.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) v konaní o návrhu podanom Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., (ďalej len „ďalší účastník konania v 2. rade, „vyvlastniteľ“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo výroku I. vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku reg. B.- I. K. L. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o celkovej výmere 3 525 m2, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území L. (ďalej aj „dotknutý pozemok“, „vyvlastnený pozemok“), vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v spojení s § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vodný zákon“), na účel: „Ochrana vodárenského zdroja, vodných stavieb, ktoré plnia verejnoprospešnú funkciu a kontrolu a údržbu územia Ochranného pásma I. stupňa“, katastrálne územie L.. 2. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva okresný úrad určil vo výroku II. prvostupňového rozhodnutia vo výške XXX.XXX,XX M., a to podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 271/2020 vypracovaného znalcom J. J. (ďalej len „Znalecký posudok“) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška) znalcom z odboru stavebníctvo pozemné stavby, poruchy stavieb statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností. 3. Ohľadne požiadavky na vyššiu náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobkyňu okresný úrad odkázal v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní bez prerušenia konania na súd (výrok III). 4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, rozhodnutím č. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Podstatné argumenty žalobkyne 5. Žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa považovala výšku náhrady za vyvlastnenie za nesprávne určenú, pričom namietala, že znalec pre ohodnotenie nehnuteľnosti použil metódu polohovej diferenciácie a vychádzal z nesprávnych skutkových okolností, pričom žalovaný sa s týmito námietkami dostatočne nezaoberal a nezistil dostatočne skutkový stav. 7. Žalobkyňa sa domáhala, aby jej bola poskytnutá primeraná náhrada, ktorá by zohľadňovala: skutočnú hodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom čase; skutočnosť, že vlastník je pozbavený svojho práva proti svojej vôli, a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojím vlastníctvom; fakt, že vlastník má k predmetu svojho vlastníctva určitý emocionálny vzťah (tzv. nemajetková a emocionálna ujma) a v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že vlastník nemôže rozhodovať o náhrade a jej výške, ktorú za svoju nehnuteľnosť dostane. 8. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zisťoval najpravdepodobnejšiu cenu oceňovaného pozemku v danom čase a mieste a vykonal by analýzu porovnateľných kúpnych cien v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017, zistil by, že ešte v roku 2010 bol predaný pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 2000 m2, ktorý sa nachádza v blízkosti vyvlastňovaného pozemku, za kúpnu cenu XXX.XXX,eur, čo je XXX,XXX eura/m2, pričom výška primeranej náhrady stanovená okresným úradom na základe Znaleckého posudku bola len XX,XX eura/m2. Od roku 2010 išli ceny pozemkov v danej lokalite prudko nahor a v čase podania návrhu na vyvlastnenie sa pohybovali ceny podobných pozemkov v rozpätí od 200 - 300 Eur/m2. 9. Skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia predložil vo vyvlastňovacom konaní, v zmysle zákona o vyvlastňovaní, návrh náhrady za vyvlastňovaný pozemok spolu so Znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. Správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí, ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom viazaný /ani na základe zadania/ na navrhovateľa vyvlastnenia, pretože správny orgán bol povinný v zmysle ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) skúmať, či návrh náhrady je zákonný. III. Vyjadrenie žalovaného 10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.08.2022, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Žalovaný poukázal, že z dôvodu, že žalobkyňa namietala v konaní na okresnom úrade skutočnosti, ktoré boli obsahom Znaleckého posudku, a ktoré boli dôležité na rozhodnutie okresného úradu o sume náhrady za vyvlastnenie, okresný úrad postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní
listom č. N./XXXXX/XXX-XX zo dňa 22.11.2021 vyzval znalca na odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie k namietaným skutočnostiam na účel posúdenia skutočností, ktoré boli dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Znalec okresnému úradu doručil vyjadrenie k uplatneným námietkam. Žalovaný tak mal za to, že okresný úrad postupoval pri námietkach žalobkyne týkajúcich sa náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva v súlade so zákonom. 12. Zároveň okresný úrad žalobkyňu poučil, že sa môže domáhať preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie v súdnom konaní, žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Okresný úrad nemá inú zákonnú možnosť než určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej Znaleckým posudkom, pričom odkaz na § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží vyvlastniteľ. Uvedený postup bol okresným úradom dodržaný a bol zákonný a správny. Právne predpisy nestanovujú povinnosť, aby vyvlastňovacie orgány vykonávali kontrolné dokazovania vo veci náhrady za vyvlastnenie. Ak by okresný úrad z dôvodu nesúhlasu žalobkyne s výškou náhrady za vyvlastnenie dal vypracovať iný (ďalší) znalecký posudok, konal by v rozpore s účelom a zmyslom § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, keďže by tým došlo k ďalšiemu vecnému dokazovaniu V prípade, že vyvlastňovaný nesúhlasí s priznanou výškou náhrady, t. j. požaduje vyššiu náhradu, vyvlastňovací orgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom, a preto v danej súvislosti nemožno hovoriť o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Okresný úrad ako prvostupňový vyvlastňovací orgán nebol oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnený pozemok uvedenú v znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil špecifický revízny postup, resp. prostriedok, a to určovaciu žalobu podľa Civilného sporového poriadku. Takáto úprava obsiahnutá v zákone o vyvlastňovaní a priori vôbec neznamená, že by nebola naplnená ústavná podmienka (primeraná náhrada za vyvlastnenie) zakotvená v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zákonom odôvodnených prípadoch, ako je aj tento prípad, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je možné stanoviť konečné rozhodnutie o výške náhrady, a teda aj o jej primeranosti, na iný orgán ako správny orgán. 13. Zákon o vyvlastňovaní určuje podrobne postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie. Subsidiárne sa tak ustanovenie § 36 Správneho poriadku v tejto situácii nemôže aplikovať, keďže zákon o vyvlastňovaní ustanovuje vlastný procesný postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie. Znalecký posudok určil všeobecnú hodnotu vyvlastneného pozemku a bola tak naplnená podmienka podľa zákona o vyvlastňovaní. Znalec v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť Znaleckého posudku, či jeho závery nahradiť vlastným posúdením. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako štátom splnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie. IV. Podstatné argumenty vyvlastniteľa 14. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 30.08.2022 vyjadril vyvlastniteľ - ďalší účastník konania v 2. rade tak, že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Vyvlastniteľ mal za to, že skutkový stav bol v správnych konaniach dostatočne zistený a rozhodnutia netrpia žiadnymi vadami. Vo vzťahu k poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017 uviedol, že tento nemožno aplikovať, keďže zo zákona o vyvlastňovaní nevyplýva, že by mal vyvlastňovací orgán pri skúmaní podmienky primeranej náhrady za vyvlastnenie aplikovať štvrtú časť zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) ako to vyplýva z predmetného rozsudku. Právna úprava v Stavebnom zákone je úplne odlišná od úpravy v zákone o vyvlastňovaní, pričom zákon o vyvlastňovaní nepoužíva pre stanovenie primeranej náhrady cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite ako to vyplýva zo Staveného zákona, ale používa pre účel primeranej náhrady za vyvlastnenie všeobecnú hodnotu pozemku, ktorú definuje Vyhláška. 16. Z obsahu Znaleckého posudku vyplýva, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku bola v súlade so zákonom o vyvlastňovaní a Vyhláškou aplikovaná metóda polohovej diferenciácie, ktorej voľba bola znalcom odôvodnená, k námietkam žalobkyne voči primeranej náhrade za vyvlastňovaný pozemok podal znalec odborné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam. Uvedený postup
zisťovania všeobecnej hodnoty pozemku v tomto vyvlastňovacom konaní tak bol v súlade so zákonom o vyvlastňovaní. Porovnávacia metóda nemusí byť pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použitá, pričom žalobkyňou uvádzaný pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy v roku 2010, ani nie je porovnateľným pozemkom, pretože sa na ňom nenachádza žiadna ťarcha ako elektrické vedenie vysokého napätia, ktoré sa nachádza na dotknutom pozemku a pod. Žalobkyňa pri zdôrazňovaní trhovej ceny pozemkov v danej lokalite úplne opomína skutočnosť, že naprieč dotknutým pozemkom vedie elektrické vedenie vysokého napätia. Na pozemku k elektrickému vedeniu vysokého napätia nachádza ochranné pásmo k tomuto vedeniu, v dôsledku čoho predmetný pozemok nemôže mať rovnakú hodnotu ako susedné pozemky v danej lokalite. 17. Vyvlastňovací orgán postupoval pri námietke žalobkyne týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom o vyvlastňovaní, keď zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca, následne určil náhradu za vyvlastnenie na základe Znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a žalobkyňu odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu na civilný súd bez prerušenia konania (čo žalobkyňa aj urobila). Zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec zákona o vyvlastňovaní, a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnený pozemok uvedenú v Znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil špecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku; V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 18. Dňa 12.08.2022 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ktorý navrhol správnej žalobe vyhovieť, s tým, že sa stotožňuje so žalobnými námietkami. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/125/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 20. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo od 01.01.2023 k zmene kompetencií na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z pôvodne žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, s ktorým orgánom na strane žalovaného správny súd ďalej konal. 21. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania, o žalobe rozhodol bez jeho nariadenia. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2026. 22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. 25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. 26. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. 27. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky. 28. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 29. Podľa prílohy 3, časť A, bod 1 Vyhlášky, všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. 30. Podľa prílohy 3, časť A, bod 2 Vyhlášky, všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), d) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. 31. V konaní nebola sporná otázka existencie verejného záujmu, či rozsah vyvlastnenia. Spornou bola otázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva správnym orgánom. 32. Prvotne správny súd zdôrazňuje, že výrok o finančnej náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je možné v rámci správneho súdnictva preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2 druhej a tretej vety zákona o vyvlastňovaní, a to v rozsahu námietok, ktoré vyplývajú z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Ko 19/2020 z 25. novembra 2020). Pokiaľ bola žalobkyňa odkázaná s požiadavkou na vyššiu náhradu na súdne konanie, jedná sa o typickú žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. 33. Uvedený záver zodpovedá aj právnemu názoru kompetenčného senátu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 18 Komp 9/2022 zo dňa 25.01.2023, ktorý vychádzal z povahy nároku na náhradu za vyvlastnenie ako súkromnoprávneho, ktorý „...sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V tomto prípade ide o typický príklad tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc súdu podľa Civilného sporového poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy. Na druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. V takomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym súdom a inými súdmi len na základe povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych podmienok a v rôznom rozsahu) tak správny súd, ako aj súdy podľa § 3 CSP. V takomto prípade je tak pre posúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia alebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP, § 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal vyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na platenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo vyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 zákona o vyvlastňovaní povinným (dlžníkom) z vyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán.“ (pozn. správneho súdu, zvýraznenie pridané). 34. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady v konaní pred správnym súdom musí mať žalobca možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie s tým spojeného procesného postupu (zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a podobne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021). 35. Z dôvodovej správy k návrhu zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že zámerom predkladaného materiálu je „..zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Všeobecná úprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude nadväzovať na nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní, a ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k zákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely na vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme vymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnoplánovacej dokumentácii. Predložený návrh zákona upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného...Účel vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely, ktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory, stavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované práva tretích osôb. V procesnej časti návrhu zákona sa využívajú osvedčené inštitúty z platnej právnej úpravy vyvlastnenia s tým, že tieto ustanovenia sa precizujú“. 36. Na základe vyššie uvedených východísk tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu sa určenia poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky a s tým súvisiacim procesným postupom.
37. Orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. Z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom nevyplýva prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním, ale zakotvuje povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči výšky náhrady za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo zrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, keď celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní stala v zásade obsolétnou. 38. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na závery kasačného súdu týkajúce sa „odčlenenia“ rozhodovania o vyššej náhrade za vyvlastnenie do civilného súdneho konania napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 2019 (bod 28): „.. Zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje proces vyvlastňovania je potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Podstatou názorových rozporov medzi účastníkmi bola zákonnosť postupu žalovaného orgánu verejnej správy rozhodujúceho o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zákona o vyvlastnení na rozhodovanie vo veci náhrady za vyvlastnené pozemky, resp. vymedzenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa náhrady za vyvlastnenie. Právna úprava - zákon o vyvlastnení predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle Vyhlášky odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom konaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd nepovažoval za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona o vyvlastňovaní správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.“ Obdobné závery vyplývajú aj z novšieho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 4Svk/57/2022 zo dňa 24.04.2024, body 53, 54, 59). 39. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní v spojení s príslušnými ustanoveniami Vyhlášky použitá metóda polohovej diferenciácie, voľbu ktorej metódy znalec odôvodnil v Znaleckom posudku, tak, že ostatné metódy ohodnotenia neboli aplikované s ohľadom na ich nevhodnosť resp. nedostupnosť relevantných podkladov. 40. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že na základe námietok žalobkyne správny orgán zabezpečil vysvetlenie znalca zo dňa 26.11.2021, ktorý sa vyjadril k žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom (znalec nemá vedomosť o obsahu týchto posudkov, posudky staršie ako 2 roky nie sú relevantné), taktiež k tvrdeniam žalobkyne o neadekvátnosti určenej ceny za dotknutý pozemok (znalec uvedené považoval za ničím nepodložené laické tvrdenie; pri určení všeobecnej hodnoty vyvlastneného pozemku boli zohľadnené všetky atribúty – poloha nehnuteľnosti, jej využiteľnosť v súlade s Územným plánom mesta Bratislava a ostatné riziká prezentovaná na s. 10 a 11 Znaleckého posudku – súčasť areálu vodného zdroja, umiestnenie veľkokapacitnej studne, vedenie vysokého elektrického napätia a ďalšie.), použitiu redukujúcich faktorov (ochranné pásmo vodného zdroja na pozemku), skutkového tvrdenia o nemožnosti dostať sa na pozemok riadnou cestou (v Znaleckom posudku bolo uvedené, že dotknutý pozemok je prístupný po lokálnych cestách a chodníkoch, v súčasnosti nefunkčných, neboli uplatnené žiadne zohľadňujúce faktory pri ohodnotení, ktoré by reflektovali túto skutočnosť) a vyššej cene okolitých pozemkov (platí pre pozemky, ktoré sú Územným plánom mesta Bratislava určené pre
iné/zmysluplnejšie využitie ako posudzovaný pozemok). Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že správny orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, k námietkam, ktoré boli proti obsahu znaleckého posudku vznesené, je logickým záverom, že sa má jednať práve o znalca, ktorý znalecký posudok podal. Z uvedeného je zrejmé, že postup zisťovania všeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred správnymi orgánmi bol súladný s § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. 41. Pokiaľ teda žalobkyňa predložila vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa so závermi pôvodného Znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobkyňu na civilný súd. 42. Správny súd nijako nespochybňuje žalobkyňou subjektívne vnímanú nezákonnosť resp. nespravodlivosť určenej výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnený pozemok, avšak zákon v tejto otázke upravuje osobitný postup, ktorým je uplatnenie požiadavky na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi na civilnom súde v stanovenej lehote, čo žalobkyňa aj urobila. V civilnom konaní sa môže žalobkyňa domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov Znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmov a potrieb vyvlastniteľa na vyvlastnení pozemku vo verejnom záujme na účel podľa vodného zákona a práva žalobkyne ako pôvodnej vlastníčky vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. 43. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil požiadavku žalobkyne na aplikáciu Správneho poriadku týkajúcu zisťovania skutkového stavu. Správny poriadok ako všeobecný predpis upravujúci správne konanie možno použiť ak osobitný predpis, v tu prejednávanej veci zákon o vyvlastňovaní, neupravuje inak (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní), ktorý však pri rozhodovaní o výške náhrady za vyvlastnenie upravuje pri zisťovaní skutkového stavu vlastný procesný postup, a teda je potrebné vychádzať zo zásady lex specialis derogat legi generali. Uvedený záver je zrejmý aj z rozsudku citovanom v bode 37. vyššie. Rovnako nemožno v danej veci aplikovať závery vyplývajúce zo žalobkyňou citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016, keďže tento vychádzal z odlišnej právnej úpravy, a to z vyvlastnenia podľa vtedy účinného Stavebného zákona, ktorý určovanie náhrady za vyvlastnenie upravoval odlišne od neskôr prijatého osobitného zákona o vyvlastňovaní. 44. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 45. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP. 46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 47. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy. Ďalší účastníci konania boli súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k podanej žalobe (č. l. 109 súdneho spisu) s tým, že bez ich vyjadrenia súd môže vo veci konať ďalej. Obdobne boli vyzvaní aj na podanie dupliky (č. l. 156
súdneho spisu), s tým, že mali možnosť sa vyjadriť k replike žalobkyne. Takto formulované výzvy súdu nemožno považovať za uloženie akejkoľvek povinnosti, bez vyjadrení ďalších účastníkov konania súd mohol v konaní pokračovať, pričom ďalším účastníkom konania nehrozili za nepodanie vyjadrení žiadne sankcie. 48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).