{"guid": "142c7877-a7ab-4be0-b3a9-2e0bcfe1aee6:a1217dd7-7c59-4b8c-97ae-61cb8d749573", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1", "spisova_znacka": "BA-6S/125/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/125/2022 z 11. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. februára 2026, sp. zn. BA-6S/125/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1", "identifikacne_cislo": "1022200747", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/282", "nazov": "zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1217dd7-7c59-4b8c-97ae-61cb8d749573", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/125/2022\n1022200747\n11. 02. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200747.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou so sídlom G. XX/X,\nXXX XX F., proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova\n64A, Bratislava, 4, za účasti ďalších účastníkov konania:1. G. E. B., E. XX, XXX XX F., 2. Bratislavská\nvodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO 35 850 370, právne zastúpený\nadvokátskou kanceláriou ius aegis s.r.o., H. I. XXX, XXX XX F., J. XX XXX XXX, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n\ná v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“, „prvostupňový\norgán“) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2022/25108/KVJ zo dňa 01.02.2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) v konaní o návrhu podanom Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s., (ďalej len\n„ďalší účastník konania v 2. rade, „vyvlastniteľ“), na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania\nrozhodol tak, že vo výroku I. vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku reg. B.- I. K. L. XXXX, zastavaná\nplocha a nádvorie, o celkovej výmere 3 525 m2, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v\nkatastrálnom území L. (ďalej aj „dotknutý pozemok“, „vyvlastnený pozemok“), vo výlučnom vlastníctve\nžalobkyne v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) v spojení s § 32 ods.\n6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vodný zákon“), na účel: „Ochrana vodárenského zdroja, vodných\nstavieb, ktoré plnia verejnoprospešnú funkciu a kontrolu a údržbu územia Ochranného pásma I. stupňa“,\nkatastrálne územie L..\n2. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva okresný úrad určil vo výroku II. prvostupňového\nrozhodnutia vo výške XXX.XXX,XX M., a to podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe\nznaleckého posudku č. 271/2020 vypracovaného znalcom J. J. (ďalej len „Znalecký posudok“) podľa\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej\n\nhodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška) znalcom z odboru stavebníctvo pozemné stavby, poruchy stavieb statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností.\n3. Ohľadne požiadavky na vyššiu náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalobkyňu okresný úrad\nodkázal v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní bez prerušenia konania na\nsúd (výrok III).\n4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o\nktorom rozhodol pôvodný žalovaný, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, rozhodnutím\nč. 20575/2022/SSSVP/41150 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak že odvolanie\nžalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII. Podstatné argumenty žalobkyne\n5. Žalobou doručenou v zákonnej lehote Krajskému súdu v Bratislave sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby\nsprávny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa považovala výšku náhrady za vyvlastnenie za nesprávne určenú, pričom namietala, že\nznalec pre ohodnotenie nehnuteľnosti použil metódu polohovej diferenciácie a vychádzal z nesprávnych\nskutkových okolností, pričom žalovaný sa s týmito námietkami dostatočne nezaoberal a nezistil\ndostatočne skutkový stav.\n7. Žalobkyňa sa domáhala, aby jej bola poskytnutá primeraná náhrada, ktorá by zohľadňovala: skutočnú\nhodnotu vyvlastňovanej nehnuteľnosti v danom čase; skutočnosť, že vlastník je pozbavený svojho práva\nproti svojej vôli, a teda nemôže realizovať svoje právo slobodne držať a disponovať svojím vlastníctvom;\nfakt, že vlastník má k predmetu svojho vlastníctva určitý emocionálny vzťah (tzv. nemajetková a\nemocionálna ujma) a v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že vlastník nemôže rozhodovať o náhrade a\njej výške, ktorú za svoju nehnuteľnosť dostane.\n8. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zisťoval\nnajpravdepodobnejšiu cenu oceňovaného pozemku v danom čase a mieste a vykonal by analýzu\nporovnateľných kúpnych cien v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžk/15/2016 zo dňa 08.11.2017, zistil by, že ešte v roku 2010 bol predaný pozemok parc. č. XXX/XX\no výmere 2000 m2, ktorý sa nachádza v blízkosti vyvlastňovaného pozemku, za kúpnu cenu XXX.XXX,eur, čo je XXX,XXX eura/m2, pričom výška primeranej náhrady stanovená okresným úradom na základe\nZnaleckého posudku bola len XX,XX eura/m2. Od roku 2010 išli ceny pozemkov v danej lokalite prudko\nnahor a v čase podania návrhu na vyvlastnenie sa pohybovali ceny podobných pozemkov v rozpätí od\n200 - 300 Eur/m2.\n9. Skutočnosť, že navrhovateľ vyvlastnenia predložil vo vyvlastňovacom konaní, v zmysle zákona o\nvyvlastňovaní, návrh náhrady za vyvlastňovaný pozemok spolu so Znaleckým posudkom, nezbavuje\nsprávny orgán povinnosti skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu\nza vyvlastňované pozemky. Správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej\nnáhrady za vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí, ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom\nviazaný /ani na základe zadania/ na navrhovateľa vyvlastnenia, pretože správny orgán bol povinný\nv zmysle ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „Správny poriadok“) skúmať, či návrh náhrady je zákonný.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n10. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.08.2022, v ktorom navrhol žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n11. Žalovaný poukázal, že z dôvodu, že žalobkyňa namietala v konaní na okresnom úrade skutočnosti,\nktoré boli obsahom Znaleckého posudku, a ktoré boli dôležité na rozhodnutie okresného úradu o\nsume náhrady za vyvlastnenie, okresný úrad postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní\n\nlistom č. N./XXXXX/XXX-XX zo dňa 22.11.2021 vyzval znalca na odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie\nk namietaným skutočnostiam na účel posúdenia skutočností, ktoré boli dôležité na rozhodnutie o\nsume náhrady za vyvlastnenie. Znalec okresnému úradu doručil vyjadrenie k uplatneným námietkam.\nŽalovaný tak mal za to, že okresný úrad postupoval pri námietkach žalobkyne týkajúcich sa náhrady za\nvyvlastnenie vlastníckeho práva v súlade so zákonom.\n12. Zároveň okresný úrad žalobkyňu poučil, že sa môže domáhať preskúmania výroku o náhrade\nza vyvlastnenie v súdnom konaní, žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia o vyvlastnení a zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Okresný úrad nemá inú zákonnú\nmožnosť než určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej Znaleckým posudkom, pričom odkaz\nna § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží\nvyvlastniteľ. Uvedený postup bol okresným úradom dodržaný a bol zákonný a správny. Právne predpisy\nnestanovujú povinnosť, aby vyvlastňovacie orgány vykonávali kontrolné dokazovania vo veci náhrady\nza vyvlastnenie. Ak by okresný úrad z dôvodu nesúhlasu žalobkyne s výškou náhrady za vyvlastnenie\ndal vypracovať iný (ďalší) znalecký posudok, konal by v rozpore s účelom a zmyslom § 13 ods. 3\npísm. a) zákona o vyvlastňovaní, keďže by tým došlo k ďalšiemu vecnému dokazovaniu V prípade,\nže vyvlastňovaný nesúhlasí s priznanou výškou náhrady, t. j. požaduje vyššiu náhradu, vyvlastňovací\norgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom, a\npreto v danej súvislosti nemožno hovoriť o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Okresný úrad\nako prvostupňový vyvlastňovací orgán nebol oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnený pozemok\nuvedenú v znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil špecifický revízny\npostup, resp. prostriedok, a to určovaciu žalobu podľa Civilného sporového poriadku. Takáto úprava\nobsiahnutá v zákone o vyvlastňovaní a priori vôbec neznamená, že by nebola naplnená ústavná\npodmienka (primeraná náhrada za vyvlastnenie) zakotvená v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\nV zákonom odôvodnených prípadoch, ako je aj tento prípad, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,\nje možné stanoviť konečné rozhodnutie o výške náhrady, a teda aj o jej primeranosti, na iný orgán ako\nsprávny orgán.\n13. Zákon o vyvlastňovaní určuje podrobne postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie.\nSubsidiárne sa tak ustanovenie § 36 Správneho poriadku v tejto situácii nemôže aplikovať, keďže\nzákon o vyvlastňovaní ustanovuje vlastný procesný postup v prípade určenia náhrady za vyvlastnenie.\nZnalecký posudok určil všeobecnú hodnotu vyvlastneného pozemku a bola tak naplnená podmienka\npodľa zákona o vyvlastňovaní. Znalec v plnej miere zodpovedá za obsah ním vypracovaného znaleckého\nposudku a správny orgán nemá právo posudzovať, resp. spochybňovať správnosť Znaleckého posudku,\nči jeho závery nahradiť vlastným posúdením. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako štátom\nsplnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie.\nIV. Podstatné argumenty vyvlastniteľa\n14. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 30.08.2022 vyjadril vyvlastniteľ - ďalší účastník konania v 2.\nrade tak, že žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.\n15. Vyvlastniteľ mal za to, že skutkový stav bol v správnych konaniach dostatočne zistený a rozhodnutia\nnetrpia žiadnymi vadami. Vo vzťahu k poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016\nzo dňa 08.11.2017 uviedol, že tento nemožno aplikovať, keďže zo zákona o vyvlastňovaní nevyplýva,\nže by mal vyvlastňovací orgán pri skúmaní podmienky primeranej náhrady za vyvlastnenie aplikovať\nštvrtú časť zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Stavebný zákon“) ako to vyplýva z predmetného rozsudku.\nPrávna úprava v Stavebnom zákone je úplne odlišná od úpravy v zákone o vyvlastňovaní, pričom\nzákon o vyvlastňovaní nepoužíva pre stanovenie primeranej náhrady cenu rovnakej alebo porovnateľnej\nnehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite ako to vyplýva zo Staveného\nzákona, ale používa pre účel primeranej náhrady za vyvlastnenie všeobecnú hodnotu pozemku, ktorú\ndefinuje Vyhláška.\n16. Z obsahu Znaleckého posudku vyplýva, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku bola v\nsúlade so zákonom o vyvlastňovaní a Vyhláškou aplikovaná metóda polohovej diferenciácie, ktorej voľba\nbola znalcom odôvodnená, k námietkam žalobkyne voči primeranej náhrade za vyvlastňovaný pozemok\npodal znalec odborné vyjadrenie, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým námietkam. Uvedený postup\n\nzisťovania všeobecnej hodnoty pozemku v tomto vyvlastňovacom konaní tak bol v súlade so zákonom\no vyvlastňovaní. Porovnávacia metóda nemusí byť pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti\npoužitá, pričom žalobkyňou uvádzaný pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy v roku 2010, ani\nnie je porovnateľným pozemkom, pretože sa na ňom nenachádza žiadna ťarcha ako elektrické vedenie\nvysokého napätia, ktoré sa nachádza na dotknutom pozemku a pod. Žalobkyňa pri zdôrazňovaní trhovej\nceny pozemkov v danej lokalite úplne opomína skutočnosť, že naprieč dotknutým pozemkom vedie\nelektrické vedenie vysokého napätia. Na pozemku k elektrickému vedeniu vysokého napätia nachádza\nochranné pásmo k tomuto vedeniu, v dôsledku čoho predmetný pozemok nemôže mať rovnakú hodnotu\nako susedné pozemky v danej lokalite.\n17. Vyvlastňovací orgán postupoval pri námietke žalobkyne týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v\nsúlade so zákonom o vyvlastňovaní, keď zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie znalca, následne\nurčil náhradu za vyvlastnenie na základe Znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom a žalobkyňu\nodkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu na civilný súd bez prerušenia konania (čo žalobkyňa aj\nurobila). Zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec\nzákona o vyvlastňovaní, a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za\nvyvlastnený pozemok uvedenú v Znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady\nupravil špecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku;\nV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n18. Dňa 12.08.2022 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania\nv 1. rade, ktorý navrhol správnej žalobe vyhovieť, s tým, že sa stotožňuje so žalobnými námietkami.\nVI. Posúdenie veci správnym súdom\n19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie senátu 4S\nSprávneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/125/2022. Na základe dodatku č. 4/2024\nk rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná\na rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová\na JUDr. Martin Hraboš.\n20. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo od 01.01.2023 k zmene kompetencií na úseku územného\nplánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z pôvodne žalovaného Ministerstva dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky na nový ústredný orgán štátnej správy, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky, s ktorým orgánom na strane žalovaného správny súd ďalej konal.\n21. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie\npojednávania, o žalobe rozhodol bez jeho nariadenia. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 11.02.2026.\n22. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere,\nvo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\n\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní, za primeranú náhradu, a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť\ndohodou alebo iným spôsobom.\n24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada,\nktorá sa poskytuje v peniazoch.\n25. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je\nvšeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva\nroky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.\n26. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na\nvyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti,\nktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací\norgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú\ndôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného\nvyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.\n27. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok\no všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu nie starší ako dva roky.\n28. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací\norgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu\npodľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a\nvyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie\nv sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s\npožiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.\n29. Podľa prílohy 3, časť A, bod 1 Vyhlášky, všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná\nhodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu\nohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,\nkeď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom,\nže cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.\n30. Podľa prílohy 3, časť A, bod 2 Vyhlášky, všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:\na) porovnávacia metóda,\nb) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),\nc) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),\nd) metóda polohovej diferenciácie.\nVýber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu\nznaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení\nuvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu\nvšeobecnej hodnoty.\n31. V konaní nebola sporná otázka existencie verejného záujmu, či rozsah vyvlastnenia. Spornou bola\notázka zákonnosti určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva správnym orgánom.\n32. Prvotne správny súd zdôrazňuje, že výrok o finančnej náhrade podľa § 13 ods. 3 zákona\no vyvlastňovaní je možné v rámci správneho súdnictva preskúmať na základe podanej správnej žaloby\ns poukazom na § 14 ods. 2 druhej a tretej vety zákona o vyvlastňovaní, a to v rozsahu námietok, ktoré\nvyplývajú z § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého, ak najneskôr pri prerokovaní návrhu\nvyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba\nnamietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu, vyvlastňovací orgán\nzabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité\nna rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1\n\nKo 19/2020 z 25. novembra 2020). Pokiaľ bola žalobkyňa odkázaná s požiadavkou na vyššiu náhradu na\nsúdne konanie, jedná sa o typickú žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku.\n33. Uvedený záver zodpovedá aj právnemu názoru kompetenčného senátu vyjadreného v rozhodnutí\nsp. zn. 18 Komp 9/2022 zo dňa 25.01.2023, ktorý vychádzal z povahy nároku na náhradu za vyvlastnenie\nako súkromnoprávneho, ktorý „...sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní - na\njednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona\no vyvlastňovaní v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V\ntomto prípade ide o typický príklad tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc\nsúdu podľa Civilného sporového poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy.\nNa druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v\nakom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať\nna základe správnej žaloby. V takomto prípade tak nie je možné rozhraničiť právomoc medzi správnym\nsúdom a inými súdmi len na základe povahy nároku, pretože rozhodovať o ňom má (hoci aj za rôznych\npodmienok a v rôznom rozsahu) tak správny súd, ako aj súdy podľa § 3 CSP. V takomto prípade je tak pre\nposúdenie právomoci predovšetkým rozhodná vôľa vyvlastneného, ktorý spôsob súdneho uplatnenia\nalebo kontroly tohto nároku zvolí. Pritom je potrebné vychádzať z obsahu jeho žaloby (§ 124 ods. 1 CSP,\n§ 55 ods. 3 SSP), na základe ktorého je potrebné ustáliť, či jeho cieľom je, aby súd priamo zaviazal\nvyvlastniteľa na zaplatenie vyššej náhrady než vyvlastniteľovi priznal vyvlastňovací orgán podľa § 13\nods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Bude teda potrebné posúdiť, či žalobný návrh (petit) smeruje priamo na\nplatenie alebo len na preskúmanie a zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia a či žalovaným je priamo\nvyvlastniteľ, ktorý je podľa citovaného § 6 ods. 1 a 2 zákona o vyvlastňovaní povinným (dlžníkom) z\nvyvlastňovacej náhrady, alebo len vyvlastňovací orgán, prípadne odvolací orgán.“ (pozn. správneho\nsúdu, zvýraznenie pridané).\n34. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady\nv konaní pred správnym súdom musí mať žalobca možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené\nkonanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však\npredovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o\nurčení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov\npre rozhodnutie, či nedodržanie s tým spojeného procesného postupu (zabezpečenie odborného\nvyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a podobne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021).\n35. Z dôvodovej správy k návrhu zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že zámerom predkladaného\nmateriálu je „..zakotviť právnu reguláciu vyvlastnenia v samostatnej zákonnej úprave. Všeobecná\núprava vyvlastňovania bola doposiaľ ustanovená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona o vyvlastňovaní\npozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov bude nadväzovať na nový zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý je v procese prípravy spolu so zákonom o vyvlastňovaní,\na ktorý už nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Nový stavebný zákon sa vo vzťahu k\nzákonu o vyvlastňovaní dostane do polohy osobitného predpisu, ktorý bude ustanovovať iba účely\nna vyvlastnenie vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, najmä stavby vo verejnom záujme\nvymedzenej schvaľujúcim orgánom v územnoplánovacej dokumentácii. Predložený návrh zákona\nupravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného...Účel\nvyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako aj\nďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia, sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch, ktoré\nkomplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne účely,\nktoré tvoria predmet ich úpravy (napr. cesty, železnice, letiská, banské stavby a dobývacie priestory,\nstavby pre obranu štátu, vodné stavby, protipovodňové úpravy a pod.). Konkrétnejšie sú prepracované\npráva tretích osôb. V procesnej časti návrhu zákona sa využívajú osvedčené inštitúty z platnej právnej\núpravy vyvlastnenia s tým, že tieto ustanovenia sa precizujú“.\n36. Na základe vyššie uvedených východísk tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku\nžalobkyne týkajúcu sa určenia poskytnutej náhrady za vyvlastnené pozemky a s tým súvisiacim\nprocesným postupom.\n\n37. Orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať\ndo odborného vyjadrenia/vysvetlenia znalca, ktorému je zákonom zverené posúdenie skutočností\ndôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej správy sú závery\nznaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do výpočtov v nich\nuvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich. Z § 4 ods. 4 zákona\no vyvlastňovaní v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie znaleckým\nposudkom nevyplýva prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním, ale zakotvuje\npovinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú\npovinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou\nsmerujúcou voči výšky náhrady za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze,\nči námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo\nzrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, keď celé dokazovanie vo vzťahu k\notázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4\nzákona o vyvlastňovaní stala v zásade obsolétnou.\n38. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na závery kasačného súdu týkajúce sa „odčlenenia“\nrozhodovania o vyššej náhrade za vyvlastnenie do civilného súdneho konania napr. v rozsudku sp. zn.\n8Sžk/28/2019 zo dňa 2019 (bod 28): „.. Zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje proces vyvlastňovania je\npotrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného\npráva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Podstatou\nnázorových rozporov medzi účastníkmi bola zákonnosť postupu žalovaného orgánu verejnej správy\nrozhodujúceho o vyvlastnení v súvislosti s aplikáciou zákona o vyvlastnení na rozhodovanie vo\nveci náhrady za vyvlastnené pozemky, resp. vymedzenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných\nustanovení Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa náhrady za vyvlastnenie. Právna\núprava - zákon o vyvlastnení predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne\nkomplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti\ndohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle\nVyhlášky odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a)\nzákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom\nkonaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia\nsprávnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu\nna vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku\nna primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\nKasačný súd nepovažoval za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu, ktorý\nzotrvával na stanovisku o povinnosti správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zákona\no vyvlastňovaní správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.“ Obdobné\nzávery vyplývajú aj z novšieho rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn 4Svk/57/2022 zo\ndňa 24.04.2024, body 53, 54, 59).\n39. Na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní v spojení s\npríslušnými ustanoveniami Vyhlášky použitá metóda polohovej diferenciácie, voľbu ktorej metódy znalec\nodôvodnil v Znaleckom posudku, tak, že ostatné metódy ohodnotenia neboli aplikované s ohľadom na\nich nevhodnosť resp. nedostupnosť relevantných podkladov.\n40. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že na základe námietok žalobkyne správny orgán\nzabezpečil vysvetlenie znalca zo dňa 26.11.2021, ktorý sa vyjadril k žalobkyňou predloženým znaleckým\nposudkom (znalec nemá vedomosť o obsahu týchto posudkov, posudky staršie ako 2 roky nie sú\nrelevantné), taktiež k tvrdeniam žalobkyne o neadekvátnosti určenej ceny za dotknutý pozemok (znalec\nuvedené považoval za ničím nepodložené laické tvrdenie; pri určení všeobecnej hodnoty vyvlastneného\npozemku boli zohľadnené všetky atribúty – poloha nehnuteľnosti, jej využiteľnosť v súlade s Územným\nplánom mesta Bratislava a ostatné riziká prezentovaná na s. 10 a 11 Znaleckého posudku – súčasť\nareálu vodného zdroja, umiestnenie veľkokapacitnej studne, vedenie vysokého elektrického napätia\na ďalšie.), použitiu redukujúcich faktorov (ochranné pásmo vodného zdroja na pozemku), skutkového\ntvrdenia o nemožnosti dostať sa na pozemok riadnou cestou (v Znaleckom posudku bolo uvedené, že\ndotknutý pozemok je prístupný po lokálnych cestách a chodníkoch, v súčasnosti nefunkčných, neboli\nuplatnené žiadne zohľadňujúce faktory pri ohodnotení, ktoré by reflektovali túto skutočnosť) a vyššej\ncene okolitých pozemkov (platí pre pozemky, ktoré sú Územným plánom mesta Bratislava určené pre\n\niné/zmysluplnejšie využitie ako posudzovaný pozemok). Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ\nz § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že správny orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo\nvysvetlenie znalca, k námietkam, ktoré boli proti obsahu znaleckého posudku vznesené, je logickým\nzáverom, že sa má jednať práve o znalca, ktorý znalecký posudok podal. Z uvedeného je zrejmé, že\npostup zisťovania všeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred správnymi orgánmi bol súladný s § 4\nods. 4 zákona o vyvlastňovaní.\n41. Pokiaľ teda žalobkyňa predložila vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa\nso závermi pôvodného Znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady\nza vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4\nzákona o vyvlastňovaní resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na\nvyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobkyňu na civilný súd.\n42. Správny súd nijako nespochybňuje žalobkyňou subjektívne vnímanú nezákonnosť resp.\nnespravodlivosť určenej výšky poskytnutej náhrady za vyvlastnený pozemok, avšak zákon v tejto otázke\nupravuje osobitný postup, ktorým je uplatnenie požiadavky na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi na\ncivilnom súde v stanovenej lehote, čo žalobkyňa aj urobila. V civilnom konaní sa môže žalobkyňa\ndomáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti\nzáverov Znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie záujmov a potrieb vyvlastniteľa\nna vyvlastnení pozemku vo verejnom záujme na účel podľa vodného zákona a práva žalobkyne ako\npôvodnej vlastníčky vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v\nzmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\n43. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil požiadavku žalobkyne na aplikáciu Správneho poriadku\ntýkajúcu zisťovania skutkového stavu. Správny poriadok ako všeobecný predpis upravujúci správne\nkonanie možno použiť ak osobitný predpis, v tu prejednávanej veci zákon o vyvlastňovaní, neupravuje\ninak (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní), ktorý však pri rozhodovaní o výške náhrady za vyvlastnenie\nupravuje pri zisťovaní skutkového stavu vlastný procesný postup, a teda je potrebné vychádzať zo\nzásady lex specialis derogat legi generali. Uvedený záver je zrejmý aj z rozsudku citovanom v bode\n37. vyššie. Rovnako nemožno v danej veci aplikovať závery vyplývajúce zo žalobkyňou citovaného\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016, keďže tento vychádzal z odlišnej právnej úpravy,\na to z vyvlastnenia podľa vtedy účinného Stavebného zákona, ktorý určovanie náhrady za vyvlastnenie\nupravoval odlišne od neskôr prijatého osobitného zákona o vyvlastňovaní.\n44. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, správny súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo\nreagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu\nargumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n45. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,\nže správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nsprávneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.\n46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od\nžalobkyne požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n47. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP,\npretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy. Ďalší účastníci\nkonania boli súdom vyzvaní, aby sa vyjadrili k podanej žalobe (č. l. 109 súdneho spisu) s tým, že bez\nich vyjadrenia súd môže vo veci konať ďalej. Obdobne boli vyzvaní aj na podanie dupliky (č. l. 156\n\nsúdneho spisu), s tým, že mali možnosť sa vyjadriť k replike žalobkyne. Takto formulované výzvy súdu\nnemožno považovať za uloženie akejkoľvek povinnosti, bez vyjadrení ďalších účastníkov konania súd\nmohol v konaní pokračovať, pričom ďalším účastníkom konania nehrozili za nepodanie vyjadrení žiadne\nsankcie.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca\nod doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "cbe08087-0113-4014-840c-6bece4472791:53212121-5f15-4313-8e7b-23699503380b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200033.1", "spisova_znacka": "4Svk/57/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/57/2022 z 24. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200033.1"}], "citovane_v": []}